Info mailom

Chcete pravidelne dostávať informácie o novinkách?

Citovanie a odkazovanie na použité zdroje podľa nového štandardu ISO 690 (2010) Časť 2: Prvky a techniky citovania

Autor: Lucia Lichnerová
Číslo: 3/2013 - open access
Rubrika: Normy a štandardizácia
Kľúčové slová: Normy a štandardizácia , bibliografia, citovanie literatúry

Príspevok charakterizuje a na konkrétnych príkladoch vizualizuje základné termíny citovania a predstavuje tri  techniky citovania odporúčané štandardom ISO 690 (2010). Osobitne sa zameriava na úpravu citácií a zoznamov  bibliografických odkazov pri aplikovaní jednotlivých techník. V závere upozorňuje na najčastejšie problémy súvisiace  s problematikou citovania. Príspevok nadväzuje na jeho 1. časť, ktorá sa venuje tvorbe bibliografických  odkazov: výberu prvkov, formálnej úprave a štruktúre bibliografických odkazov pre vybrané druhy dokumentov. 

1 Základné termíny 

Medzi najdôležitejšie termíny z oblasti citovania a odkazovania na použité zdroje patria: citát, citácia, parafráza, bibliografický  odkaz, zoznam bibliografických odkazov a technika citovania. Tieto termíny si vyžadujú ich presné vymedzenie vzhľadom na  ich jazykovú podobnosť (napr. citát a citácia), ako aj vzhľadom na jazykovú príbuznosť s českým prostredím, v ktorom sú niektoré  termíny označované odlišne (napr. slovenský termín „bibliografický odkaz“ je v českej norme ČSN IS0 690 (2011) označovaný  termínom „bibliografická citace“). 

Citát je text alebo časť textu doslovne prevzatá z citovaného dokumentu1. Mal by sa písať v úvodzovkách, resp. iným  typom písma. V prípade dlhších citátov presahujúcich štyri riadky je vhodné citáty oddeliť od vlastného textu, odsadiť od ľavého  okraja a uviesť ich kurzívou. Citáty píšeme v jazyku textu citujúceho dokumentu, pričom sa odporúča originálne znenie  textu vložiť do poznámky pod čiarou. Niektoré metodiky2 označujú citáty aj termínom priama citácia, avšak norma ISO 690  (2010) takéto označenie nepoužíva vzhľadom na zámenu s termínom „citácia“.  Bez úvodzoviek či iného typu písma uvádzame prebraté texty, ktoré parafrázujeme (parafráza) a uvádzame vo vlastnej  interpretácii, resp. v prípade, keď len odkazujeme na myšlienky, termíny, schémy alebo na relevantný zdroj. Osobitnú  skupinu tvoria všeobecne známe informácie, ktoré nie je potrebné citovať, napr. „Hlavné mesto Slovenskej republiky je Bratislava“  a pod. 

Bibliografický odkaz je skrátený záznam o citovanom dokumente v zozname bibliografických odkazov, ktorý slúži na  jeho presnú identifikáciu. 

Citácia je symbol, značka alebo formalizovaný údaj, ktorý označuje citované miesto. Nachádza sa na mieste predchádzajúcom  alebo nasledujúcom po citáte alebo citovanom (parafrázovanom) texte, či odkaze na literatúru. Forma citácie závisí  od techniky citovania. 

Zoznam bibliografických odkazov je množina odkazov na citované dokumenty nachádzajúca sa na konci textu. Usporiadanie  bibliografických odkazov v zozname bibliografických odkazov závisí od techniky citovania. Odporúča sa používať označenie  Zoznam bibliografických odkazov. 

Technika citovania je spôsob, ktorým sa prepájajú citácie so zoznamom bibliografických odkazov. Technika (metóda)  citovania má vplyv na formu citácie a vyžaduje aj úpravu zoznamu bibliografických odkazov (obr. 1). 

 

2 Techniky citovania 

Nové vydanie normy ISO 690 (2010) odporúča tri techniky/metódy citovania: 

1. techniku 1. údaja a dátumu (tzv. harvardský systém), 

2. techniku číselných odkazov (tzv. numerický systém), 

3. techniku priebežných poznámok. 

Všetky tri techniky sú rovnocenné, avšak platí zásada používania len jednej techniky v celom citujúcom dokumente. V prípade,  že má vedná disciplína alebo vydavateľ vyšpecifikovanú vlastnú metódu citovania, nie je nutné dodržiavanie techník ISO 690  (2010). V ostatných prípadoch však aj Vnútorný predpis Univerzity Komenského o základných náležitostiach záverečných  prác, „odporúča postupovať podľa ISO 690“ (Vnútorný 2011, s. 9). 

