Výučba anglickej terminológie v oblasti knižničných a informačných štúdií

Predstavujeme / Introducing

Výučba cudzích jazykov sa začína na základnej škole a končí
sa na univerzite, čiže trvá približne 12 rokov. Ak vzdelávanie prebieha správne,
študenti končiaci univerzitu by mali ovládať cudzí jazyk pomerne plynule. Na druhej
strane, aj keď študenti zvládajú bežné výrazy cudzieho jazyka pomerne dobre, majú
problémy s používaním terminológie z oblasti, ktorú študujú. Ak majú byť
študenti vzdelávaní na európskej alebo svetovej úrovni, mali by čítať zahraničnú
odbornú literatúru, využívať bibliografické a plnotextové databázy, ako aj iné
materiály vydané v cudzích jazykoch. Nanešťastie sú vo väčšine prípadov hodiny
anglického jazyka na univerzitách zamerané na všeobecnú angličtinu a nie na
vybudovanie slovnej zásoby špecifickej pre určitý odbor. Tento problém sa týka aj
knižničnej a informačnej vedy. Študenti chápu dôležitosť odborného jazyka a
snažia sa o zavedenie terminológie do výučby. Učitelia anglického jazyka ale
neovládajú terminológiu z oblasti knižničnej a informačnej vedy, a preto sa ju
zdráhajú vyučovať. Navyše počet hodín angličtiny je nedostatočný, čo
spôsobuje, že sa nezdá byť rozumné zaoberať sa terminológiou, pretože študenti
nebudú potom poriadne ovládať  ani všeobecný a ani odborný anglický jazyk.
Medzi riešenia problému patrí zvýšenie počtu hodín angličtiny alebo vytvorenie
nového predmetu zameraného na výučbu odbornej terminológie. Druhú možnosť si
vybrala Katedra knižničnej a informačnej vedy na Sliezskej univerzite v Katoviciach,
kde sa vyučuje predmet zameraný na anglickú terminológiu v odbore už niekoľko rokov.

Zvýšenie počtu hodín všeobecnej angličtiny alebo zavedenie
samostatného špecializovaného predmetu nevyrieši sám osebe problém s výučbou
terminológie. Kľúčovou otázkou ostane, kto bude učiť anglickú terminológiu,
pretože učitelia cudzích jazykov sa necítia byť na to dostatočne kompetentní. Nie
je potrebné naučiť tisícky termínov. Znalosť iba najfrekventovanejšie
využívaných termínov a gramatických štruktúr nachádzajúcich sa v odborných
článkoch a abstraktoch by mala pomôcť študentom v tom, aby mohli využiť
informačné zdroje v angličtine. Preto by učitelia mohli realizovať takéto hodiny,
pokiaľ si osvoja určité odborné znalosti a terminológiu. Ideálnym riešením by
bolo, keby predmet učili učitelia anglického jazyka, ktorí dokončili postgraduálne
štúdium v odbore knižničná a informačná veda a rozšírili si svoju znalosť
anglického jazyka pomocou čítania anglickej literatúry z tejto oblasti.

Okrem učiteľov angličtiny by predmety zamerané na terminológiu
mohli vyučovať tiež odborní asistenti z rôznych odborov, pretože dlhodobejšie
využívajú odbornú literatúru pre svoj výskum a zúčastňujú sa medzinárodných
odborných konferencií. Tieto aktivity im umožňujú osvojiť si odbornú slovnú
zásobu a ak majú správnu výslovnosť a ovládajú gramatiku, môžu  pomerne
jednoducho zvládnuť výučbu predmetov zameraných na anglickú terminológiu. Čoraz
viac výskumníkov z oblasti knižničnej a informačnej vedy má medzinárodné jazykové
certifikáty ako FCE1, CAE2 alebo CPE3
a niekedy majú aj vyštudovanú angličtinu, čiže predstavujú perfektných kandidátov
na post učiteľov terminológie v rámci ich katedier.

Učitelia angličtiny a aj výskumníci môžu mať výhrady voči
výučbe anglickej terminológie z oblasti knižničnej a informačnej vedy, lebo
neexistujú vhodné učebné materiály a nemajú dostatok času pripraviť sa na
vyučovanie novej látky. Vytvorenie vlastného učebného materiálu je časovo veľmi
náročné, a preto učitelia nie sú priveľmi ochotní vyučovať špecializovanú
angličtinu. Myslia si, že je to plytvanie časom (peniazmi), pretože môžu čas,
ktorý by strávili nad prípravou hodín, využiť na výučbu kurzov všeobecnej
angličtiny na iných školách. Avšak manažment katedry alebo fakulty by mal
dohliadnuť na to, aby v rámci katedry bola aspoň jedna osoba zodpovedná za
vzdelávanie z hľadiska využívania zdrojov informácií v cudzích jazykoch. Prispeje
to nielen k zvýšeniu jazykovej kompetencie študentov, ale môže ich to podnietiť k
čítaniu anglickej odbornej literatúry, čo zvýši ich odbornosť. Stáva sa pomerne
často, že sa študenti nechcú zúčastniť vzdelávacích programov v cudzine alebo sa
zapojiť do medzinárodných projektov, pretože neovládajú dostatočne cudzí jazyk na
všeobecnej aj odbornej úrovni.

