Veda 2.0: ekologické modely informačnej podpory vedeckej komunikácie

Úvod

Elektronické informačné prostredie rýchlo preniklo do kontextov sociálnej činnosti človeka. Prejavuje sa ako pri každodennom informačnom správaní, tak aj pri informačnom správaní človeka vo vzdelávaní a vede.

Cieľom toho príspevku je naznačiť nové trendy, ktoré ovplyvňujú súčasnú vedeckú komunikáciu. Zmena nie je podmienená len technologicky, ale zasahuje sociálne interakcie a prejavuje sa v hľadaní nových modelov vedeckej práce, v ktorých podstatnú úlohu hrá aj informačná veda a informačná prax. Informačná podpora vedeckej komunikácie by mala byť oveľa intenzívnejšia, ako sme boli doteraz zvyknutí. Preto vznikajú nové modely digitálnych knižníc pre vedeckú spoluprácu a komunikáciu. Sprostredkovanie zdrojov (najmä digitálnych informačných objektov) je len prvá časť pyramídy informačnej činnosti. V ďalších častiach sa objavujú nové ekologické modely vedeckej komunikácie. Pokúsime sa ich charakterizovať z hľadiska výskumov informačnej vedy a funkcií informačnej činnosti.

Veda 2.0

V nadväznosti na populárne metafory, ako sú web 2.0 a knižnica 2.0, sa v oblasti výskumov informačných vied objavuje metaforický pojem veda 2.0 (Shneiderman, 2008). Znamená hľadanie nových modelov intelektuálnej činnosti, najmä spracovania a využívania informácií prostredníctvom nových technológií. Veda 2.0 má integrovať technologické inovácie so sociálnymi štruktúrami.  Zameriava sa najmä na vzťahy ľudí v sociálnych sieťach. Integruje poznatky o informačnom správaní v elektronickom prostredí so zameraním na tých ľudí, ktorí vyrastali s technológiami vrastenými do všetkých pracovných aj každodenných informačných procesov.

Podľa Shneidermana sa veda 2.0 bude koncentrovať na otázky, ktoré vznikajú z priesečníkov vzťahov medzi človekom, informačnými zdrojmi a technológiami. Splývanie technického a sociálneho podnecuje vznik komplexných sociálnych a technických informačných systémov, napríklad kolaboratórií. V týchto systémoch veda 2.0 skúma vzťahy medzi ľuďmi, otázky zodpovednosti, bezpečnosti, právne a etické aspekty spracovania informácií v elektronickom prostredí. Sociotechnické komplexné systémy vo vede zabezpečujú nielen vedeckú spoluprácu, registrujú produkciu a podporujú analýzy a interpretácie informácií, ale poskytujú aj pridanú hodnotu pri prelínaní neformálnej a formálnej komunikácie. To je významné pre spoločné využívanie implicitných a tacitných znalostí. Ako príklady možno uviesť  sociálne sieťovanie, blogovanie, participatívnu občiansku žurnalistiku alebo lekárske systémy orientované na pacienta (webové sídla a portály  a i.). Orientácia na sociálne interakcie je kontextom vedy 2.0 pri riešení otázok budovania dôvery, empatie, zodpovednosti a ochrany súkromia.

S koncepciou vedy 2.0 súvisia pojmy e-science alebo digitálna veda (Borgman, 2007). Niektoré krajiny vytvárajú špeciálne vedecké portály na podporu  e-science (napr. americká národná vedecká digitálna knižnica NSDL, http://nsdl.org,  alebo britské národné centrum e-science, http://www.nesc.ac.uk/). Mimoriadne významným príkladom je aj portál Projektu ľudského genómu (mapovanie DNA, nové interpretácie genetickejstability). (http://www.ornl.gov/sci/tchresources/Human_Genome/home.shtml).

