Valné zhromaždenie projektu OpenAIRE

From seminars

andr1.jpg (18971 bytes)  OpenAIRE – portál k výsledkom európskeho výskumu

V prvých decembrových dňoch sa v Univerzitnej knižnici v Gente
(BE) konalo výročné valné zhromaždenie riešiteľov európskeho projektu OpenAIRE1 a vedecká konferencia pri príležitosti
oficiálneho spustenia portálu. Na konferencii sa prezentovali prvé výsledky projektu a
stanoviská predstaviteľov Európskej komisie (EK), výskumných agentúr a vedeckých
pracovníkov o problematike otvoreného prístupu (Open Access) k vedeckým poznatkom.
Stretnutie bolo súčasťou odborného programu Belgického predsedníctva EÚ a konalo sa
pod záštitou Generálneho riaditeľstva pre výskum (DG RTD) a Generálneho
riaditeľstva pre informačnú spoločnosť (DG INFSO).

Projekt OpenAIRE

Open Access Infrastructure for Research in Europe (OpenAIRE) je
trojročný projekt financovaný v rámci 7. rámcového programu EK (FP7), ktorý sa
zameriava na implementáciu otvoreného prístupu (OA) naprieč Európou [1].
K cieľom projektu patrí:

  • vybudovanie podporných štruktúr na deponovanie vedeckých
    publikácií programu EK FP7 formou európskeho podporného systému (European Helpdesk),
  • vybudovanie a prevádzka elektronickej infraštruktúry na správu
    recenzovaných (peer-reviewed) článkov a ďalších dôležitých publikácií
    (pre-printy, príspevky na konferenciách).

Konferenciu, na ktorej sa zúčastnilo asi 120 zástupcov knižníc,
univerzít a výskumných organizácií, otvoril Mario Campolargo (DG INFSO, EK).
Predstavil program týkajúci sa širšej diskusie o OA. V Európe nie je zatiaľ
vybudovaná „neviditeľná“ infraštruktúra pre otvorené zdieľanie vedeckých
poznatkov, nie sú doriešené otázky ich spoľahlivého a dlhodobého uchovávania,
takže dôvera nie je vysoká. Trendom je, aby údaje generované z verejných zdrojov
neboli uzamknuté, ale prístupné verejnosti.

Paul Van Cauwenberge (rektor, Gent University, BE) predstavil
hostiteľskú univerzitnú knižnicu v Gente. Univerzita má mnohé strategické
partnerstvá – najmä v oblasti biotechnológie a bioinformatiky a usiluje o postavenie
„excelentnej univerzity a knižnice“. Prostredníctvom Google Books sprístupňujú
asi 300 000 titulov, ktoré budú prvou zbierka tohto typu sprístupnenou do Europeany.
Nádejou na sprístupňovanie plných textov sú Open Access repozitáre. V Gente majú
vlastný repozitár a rozvíjajú vlastnú OA politiku. Univerzitná knižnica bola
zakladajúcim členom iniciatívy OA.

Neelie Kroes (viceprezidentka EK pre Digitálnu agendu)
považuje projekt OpenAire za veľmi významný, pretože poskytuje informácie o tom, čo
sa na vedeckej scéne deje. Zdieľanie vedomostí a voľný prístup k recenzovaným (peer
rewieved) článkom je významným nástrojom na podporu výskumu. Ak sú výsledky
výskumu prístupné pre každého, ľahšie sa odôvodnia výdaje.

Pri iniciatíve OA sa nepracuje iba na sprístupnení vedeckých
článkov, ale aj vedeckých údajov. Sú s tým spojené mnohé problémy, napríklad ak
sú údaje prezentované v obrazovej, resp. grafickej forme. OA nie je možný bez
koordinovaného postupu na európskej úrovni. Rolu koordinátora je pripravená prevziať
Európska komisia.

Jean Mullain (Ministry for Science Policy, BE) zdôraznil,
že snahou OpenAIRE je dlhodobá spolupráca na sprístupnení vedeckých publikácií
všetkým zainteresovaným stranám. Belgicko je malá krajina, je odkázaná na politiku
OA, a preto musí pracovať v sieťach. Všetky univerzity, ministerstvo a grantové
agentúry podpísali Berlínsku deklaráciu o OA a snažia sa ju implementovať. Dokladom
toho je aj účasť v projekte DRIVER (Univerzita v Gente). V Belgicku sa podporujú
viaceré aktivity na vybudovanie infraštruktúry na prístup k vedeckým publikáciám
vrátane sivej literatúry.

