Info mailom

Chcete pravidelne dostávať informácie o novinkách?

Jubilujúce Centrum vedecko-technických informácií SR

Autor: Ľubomír Kucka
Číslo: 4/2003 - Riadenie a rozvoj knižníc
Rubrika: Zo Slovenska
Kľúčové slová:

logo.jpg (8882 bytes)


Počas svojej existencie sa Centrum vedecko--technických informácií Slovenskej republiky (ďalej CVTI SR), predtým Slovenská technická knižnica, stalo jednou z najvýznamnejších informačných inštitúcií na Slovensku nielen z hľadiska svojho knižnično-informačného fondu, rozsahu a pohotovosti služieb, ale aj z hľadiska väzieb a spolupráce.

Šesťdesiate piate výročie jeho vzniku, ktoré si v tomto roku pripomíname, dáva podnet, aby sme si jeho pôsobenie a prínos priblížili v širších súvislostiach.

1. Vznik a prvé roky existencie

Začiatky a prvé kroky Slovenskej technickej knižnice poznačilo vojnové obdobie, v ktorom sa začínala konštituovať spočiatku ako súčasť Slovenskej vysokej školy technickej (ďalej SVŠT). SVŠT bola zriadená zákonom č. 170 Z. z. a nariadení dňa 25. júna 1937 v Košiciach. Vykonávacie vládne nariadenie č. 164 Z. z. a nariadení, ktoré uviedlo do života tento zákon, bolo vydané 12. augusta 1938. Vyučovať sa začalo až 5. decembra 1938 v Martine, kam sa škola po Viedenskej arbitráži urýchlene presťahovala v dôsledku pripojenia Košíc k Maďarsku. Z Martina sa po ročnom pôsobení knižnica spolu so školou presťahovala do Bratislavy, kde sídlila na Vazovovej ulici v budove terajšieho rektorátu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Neskôr sídlila v budove bývalého nemeckého gymnázia na Palisádach a potom opäť na Vazovovej ulici. Pred príchodom vojsk v roku 1944 sa časť kníh evakuovala do Žarnovice, ktorá sa, žiaľ, po potlačení Slovenského národného povstania nenávratne stratila. Navyše knižnica počas vojnových udalostí prišla aj o časť svojho vybavenia a o ďalších 1 333 zväzkov odbornej literatúry.

Skromný rozsah fondu knižnice v tomto období majú na svedomí nielen uvedené nepriaznivé okolnosti, ale navyše sa odčlenila časť knižničného fondu do novovzniknutej Vysokej školy poľnohospodárskej a lesného inžinierstva v Košiciach roku 1946.

2. Povojnové obdobie a päťdesiate roky

Prvé povojnové roky boli poznačené snahou knižnice o nápravu škôd a strát spôsobených viacerými evakuáciami jej fondu počas vojny, obstarávaním novej literatúry do fondu a nadväzovaním stykov s významnými zahraničnými inštitúciami.

Prínosom pre knižnicu boli rôzne darovacie akcie, čím sa obohatil fond knižnice. Veľmi cennou pomocou boli aj zahraničné odborné časopisy, ktoré poskytlo UNESCO.

V máji roku 1947 podal predseda knižničnej komisie prof. K. Křivanec návrh na upravenie vzťahu knižnice k SVŠT.

Skutočné osamostatnenie sme dosiahli výnosom Povereníctva školstva, vied a umení č. 125 845-IV/2 zo dňa 23. augusta 1951, keď sa knižnica stala samostatnou verejnou vedeckou knižnicou s názvom Ústredná technická knižnica. Jej sídlom sa v roku 1952 stal objekt SVŠT na Námestí slobody (bývalé Gottwaldovo námestie).

V roku 1953 sa začala spracovávať technická bibliografia, vydaním prvej knihy sa položili základy edičnej činnosti a v roku 1955 knižnica ako prvá na Slovensku začala zhromažďovať všetky druhy firemnej literatúry, čím prispela k sprístupňovaniu poznatkov o stave vedy a techniky v zahraničí pre technickú verejnosť.