Spoločným menovateľom nových foriem vedeckej spolupráce je nielen presun informačných procesov do elektronického prostredia, ale práve ich využitie na dosiahnutie pridanej hodnoty (analýzy, odhady trendov, vizualizácia, simulácia, vyvodzovanie nových poznatkov). Príkladmi môže byť vytváranie špecifických pojmových a vizualizačných nástrojov (napr. tematických máp) pri analýzach v rôznych vedeckých disciplínach. Na obr. 1 je príklad z tzv. Atlasu vedu, ktorý reprezentuje niektoré vedecké trendy z rôznych uhlov pohľadu (http://scimaps.org/atlas/).

Skúmanie stratégií vedcov a stratégií manažérov a poskytovateľov informačných služieb poukazuje na priepasť medzi poznaním reálnych procesov vedeckej práce a komunikácie a medzi ich informačnou podporou (Patterns, 2009). Informačná podpora musí byť včlenená do pracovných procesov výskumu. Vyžadujú sa také systémy, ktoré podporujú tvorivosť, odkrývanie súvislostí aj spoluprácu pri cykle vedeckej činnosti, ktorý obsahuje získavanie informácií, konceptualizáciu, analýzy, publikovanie, formalizáciu a popularizáciu výsledkov.

Nové horizonty podpory vedy sa vynárajú na úrovni citačných, bibliometrických a informačných  analýz. Napríklad na obr. 2 je príklad naznačujúci prepojenie vied na základe citačnej analýzy (Klavans et al., 2007). Informačná veda tu prispieva k štrukturácii informačného prostredia, hodnoteniu produkcie aj odhadu nových tém, smerov výskumov a odkrývaniu skrytých vzorcov poznatkov.

Nový prístup k vedeckej práci

V praxi sa nové prístupy vedeckej práce opierajú o integrované, všadeprítomné elektronické prostredia. Ako príklad  možno uviesť hypotetický ideálny scenár špeciálneho historického výskumu.

Dr. X je vedecká pracovníčka v oblasti historického výskumu. Práve prišla ráno do kancelárie. Na širokej obrazovke si otvára množstvo okien: email, konferenčný a chatovací nástroj. V najväčšom okne má digitalizovaný text zvitkov z Mŕtveho mora, v ďalšom kontextový prieskumový nástroj a trojdimenzionálny obraz. Vo virtuálnom svete využíva hrací softvér pripomínajúci Second Life. K dispozícii má aj presný obraz (mapu) oblasti nálezu zvitkov a môže začať výskum.

Medzinárodný tím, ktorého je členkou, je podporovaný z grantu na základe partnerstva súkromného a verejného sektora. Výskumníci začínajú skúmať zvitky z Mŕtveho mora úplne iným a novým spôsobom ako doteraz. Vytvorili virtuálne prostredie (dedikované informačné prostredie), v ktorom vizualizujú prepojenia v databázach. Používajú prieskumové nástroje, sociálne siete a softvér na analýzu textu, ako aj komunikačné nástroje. Zhromaždili všetky dostupné informácie týkajúce sa histórie a kultúry regiónu Mŕtveho mora. Boli to texty o tejto oblasti, z tejto oblasti, integrujú sa poznatky zo všetkých príbuzných odborov a disciplín (od histórie až po biblické a rituálne texty). Až dva roky im trvalo, kým sa dohodli na ontológii. Výsledkom je forma tabuliek, ktoré prepájajú pojmy z jednej tematickej oblasti do druhej. V elektronickom prostredí sa na požiadanie zobrazujú vzťahy medzi množinami prvkov, či už ide o historické udalosti alebo prvky textu. Väčšina zložiek (pojmov) má svoje vlastnosti, ktoré určujú, ako sa vzťahy vyvíjajú v čase. Tak sa Dr. X a jej kolegovia môžu pohybovať v čase zmenou parametrov vlastností alebo vzťahov pojmov. Napríklad možno uvažovať o tom, že by sa komunita hypoteticky infikovala vírusom, a pozorovať, ako to ovplyvňuje ich informačné správanie a vývoj náboženstva.

Výskum tu možno charakterizovať ako vytváranie scenárov, experimentovanie, posuny v čase a priestore. V dôsledku vytvorenia ekologického informačného prostredia a priameho včlenenia technológií a informácií do vedeckého skúmania humanitných a sociálnych vied tak môžu vzniknúť nové poznatky. Nanovo sa formulujú ďalšie otázky a otvárajú sa nové pohľady na digitalizované objekty.

