|
Úvod
V sieťovej, elektronickej, digitálnej či informačnej
spoločnosti, ako sa zvykne súčasná spoločnosť pomenúvať, sprostredkúvajú
technológie nové spôsoby komunikácie. Sieťové prostredie preberá mnohé vlastnosti
tradičných komunikačných priestorov a spolu s nimi aj „tradičné“ problémy.
Jedným z nich je informačné preťaženie, čoraz intenzívnejšie diskutované práve v
súvislosti s elektronickým prostredím.
Základné pojmy a súvislosti
Správanie sa človeka v kontexte práce s informáciami (či už
ich vyhľadávanie, prijímanie, spracovávanie, tvorba a ďalšie aktivity) predstavuje
súhrn špecifických procesov, aktov a javov, ktoré nazývame pojmom informačné
správanie. Ide o rolu človeka-používateľa informácií v procesoch, ktoré ústia do
vyriešenia jeho informačného problému v konkrétnej situácii (Steinerová, 1998, s.
121-122).
Konceptuálna mapa problematiky informačného preťaženia (Obr. 1)
znázorňuje procesy prebiehajúce v informačnej spoločnosti, ktoré sa realizujú
prostredníctvom informačného správania a odohrávajú sa v informačnom prostredí.
Informačné prostredie spoluvytvárajú médiá, masmédiá a nové médiá. Tie
významne ovplyvňujú vznik informačnej explózie, ktorá následne pôsobí na vznik
informačného preťaženia používateľov ako prejav ich informačného správania.
Informačné preťaženie je chápané z kvantitatívneho a
kvalitatívneho hľadiska, teda z pohľadu množstva, ale aj (ne)kvality informácií.
Masmédiá sa často podieľajú práve na kvalitatívnom informačnom preťažení
svojich používateľov.
Informačné preťaženie sa prejavuje najmä prostredníctvom
informačného stresu, technostresu, tolerovaním chýb na strane používateľa, jeho
demotiváciou pri práci s informáciami, preťažením množstvom nevyužiteľných
príležitostí a tzv. syndrómom informačnej únavy.
Činiteľmi zmierňujúcimi prejavy a následky informačného
preťaženia sú najmä informačná a mediálna gramotnosť, služby informačného
špecialistu, nástroje informačnej ekológie a manažmentu znalostí.
Obr. 1 Konceptuálna mapa vzťahov medzi pojmami
Masová komunikácia a masová kultúra
Masová komunikácia súvisí s hromadným šírením informácií
ako špecifického tovaru, čo je jedným zo základných znakov súčasnej informačnej
spoločnosti (Rankov, 2002, s. 12). Tento typ spoločnosti (často nazývanej aj
postmodernou, postindustriálnou, znalostnou, prípadne globálnou) je charakterizovaný
nadbytkom produkcie. Jedným z produkovaných „tovarov“ sú práve informácie.
Poľský sociológ Zygmunt Bauman v knihe Tekuté časy –
život ve věku nejistoty opisuje základné charakteristiky postmodernej
spoločnosti, ktorú nazýva aj „tekutou modernitou“. Bauman hovorí o novom
individualizme, uvoľňovaní medziľudských väzieb a upadaní solidarity ako jednej
strany mince, ktorej druhú stranu vypĺňajú hmlisté kontúry „negatívnej
globalizácie“. V takomto svete sa všetky naozajstné problémy, čiže metaproblémy,
stávajú globálnymi a práve z tohto dôvodu nepripúšťajú lokálne riešenia
(Bauman, 2008, s. 30, s. 32).
Bauman opisuje aj paradoxný sprievodný jav postmodernity, ktorý
vidí v izolovaní sa ľudí urbanizovanej spoločnosti (teda tej skupiny ľudí, ktorá
má na to prostriedky a buduje si ochranné bariéry proti „nebezpečnému“ svetu
vonku) a zároveň v ich expandujúcom komunikačnom priestore, ktorý ďaleko prekračuje
hranice ich izolácie (Bauman, 2008, s. 72).