V tomto období bola knižnica poznačená snahou o jej rozvoj, úsilím čo najviac podporiť rozvoj vzdelanostnej úrovne na Slovensku a rozvoj slovenskej technickej inteligencie.

Rok 1959 má pre všetky knižnice historický význam, keďže bol rokom vydania dvoch kľúčových právnych predpisov upravujúcich činnosť knižníc i stredísk VTEI. Ide o zákon č. 53/1959 o jednotnej sústave knižníc zo dňa 9. júla 1959 a vládne uznesenie č. 606/59 o organizácii a riadení technických a ekonomických informácií zo dňa 17. júla 1959, ktoré sa stalo základom, na ktorom sa konštituovala sústava VTEI.

V dôsledku vládneho uznesenia č. 606/59 bola knižnica začlenená do rezortu Štátneho výboru pre rozvoj vedy a techniky v Prahe, čím sa ďalší život knižnice definitívne spojil s rozvojom vedy a techniky.

3. Činnosť knižnice v rokoch 1960 – 1989

Dňa 1. júla 1960 bola knižnica opäť premenovaná na Slovenskú technickú knižnicu (SlTK). Aby proces budovania útvarov vedecko-technických informácií a konsolidácie ich činností v zmysle uznesenia vlády č. 606/59 prebehol čo najrýchlejšie, bola knižnica poverená funkciou riadenia sústavy VTEI na Slovensku.

Rokom 1963 sa na jednej strane skončila etapa kryštalizácie vnútornej štruktúry SlTK a na druhej strane vznikol problém nedo-

statku vhodných priestorov, ktorý sa síce riešil čiastkovými opatreniami, ako bola napríklad stavba novej budovy na Drieňovej ulici, ale prehĺbil roztrieštenosť pracovísk knižnice, ktorá trvá dodnes. Už v roku 1962 bol z iniciatívy Ing. J. Hajduška (riaditeľ SlTK v rokoch 1958 – 1965) vypracovaný investičný zámer na výstavbu budovy, ktorý bol predložený vtedajšiemu nadriadenému orgánu – Štátnej komisii pre koordináciu vedy a techniky v Prahe. K jeho realizácii však nedošlo.

Zásadný význam pre ďalšiu činnosť knižnice mali smernice Štátnej komisie pre rozvoj a koordináciu vedy a techniky č. 29 420 z roku 1964 o organizácii a riadení sústavy VTEI, ktoré v článku 5 poverili Komisiu SNR pre rozvoj vedy a techniky starostlivosťou o rozvoj informačnej činnosti na Slovensku, ako aj usmerňovaním činnosti SlTK. Roku 1965 prešla knižnica pod priame riadenie komisie (neskôr Slovenskej komisie pre techniku). Roku 1967 začína knižnica rozvíjať výskumnú činnosť, pričom sa zapája do výskumných úloh, ktoré sa zaoberajú problematikou uplatňovania výpočtovej techniky v informačnom procese.

Knižnica od roku 1969 prešla pod priame riadenie Ministerstva výstavby a techniky.

V 70. rokoch ďalej rozširuje spektrum služieb pre jej používateľov, skvalitňuje metodickú činnosť a ako ústredné pracovisko sústavy VTEI na Slovensku popri mimoškolskom vzdelávaní pracovníkov technických knižníc zintenzívňuje aj svoju publikačnú činnosť. V tomto období vydáva metodické príručky a pracovné pomôcky pre pracovníkov sústavy VTEI a pre potreby nadriadeného orgánu vypracúva štúdie z oblasti vedecko-technického rozvoja a riadenia sústavy VTEI.