Funkcie novej koncepcie vedeckej komunikácie sa tak transformujú do objavovania nových poznatkov v digitálnom prostredí. Vznikajú interaktívne navigačné prostredia, čoraz viac sa uplatňuje personalizácia a systémy personálneho informačného manažmentu vedcov. Elektronické časopisy sa postupne integrujú s ďalšími službami, napr. databázami, bázami znalostí a portálmi. V integračnom prístupe sa zvyšuje význam participácie používateľov, prepája sa inteligentný prieskum a aktuálne informovanie o novinkách. Príkladom bázy znalostí prepojenej s inteligentným nástrojom na vyhľadávanie môže byť napríklad encyklopédia OpenCyc (http://www.cyc.com).

Digitálne knižnice a otvorená veda

Digitálne knižnice na podporu vedy prispievajú k vytváraniu nového modelu vedeckej komunikácie, najmä v princípoch otvorenosti a dostupnosti výsledkov výskumu a podporou interakcií a experimentov. Nové informačné objekty vznikajú integráciou a spracovaním množstva senzorických údajov, videozáznamov, textov, získaných informácií rôznymi metódami aj komunikáciou v sociálnych sieťach. Niektorí autori zdôrazňujú význam „otvorenej“ vedy a „otvorenej“ kultúry prostredníctvom efektívnejšej interakcie a tvorivosti v dôležitých inováciách (napríklad „open source“ nástroje a i.). Kyberinfraštrukúra v tomto zmysle predstavuje novú kvalitu vedeckej práce vo všadeprítomných prostrediach podporených inteligentnými technológiami (Berman, Brady, 2005). Noví informační profesionáli a knižnice sa musia stať súčasťou tejto kyberinfraštruktúry.

Moderná vedecká práca sa vyznačuje intenzívnymi interakciami vedcov a komplexných súborov dát, pričom sa posilňuje aj globalizácia vedeckej spolupráce. V nových inteligentných nástrojoch pre vedca splývajú funkcie administratívy dát, manažérske funkcie, analýzy údajov a vyvodzovania znalostí (Science 2020). Mnoho disciplín má spoločné potreby pri analýzach a manažmente veľkého množstva údajov a vizualizácii poznatkov.

V takýchto prostrediach možno uvažovať aj o nových ekologických modeloch vedeckej práce. Vyznačujú sa reálnou integráciou užitočných informačných zdrojov, užšími zmysluplnými vzťahmi medzi aktérmi a informačnými objektmi. Digitálne knižnice na podporu takejto vedeckej práce integrujú poznatkovú, komunikatívnu, sociálnu, hodnotovú, významovú a technologickú zložku.

Poznatková zložka digitálnej knižnice sa prejavuje pri vytváraní nových pojmových modelov, napríklad pojmových máp, ontológií či máp informačných tokov ako súčasti interakcií a prístupu (rozhrania). Tu vznikajú aj nové formáty a normy na podporu informačných tokov, napríklad formát VIAF (Virtual International Authority File). Komunikatívna zložka sa obohacuje o sociálny softvér podporujúci vzájomnú komunikáciu, kolaboráciu, zdieľanie a participáciu (napríklad kolaboratórium). Hodnotová zložka sa modifikuje smerom k novému modelu relevancie 2.0, vzniká pridaná hodnota analýzami, komentovaním, hodnotením. Významová zložka je podporená prezentáciami a reprezentáciami digitálnych objektov, mapovaním tém, triedením  informácií a manipuláciami s digitálnymi objektmi.