Má na mysli takmer neobmedzené možnosti modernej komunikácie,
ktoré priniesli informačné a komunikačné technológie. Práve vďaka nim sa,
paradoxne, rozširujú hranice virtuálnej komunikácie, no hranice reálneho sveta, ako
hovorí Bauman, sa u väčšiny jednotlivcov prudko scvrkávajú.
Dvaja významní autori kritickej teórie Theodor W. Adorno a Max
Horkheimer už v roku 1944 v zásadnom diele nazvanom Dialektika osvícenství
poukazujú na rovnaký jav, keď upozorňujú:
„Pokrok doslova drží lidi daleko od sebe. (…) Jestliže se
někdy setkají v restauracích, jejichž menu a prostory příslušné cenové úrovně
jsou identické, návštěvníci zjišťují, že s přibývající vzájemnou izolací se
sobě stále více podobají. Komunikace vytváří uniformitu lidí tím, že je stále
více atomizuje“ (Adorno a Horkheimer, 2009, s. 214).
Autor kritickej analýzy diskurzu a ďalší z členov frankfurtskej
školy Jűrgen Habermas v knihe Strukturální přeměna veřejnosti vysvetľuje
premenu kultúry na masovú. Kultúra sa stáva tovarom nielen svojou formou, ale aj
obsahom. Tým stráca potrebu istej pripravenosti na jej pochopenie a prijatie. Práve
toto preformovanie kultúry na spotrebné „výrobky“ jej zaručí jednoduchú
percepciu bez vysokých nárokov, ale aj bez citeľných dôsledkov (Habermas, 2000, s.
261).
Kultúrny priemysel či šoubiznis, masová kultúra a masová
komunikácia sa vyznačujú najmä nepretržitou produkciou všeobecne prístupných
informácií, ktoré dnes už akoby automaticky patrili k životnej úrovni a kvalite
života človeka, či sú takmer nevyhnutnosťou (Rankov, 2002, s. 23).
Redundancia informácií a informačná explózia
Informačná explózia nie je fenoménom iba postmodernej
spoločnosti. Rôznymi štádiami informačnej explózie prechádzalo ľudstvo v priebehu
evolúcie, takže sa hovorí buď o niekoľkých informačných explóziách (napr. po
objave kníhtlače či problémoch s katalogizáciou koncom 19. storočia), alebo o tzv.
permanentnej informačnej explózii (Rankov, 2006, s. 116). Niet však pochybností o tom,
že 20. storočie a rozvoj technológií a masovej komunikácie priniesli gigantický
nárast informácií, ktoré sa stávajú redundantnými. V ére internetu sa redundancia
prehlbuje aj z hľadiska možnosti takmer nekonečného „použitia“a množenia jednej
informácie nevyčísliteľným počtom jej „používateľov“.
Zygmunt Bauman v knihe Úvahy o postmoderní době hovorí o
súčasnosti ako o kaleidoskopickej kultúre nikdy „nekončiaceho karnevalu“. Potrebou
človeka je byť v centre diania a byť vnímaný, pozorovaný, keď ukazovateľom
dôležitosti a hmatateľnosti bytia je počet poslucháčov či divákov (Bauman, 1995,
s. 36). Vystihuje tak podstatu fungovania niektorých nových médií, najmä sociálnych
sietí, v prostredí internetu a na margo exponenciálneho nárastu informácií dodáva:
„A především – povodeň, záplava, nadbytek, zbytnění,
hypertrofie informací, komunikatů, zvuků a pohybů se sémantickým nákladem, na
jejichž vyčíslení ani vstřebání nemáme čas: Baudrillardova hypertelie,
excroissance – nezadržitelný růst věcí, ničím neregulované a ‚přirozených’
mezí neznající bujení bytí stále více sa podobající množení rakovinových
buněk, jež již neslouží ničemu jinému kromě vlastního trvání“ (Bauman,
1995, s. 37).
