IT a služby SlPK pri SPU v Nitre vo svetle aktuálnych trendov, možností a skúseností

Hlavné články / Main Articles

 „… technika bez mysle je
hluchá a slepá, a najmä drahá.“
(Lechner, 2007)

Úvod

Informačné a komunikačné technológie – pre jedného
ešte stále strašiak, pre druhého absolútne nevyhnutná a existenčná súčasť
každodenného života. Či už pracovného alebo súkromného.

Čoraz viac však platí, že práve schopnosť
zmysluplného a efektívneho nasadenia prostriedkov IKT do procesov a služieb –
knižnice nevynímajúc – je v súčasnosti podmienkou úspechu či neúspechu „na
trhu“.

Nástup a rozvoj elektronického komunikačného prostredia
a nového komunikačného média – internetu – je mnohými autormi označovaný za
jednu z paradigiem v oblasti IT v 20. storočí. O mieste a úlohe internetu v modernej
spoločnosti sa popísalo už veľa a diskusie o aktuálnych otázkach a prognózach
najmä vo vzťahu k sociálnym interakciám tohto fenoménu stále prebiehajú. Rovnako sa
už niekoľko desiatok rokov vedú rozsiahle diskusie o tom, ako sa nové prostredie a
médium „podpíšu“ na existencii a funkciách knižníc a ich služieb.

Web, ktorý sa rozšíril ako jedna z najznámejších
služieb internetu, taktiež vytvoril nielen kvalitatívne nové komunikačné prostredie,
ale formuje sociálne vzťahy, ktoré sa stali objektom a predmetom výskumu samostatných
oblastí sociológie a psychológie. Vlastné prístupy a metódy v tomto smere aplikuje
informačná veda, v rámci ktorej sa v posledných dvoch desaťročiach rozvíja aj
webometria ako vedecká disciplína, ktorá skúma kvantitatívne aspekty webových
informačných zdrojov a ich využívanie. Vychádza z princípov a metód bibliometrie a
informetrie, v najvšeobecnejšej rovine zahŕňa analýzu hypertextových odkazov a
obsahu.

Búrlivé diskusie sa vedú v súvislosti s označovaním
vývoja WWW použitím „generačnej škály“. Web 2.0 – termín,
ktorý podľa jeho tvorcu Tima O’Reillyho (2005) charakterizuje smerovanie vývoja
globálnej komunikačnej „pavučiny bez pavúka“ v posledných piatich rokoch na
kvalitatívne novej úrovni, úrovni „druhej generácie“. Podstatu tohto vývojového
štádia možno podľa nášho názoru vyjadriť sloganom „bližšie k masám“,
hoci sám tvorca webu T. Berners-Lee tvrdí, že väčšina z toho, čo sa dnes označuje
ako web 2.0, jestvovalo od jeho počiatku. Podobne „webmaster Ameriky“ B. White
vyjadril nesúhlas s označovaním webu a číslovaním jeho verzií, nakoľko
technologický pokrok je podmienkou a zároveň základňou rozvoja a našou snahou by
malo byť, aby sa technologické zmeny používali oveľa efektívnejšie, ako sa to
častokrát deje – samotné technologické zmeny totiž nič neznamenajú (White, 2010).
Bez ohľadu na to, či sa stotožníme s názormi O’Reillyho a ďalších
predstaviteľov tohto myšlienkového prúdu, alebo sa stotožníme s názormi T.
Bernersa-Leeho a ďalších (Crawford, 2005), skutočnosťou zostáva búrlivý rozvoj
sieťovej komunikácie a jej prostriedkov, ako aj existenčný vplyv internetu a webu na
základné procesy, činnosť a služby knižníc.

Knižnice a globálne informačné prostredie

Už samotný vznik a rozvoj internetu a neskôr webu
radikálne zasiahol do existencie a pôsobenia knižníc a teraz sú tieto inštitúcie
postavené pred novú existenčnú potrebu – reflektovať na aktuálne trendy webu
druhej generácie a s tým spojenými potrebami a návykmi svojich používateľov, čo je
veľmi heterogénna a diverzifikovaná komunita. Kým pred niekoľkými rokmi knižnice
„bojovali“ o zabezpečenie relevantných informačných zdrojov pre svojich
používateľov a elektronické komunikačné prostredie otvorilo priestor pre ich
dostupnosť, v súčasnosti musia riešiť problém efektívneho využívania bohatej a
širokospektrálnej ponuky informačných produktov, ktorých kvalita je vyjadrená aj
cenou na trhu. Takže používateľ má informácie k dispozícii, ale mení postoj –
chce mať možnosť pristupovať k nim na platforme 24/7 a v tomto rozsahu požaduje aj
podporu svojich aktivít. Tak sa Web 2.0 dostáva do knižníc a vzniká koncept „knižnice
druhej generácie“ – Library 2.0, L 2.0
,
ktorá reflektuje na potreby služieb
novej kvality, požiadavky zvyšovania informačného komfortu používateľov. Prichádza
„používateľ 2.0“ .