Ekologické princípy nových modelov vedy v elektronickom prostredí

Medzi ekologické princípy modelov vedy v elektronickom prostredí patrí najmä integrácia zdrojov v portáloch, digitálnych knižniciach, systémoch wiki či kolaboratóriách. Tu možno realizovať viacnásobné využívanie informačných objektov, procesy selekcie a filtrovania, viacnásobné analýzy, syntézy a hodnotenia relevancie informácií. Pritom okrem individuálneho procesu tu zohrávajú dôležitú úlohu komunitné a kolaboratívne informačné procesy. Elektronické prostredie a funkcie systémov a služieb podporujú aktualizáciu a kumuláciu poznatkov tak, že môže dôjsť k objavovaniu nových štruktúr a tendencií. Ekologickým princípom nových modelov je aj vizualizácia a organizácia informácií, najmä v novších nástrojoch umožňujúcich vyjadrovať pojmové štruktúry (napríklad ontológie, pojmové a tematické mapy, myšlienkové mapy, mapy pracovných procesov vedcov).

Rozsah a dosah elektronického publikovania je ďalším ekologickým princípom vedeckej  komunikácie. Súvisí s hľadaním nových modelov komunikácie, etikou spracovania a využívania informácií aj otázkami autorských práv. V tomto zmysle sú nové modely publikovania informačnou službou vedcom, ktorá sa poskytuje od vzniku nápadu, vízie až po recenzovanie a realizáciu. Všadeprítomné informačné prostredie podnecuje nové služby systémov aj informačných profesionálov pri uchovávaní intelektuálneho kapitálu inštitúcie a manažmente vedeckých výstupov. Z ekologického pohľadu môže informačná veda prispieť k novým modelom vedy aj nástrojmi personálneho informačného manažmentu.

Aké bude informačné správanie vedca v budúcnosti?

Ak si položíme túto otázku, môžeme využiť poznatky o informačnom správaní súčasných študentov, najmä doktorandov, ktorí tvoria základňu na rozvoj vedeckej práce v budúcnosti. Na základe výskumov využívania vedeckých informačných zdrojov možno vizualizovať vrstvy aktérov vedeckej komunikácie na obr. 3. (Moore et al., 2010). Z pohľadu vedeckých informácií sú študenti sekundárnou používateľskou skupinou. Pri využívaní najnovších vedeckých poznatkov z časopisov sú hlavnou skupinou používateľov výskumníci základného a aplikovaného výskumu. Aj v elektronickom prostredí ostáva základným informačným zdrojom špičkového vedca kvalitný vedecký časopis.

Naše výskumy informačného správania v priebehu rokov 2002 – 2007 (Steinerová, 2005; Steinerová, Šušol, Grešková, 2007; Steinerová, 2008) potvrdili toto rozvrstvenie prostredníctvom rozdelenia používateľov v akademickom prostredí na typy strategické (široká základňa, sekundárni používatelia) a typy analytické (doktorandi, vedci, primárna skupina).

Informačné správanie vedcov je podmienené rýchlosťou a synchrónnosťou elektronickej komunikácie. Na informačné správanie vplývajú zvyky ľudí z komerčných webových služieb, ktorí preferujú jednoduchosť, nelineárnosť, sociálnu kolaboráciu. Vplyv elektronického prostredia na prácu vedca opisuje napr. portrét vedca vo virtuálnom prostredí (Connaway, Dickey, 2010) orientovaný na produkty a služby vnorené v pracovných procesoch vedeckého výskumu. Rôzne disciplíny sa vyznačujú rôznymi informačnými potrebami, výzvou je prispôsobovanie systémov informačným aktivitám. V manifeste akademickej knižnice (Bourg et al., 2009) sa zdôrazňuje práve využívanie poznatkov o informačnom správaní vedcov pri vytváraní nových koncepcií služieb akademických knižníc. Služba má byť súčasťou výskumného procesu a podpora vedcov má smerovať práve do tých súčastí je pracovného procesu, ktoré ho najviac (administratívne) zaťažujú.