V roku 1971 sa začala intenzívnejšia spolupráca so Slovenskou radou vedecko-technickej spoločnosti, na činnosti ktorej sa knižnica podieľala veľmi aktívne: uskutočňovala tematické výstavy k významným udalostiam histórie vedy a techniky, začala pravidelne dopĺňať knižničný fond o zborníky z podujatí organizovaných vedecko-technickou spoločnosťou a otvorila konzultačné stredisko pre zlepšovateľov a vynálezcov.

Smernica Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 2 z roku 1974 o sústave VTEI potvrdila SlTK vo funkcii špecializovanej informačnej inštitúcie, ktorá už v tomto období plní funkciu ústredného medziodvetvového pracoviska sústavy VTEI a ústrednej knižnice siete technických knižníc na Slovensku.

V roku 1975 sa knižnica stáva garantom automatizovanej informačnej služby zo zahraničnej bázy dát INSPEC a pripravuje priebežné rešerše a od roku 1978 sa podieľa aj na zabezpečovaní informačných služieb zo systému INIS pre slovenských používateľov.

Osemdesiate roky znamenajú v rozvoji knižnice orientáciu na využitie výpočtovej techniky – na jednej strane pri sprístupňovaní zahraničných databáz a na strane druhej pri automatizácii niektorých vlastných knižnično-informačných činností.

Roku 1981 bolo v knižnici inštalované – ako prvé na Slovensku – terminálové pracovisko prepojené komutovaným telefónnym spojom s československým databázovým centrom v ÚVTEI-ÚTZ Praha, čo umožnilo vyhotovovať dialógové rešerše z externých tuzemských i zahraničných báz dát.

Roku 1986 bolo v knižnici zriadené výpočtové stredisko a do rutinnej prevádzky bol uvedený vlastný počítač typu SM 4/20. Postupne sa budoval elektronický katalóg kníh a v roku 1989 sa do experimentálnej prevádzky uviedol automatizovaný výpožičný systém.

4. Deväťdesiate roky až po súčasnosť

Spoločensko-politické a ekonomické zmeny v novembri 1989 zasiahli aj oblasť knižničnej a informačnej sústavy. SlTK sa musela vyrovnávať so zvýšenými finančnými nákladmi na svoje existenčné podmienky a v dôsledku prudkého nárastu cien v roku 1990 pristúpila k programu úsporných a racionalizačných opatrení.

Novým nadriadeným orgánom sa od roku 1991 na obdobie jedného roka stalo Ministerstvo hospodárskej stratégie a v októbri 1991 bola knižnica delimitovaná pod Ministerstvo školstva, mládeže a športu SR. V tom období boli zakúpené tri lokálne počítačové siete osobných počítačov. Z prepájacieho uzla je zabezpečené prepojenie do Slovenskej akademickej dátovej siete SANET pevnou optickou linkou cez sieť STU.

V roku 1991 sa v rámci rozširovania aktivít v oblasti informačného zabezpečenia európskych integrácií zriadilo Európske dokumentačné a informačné stredisko, ktorého súčasťou sa stalo aj Európske referenčné centrum zriadené z poverenia Európskej komisie.

Rok 1992 sa pre SlTK stal takmer osudným. V období, keď vláda SR schválila Národný program informatizácie, vtedajší odstupujúci minister školstva, mládeže a športu SR bezprostredne pred svojím odchodom z funkcie koncom júna 1992 rozhodol o zrušení SlTK s tým, že všetky jej činnosti a majetok mali prejsť pod správu STU, pričom paradoxne STU svoju ústrednú knižnicu v roku 1990 zrušila.

Uvedené rozhodnutie o zrušení Slovenskej technickej knižnice sa napokon nerealizovalo a nový minister sa rozhodol vrátiť SlTK do pôvodného stavu, do postavenia samostatnej organizácie naďalej priamo riadenej Ministerstvom školstva a vedy SR.

Nadväzne bol dopracovaný a vydaný nový štatút knižnice, ktorý už vymedzuje funkciu knižnice ako “národného technického informačného centra”. Táto zmena sa premietla aj do názvu knižnice: Slovenská technická knižnica – Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky.

Na konci roku 1992 zriadila knižnica v súlade so svojou koncepciou a po dohode s príslušnými orgánmi dislokované pracovisko pre oblasť životného prostredia – Centrum ekologických poznatkov v Banskej Štiavnici. Keďže predpokladaný rozvoj environmentálneho výskumu a školstva v Banskej Štiavnici sa oddialil, toto pracovisko nebolo možné rozvíjať.

V roku 1993 mení CVTI SR formu hospodárenia, a to z rozpočtovej formy na príspevkovú. Táto skutočnosť vyvolala naliehavú potrebu inovovať celý rad základných organizačných predpisov a smerníc.

Vznik samostatnej Slovenskej republiky vyvolal potrebu zriadiť na Slovensku ústredné úrady pre oblasť technickej normalizácie a priemyselného vlastníctva. V tomto kontexte treba poznamenať, že do roku 1993 v oblasti patentovej, normalizačnej a firemnej literatúry plnila SlTK funkciu ústrednej knižnice a celoslovenského informačného centra SR. V súvislosti so vznikom spomenutých ústredných úradov štátnej správy bola podstatná časť fondu špeciálnej literatúry, ktorý knižnica mnoho rokov budovala, predisponovaná týmto organizáciám.

budova.jpg (44981 bytes)

V rámci reštitúcií však prišla knižnica o priestory na Námestí slobody 23 a Jozefskej ulici a bola nútená opustiť prenajaté priestory na Štefanovičovej ul. Naliehavé problémy s knižničnými priestormi sa knižnica snažila opakovane riešiť výstavbou novej účelovej budovy. Nedostatočná ústretovosť orgánov hlavného mesta Bratislava však neumožnila získať potrebný stavebný pozemok. Výstavba vlastného účelového objektu sa však stala veľmi naliehavou.

V máji 1993 sa zakúpil knižnično-informačný systém BIS-C, ktorý je v rutinnej prevádzke od roku 1996.

V apríli 1994 sa SlTK stáva oficiálnym zástupcom vydavateľstva Európskych spoločenstiev EUR-OP, ktoré poskytuje služby klientom nielen zo Slovenska, ale neskoršie aj z Českej republiky. Na základe dohody s UNESCO je aj výhradným distribútorom softvérového produktu CDS/ISIS v SR.

Od 1. októbra 1995 SlTK prešla do pôsobnosti Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky SR a od 1. novembra 1996 sa zmenil názov knižnice na Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (CVTI SR).

Z poverenia Organizácie spojených národov pre priemyselný rozvoj (UNIDO) sa v r. 1996 stáva CVTI SR Národným strediskom pre systém priemyselných a obchodných informácií – IBIS, pričom účelom bolo sprístupňovať bonitné webové zdroje pre podnikateľskú komunitu. V máji 1996 bolo CVTI SR prijaté za člena Európskej asociácie pre využívanie sivej literatúry (EAGLE) a stalo sa tak národným strediskom pre spracovávanie domácej produkcie sivej literatúry do multidisciplinárnej medzinárodnej databázy sivej literatúry (SIGLE).

V priebehu roka 1996 bolo realizované telekomunikačné prepojenie LAN medzi objektmi na Námestí slobody a Drieňovej ulici komutovanou linkou s využitím komunikačných serverov na báze UNIX, ako aj zriadenie webového sídla CVTI SR. O rok neskôr bolo realizované prepojenie optickou linkou medzi Námestím slobody a Jozefskou.

V roku 1997 namiesto Spravodajcu SlTK začal vychádzať BC – Bulletin CVTI SR, ktorý sa postupne vyprofiloval na celoslovenské odborné informačné periodikum ITlib – Informačné technológie a knižnice so samostatnou prílohou Z Centra VTI SR. Táto príloha dnes vychádza len v elektronickej podobe pod názvom e-Monitor.