Častokrát sa môžeme stretnúť s názorom, že študenti by sa
mali naučiť odbornú angličtinu sami, lebo štúdium na univerzite je založené na
individuálnej práci a nie na poskytovaní kompilovaných materiálov spracovaných
priamo na využitie. Obávam sa, že ak sa k problému postavíme týmto spôsobom,
situácia sa nezmení k lepšiemu. Je pravda, že študenti musia samostatne pracovať,
pretože nikto sa cudzí jazyk nenaučí za nich, ale niekto by mal organizovať proces
ich učenia, odporúčať vhodné zdroje, hodnotiť ich pokrok a pomôcť im vyriešiť
prípadné problémy. Štúdium cudzieho jazyka, najmä takzvaného jazyka na špeciálne
účely, má špecifický charakter. Nejde o štúdium na skúšky a o následné
zabudnutie všetkých informácií po ich úspešnom dokončení. Keď sa učíte cudzí
jazyk, kľúčovú úlohu hrá systematické a dobre naplánované vzdelávanie a dobrý
systém opakovania. Preto je nevyhnutné, aby v tomto procese učiteľ napĺňal
  organizačno-metodologickú funkciu, ktorá zahŕňa aj motivačné aktivity.
Efektívny systém výučby jazyka by nemal byť obmedzený iba na prenos a hodnotenie
znalostí študentov, ale mal by byť zdrojom motivácie a in-
špirácie. Výučba anglickej terminológie vyžaduje špecifický metodologický
prístup. Predovšetkým materiál na vzdelávanie musí byť správne zostavený tak, aby
podporoval nasledujúce postupy:

  • výber,
  • stupňovanie,
  • prezentáciu,
  • revíziu.

Tieto postupy podstatne ovplyvňujú dĺžku času potrebného pre
študenta na zvládnutie jazyka a úroveň, ktorú dosiahnu.

Prvé dva postupy slúžia na určenie rozsahu a úrovne materiálu,
ktorý sa bude vyučovať. Nanešťastie je náročné explicitne určiť rozsah a
nemožné vyučovať všetky termíny, preto by malo byť didaktickým cieľom učiteľov
predstaviť študentom vybraný súbor termínov. Terminológia určitého odboru môže
obsahovať sto, tucet alebo tisíc lexikálnych jednotiek.

Napríklad Encyklopedia współczesnego bibliotekarstwa polskiego4 obsahuje okolo 1 200 hesiel, Słownik
terminologiczny informacji naukowej5

1 700 termínov, Polsko-Angielski Tezaurus Informacji Naukowej6
1 300 deskriptorov a nedeskriptorov, Online Dictionary for Library and Information
Science7
okolo 5 000 hesiel, Concise
Dictionary of Library and Information Science8

okolo 4 500 hesiel a Harrod’s Librarians’ Glossary9
vyše 10 000 hesiel. Lingvistické výskumy uvádzajú, že sto najfrekventovanejšie
používaných slov v rámci jazyka pokrýva 60 % textu, 1 000 slov pokrýva 80 % textu a
4 000 slov – 97,5%10. Ak zoberieme do
úvahy počet termínov v spomenutých slovníkoch a lexikálne pokrytie textu, môžeme
predpokladať, že tisíc termínov je adekvátny počet termínov, ktoré by sa mali
vyučovať na predmetoch zaoberajúcich sa terminológiou. Samozrejme hovoríme o tisíc
najfrekventovanejších termínoch využívaných v knižničnej a informačnej vede,
ktoré môžeme určiť na základe vytvorenia frekvenčného slovníka založeného na
odbornej literatúre – odborných článkoch a knihách.

Postupy prezentácie a revízie sa sústreďujú na praktické
aspekty výučby jazyka, pričom sa poskytuje autorom voľnosť pri prezentácii a
metódach revízie. Žiaľ, zatiaľ neexistuje žiadna príručka, ktorá by sa dala
využiť pri výučbe terminológie z oblasti knižničnej a informačnej vedy.