2.1 TECHNIKA

1. ÚDAJA A DÁTUMU 

Pri tejto technike ide o použitie prvého údaja (spravidla priezviska autora či autorov, prípadne prvého významového slova  z názvu) a dátumu vydania v citácii. Dátum vydania sa preto v bibliografických odkazoch presúva z oblasti vydavateľských údajov za 1. údaje.

Obr. 1 Základné termíny citovania


  1 Aj v prípade miernej úpravy pôvodného textu (napr. výmenou slov, použitím synoným) ide stále o citát.  2 Napr. Jak správně [bez dátumu].  

 2 Napr. Jak správně [bez dátumu].       


Formu citácií a bibliografických odkazov prezentuje nasledujúci obrázok:

Obr. 2 Prvky citovania pri použití techniky 1. údaja a dátumu

 

Pre citácie v citujúcom texte platia tieto zásady:

  • Citácia sa uvádza v okrúhlych zátvorkách.
  • V zátvorkách uvedieme:

           - pri parafrázach: priezvisko autora (nie verzálkami) a rok vydania (Feješ 2000),

           - pri citátoch: priezvisko autora, rok vydania a číslo citovanej strany pri           (Feješ 2000, s.  87).

  • Pokiaľ je priezvisko autora uvedené v texte tesne pred citáciou, nemusí sa v citácii zopakovať, napr. Novotný (1997, s. 68) sa domieva, že „...“.
  • V prípade viacerých diel toho istého autora s rovnakým rokom vydania používame nasledujúce riešenie: 1995,1995a, 1995b..., napr. (Kileová 1995b).
  • Číslo citovanej strany v prípade citátov píšeme v citáciách3 v jazyku citujúceho dokumentu, čiže v slovenčine,       vždy ako s., aj pokiaľ citujeme z inojazyčného dokumentu, napr. (Altmann 2007, s. 6).

 Citácia môže mať nasledujúce formy:

Obr. 3 Formy citácie pri technike 1. údaja a dátumu

Pre zoznam bibliografických odkazov platia tieto pravidlá: 

  • Bibliografické odkazy sú usporiadané abecedne podľa 1. údaja (autor, popr. názov). 
  • Abecedné usporiadanie sa riadi týmito zásadami:

a)     ako prvé sa uvedú vlastné práce autora pred všetkými ostatnými, ktoré autor cituje: 

LICHNEROVÁ, L., 2012. Knižné oznámenia 15. storočia ako nástroj komunikačnej politiky: 1. časť (vydavateľské knižné oznámenia).  In: PORIEZOVÁ, M., zost. Studia Bibliographica Posoniensia. Bratislava: Univerzitná knižnica, s. 23-41. ISBN 978-  80-89303-35-9. 

BORSA, G., 1961. Eine gedruckte Venediger Buchführeranzeige um das Jahr 1476. Gutenberg-Jahrbuch. 1961, 36, 43-48. 

CORSTEN, S., 1974. „Johann von Köln“. Neue Deutsche Biographie [online]. Bayerische Staatsbibliothek, 1974, 10, 558 [cit.  2013-02-14]. Dostupné na: http://www.deutsche-biographie.de/pnd129032921.html

 

b)      odkazy s jedným autorom majú prednosť pred uvádzaním odkazov, kde je tento autor spoluautorom, pokiaľ začínajú  rovnakým 1. údajom: 

ŠUŠOL, J., 1999. Autorské právo a internet – autori versus používatelia?. In: Internet v riadení a obchode firmy. Bratislava:  EL&T, s. 99-104. ISBN 80-88812-11-9. 

ŠUŠOL, J., CHUDÝ, A. a L. LICHNEROVÁ, 2011. Úvod do autorského práva pre informačné štúdiá [online]. Bratislava: Stimul  [cit. 2012-09-15]. ISBN 978-80-8127-029-1. Dostupné na: http://stella.uniba.sk/texty/CHLS_pravo.pdf


3 Čísla citovaných strán dopĺňame v prípade citátov len do citácie, nikdy nie do bibliografických odkazov.


c) viaceré bibliografické odkazy toho istého autora majú byť usporiadané chronologicky od najstaršieho vydania po  najnovšie,  d) odkazy s viacnásobným autorstvom, ktoré majú rovnakého prvého autora, sa tiež radia chronologicky.