Informačné preťaženie z kvantitatívneho a kvalitatívneho
hľadiska
Kľúčovou príčinou informačného preťaženia nemusí byť iba
kvantitatívny aspekt informácií, ale aj ich kvalita (Eppler and Mengis, 2004). Tá sa
odvíja od subjektívnych potrieb používateľa v bežnom živote a závisí od
jednotlivca, aké sú jeho potreby a miera tolerancie voči kvalite či nekvalite (Rankov,
2006, s. 143).
Informačné preťaženie sa vo všeobecnosti považuje za ťažko
definovateľný jav, dokonca ho niektorí autori považujú za mýtus (Merlyn, 2008). Ide
výlučne o subjektívny pocit či zážitok používateľa, spojený s nedostatkom času
potrebného na efektívnu prácu s informáciami či so schopnosťou identifikácie a
výberu informácií z množstva informačných zdrojov. Skeptici informačného
preťaženia tento jav pomenúvajú skôr ako nedostatočné schopnosti manažovať prácu
s informáciami.
Tom Wilson definuje informačné preťaženie ako pocit, že
informácie súvisiace s (pracovnými) úlohami človeka sú príliš početné na to, aby
mohli byť efektívne využité. Zároveň ho definuje ako pocit preťaženia
vyvolávajúci stres, pri ktorom zlyhávajú stratégie a obranné mechanizmy
vyrovnávajúce sa so záťažou (Wilson, 2001). Aspekt stresu, ktorý je jedným zo
symptómov informačného preťaženia, zahrnul Wilson aj do svojho modelu informačného
správania z roku 1995.
Donald O. Case v knihe Looking for Information naznačuje,
že pri skúmaní informačného správania sa často opomína, alebo dokonca umelo
vytvára, rozdiel medzi informáciami a „zábavnými informáciami“ (Case, 2007, s.
108). Pritom oddeľovať vyhľadávanie „výlučne informatívnych“ a „výlučne
zábavných“ informácií je dnes pri práci s informáciami v bežnom živote často
takmer nemožné. Spojenie informácií a zábavy sa označuje pojmom infotainment.
Informačné preťaženie sa teda môžeme pokúsiť definovať z
kvantitatívneho aj kvalitatívneho hľadiska:
- kvantitatívne informačné preťaženie vzniká pôsobením
nadmerného množstva informácií rôznej kvality na používateľa v informačnom
prostredí. Používateľ je nimi zahltený, nedokáže ich efektívne využívať;
- kvalitatívne informačné preťaženie vzniká pri zahlcovaní
informáciami, ktoré sú nevyhovujúce pre používateľa po kvalitatívnej stránke.
Používateľ nevie, kde má hľadať relevantné informácie, prípadne vie, ale
nedokáže sa k nim dostať. Nedokáže identifikovať kvalitnú informáciu a odlíšiť
ju od nekvalitnej informácie.
Informačné preťaženie z kvalitatívneho hľadiska úzko súvisí
s dátovým smogom, teda s nadbytkom informácií nízkej kvality (Shenk, 2007). Môže
ísť o informácie alebo ich časti, ktoré sú prijímané nechtiac, popri ostatných,
dôležitejších informáciách. Dátový smog však môžu byť informácie, ktoré
používateľ vyhľadáva aj cielene – v snahe byť neustále v centre diania, byť
informovaný.
Dôvody, prejavy a riešenia informačného preťaženia
Najčastejšie sa informačné preťaženie spája s pracovným
životom používateľov, ale pod vplyvom elektronického prostredia a pôsobenia nových
médií sa čoraz častejšie prelína s bežným životom. V súvislosti s informačným
preťažením sa hovorí aj o tzv. technostrese ako strese z nových prístrojov (Rankov,
2006, s. 133).