Keďže CVTI SR sídli prevažne v prenajatých priestoroch, a to ešte v rôznych lokalitách Bratislavy aj mimo nej, bol 18. máj 1998 skutočnou slávnosťou pre túto inštitúciu. Po desaťročiach snaženia a úmorného presviedčania nadriadených orgánov o nevyhnutnosti výstavby účelovej budovy bol tento deň konečne dňom začatia výstavby novej budovy na Lamačskej ceste č. 8. Žiaľ, po štyroch rokoch po predpokladanom termíne ukončenia stavby (1999) je zatiaľ dokončená len hrubá stavba vrátane výplní otvorov a predsadenej protihlukovej steny. Práve od nových priestorov závisí vo veľkej miere komfortné a kvalitné poskytovanie knižnično-informačných služieb i racionálne využívanie finančných zdrojov knižnice, čo súčasný rozptyl a priestorové podmienky pracovísk v rámci Bratislavy i mimo nej neumožňujú.

Online katalóg knižničného fondu je od r. 1998 dostupný aj na internete a umožňuje aj vzdialeným používateľom vyhľadať a rezervovať si požadovaný dokument. Okrem toho sú na webovom sídle centra používateľom sprístupňované aj ďalšie online katalógy. Pretože dôležitejším ako rozsah je obsah – v našom prípade informačná hodnota webových stránok; neustále sa pracuje na ich aktualizácii a zdokonaľovaní.

Po konzultáciách medzi Slovenským ústavom technickej normalizácie, Katedrou knižničnej a informačnej vedy a CVTI SR bola z iniciatívy týchto inštitúcií vytvorená v novembri 1998 pri Centre vedecko-technických informácií SR Technická normalizačná komisia TNK č. 69 Terminológia, informácie a dokumentácia.

S účinnosťou od 1. júla 1999 CVTI SR opäť prešlo ako priamoriadená organizácia pod ministerstvo školstva.

Počas jednej dekády CVTI SR “vystriedalo” až piatich zriaďovateľov. Tieto zmeny súviseli hlavne s presunmi kompetencií štátnej správy pre oblasť vedy. Zmeny súvisiace so zriaďovateľom priniesli zmeny aj vo vedení knižnice – napríklad aj také, že v priebehu roku 1998 sa vystriedali až traja riaditelia.

V starých a prenajatých priestoroch sa za sťažených a finančne nákladných podmienok CVTI SR usilovalo zabezpečiť aj nové služby a nové postupy, avšak len v takom rozsahu, ako to umožnuje nájomca a existujúce objekty.

V roku 2000 sa nepostačujúce prepojenie pevnou linkou medzi objektmi Drieňová ulica a Námestie slobody nahradilo mikrovlnným prepojením, uskutočnila sa rekonštrukcia počítačovej siete a sprístupnilo sa 8 verejných internetových staníc. Zrealizoval sa projekt elektronickej knižnice Európskeho dokumentačného a informačného strediska, dostupnej na webovom sídle CVTI SR.

Následne v roku 2001 sa zrekonštruovala sieť na Drieňovej ulici a boli sprístupnené ďalšie verejné internetové stanice, ktorých je dnes už 16. Napriek tomu, že používaný knižničný systém je prekonaný, dlhodobo sa nedarí získať nový systém, a to najmä z finančných dôvodov. V tom istom roku sa zabezpečil konzorciálny prístup k 1 617 titulom zahraničných elektronických periodík a začalo vychádzať odborné informačné periodikum ITlib. Informačné technológie a knižnice. Periodikum Euro-info, vydávané Európskym dokumentačným a informačným strediskom, prešlo z printovej na elektronickú verziu. Po dohode so SNK začalo CVTI SR prispievať do Slovenskej národnej bibliografie záznamami o slovenských technických normách. Koncom roku 2001 získalo štatúty depozitných knižníc OECD a EÚ.