  • Za 1. údajom (o primárnej zodpovednosti alebo za názvovými údajmi) nasleduje po čiarke dátum vydania. 
  • Dátum vydania sa pri tejto metóde z oblasti vydavateľských údajov vynecháva s výnimkou príspevkov v seriáloch  (tam je dátum vydania súčasťou numerácie): 

ŠMIRALA, J., 1978. Renesancia päťtisícročnej akupunktúry. Zdravie. 1978, 34(5), 10-13.

  • V bibliografickom odkaze na normy a zákony ponechávame rok ako súčasť číselného označenia: 

STN ISO 214:1998, Dokumentácia – Abstrakty (referáty) pre publikácie a dokumentáciu.  Príklad zoznamu bibliografických odkazov:       

Príklad zoznamu bibliografických odkazov: 

Obr. 4 Zoznam bibliografických odkazov pri použití techniky 1. údaja a dátumu

   

2.2 TECHNIKA ČÍSELNÝCH ODKAZOV

Technika číselných odkazov umožňuje identifikovať citované dokumenty na základe priradenia vlastného poradového čísla ku každému citovanému titulu. Poradové číslo pre jeden titul je vždy rovnaké a premietne sa do formy citácie, ako aj do štruktúry zoznamu bibliografických odkazov.

Obr. 5 Prvky citovania pri použití techniky číselných odkazov

Pre citácie platia takéto zásady:

Citácia má formu poradového čísla, ktoré vyjadruje, koľký v celkovom poradí bol dokument citovaný prvýkrát, a obsahuje po medzere aj číslo strany, ak ide o citát. Poradové číslo (citácia) je buď:

 

a) v okrúhlych zátvorkách: (2)

b) v hranatých zátvorkách: [2]

c) ako súčasť horného indexu:2

 

Všetky citácie toho istého dokumentu majú rovnaké poradové číslo ako prvá citácia tohto diela.

Bibliografické odkazy nie sú v zozname usporiadané abecedne, ale podľa poradových čísel; odkazy sú odsadené. Dátum vydania ostáva na pôvodnom mieste – v oblasti vydavateľských údajov. Presnejšiu štruktúru demonštruje obr. 6.

 

2.3 TECHNIKA PRIEBEŽNÝCH POZNÁMOK

Pri technike priebežných poznámok dostáva každá citácia dokumentu poradové číslo priebežne. Na rozdiel od techniky číselných údajov má citácia toho istého dokumentu vždy iné poradové číslo (pozri obr. 7).

Pre citácie platia tieto pravidlá:

  • Citácie vyjadrujú priebežné poradové číslo, v akom sa vyskytujú v texte. Majú formu:

- horného indexu,

- okrúhlych zátvoriek,

- hranatých zátvoriek.

  • Každá ďalšia citácia toho istého dokumentu má iné poradové číslo – čísluje sa priebežne.

Bibliografické odkazy sú umiestnené v poznámkach pod čiarou s uvedením príslušného poradového čísla citácie:

  • Ak je dokument citovaný prvýkrát, v poznámke sa uvedie celý bibliografický odkaz (žiadne úpravy nie sú potrebné).  V prípade citátov sa po čiarke uvedie číslo citovanej strany. 
  • Každá ďalšia citácia toho istého dokumentu má v poznámke buď celý odkaz, alebo len skrátenú formu odkazu v podobe:  PRIEZVISKO, ref. číslo poznámky, v ktorej je CELÝ bibliografický odkaz na citovaný dokument. Do poznámky  sa doplňuje po čiarke číslo citovanej strany (ak ide o citát)
  • Vzhľadom na to, že v poznámkach sa uvádzajú celé bibliografické odkazy, nie je nutné vytvárať samostatný zoznam  bibliografických odkazov. Avšak pokiaľ si uvedenie zoznamu vyžaduje typ práce alebo vydavateľ, môže sa uviesť. Napr.  vnútorný predpis UK o záverečných prácach (Vnútorný 2011) predpisuje Zoznam bibliografických odkazov ako samostatnú  a povinnú časť záverečnej práce; podobne aj z hľadiska evidencie publikačnej činnosti je prehľadnejšie, pokiaľ  sú citované zdroje uvedené prehľadne a na jednom mieste. V takých prípadoch sú odkazy v zozname usporiadané  abecedne. Na rozdiel od techniky 1. údaja a dátumu sa za 1. údaj nevkladá dátum vydania, ale ostáva na pôvodnom  mieste v oblasti vydavateľských údajov (pozri obr. 8). 

Obr. 6 Zoznam bibliografických odkazov pri použití techniky číselných odkazov

Obr. 7 Prvky citovania pri použití techniky priebežných poznámok

 

                                    

3 Záver 

Nové vydanie štandardu ISO 690 (2010) a STN ISO 690 (2012) prezentuje celkom zrozumiteľne a prehľadne aplikovanie  jednotlivých techník citovania v citujúcom dokumente. Niektoré oblasti však ostávajú aj v znení noriem nevyriešené. Ide  najmä o citácie v prípade techniky 1. údaja a dátumu, kde chýba jednoznačné uvedenie foriem citácií v prípade citovania  viacerých diel viacerých autorov, jedného diela v spoluautorstve a pod. Formy týchto citácií je možné len odvodiť od sprievodného  textu. Norma vôbec neuvádza formu citácie v prípade, pokiaľ je 1. údajom v bibliografickom odkaze názov dokumentu.  Formu, ktorú uvádzame v príspevku: (1. významové slovo z názvu rok) sme logicky odvodili na základe  aplikovania ostatných pravidiel. K tejto podobe citácie sa prikláňa aj metodika kurzu pre citovanie na portáli pre informačnú  výchovu Knižnice Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne (Jak správně [bez dátumu]), ktorá však odporúča v citácii uvádzať celý  názov dokumentu. Keďže však ide o techniku 1. údaja, navrhujeme názov skrátiť len na jeden údaj: prvé významové slovo  z názvu, pričom použijeme aj všetky bezvýznamové slová, ktoré mu predchádzajú, napr. spojky, častice, členy v cudzích  jazykoch a pod. Zároveň je dôležité upozorniť na skutočnosť, že v citácii pri tejto technike nie je medzi 1. údajom  a rokom čiarka, ako to odporúčali predošlé vydania normy.  Napriek existencii štandardov k problematike citovania a odkazovania na použité zdroje dochádza v citačnej praxi k mnohým  problémom, ktorých by sa mali autori vyvarovať. Najčastejším prehreškom je tzv. „retrospektívne citovanie“, keď necitujeme  súbežne s písaním práce, ale až ex post. Spätné vyhľadanie citovaných dokumentov je v týchto prípadoch ťažké a často vedie  k neúmyselnému preberaniu citátov a parafráz bez citovania.  Okrem uvedeného je dôležité si uvedomiť, že literatúru, ktorú sme necitovali, v zozname bibliografických odkazov neuvádzame.  Literatúru, ktorú chceme k danej problematike len odporučiť, uvádzame v zozname, ktorý označujeme termínom Bibliografia.  Ide o usporiadaný zoznam bibliografických záznamov o literatúre, ktorá sa týka predmetu práce, ale ktorá nebola  bezprostredne citovaná. Pri zostavovaní bibliografie rešpektujeme štandard na to určený a tým je štandard ISBD (G) (1994)  alebo pravidlá AACR (Anglo 2003).          

 

Obr. 8 Zoznam bibliografických odkazov pri použití techniky priebežných poznámok

 

Zoznam bibliografických odkazov

Anglo-americké katalogizačné pravidlá, 2003. 2. zrevidované vyd. Martin: Slovenská národná knižnica. ISBN 80-89023-38-X. ČSN IS0 690:2011, Pravidla pro bibliografické odkazy a citace informačních zdrojů.

ISBD (G), 1994. Preklad a redakcia slov. vyd. Dušan KATUŠČÁK. Martin: Matica slovenská. ISBN 80-7090-291-4.

ISO 690:2010, Information and documentation – Guidelines for bibliographic references and citations to information resources.

Jak správně citovat a odkazovat na citace v textu, [bez dátumu]. iva [online]. Zlín: Knihovna UTB [cit. 2012-01-27]. Dostupné na: http://iva.k.utb.cz/?page_id=34

STN ISO 690:2012, Informácia a dokumentácia – Návod na tvorbu bibliografických odkazov na informačné pramene a ich citovanie.

Vnútorný predpis č. 7/2011: Smernica rektora Univerzity Komenského v Bratislave o základných náležitostiach záverečných prác, rigoróznych prác a habilitačných prác, kontrole ich originality, uchovávaní a sprístupňovaní na Univerzite Komenského v Bratislave [online], 2011. Bratislava: Univerzita Komenského [cit. 2012-01-14]. Dostupné na:

http://www.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/subory/legislativa/2011/vp_2011_07_smernica_zaverecne_prace.pdf

 

 

 

 

             

Tlačiť  Verzia PDF Facebook Twitter LinkdeIN

Hodnotenie

Počet hodnotení: 474

Creative Commons License
This work is licensed under a Creative Commons Attribution 4.0 International License

Ak sa neuvádza inak, obsah článkov podlieha licencii https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/


ISSN 1336-0779 (online vydanie)  ISSN 1335-793X (tlačené vydanie)
© Centrum vedecko - technických informácií SR