Rozvoj informačných technológií a neustále sa meniace
technologické pomôcky môžu vyvolávať v používateľoch pri ich využívaní
stresujúce pocity, podráždenosť či úzkosť. Teda mohli by sme povedať, že
informačné technológie popri samotných informáciách (z kvantitatívneho i
kvalitatívneho pohľadu), používateľovi (resp. jeho schopnostiach práce s
informáciami), úlohách a procesoch (ktoré používateľ chce alebo musí vykonať) a
informačnom dizajne (ako formálnych a neformálnych pracovných štruktúrach) môžu
byť jednou z príčin informačného preťaženia (Eppler and Mengis, 2004).
Príčinou informačného preťaženia býva aj motivácia
používateľa spočívajúca v potrebe neustáleho monitorovania informácií na základe
jeho zvykov a rituálov v informačnom prostredí, napr. príslušnosť k nejakej komunite
a podobne. Dôvodom preťaženia môže byť nepochopenie informácií, následkom čoho
je vyhýbanie sa informáciám.
Medzi symptómy informačného preťaženia môžeme zaradiť tieto
prejavy:
- demotivácia, nedostatok perspektívy v informačnom prostredí a
procesoch;
- kognitívny a informačný stres;
- napätie, úzkosť, nervozita, frustrácia, hnev a zmätok, súhrnne
pomenované ako syndróm informačnej únavy (Akin, 1998);
- tolerancia chýb, ignorácia informácií a zníženie profesijnej
spokojnosti;
- neschopnosť uspokojivo využívať informácie (Eppler and Mengis,
2004).
Z výskumu Reija Savolainena z roku 2005 vyplynulo, že dvomi
základnými stratégiami na riešenie informačného preťaženia v bežnom živote sú
filtrovanie (systematické vyraďovanie neužitočných informácií na základe ich
obsahu) a únik (minimalizovanie počtu používaných zdrojov informácií či vyhýbanie
sa zdrojom informácií) (Savolainen, 2007a).
V sieťovom prostredí sa v rámci filtrovania využíva selektívny
prístup k sieťovým zdrojom, výber tém, ich radenie, rýchle čítanie a prezeranie. V
praxi sa často stretávame s kombinovaním stratégií, pričom zásadnú rolu pri
výbere stratégií zohrávajú kognitívne a afektívne faktory ovplyvňujúce myslenie
jednotlivca.
Informačné preťaženie je vo vzťahu k informačnej spoločnosti
globálnym problémom. Nástrojmi na jeho riešenie, resp. zmiernenie následkov, sú
najmä informačná a mediálna gramotnosť, sociálna informatika a personálny
informačný manažment. Jedným z riešení v sieťovom prostredí je aj personalizované
vyhľadávanie informácií.
Vplyv médií na informačné preťaženie a potenciál
redundancie informácií z nových médií
Médiá sú jedným z najväčších producentov informácií. V
prípade masmédií a niektorých nových médií je problematika produkcie informácií o
to markantnejšia, že produkujú najmä redundantné informácie, keďže často iba
minimálne pozmenia primárnu informáciu, čím dochádza k recirkulácii a recyklovaniu
takmer identických informácií (Savolainen, 2007a).
Informačná explózia je v ére internetu a nových médií
špecifickým problémom. Sieťové prostredie je neustále atakované vznikom nových
alebo kvázinových informácií a „narastá množstvo nepostihnuteľnej informácie,
redundancia sémantického potenciálu udalostí informácie prevyšuje možnosti
excitačno-inhibičnej dynamiky neurónových sietí CNS“ (Valček, 2006, s. 264).
Nikdy nekončiacu redundanciu informácií v nových médiách
zvyšuje aj nárast entropie – kapacity možností sémantických obsahov, menia sa roly
psychologického vnímania časopriestoru. V týchto súvislostiach pripomína Valček
nadväznosť Sperryho systému laterality (fungovanie mozgových hemisfér v
komunikačných a kognitívno-lingvistických procesoch) na Saussurov sémantický
trojuholník, kde prepojenie na psycholingvistickú funkciu označujúce – označované,
vyjadruje reťazec informácia – redundancia – entropia – synoptická kondenzácia.
Práve nárastom vplyvu technológií dochádza aj k nárastu
entropie, čoho následkom sú prejavy, ktoré opísali napr. Roland Barthes
(parazitujúce kódovanie) (Barthes, 2004) a Sigmund Freud (snová energia), či
skratkovitá a skratovitá symbolizácia udalostí (Valček, 2006, s. 265).
Dôveryhodnosť médií a kognitívna autorita
Dôležitým aspektom pri vplyve médií na informačné
preťaženia je na strane používateľa jeho vnímanie kredibility médií a tzv.
kognitívnej autority (Savolainen, 2007b). Dôveryhodnosť a spoľahlivosť informácií
zásadným spôsobom ovplyvňujú výber a použitie informačných zdrojov, najmä ak
používateľ nachádza protichodné informácie.
Pojem kognitívna autorita definoval Patrick Wilson v knihe Second-hand
knowledge – An inquiry into cognitive authority. Wilson vychádzal z predpokladu,
že ľudia vnímajú svet prevažne dvomi spôsobmi: na základe vlastnej každodennej
skúsenosti (tzv. first-hand experience), alebo na základe toho, čo sa naučili od
iných (tzv. second-hand knowledge). Práve „tí druhí“, ktorí vedia viac ako
ostatní, sú považovaní za kognitívne autority. Kognitívna autorita sa vyznačuje
najmä kompetenciami a dôveryhodnosťou (Savolainen, 2007b).
Savolainenova štúdia Media credibility and cognitive authority
dokázala, že používatelia môžu mať problém s identifikovaním dôveryhodných
médií a informačných zdrojov. Najmä pri nájdení protichodných a sporných
informácií mali používatelia ťažkosti určiť dôveryhodnejší zdroj, napr. pri
porovnávaní novín a internetu.
Pri hodnotení protichodných informácií sa ako najvýznamnejší
faktor potvrdila schopnosť jednotlivca kriticky myslieť a následne rozpoznať
dôveryhodné zdroje a informácie.
V sieťovom prostredí zase zohráva čoraz väčšiu úlohu tzv.
distribuovaná kredibilita (distributed credibility), pri ktorej dochádza ku kritickému
hodnoteniu informačných zdrojov v rámci komunity podobne orientovaných používateľov
(Savolainen, 2007b).
Záver
Informačná spoločnosť svojimi špecifickými znakmi ovplyvňuje
rozmanité oblasti ľudského života. Vplyv technológií na každodenný život
jednotlivca, ako jeden z jej znakov, sa prejavuje aj v jednej z primárnych ľudských
potrieb – v komunikácii.
Médiá sú významným producentom nielen primárnych, ale aj
opakujúcich sa, prípadne nepatrne pozmenených informácií. Špeciálne v nových
komunikačných priestoroch spôsobujú exponenciálny rast informácií a vyvolávajú
ich ďalšiu tvorbu. Zohrávajú neodškriepiteľnú úlohu vo fungovaní občianskej
spoločnosti, prejavujúcu sa najmä v ich principiálnom dosahu na ekonomické a
politické nástroje moci, následne aj na verejnú mienku. Tento efekt sa zintenzívňuje
v nových médiách, kde rýchlosť komunikácie (a tým aj rýchlosť a dosah tohto
vplyvu) rastie.
Literatúra
ADORNO, T. W. – HORKHEIMER, M. 2009. Dialektika
osvícenství : filosofické fragmenty. Praha : OIKOYMENH, 1. vydanie, 2009. Knihovna
novověké tradice a současnosti. 247 s. ISBN 978-80-7298-267-7.
AKIN, L. 1998. Information Fatigue Syndrome : Malady or
Marketing? In Texas Library Journal. [online]. 1998 [cit. 2010-03-21]. Dostupné z:
<http://www.txla.org/pubs/tlj74_4/akin.html>.