Na základe našich výskumov sme definovali aj jeden z novších modelov súvisiaci s hodnotením relevancie – model relevancie 2.0 (Steinerová, 2008). Vyznačuje sa podporou pri navigovaní, integrovaní, analýzach a hodnotení vrátane sociálneho rozmeru spracovania informácií. Pridaná hodnota vzniká kontextualizáciou, vizualizáciou, nelineárnosťou, bohatou funkčnosťou. Model sa môže uplatniť pri navrhovaní nových funkcií vedeckých portálov či kolaboratórií. Jeden z prvých ekologických modelov vedeckej komunikácie v elektronickom prostredí bol spracovaní pre oblasť archivácie elektronických zdrojov v oblasti fyziky v portáli ArXiv.org (modeluje procesy registrácie, certifikácie, archivácie, aktualizácie (Sompel van de et al., 2004).

Informačná veda – skryté ekologické výzvy

Princípy kognície a interakcie zmenili paradigmu informačnej vedy. Kognitívne výskumy umožnili hlbšie simulovať myslenie človeka a prácu s významom informácií sprostredkovaných technológiami. Interakcia intenzívnejšie zapojila  človeka do tvorby a spracovania informácií vrátane komunikačných sietí a spolupráce.

Ekologickú celistvosť informačnej činnosti v novších modeloch vedy (2.0) možno vizualizovať prepojením troch rozmerov spracovania a využívania informácií v kocke na obr. 4. Ide o sémantický rozmer určený konštrukciou významov a hodnotením relevancie; rozmer správania určený informačnými štýlmi a sociálnym sieťovaním; a vizuálny rozmer vytváraný rôznymi vizuálnymi nástrojmi reprezentácií poznania, napríklad pojmovými mapami a informačnými horizontmi (Steinerová, Grešková, Ilavská, 2010).

Vízie novšej vedeckej práce zvýrazňujú práve vizualizáciu, ktorá mnohonásobne zvyšuje možnosti využívať informácie a objavovať nové súvislosti. Vizualizácia podporuje hľadanie prekvapujúcich podnetov, rozpoznávanie významných súvislostí (zhlukov a vzorcov), analýzy a identifikovanie relevantných vzťahov. Prehlbovanie sémantického rozmeru informácií vidieť v snahách o riešenie koncepcie sémantického webu a pri modelovaní kognitívnych aspektov spracovania informácií v inteligentných systémoch. Kľúčové sú informácie v kontextoch, ale aj človek v kontextoch vedeckých procesov v rôznych rolách. Základné roly výskumníkov a vedcov predstavujú vedca ako manažéra projektov, archivára digitálnych údajov a objektov, analytika, tvorcu, pedagóga, komunikátora aj popularizátora. Informačná podpora sa musí týkať všetkých rolí a tvorivých funkcií vedca, ako aj procesov delenia sa o informácie.

Kolaborácia vo vedeckom výskume zas naznačuje nevyhnutnosť presunu k distribuovaným tímom, ktoré sú prepojené pokročilými technológiami. Kolaboráciu reprezentujú najmä kolaboratóriá a sociálny softvér, ktoré podporujú participáciu, spoločnú tvorbu a tvorivé objavovanie a inovácie.

Ako príklady možno spomenúť budovanie komunitných grid technológií  (riešenie katastrof ap.), teleskopy pre vizualizáciu a spracovanie vzdialených senzorických údajov, analýzy údajov v rôznych súvislostiach (napríklad hľadanie vzorcov vo finančných produktoch, zhluky právnych súborov údajov) alebo tzv. World Wide Med (vytváranie nástrojov na starostlivosť o pacienta v urgentných situáciách, platformy na objavovanie nových poznatkov v lekárskom výskume).

Informačné stratégie

Pri vymedzení novších funkcií informačných prostredí a hľadaní nových modelov vedeckej práce treba využiť poznatky o informačnom správaní vedcov.

Na zmenu hodnôt a potrieb používateľov vplýva viac faktorov. Informační pracovníci a knihovníci sa musia zamerať na lepšie poznanie informačných potrieb vedcov a aktívnu podporu tvorivej informačnej práce vedcov z hľadiska informačných zdrojov aj služieb. Napríklad pri získavaní informačných zdrojov  možno využiť nové metrické metódy ako citačný register blogov v rýchlo sa vyvíjajúcich oblastiach ako biomedicínsky výskum, biotechnológie a bioinformatika.