Yannis Ioannidis (University of Athens) podrobne
charakterizoval pilotný projekt na podporu OA a pilotný portál OpenAIRE slávnostne
spustila Neelie Kroes. Formou videoprezentácie predstavila obsah a funkcionalitu
nového webového sídla [http://www.openaire.eu].

V hlavnej prednáške sa John Willinsky (profesor Stanford
University, USA) vrátil k Budapeštianskej iniciatíve, v ktorej sa prvýkrát
sformulovali zásady OA. Otvorený prístup, pôvodne orientovaný na Open Source SW,
dostáva nový rozmer. Zdôrazňuje sa potreba komunikácie vedeckých poznatkov a
základné právo človeka na prístup k poznaniu. OpenAIRE je nová filozofia, ktorá
môže zlepšiť kvalitu poskytovania poznatkov verejnosti cez internet. Problematickým
bodom je existujúce autorské právo, ktoré sa dotýka autorov aj verejnosti. V tomto
roku si pripomíname 300. výročie prijatia prvého autorského zákona (Copyright Law),
ktorý bol v anglickom parlamente prijatý ako zákon na podporu vzdelávania a zaviedol
povinný výtlačok. Open-AIRE je podobným transformačným procesom v digitálnom veku.
Použitie OA je renesanciou vedeckého publikovania. V súčasnosti vychádza 7 500
recenzovaných OA časopisov, žiaľ, v rukách akademických vydavateľstiev je menšie
percento časopisov (pred časom to bolo 60 %), preto treba venovať pozornosť súčasnej
praxi distribúcie poznatkov.

V sekcii venovanej OA v európskom kontexte Celina Ramjooué
(DG RTD, EK) zdôraznila, že OA je agendou EÚ. Je akceptovaný ako nástroj na podporu
vedy. Právnym základom je Lisabonská zmluva – článok 179 a dokument Digital Agenda
for Europe: COM 245 (19. 5. 2010). Cieľom je vybudovanie európskeho priestoru tzv.
„jednotného trhu“ pre výskum a inovácie, podpora otvorenosti a kapitalizácie
európskeho tvorivého potenciálu, podpora OA k výsledkom výskumu financovaného z
verejných zdrojov a slobodné šírenie poznatkov, tzv. piata sloboda.

V rámci panelovej diskusie grantových agentúr položil moderátor
Kostas Glinos (DG INFSO, EK) účastníkom otázky: Aká je OA politika vo vašej
krajine? Čo treba spraviť v infraštruktúre na európskej a národnej úrovni? Ako si
predstavujete možnosť rozšírenia OA na údaje z výskumu (data sets)? Integrácia s
inými infraštruktúrami?

V sekcii venovanej technológii a podpornej infraštruktúre OA
prezentovala Donatella Castelli (OpenAIRE Technical Director, CNR-ISTI, IT)
technickú infraštruktúru OpenAIRE. Stav v Európe charakterizuje heterogénna
situácia, existujú národné, inštitucionálne alebo predmetové repozitáre, niekde
nie sú žiadne repozitáre. Ďalšie rozdiely tvoria rôzne platformy, politiky správy
digitálnych údajov, rôzne procedúry a výskumné informačné systémy. OpenAIRE
infraštruktúra umožňuje rôzny stupeň zapojenia, podporuje postupný rozvoj.
Použité technológie: D-NET system [www.d-net.research-infrastructures.eu],
CDS Invenio [Invenio.software.org] , OpenDOAR [www.opendoar.org]. Prednáška bola
sprevádzaná podrobnými ukážkami funkcionality webového sídla OpenAIRE.

Iryna Kuchma (EIFL. IT) predstavila sieť styčných
referátov OpenAIRE v 27 krajinách, ktoré sú zoskupené regionálne – sever, východ,
juh a západ. Jednotlivé regioóny priblížili vybratí zástupcovia.