Knižnica novej generácie okrem iného využíva wiki,
RSS, blogy, open source riešenia, integráciu rôznych externých aplikácií a dôraz sa
kladie na participáciu používateľa na procesoch a službách. Problémy, ktoré
budovanie „knižníc druhej generácie“ otvára, sa týkajú najmä efektívnej
integrácie technológií, zdrojov a možností využívania, adaptability knihovníkov a
orientácie na výskum a ďalší rozvoj (Fan Bingsi – Hu Xiaojing, 2006). Knižnice sa
menia, objavujú svoje limity a požiadavky používateľov sú transformované novými
modelmi služieb a prístupom k zdrojom. Zásadným spôsobom sa vyžaduje zmena
„fyzických“ aj virtuálnych služieb, jadrom sú používateľsky zamerané zmeny.
Všetky zmeny sa však musia realizovať na základe dôkladného monitoringu
existujúceho stavu a reálneho hodnotenia technických a personálnych dispozícií
(Casey – Savastinuk, 2006).

Používateľ nehľadá knižnicu, hľadá informácie.
Knižnice nemôžu čakať na návštevníka, ale musia ho aktívne „loviť“ vo
virtuálnom priestore. L 2.0 predstavuje „novú úroveň prepojenia technológií,
zdrojov, systémov, služieb a aktívnych používateľov“ (Steinerová, 2007).
Základným prvkom je potreba „bezbariérového prístupu“ (Paulíková, 2007) nielen
v zmysle fyzickom, ale vo vzťahu práve k virtuálnemu prostrediu v podobe dostupnosti
informačných zdrojov knižnice kedykoľvek a kdekoľvek.

IT podpora procesov v SlPK alebo pohľad na vybrané
elektronické služby knižnice

Webové sídlo (http://www.slpk.sk)

Slovenská poľnohospodárska knižnica ponúka prístup k
svojim službám prostredníctvom webových stránok, ktoré sú súčasťou webového
sídla inštitúcie. Určité špecifikum v porovnaní s ďalšími akademickými
knižnicami je v tom, že doména je registrovaná ako doména druhej úrovne, s čím sa
štandardne stretávame na úrovni univerzít a nie ich akademických knižníc. Stránky
sú cestami k službám, informačným zdrojom a ďalším informáciám. Napriek snahe
správcov samostatné webové sídlo (SlPK má aj sekciu na univerzitnom webe) už
nezodpovedá aktuálnemu vývoju v tejto oblasti a v najbližšom čase je plánovaný
prechod na riešenie, ktoré je zároveň aj v súlade s požiadavkami, ktoré na webové
sídlo verejnej inštitúcie kladie výnos MF SR (zákon č. 312/2010 Z. z.). Na základe
prijatej koncepcie rozvoja SlPK, (vy)budovanej infraštruktúry, analýzy prístupov a
prevádzkových nákladov bude implementované formou CMS pre internet aj intranet.

jedlickova1.jpg (65052 bytes)

Tabuľka 1 Štatistický prehľad webového sídla SlPK za
1. polrok 2010

Výpožičné služby, online katalóg, MVS

SlPK patrila medzi prvé knižnice na Slovensku, ktoré
sprístupnili svoj katalóg vo virtuálnom prostredí. Elektronický katalóg bol
riešením na objednávku a po čase nastala potreba jeho nahradenia novým modelom. To,
čo používateľ dostáva, je štandard, ktorý sa od tejto aplikácie očakáva už
dávno. Od roku 2007 knižnica používa systém ARL. Virtuálni návštevníci majú k
dispozícii v rámci katalógu všeobecnú zbierku, ďalej špecializované kolekcie
budované v rámci projektov riešených na SPU (Klimatická zmena a sucho, Tradičné
agroekosystémy) a bibliografickú databázu SlPK (výberovo ponúka zdroje až do úrovne
plných textov). Nakoľko časť fondu bola po rekonštrukcii budovy presunutá z
uzavretého modelu do priestorov voľného výberu v rámci všeobecnej študovne,
zobrazovanie informácií o dokumentoch v rámci katalógu je upravené vzhľadom na
potrebu poskytovať diferencovaný obsah pre ľahšiu orientáciu čitateľa.

Registrovaní používatelia majú v rámci elektronických
výpožičných služieb k dispozícii po prihlásení svoje konto a operácie nad ním
(výpožičky – aktuálny stav, predlžovanie, rezervácie dokumentov). Výpožičný
systém umožňuje predregistráciu čitateľa, na základe ktorej si môže záujemca
vystavovať žiadanky na dokumenty, pričom celá agenda je ukončená pri jeho osobnej
návšteve v knižnici.

O presune komunikácie do virtuálneho prostredia a
preferenciách používateľov vypovedá krátka štatistika za obdobie január 2009 až
jún 2010:


                                        Počet
prihlásení z priestorov knižnice
                          33
824


                                        Počet
prihlásení mimo priestorov knižnice
                  64
681


                                        Počet
vstupov z priestorov knižnice
                           115
639


                                        Počet
vstupov mimo priestorov knižnice
                    468
244


                                        Počet
vyhľadávaní z priestorov knižnice
                     302
914


                                        Počet
vyhľadávaní mimo priestorov knižnice
              519 683

Ako sme poznamenali, pri online katalógu ide o
štandardnú kvalitu, ktorá však už vyžaduje prehodnotenie klasického vzorca
„nájsť dokument“ – „objednať dokument“ – „vypožičať dokument“. Alebo
v horšom prípade získať iba informáciu o tom, že dokument má určitý počet
exemplárov a všetky sú vypožičané. Vývoj integruje do katalógov služby, ktoré
rozširujú možnosti tak vyhľadávania, ako aj dostupnosti dokumentov, čím
výpožičné služby dostanú komplexný, „nadinštitucionálny“ charakter. Na druhej
strane predimenzované riešenia môžu priniesť viac negatív ako kvality. Katalógy nie
sú portálmi, môžu však byť významným stavebným prvkom informačného portálu
knižnice. Nástroje na takéto riešenia sú nielen k dispozícii už niekoľko rokov a v
zahraničí ich knižnice aj využívajú.

Vzdialený prístup (TuKAN)

Jedným z prostriedkov, ako môže knižnica zvyšovať
nielen používateľský komfort, rozširovať a skvalitňovať ponuku elektronických
služieb, ale zároveň zvyšovať efektívnosť vynakladaných prostriedkov, je
poskytovanie vzdialeného prístupu k licencovaným elektronickým informačným zdrojom.
Ich ceny priamo úmerne formujú potrebu efektívnosti ich zhodnotenia, a to tak priamo
počtom aktívnych prístupov, ako aj nepriamo v podobe podpory vzdelávania a rozvoja
vedeckého výskumu. Otváranie „tunelov“ k týmto informačným produktom v podobe
kvalitných bibliografických, ale najmä plnotextových databáz vytvára priestor na
naplnenie požiadavky dostupnosti 24/7 s plnohodnotnou podporou aktivít a najmä
komfortným prístupom z jedného miesta. Možnosti, ako môžu knižnice riešiť
vzdialený prístup, možno v najvšeobecnejšej rovine rozdeliť do dvoch základných
skupín:

  • komerčné riešenie v podobe nejakého aplikačného
    balíka,
  • „in house“ tvorivý prístup vo vlastnej réžii.

Portfólio vhodných softvérových riešení pre knižnice
v súčasnosti predstavuje niekoľko produktov nasadených inštitúciami najmä v
zahraničí. Nezaostávajú však ani pracoviská na Slovensku – pre prístup k
informačným zdrojom používajú riešenia EZProxy a HAN, fungujú však aj vlastné
riešenia.

jedlickova2.jpg (177429 bytes)


Rozšíriť ponuku elektronických služieb a používateľského komfortu
prostredníctvom vzdialeného prístupu k portfóliu licencovaných informačných zdrojov
bez dodatočných finančných nákladov, vlastnými technickými a personálnymi
prostriedkami sa rozhodla aj Slovenská poľnohospodárska knižnica. V júni 2009 dostali
čitatelia SlPK, ale aj študenti a zamestnanci SPU v Nitre možnosť zdieľať
informačné zdroje, ktoré má knižnica k dispozícii prostredníctvom služby TuKAN
– tunelu k akademickému netu
SlPK. Služba vzdialeného prístupu je
poskytovaná v 2 variantoch:

  • TuKAN 1 (VPN): SSHv2, SOCKSv5 Proxy, OS OpenBSD
  • TuKAN 2 (web proxy): HTTP Server Apache 2, OS FreeBSD

Základné podmienky registrácie/zaslania
identifikačných údajov:

  • možnosť overenia v databáze zamestnancov/študentov SPU,
  • možnosť overenia e-mailovej adresy, na ktorú majú byť
    zaslané registračné údaje (u čitateľov SlPK – okrem zamestnancov SPU – je to
    uvedenie e-mailovej adresy v registračných údajoch v knižnično-informačnom
    systéme). Ak nebude možné overiť pravdivosť mailového kontaktu, registračné údaje
    budú žiadateľovi poskytnuté až pri osobnej návšteve v knižnici.

Oprávnení používatelia (žiadatelia):

  • zamestnanci SPU v Nitre,
  • študenti I., II. a III. stupňa štúdia v dennej aj
    externej forme,
  • registrovaní čitatelia SlPK.

Podmienky pre prácu formou vzdialeného prístupu:

  • rešpektovanie Pravidiel pre prácu v sieti SPU,
  • rešpektovanie Knižničného poriadku SlPK,
  • rešpektovanie licenčných podmienok poskytovateľov
    jednotlivých databáz,
  • rešpektovanie práv duševného vlastníctva,
  • vzdialený prístup je určený iba na vyhľadávanie
    odborných informácií pre osobné študijné potreby.

Po zaslaní vyplneného registračného formulára a
overení požadovaných údajov dostane v prípade, že boli splnené podmienky,
žiadateľ na uvedený kontaktný e-mail oznam o identifikačných údajoch a odkaz na
materiál s ďalšími pokynmi pre nastavenia.

Aktivity všetkých používateľov v rámci služby TuKAN
sú monitorované v súlade s platnými pravidlami a platnou legislatívou. Je to ochrana
pred bezpečnostnými konfliktmi, ktoré by mohli poškodiť meno a postavenie SlPK v
sieťovom prostredí. K 1. 7. 2010 je registrovaných 450 oprávnených používateľov
tohto tunela „so svetlom poznania na jeho konci“.

Vzdialený prístup k licencovaným informačným zdrojom
ponúka v súčasnosti portfólio získané v rámci projektu
NISPEZ. Okrem vzdialeného prístupu v rámci SlPK je v rámci Informačno-vedeckého
centra SlPK
ponuka vzdialeného prístupu prostredníctvom systému Naviga.

Už pri výpožičných službách sme sa krátko zastavili
pri potrebe komplexného riešenia prístupu k informačným zdrojom. Riešením sú
nástroje umožňujúce metavyhľadávanie v dostupných e-zdrojoch a vytvorenie
informačného systému, ktorý zastrešuje zdroje, služby a všetky ďalšie doplnkové
aktivity knižnice a v podobe systémového riešenia ponúka používateľovi prostredie
na prácu, ale aj zábavu. K dispozícii je niekoľko už osvedčených, ale aj
novovyvinutých produktov – MetaLib, SFX, Serial Solutions® 360 a pod. Opäť sa však
dostávame k finančným možnostiam knižníc. A k dileme nákupu čiastkových, cenovo
dostupných aplikačných balíkov alebo nákupu komplexnej ponuky produktu.

WiFi

Návštevníci (a pracovníci) knižnice majú možnosť
používať vlastné mobilné IT zariadenia s bezdrôtovými adaptérmi. Bezdrôtový
prístup k sieti v priestoroch hlavnej budovy SlPK (wlanslpk) používa štandardy
rodiny 802.11 (802.11n, 802.11i), intercepting proxy (HTTP, HTTPS, FTP) po autentifikácii
cez PKI (SSHv2), klienti 802.11b/g/n. V súčasnosti je sieť na hranici svojej
životnosti, ale vďaka úspešnému projektu pod názvom „Rozšírenie a obnova WiFi
pre návštevníkov SlPK pri SPU v Nitre“ získala knižnica s podporou Ministerstva
kultúry finančné prostriedky na realizáciu modernejšieho a vyspelejšieho riešenia,
ktoré predpokladá väčší počet (6 – 8) prístupových bodov.

Wlanslpk poskytuje svoje služby od konca roku 2007,
administrácia je v kompetencii referátu metodiky a automatizácie. Po zaškolení
  prešla registrácia používateľov do rúk pracovníčok všeobecnej študovne.
Podmienkou je vyplnenie registračného formulára. Každý zaregistrovaný používateľ
má vlastný komunikačný priestor, kde prichádzajú informácie od správcov siete.
Jeden používateľ môže mať registrovaných viacero zariadení. Aktuálne je
registrovaných viac než 620 zariadení.

Oprávnení používatelia:

  • študenti SPU,
  • návštevníci, hostia a spolupracovníci SPU.

Podmienkou pre rozšírený prístup k sieti aj mimo
vybraných služieb SlPK a SPU je akceptovanie SSH (len verzie 2 protokolu)
autentifikácie jedným z uvedených spôsobov:

1.   využitím poskytnutého (po schválení
registrácie) SSH klienta PuTTY s vygenerovanými kľúčmi (a spúšťacím skriptom),

2.   používaním vlastného SSH klienta s
dodaním (po schválení registrácie) verejného RSA kľúča vo vhodnom formáte
(OpenSSH alebo PuTTY alebo SSH.com) na autentifikáciu.

Záver

Prostriedky IKT disponujú veľkým potenciálom, sú však
len nástrojom. Fungujúci systém nie je základným poslaním inštitúcie, týmto
poslaním sú kvalitné produkčné procesy a služby (Vrana – Richta, 2005). Tak je to
aj v knižniciach – ich nasadenie nie je cieľom úsilia manažmentu, ale základom a
východiskom pre zmeny všetkých procesov a služieb.

Bezpodmienečnou podmienkou úspechu je zmena postoja
všetkých pracovníkov knižnice k technologickej realite („adaptabilita
knihovníkov“) bez ohľadu na to, či pracujú priamo v službách, alebo zabezpečujú
niektorý z hodnototvorných procesov. Knižnica môže disponovať špičkovým
technickým vybavením a ponukou služieb s podporou IKT, ak však používateľ potrebuje
radu či pomoc pri práci a nenachádza primeranú konzultačnú podporu, formuje to jeho
určité postoje a názory na úroveň inštitúcie. Znalosti odborných pracovníkov
knižníc nemôžu končiť pri spustení aplikácie KIS. Podľa nášho názoru značné
rezervy sú najmä v práci s alternatívnymi aplikáciami (napr. OpenOffice a ďalší
open source SW).

Módnou záležitosťou posledných dvoch rokov je
búrlivý rozvoj sociálnych sietí, ktorým používatelia častokrát bezhranične
dôverujú a otvorene vyžívajú na dôvernú komunikáciu bez toho, aby poznali
„virtuálneho partnera“.

Aj na Slovensku zaznamenávame v podmienkach knižníc
nástup trendu „hľadania priateľov“ v sieti. Určite, treba hľadať cesty, ako sa
dostať do povedomia verejnosti v tomto silnom komunikačnom prostredí. Čo však
knižnica ponúka „priateľom“ v sieti? Ak návštevník nenachádza, čo potrebuje,
tak URL knižnice v záložkách browsera dlho nevydrží. Knižnice sa snažia ponúknuť
„generácii 2.0“ to, na čo je zvyknutá a čo hľadá. Je to namáhavý proces, v
ktorom aj najmenší úspech má veľkú hodnotu. Všetko však niečo stojí. Investície
do nákupu IKT sú len začiatkom. Tak je to aj v prípade SlPK pri SPU v Nitre. Vďaka
aktivitám zriaďovateľa – SPU v Nitre – v oblasti projektov na úrovni ŠF EÚ
knižnica získala technické prostriedky na prebudovanie infraštruktúry
  vyjadrené významnými finančnými čiastkami. Pred kompetentnými aj ostatnými
pracovníkmi je teraz úloha efektívne tieto prostriedky využiť práve na vybudovanie
moderného modelu služieb. Knižnice a zainteresovaní si bolestivo uvedomujú, čo by
mali a čo môžu. Vlastné riešenia sú častokrát jediným východiskom, z hľadiska
udržateľnosti však najnevhodnejším.

Poznámka za záverom

Jedným zo spôsobov, ako možno zmapovať existujúci stav
a úroveň poskytovaných služieb, je hodnotenie výkonov knižníc a štatistické
sledovanie s relevantnou interpretáciou získaných dát. Potreba hodnotenia kvality a
efektívnosti procesov a nástrojov sprostredkovania informácií má svoje opodstatnenie
aj v súvislosti s požiadavkou ich prispôsobenia potrebám jednotlivých kategórií
používateľov (Jurčacková, 2002). Základom hodnotenia v „klasickej“ podobe sa
stala norma STN ISO 11620 prijatá v roku 2003 a revidovaná v roku 2008.  Do života
v podmienkach Slovenska sa však už nedostala norma ISO TR  20983, ktorá sa venuje
vykazovaniu a hodnoteniu elektronických služieb knižníc. Kolegovia v Česku však
elektronické služby poskytované knižnicami v rámci vykazovania a hodnotenia sledujú.
Zmena prišla v roku 2009 a v rámci Ročního výkazu o knihovně MK ČR je časť V.
venovaná elektronickým službám knižníc, ktoré okrem iného sledujú webovú
stránku knižnice a jej návštevnosť, či je k dispozícii elektronický katalóg na
internete a jeho využívanie, počet vlastných databáz a ako sa využíva, počet
licencovaných informačných zdrojov a ich využívanie atď. Určité aktivity sa v
tomto smere objavili aj na Slovensku, veríme, že prinesú želaný výsledok.

 

Literatúra

CASEY, M. 2005. Working towards a definition of Library
2.0. In LibraryChurch, vol. 21, October 2005.

CASEY, M. F. – SAVASTINUK, L. C. 2006. Library 2.0 :
Services for the next generation library. In Library Journal, vol. 131, 2006, no.
14, p. 40-42.

CRAWFORD, W. 2006. Library 2.0 and “Library 2.0”. In Cites
& Insights,
vol. 6, 2005, no. 2, p. 1-32.

Fan, Bingsi – Hu, Xiaojing. 2006. Library 2.0 : Building
the new library services. In Journal of Academic Libraries, vol. 24, 2006, no. 1,
p. 2-7.

ISO TR  20983 : 2003. Information and documentation.
Performance indicators for electronic library services.

JURČACKOVÁ, Z. 2002. Normalizované metódy skúmania
výkonu knižníc a potreba hodnotenia kvality a efektívnosti. In ITlib. Informačné technológie a knižnice, roč. 6,
2002, č. 2
, s. 23-24.

LECHNER, D. 2007. Efektívnosť a kvalita poskytovania
knižnično-informačných služieb. In ITlib.Informačné
technológie a knižnice,
roč. 11, 2007, č. 4
, s. 14-15.

Informace pro knihovny. In Národní knihovna České
republiky
[online]. 2010 [cit. 2010-07-30]. Dostupné na internete: <http://knihovnam.nkp.cz/>.

O’REILLY, T. 2005. What is Web 2.0 [online].
  09/30/2005  [cit. 2010-01-20]. Dostupné na internete: <http://oreilly.com/web2/archive/what-is-web-20.html>.

PAULÍKOVÁ, A. 2007. Stretneme sa v L2? In
Elektronické služby v znalostnej spoločnosti
: medzinárodný odborný seminár
[online]. 2007 [cit. 2010-08-10]. Dostupné na internete: <http://sldk.tuzvo.sk/cosmo/foto/seminar/zbornik/pdf/Paulikova_Alena.pdf
>.

STEINEROVÁ, J. 2007. Relevancia vo vedeckej komunikácii a
nové služby elektronického prostredia. In Caslin 2007 [online]. Zborník zo 14.
medzinárodného seminára, 3.-7. júna 2007, Kongresové centrum, Stupava [cit.
2010-07-30]. Dostupné na internete: <http://internal.ulib.sk/indico/prispevky/steinerova.pdf>

STN ISO 11620 (STN 01 0149) : 2000. Informácie a
dokumentácia. Ukazovatele výkonu knižníc.

VRANA, I. –  RICHTA, K. 2005. Zásady a postupy
zavádění podnikových informačních systémů
. Praha : Grada, ŠSI, 2005, 188 s.
ISBN 80-247-1103-6.

WHITE, B. 2010. Web : neodmysliteľná súčasť života.
In Quark, roč. 16, 2010, č. 7, s. 7-8.
      Zákon č. 312/2010 Z. z. Výnos Ministerstva financií
Slovenskej republiky z 9. júna 2010 o štandardoch pre informačné systémy verejnej
správy.

Zdieľať:
Obsah čísla