Informačné stratégie predstavujú prístupy k riešeniu informačných problémov. Poznanie stratégií vedcov v pracovných procesoch výskumu je dôležité pre formovanie nových ekologických modelov informačnej podpory vedy. Na inštitucionálnej úrovni možno formovať nové informačné stratégie, ktoré by mali vychádzať z hlbokého poznania intelektuálnych a hodnotových princípov pracovných procesov vedcov, výskumníkov a učiteľov. Integrácia zdrojov aj komunikácií preniká do rôznych kontextov vedeckej a pedagogickej práce (roly vedca, výskumníka, manažéra ap.). Integrácia sa vyžaduje aj pri modelovaní vedca vo formálnej organizácii, v neformálnej komunikácii, v právnom systéme, v pracovnom tíme, vo finančnom a ekonomickom systéme, v referenčných vzťahoch.

Informačné stratégie univerzít by mali reflektovať koncepčnú premenu vedeckej komunikácie a spolupráce. Môžu byť úspešné vtedy, ak budú spájať služby informačnej činnosti s kreatívnym využívaním artefaktov a ochranou intelektuálneho kapitálu inštitúcií.

V modelovaní nových služieb a zdrojov budú podmienkou úspechu také portály, ktoré poskytnú okrem šírky a hĺbky záberu tematiky zdrojov aj pridanú hodnotu v dolovaní významov, analýzach, vyvodzovaní nových poznatkov, trendov či vzorcov. Nové služby môžu predstavovať aj pojmovú štrukturáciu, podporu interakcie a nových vedeckých metód vo virtuálnych vedeckých prostrediach. Tu vznikajú aj nástroje informačnej ekológie ako reakcia na poznané informačné potreby a informačné správanie vedcov (delenie sa o informácie, bezpečnosť, multilingválnosť).

Ako príklad z nášho výskumu možno uviesť špecifický komplexný pojmový nástroj k učebnici Informačné stratégie v elektronickom prostredí (Steinerová, Grešková, Ilavská, 2010), v ktorom sme modelovali terminológiu informačného správania a organizácie poznania (Steinerová, Lányiová, Grešková, Ilavská, 2010). Pojmové mapy spracované v nástroji C-maps majú didaktický účel – sprehľadniť tematiku pre študentov, vizualizovať vzťahy a súvislosti a podporiť pochopenie základných pojmov. Sú doplnené registrom a výkladovým slovníkom v elektronickej forme. V ďalšom rozpracovaní je to základ ontologického modelu informačnej vedy, ktorý možno včleniť do interaktívneho rozhrania digitálnej knižnice využiteľnej nielen na vzdelávanie, ale aj výskum.

Záver: trendy výskumov informačnej vedy

Veľké zmeny vo všetkých informačných činnostiach na úrovni vedeckej komunikácie vyvolali potrebu tvorby novej koncepcie vedy. V elektronickom prostredí je možné dosahovať efektívnejšie prepojenie doteraz oddelených disciplín – humanitných, technických aj sociálnych vied – v nových formulovaných problémoch. Informačná veda tu môže zohrať významnú úlohu integrátora výskumu pri podpore kolaborácie, komunikácie a zdieľania znalostí (manažmente znalostí). Z prienikov a prepojení vznikajú aj nové hraničné disciplíny (napr. bioetika, ekoinformatika, kultúrna informatika a i.).

Aplikácia metód sociálnej psychológie a kognitívnych vied do oblasti skúmania informačných potrieb a informačného správania vedie k novým otázkam informačnej vedy. Ide o zvyšovanie efektívnosti informačných služieb pri hlbokých zmenách spôsobených kyberinfraštruktúrou. V nových modeloch vedeckej komunikácie sa nanovo riešia otázky manažmentu vedeckých výstupov a uchovávania intelektuálneho kapitálu univerzity. Dochádza ku konvergencii intelektuálneho vlastníctva a technológie, splývajú digitálne knižnice a publikovanie „na požiadanie“ založené na webe.  Publikačné systémy sa prepájajú s digitálnymi knižnicami a stávajú sa službou vedcom, ktorú poskytujú knihovníci „vnorení“ vo všadeprítomnom elektronickom prostredí. K dispozícii sú už aj niektoré zaujímavé „samoobslužné“ publikačné systémy ako Scribd, lulu.com alebo Espresso Book Machine. Novú koncepciu aj praktické riešenia v tomto smere prináša napríklad California Digital Library. Premena paradigmy informačnej vedy a praxe sa tu objavuje práve pri riešení potrieb vedcov vo vedeckej komunikácii, pri podpore ich nápadov, vízií a inovácií.