  • Záverečným blokom konferencie bola panelová diskusia o
    budúcnosti OpenAIRE a o hlavných problémoch v oblasti OA, na ktoré by mala EK a
    riešitelia OpenAIRE v budúcnosti reagovať:
  • Pre naplnenie vízie voľnej dostupnosti vedeckých publikácií je
    najväčším problémom začať. Treba zlepšiť komunikáciu.
  • Pohľady na inštitucionálne a tematické repozitáre sú v
    súčasnosti poväčšine pohľadmi knihovníkov. Vedec má iný uhol pohľadu.
  • Autorské právo predstavuje vážny problém. Mnohí autori sú
    nútení odstúpiť autorské právo vydavateľom.
  • Vedecká komunikácia je veľmi komplexný proces. Ide o spoluprácu
    viacerých hráčov. To je úlohou EK a národných vlád, pričom by sa mali zapojiť
    rozhodujúce subjekty.
  • Problémom je monopol vydavateľov, snaha je mať značku, titul
    časopisu. Treba prelomiť Branding (vydavateľské značky). Projekt OpenAIRE by mohol
    iniciovať okrem otázok OA aj definovanie licencií, prípadne osloviť komerčných
    vydavateľov.
  • Potreba zmeniť hodnotiaci proces a dosiahnuť žiaducu úroveň
    zabezpečenia kvality. Treba zaviesť európsky akreditačný systém OA časopisov a
    definovať požiadavky na kvalitu. OpenAIRE môže byť súčasťou v tomto procese.
    Autori chcú publikovať v prestížnych časopisoch. Je málo prestížnych OA
    časopisov.
  • Kľúčové nástroje na hodnotenie vedeckej práce sú v
    súkromných rukách (Science Citation Index, ktorý nie je dobrý, ale sa využíva).
    Bolo by vhodné navrhnúť nový systém hodnotenia, mimo vedeckého systému, pričom na
    základe toho sa alokujú peniaze. Tu sa rysuje zaujímavá možnosť pokračovania v
    OpenAire v oblasti vyhodnocovania citácií.

Účastníci panelovej diskusie sa zhodli na tom, že projekty v
oblasti podpory a rozvoja OA majú dlhodobú perspektívu.

Stav prístupu k výsledkom vedy a výskumu na Slovensku

Slovensko má širokú škálu vrcholových vedeckých pracovísk v
rámci siete vysokých škôl a ústavov Slovenskej akadémie vied. Vedeckí pracovníci
každoročne publikujú množstvo článkov, konferenčných príspevkov, zborníkov a
projektových správ. V súčasnosti sa publikačná činnosť bibliograficky spracúva v
jednotlivých inštitúciách, ktoré však spravidla nezabezpečujú dlhodobú
archiváciu a prístup k dokumentom, ktoré sú výstupmi vedeckého výskumu.

Súčasným celonárodným riešením je projekt Centra
vedecko-technických informácií SR s názvom Centrálny register evidencie publikačnej
činnosti. Register funguje ako webové sídlo s možnosťou vyhľadávania v katalógu
vedeckých prác slovenských vysokých škôl, ktorý však neobsahuje elektronický
dokument, ale len záznam o publikačnej činnosti. Na Slovensku nám stále chýba
centrálny repozitár vedeckých prác, ktoré by v elektronickej forme reprezentovali
jednotlivých vedeckých pracovníkov a zvyšovali kredit slovenských vedeckých
pracovísk. Preto možno hovoriť aj o neistom osude mnohých dokumentov z hľadiska
nezabezpečenej dlhodobej archivácie a ich sprístupnenia.

Jedným z hlavných cieľov medzinárodného projektu otvorených
repozitárov OpenAIRE, riešeného s podporou EÚ a financovaného zo 7. rámcového
programu, je zabezpečiť dlhodobú archiváciu, otvorený prístup a pozitívnu
prezentáciu vedeckých výsledkov. Zo Slovenska budú ako prvé dlhodobo uložené a
sprístupnené vedecké práce partnerov 7. rámcového programu, konkrétne vedecké
práce Univerzity Komenského v Bratislave, Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra,
Slovenskej technickej univerzity a ďalších sedemnástich vedeckých pracovísk. V
ďalšej fáze projektu bude možné do repozitárov zahrnúť vedecké práce, ktoré
nevznikli s podporou 7. rámcového programu.

Téma otvorených repozitárov je na Slovensku často predmetom
diskusií na odborných seminároch a konferenciách. Veríme, že ju väčšmi do
praktickej roviny posunie práve riešenie projektu OpenAIRE, ktorého úlohou je
zabezpečovať dôveryhodnú archiváciu údajov a otvorený prístup k výsledkom
vedeckej činnosti.

Referencie a odkazy

[1] Androvič, A., Fiala, T.: OpenAIRE Infraštruktúra na otvorený
prístup pre výskum v Európe. In: ITlib. Informačné technológie a knižnice,
roč. 14, 2010, č. 1, s. 54-58.

Share: