Elektronické knihy: utópia, alebo ďalší krok vo výpožičnej službe?

Predstavujeme / Introducing

V prvom desaťročí 21. storočia sa mohlo zdať, že elektronické
knihy (ďalej e-knihy) ostanú len výstrelkom, slepou uličkou vývoja, technologického
boomu konca 20. storočia, a to napriek, ba dokonca práve pre ich masívny nárast v 90.
rokoch. Bezpríkladný nárast počtu i prístupnosti e-kníh po roku 1994, nepochybne
spojený s rozšírením webu do celého civilizovaného sveta, totiž nesprevádzal
adekvátny nárast ich používania, teda čítanosti. Tento fakt dokazujú prieskumy
používateľských preferencií (WebAim 2009, WebAim 2008, Oswald 2010) a zároveň sú
podporené aj brachiálnymi ekonomickými ukazovateľmi firiem (HP 2009), ktoré
vyrábajú či predávajú tlačiarne a iné zariadenia tvoriace z knihy elektronickej
zasa raz a znova knihu tradičnú. E-knihy sa však, podobne ako dotykové displeje,
vrátili oknom napriek tomu, že sme ich dverami vyhodili.

Ak sme už konštatovali, že používanie, teda čítanie e-kníh
(v elektronickej podobe) v 90. rokoch minulého storočia a na začiatku tohto storočia
neodzrkadľovalo ich početný nárast a jednoduchosť prístupu, tak je nutné aj
povedať prečo. Nie pýtať sa prečo, lebo odpoveď už poznáme dlhodobo, lebo podobne
ako dotykové displeje v prípade bežných stolových monitorov boli nepraktické,
nepohodlné až nezdravé, rovnako to bolo a aj je s čítaním kníh na osobnom či
prenosnom počítači. Takýto je príliž veľký, ťažký, neskladný, má krátky čas
použiteľnosti bez zdroja napätia a v neposlednom rade jeho dlhodobé používanie
škodí zdraviu z viacerých dôvodov.

Znova však poznáme riešenie na tieto problémy: čítačka
e-kníh. Zariadenie, ktoré má približne rovnaké rozmery a hmotnosť ako tradičná
kniha, vydrží bez pripojenia do siete rádovo dlhšie ako prenosný počítač (teda
minimálne tak ako mobilný telefón, keďže toto je referenčný rámec súčasného
používateľa e-služieb) a nepoškodzuje neúmerne zdravie, najmä oči vďaka inej
zobrazovacej technológii. Zariadenia tohto druhu vznikli už pred 15 rokmi, no neuspeli.
Čiastočne preto, že boli technologicky nevyspelé (na čo však v konzumnej ekonomike
je spoľahlivým liekom ich generačná obnova), no najmä však z dôvodu nedostupnosti,
a to nie len finančnej, ale aj predajnej: mimo veľkých miest v USA a Japonsku ich
nebolo možné kúpiť. Bežný používateľ v strednej a východnej Európe o nich ani
len nevedel.

Začarovaný kruh vysokej ceny spôsobenej malou rozšírenosťou, a
tým nevyhnutnej výroby v malých sériách, ktorá je významne náročnejšia ako
veľkovýroba a nízkeho rozšírenia spôsobeného nízkou predajnosťou sa podarilo
preťať až nedávno dvom globálnym gigantom: Amazonu so svojou čítačkou Kindle
(Amazon 2010) a Applu so svojím tabletom určeným prominentne i na čítanie kníh Ipad
(Apple 2010).

Teda na to, aby sa používala/čítala e-kniha, je dôležitá
nielen samotná kniha (obsah, dokument), ale aj jej čítačka, teda materiálna podoba,
ktorá ju približuje širším masám používateľov. Samostatná dostupnosť e-knihy
(napr. jej umiestnenie na internete) ešte z objektívnych aj subjektívnych príčin
väčšine čitateľov neumožňuje používať takéto zdroje. To umožňuje až
vlastníctvo alebo aspoň možnosť jednoduchého prístupu k e-čítačke. A práve toto
je situácia, ktorú doteraz knižnice zanedbávali, ak nechceme povedať úplne
ignorovali. Právom možno konštatovať, že v našich zemepisných šírkach nie sú
elektronické knihy „populárne“ najmä preto, že v češtine či slovenčine ich je
nepomerne menej ako vo svetových jazykoch (najmä angličtine), no nemožno ignorovať
ani fakt, že aj tie, ktoré k dispozícií sú, sa elektronicky nepoužívajú a naďalej
prevažuje ich tlačená, papierová podoba.

Výzvou pre knižnice (na začiatok pre akademické a vedecké, no
zo strednodobého hľadiska aj verejné) do budúcnosti je teda využívanie e-kníh spolu
s čítačkami. Používanie čítačiek na prezenčné štúdium starých a vzácnych
tlačí je na jednej strane nepomerne výhodnejšie ako poskytovanie samotného dokumentu
pre knižnicu samotnú, no na rozdiel od zobrazovania jej stránok na tradičnom osobnom
počítači aj výrazne pohodlnejšie pre používateľa. Podobné výhody sa dostavia pri
nasadení čítačiek na sprístupňovanie dokumentov, ktorých počet exemplárov vo
fonde je nižší ako počet záujemcov. Ak teda v minulosti, a čiastočne aj v
súčasnosti, knižnice poskytovali používateľom možnosť čítať, teda používať
predmet, na ktorý ich materiálne prostriedky nestačili, možno analogicky takúto
možnosť čítania aplikovať aj na čítačky e-kníh. Je to šanca, možno
neopakovateľná, ako dokázať širokej verejnosti, že „tradičná“ knižnica má
svoju nezastupiteľnú úlohu aj v druhej dekáde 21. storočia, ba dokonca že spája to
najlepšie z kultúrno-historickej tradície s technologickou avantgardou vlastným,
špecifickým spôsobom, a tým si zasluhuje miesto medzi poprednými inštitúciami
civilizovaného štátu a národa.

Dokážeme ju využiť lepšie ako tie predošlé? Neviem, no viem,
že priestor sa s každou premárnenou šancou zmenšuje.

 

Zoznam bibliografických odkazov:

WebAIM: Screen Reader User Survey Results. [online]. [cit.
27.7. 2010]. Dostupné na internete: <http://www.webaim.org/projects/screenreadersurvey2/>

WebAIM: Survey of Preferences of Screen Readers Users.
[online]. [cit. 12.11. 2009]. Dostupné na internete: <http://www.webaim.org/projects/screenreadersurvey/>

Oswald., Ed: E-books take longer to read than print, study
says | Tech Gear News – Betanews.
     [online]. [cit. 27.07. 2009 ]. Dostupné na internete: <http://www.betanews.com/article/Ebooks-take-longer-to-read-than-print-study-says/1278345706>

HP Investor Relations – Annual reports. [online]. [cit.
27.7. 2010]. Dostupné na internete: <http://h30261.www3.hp.com/phoenix.zhtml?c=71087&p=irol-reportsAnnual>

Amazon.com: International Content Store. [online]. [cit.
27.7. 2010].
Dostupné na internete: <http://www.amazon.com/kindle-store-ebooks-newspapers-blogs/b/ref=topnav_storetab_kinh?ie=UTF8&node=133141011>

Apple – iPad – See the web, email, and photos like
never before. [online]. [cit. 27.7. 2010]. Dostupné na internete:<http://www.apple.com/ipad/>

Zdieľať:
Obsah čísla