Riziká nových modelov súvisia s nebezpečenstvom vplyvu informačného správania „digitálnych konzumentov“ aj na oblasť vedeckej komunikácie. Problémom je aj kvantitatívne aj kvalitatívne informačné preťaženie množstvom zdrojov, liniek, ale aj nevhodnými a nekvalitnými zdrojmi. Problémy spôsobuje aj vpád komerčného informačného priemyslu a mediálnej reklamnej komunikácie do vedeckej komunikácie a prelínanie neformálneho a formálneho.

Úloha informačnej vedy je práve v pomoci ostatným vedám pri hľadaní skrytých súvislostí v rôznych štruktúrach. Zaujímavé budú práve interdisciplinárne inšpirácie. Chemické štruktúry inšpirujú uvažovanie o sociálnych sieťach. Neurónové siete osvetľujú fungovanie mysle. Štruktúry hmoty inšpirujú štruktúry sociálnych vzťahov a sieťová spoločnosť je čoraz viac vlastnosťou informačnej spoločnosti. Základom sociálnych sietí sú práve komunikačné siete, sémantické siete a spoločné pravidlá správania.

Prístup informačnej ekológie môže pomôcť prepojiť informačnú vedu s ostatnými vednými odbormi pri riešení zložitosti a chaosu informačného procesu. Vo svetle nových modelov vedeckej práce sa princípy ekológie objavujú vo vyvíjajúcich sa sieťach živých systémov, v rozmanitosti a dynamickej rovnováhe. Vzorce samousporiadania, sebavytvárania a emergencie sú vlastnosťami množstva zložitých systémov. Prejavujú sa aj v informačných systémoch a službách. Takýto prístup k informačnej podpore vedeckej komunikácie a spolupráce môže prekonať priepasť medzi reálnymi procesmi informačnej činnosti vedcov a službami, ktoré im v súčasnosti poskytujú poskytovatelia zdrojov a informačné inštitúcie. V nových modeloch vedy sú skryté aj nové stratégie organizovania informačného prostredia adresné pre manažérov vzdelávacích a informačných inštitúcií.

Literatúra

BERMAN, Francine, BRADY, Henry. 2005. Final Report : NSF SBE-CISE Workshop on Cyberinfrastructure and the Social Sciences. [online ]. [cit. 2010-11-08]. Dostupné na:  http://www.sdsc.edu/sbe

BORGMAN, Christine. 2007. Scholarship in the Digital Age. Information, Infrastructure and the internet. London : MIT Press 2007. 336 s. ISBN 978-0-262-02619-2.

BOURG, Chris, Ross, Coleman, Erway, Ricky 2009. [online ]. Support for the Research Process: An Academic Library Manifesto. Reprot produced by OCLC Research. [cit. 2010-11-08]. Dostupné na: http://www-oclc.org/research/publications/libraray/2009/2009-07.pdf.

INFORMATION Behaviour of the Researcher of the Future. A CIBER briefing paper. [online]. University College of London. Centre for Information Behaviour Research, January 2008. 35p. [cit. 2009-03-17]. Dostupné na: http://www.ucl.ac.uk/infostudies/research/ciber/.

KLAVANS, Richard and Kevin W. Boyack. 2007. [online ]. Maps of Science : Forecasting Large Trends in Science. Berwyn, PA and Albuquerque, NM. Courtesy of Richard Klavans, SciTech Strategies, Inc. In Katy Börner & Julie M. Davis (Eds.), 3rd Iteration (2007): The Power of Forecasts, Places and Spaces: Mapping Science. [cit. 2010-11-08]. Dostupné na: http://scimaps.org.