BARTHES, R. 2004. Mytologie. Praha : Dokořán, 1.
vydanie, 2004. 170 s. ISBN 80-86569-73-X.
BAUMAN, Z. 1995. Úvahy o postmoderní době. Praha
: Sociologické nakladatelství, 1. vydanie, 1995. 163 s. ISBN 80-85850-12-5.
BAUMAN, Z. 2008. Tekuté časy : život vo věku
nejistoty. Praha : Nakladatelství Academia, 1. vydanie, 2008. Edice XXI. Století.
109 s. ISBN 978-80-200-1656-0.
CASE, D. O. 2007. Looking for Information : A Survey of
Research on Information Seeking, Needs and Behavior. London : Academic Press, 2.
vydanie, 2007. 423 s. ISBN 0-12-369430-2.
EPPLER, M. J. – MENGIS, J. 2004. The Concept of
Information Overload. [online]. 2004 [cit. 2010-03-08]. Dostupné z: <http://www.informatik.uni-trier.de/>.
HABERMAS, J. 2000. Strukturální přeměna veřejnosti
: zkoumání jedné kategorie občanské společnosti. Praha : Filosofia,
1. vydanie, 2000. 424 s. ISBN 80-7007-134-6.
MERLYN, V. 2008. The Myth of Information Overload.
[online]. 2008 [cit. 2010-03-21]. Dostupné z: <http://vaughanmerlyn.com/2008/08/05/the-myth-of-information-overload/>.
RANKOV, P. 2002. Masová komunikácia : masmédiá a
informačná spoločnosť. Levice : Koloman Kertész Bagala LCA Publisher Group, 1.
vydanie, 2002. 83 s. ISBN 80-88897-89-0.
RANKOV, P. 2006. Informačná spoločnosť :
perspektívy, problémy, paradoxy. Levice : Koloman Kertész Bagala LCA Publisher
Group, 1. vydanie, 2006. 173 s. ISBN 80-89129-91-9.
SAVOLAINEN, R. 2007a. Filtering and withdrawing :
strategies for coping with information overload in everyday contexts. In Journal of
Information Science. 2007, 33, 5, s. 611–621. ISSN 0165-5515. Dostupné z: <http://jis.sagepub.com/cgi/content/abstract/33/5/611>.
SAVOLAINEN, R. 2007b. Media credibility and cognitive
authority : the case of seeking orienting information. In Information Research.
[online]. 2007 [cit. 2010-03-27]. Dostupné z:
<http://informationr.net/ir/12-3/paper319.html>.
SHENK, D. 2007. The E Decade : Was I right about the
dangers of the Internet in 1997? In Slate [online]. 2007 [cit. 2010-03-21].
Dostupné z: <http://www.slate.com/id/2171128/>.
STEINEROVÁ, J. 1998. Informačná spoločnosť. In:
KATUŠČÁK, D. et al.. (Ed.) Informačná výchova : terminologický a
výkladový slovník. Bratislava : SPN, 1. vydanie, 1998. ISBN 80-08-02818-1, s.
121-122.
VALČEK, P. 2006. Globalizácia a liberalizácia médií :
terminologická skica k mediálnej psychológii. In Otázky žurnalistiky. 2006,
XLIX, 3-4, s. 261–265. ISSN 0322-7049.
WILSON, T. 2001. Information Overload. In Information
Research. [online]. 2001 [cit. 2010-03-27]. Dostupné z: <http://informationr.net/tdw/publ/ppt/overload/index.htm>.
1 Redakcia ITlib. Informačné
technológie a knižnice už dávnejšie zamýšľa zverejňovať práce a teoretické štúdie
mladých doktorandov z oblasti knižničnej a informačnej vedy. Dnes uvádzame pilotný
príspevok tohto zámeru autorky Martiny Haršányiovej, ktorá je internou doktorandkou
na KKIV FiF UK v Bratislave.
|