Rok 2002 bol rokom rozširovania a zdokonaľovania elektronických služieb knižnice. Bol vytvorený a sprístupnený informačný portál EIP (euro:i:portál) a v spolupráci so Spolkom slovenských knihovníkov a Katedrou knižničnej a informačnej vedy UK sa pripravil projekt Informačný portál pre knižničnú a informačnú teóriu a prax, na ktorý sa získal grant od Nadácie otvorenej spoločnosti (OSI). Začala sa budovať elektronická knižnica dokumentov na informačné zabezpečenie podnikateľskej verejnosti. Svoju činnosť začali aj depozitné knižnice OECD a EÚ.

Ťažisko informačných služieb spočíva v spracovávaní jednorazových rešerší s využitím elektronických databáz najvýznamnejších svetových databázových centier (DIALOG, STN International a FirstSearch/OCLC) a informačných zdrojov prístupných v prostredí internetu, ako aj databáz na CD-ROM alebo DVD nosičoch. Neustále sa mapujú a vyhodnocujú informačné zdroje dostupné v prostredí internetu jednak pre portál EIP a službu IBIS, jednak s cieľom vytvoriť špecializovaný navigačný systém/portál pre oblasť techniky.

Medzi ostatné, nie zanedbateľné novinky v činnosti knižnice, ktorá sa stala členom siete strediskových patentových informácií z celej Európy pod skratkou PATLIB (PATent LIBraries), patrí zriadenie Strediska patentových informácií v máji t. r. Za dlhoročnú činnosť v oblasti poskytovania služieb týkajúcich sa patentových informáciíí bola CVTI SR 3. septembra 2003 udelená Cena Jána Bahýľa.

Medzi ďalšie novinky v CVTI SR patrí služba SUBITO (elektronické objednávanie a dodávanie kópií plných textov článkov zo zahraničných periodík), elektronická referenčná služba “Čo chcem vedieť o EÚ” založená na využití e-pošty, spravovanie servera www.veda-technika.sk, obsahovo orientovaného na problematiku štátnych programov vedy a výskumu, ako aj z poverenia MŠ SR prevádzkovanie informačného systému vedy a vedecko-výskumného potenciálu SR (ISVVP), vrátane zabezpečovania používateľskej podpory a poskytovania hotline služieb.

Z predchádzajúceho historického prierezu jednoznačne vyplýva postupná – a v rámci daných možností – orientácia CVTI SR na realizáciu konceptu hybridnej knižnice, internetizáciu a operovanie v sieťovom prostredí a rozvíjanie elektronických informačných služieb. Medzi jej hlavné úlohy patrí naďalej budovanie tematicky špecializovaných knižnično-informačných fondov a poskytovanie komplexných knižnično-informačných služieb. Okrem toho realizuje nadstavbové činnosti, akými sú aktivity v oblasti ďalšieho vzdelávania, edičnej, metodickej a propagačnej činnosti.

Uvedené výsledky patrili k úspešnejším aktivitám z predchádzajúceho obdobia, za ktoré patrí poďakovanie súčasným i bývalým zamestnancom, ktorí sa o ne pričinili. Pevne verím, že naplnenie ďalších zámerov bude patriť k úspechom CVTI SR v najbližších rokoch.


Zoznam bibliografických odkazov:

1. Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky 1938 –1998. Bratislava : CVTI SR, 1998, 59 s.

2. Ehnová, Marta: Centrum vedecko-technických informácií SR si pripomína 65. výročie svojho založenia. In: Bulletin Slovenskej asociácie knižníc, 11, 2003, č. 3, s. 5-9.

Tlačiť Facebook Twitter LinkdeIN

Hodnotenie

Počet hodnotení: 0

Creative Commons License
This work is licensed under a Creative Commons Attribution 4.0 International License

Ak sa neuvádza inak, obsah článkov podlieha licencii https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/


ISSN 1336-0779 (online vydanie)  ISSN 1335-793X (tlačené vydanie)
© Centrum vedecko - technických informácií SR