KROLL, Susan, Forsman, Rich. 2010. A Slice for Research Life : information Support for Research in the United States. Dublin, Ohio: OCLC Online Computer Library Center, Inc., 2010. [cit. 2010-11-08] Dostupné na: http://www.oclc.org/research/publications/library/2010/2010-15.pdf.

LYNCH, Clifford. 2008. The Institutional Challenges of Cyberinfrastructure and e-Research. [online]. In EDUCAUSE Review, vol. 43, No. 6 (Nov./Dec. 2009). [cit. 2009-03-16]. Dostupné na: http://connect.educause.edu/Library/EDUCAUSE+Review/TheInstitutionalChallenge/47446.

MOORE, Will, MacCreery, Nancy, Marlow, Martin. 2010. [online ]. Usage Measurements for Digital Contents. [cit. 2010-11-08] In Springer.com. WhitePaper. Dostupné na: http://springerlink.com.

PATTERNS of Information Use and Exchange: case studies of researchers in life sciences: A report by the Research Information Network and the British Library. 2009.  [online ]. London : British Library, 2009. 56 s. Dostupné na: http://www.jisc.com/rin.

SILIPIGNI Connaway, L., Dickey, Timothy J. 2010. [online ]. Towards a profile of the resarcher of  today: what can we learn from JISC projects? Common Themes Identified in an Analysisi of JISC Virtual Research Environment and Digital Repository Project. JISC – Higher Education Funding Council for England (HEFCE), 2009. [cit. 2010-11-08]  Dostupné na:  http://www.jisc.ac.uk/.

SCIENCE 2020. [online2006]. Microsoft Research. Stephen Emmott et al. [cit. 2008-03-28] Cambridge, UK: Microsoft  Corporation,  2006. Dostupné na: http://www.microsoft.com/.

SHNEIDERMAN, Ben. 2008. Science 2.0. [online ]. In: Science, Vol. 319, March 2008, p. 1349-1350. Dostupné na: http://www.sciencemag.org, [cit. 2009-02-08].

SMITH, A. 2003. New Model Scholarship: How Will it Survive? [online]. Washington, D.C.: Council on Library and Information Resources, 2003. [cit. 2007-05-15]. Dostupné na: http://www.clir.org.

Steinerová, Jela. 2005. Informačné správanie: Pohľady informačnej vedy. Bratislava : CVTI SR, 2005. 189 s. ISBN 80-85165-90-2.

 STEINEROVÁ, Jela, Grešková, Mirka, Šušol, Jaroslav. 2007. Prieskum relevancie informácií: Výsledky rozhovorov s doktorandmi FiFUK. Bratislava : CVTI, 2007. 150 s.

STEINEROVÁ, Jela. 2008. Seeking relevance in the academic information use. In Information research. [online]. Roč. 13, č. 4, 2008, s. 1-11. cit. [2010-11-09]. Dostupné na: http://informationr.net/ir/13-4/paper380.html.

STEINEROVÁ, Jela, Grešková, Mirka, Ilavská, Jana. 2010. Informačné stratégie v elektronickom prostredí. Bratislava : Univerzita Komenského, 2010. 192 s. ISBN 978-80-223-2848-7.

STEINEROVÁ, Jela, Grešková, Mirka, Ilavská, Jana, Lányiová, Irena. 2010. Informačné stratégie v elektronickom prostredí. Pojmové mapy a slovník. CD-ROM. Bratislava : Stimul, 2010.

VAN DE SOMPEL, H. PAYETTE, S., ERICKSON, J, LAGOZE, C. 2004. Rethinking Scholarly Communication. Building the System that Scholars Deserve. In D-Lib Magazine. [online] Vol. 10. No. 9. ISSN 1082-9873. [cit. 2009-02-08]. Dostupné na: http://www.dlib.com.

Príspevok bol spracovaný v rámci riešenia výskumnej úlohy VEGA 1/0421/10 Akademické informačné prostredie. Modelovanie z hľadiska informačnej ekológie.