Aj ten najlepšie navrhnutý učebný materiál neumožní
dosiahnutie uspokojivých výsledkov, pokiaľ nebude určený dostatočný počet hodín
na výučbu. Vyučujem   tri roky terminologické kurzy zamerané na
knižničnú a informačnú vedu na Katedre knižničnej a informačnej vedy na Sliezskej
univerzite. Každý kurz trvá 45 hodín, ktoré sú rozložené na tri semestre, čo
prakticky znamená 1 vyučovaciu hodinu (45 minút) týždenne. Počet hodín sa zatiaľ
zdá byť dostatočný na prestavenie základnej terminológie z oblasti knižničnej a
informačnej vedy. Ako som už spomenul, neexistujú učebné materiály vytvorené pre
študentov knižničnej a informačnej vedy, preto  využívam originálne anglické
texty. Začíname s prekladom anglických abstraktov z databázy LISA a definícií z
terminologických slovníkov (už citovaný Concise dictionary of library and
information science
). V druhom semestri prekladáme články z anglických periodík,
ktoré sú voľne dostupné na internete, napr. Information Research11.
Študenti tiež pracujú na projekte, ktorý vyžaduje poľský preklad anglického alebo
amerického webového sídla z oblasti knižničnej a informačnej vedy. Tretí semester
sa sústreďuje na čítanie a následnú diskusiu ku knihe History of Polish Libraries,
ktorá bola vydaná v angličtine. 45 minútové hodiny sú lepšie ako 90 minútové,
pretože štúdium terminológie v cudzom jazyku je pre študentov veľmi náročné,
najmä pre tých, ktorí neovládajú angličtinu dobre. Práca s originálnymi textami
pridáva na obťažnosti, lebo odborný jazyk je charakteristický dlhými vetami a
pokročilým, formálnym slovníkom, na ktorý nie sú študenti väčšinou zvyknutí.
Navyše učiteľ terminológie, na rozdiel od učiteľa všeobecnej angličtiny, má
obmedzený výber techník a foriem prezentácie špecifickej slovnej zásoby pre danú
odbornú oblasť. Príliš dlhé a vyčerpávajúce hodiny môžu zničiť motiváciu
študentov, ktorá je kľúčová pre vzdelávanie.

V roku 2009 vyšiel Anglicko-poľský slovník knižničnej a
informačnej vedy
(English-Polish Dictionary of Information and Library Science), ktorý
zostavil autor tohto príspevku.  Slovník bol vytvorený na základe článkov
uverejnených v 12 popredných anglických, amerických a kanadských periodikách z
oblasti knižničnej a informačnej vedy uverejnených v rokoch 2000 – 2005. Texty
článkov obsahovali súbor 20 miliónov slov.

1.   Canadian Journal of Information and Library Science

2.   Information & Management

3.   Information Research – An International Electronic
Journal

4.   International Journal of Information Management

5.   Journal of Academic Librarianship

6.   Journal of Documentation

7.   Journal of the American Society for Information
Science and Technology

8.   Library and Information Science Research

9.   Library Collections Acquisitions & Technical
Services

10. Library Quarterly

11. Library Trends

12. Scientometrics

Okrem slovnej zásoby odvodenej z periodík, slovník obsahuje
slovnú zásobu 14 odborných a terminologických štandardov, tezaurov a
terminologických slovníkov. Celkový počet záznamov (jednoduché termíny, zložené
termíny, frázy a slová spojené s termínmi) presahuje 8 tisíc, čo zaraďuje slovník
k najväčším a najaktuálnejším bilingválnym slovníkom knižničnej a informačnej
vedy v Poľsku. Myslím si, že by bolo užitočné vytvoriť anglicko-poľsko-slovenský
slovník založený na materiáli, ktorý som zozbieral, pretože veľká časť práce,
konkrétne výber anglických odborných termínov a slovných spojení z veľkého
súboru, je už hotová. Myslím si, že naša spolupráca bude prospešná pre
slovenských aj poľských študentov, knihovníkov a informačných špecialistov.
Spoločne môžeme požiadať o európsky grant na tento projekt.

Ešte sa vrátime k otázke výučby jazykov, podľa nás ak chceme,
aby naši študenti mali rovnakú možnosť získať vysokú odbornú kvalifikáciu ako
študenti z Európskej únie, musia prekonať jazykovú bariéru. Aj keď sa to na prvý
pohľad možno nezdá, ide o realizovateľný projekt, ktorý vyžaduje len dobrú vôľu
a príslušnú angažovanosť učiteľov a autorít na univerzite, aby sa vytvorilo
vzdelávacie prostredie, ktoré zaistí študentom primeranú znalosť cudzích jazykov
spolu s ovládaním terminológie špecifickej pre daný odbor.

Z anglického originálu Education of the
English terminology of library and information science, ktorý autor napísal pre ITlib,
preložila Jana Šuchová.

 


 1
    Certifikát preukazuje, že jeho vlastník ovláda anglický jazyk na
stredne pokročilej úrovni.

2    Certifikát preukazuje, že
jeho vlastník ovláda anglický jazyk na pokročilej úrovni.

3    Certifikát preukazuje
kvalifikovanú znalosť anglického jazyka.

4    Encyklopedia
współczesnego bibliotekarstwa polskiego
. Red. K. Głombiowski. Wrocław 1976.

5    Słownik terminologiczny
informacji naukowej
. Red. Maria Dembowska. Wrocław 1979.

6    Ścibor E., Tomasik-Beck J. Polsko-Angielski
Tezaurus Informacji Naukowej
. Warszawa 2001.

7    Reitz J. M. Online
Dictionary for Library and Information Science
[online]. [dostup: 2006-03-18].
Dostupné na internete: <http://lu.com/odlis>.

8    Keenan S., Johnston C. Concise
dictionary of library and information science.
Vyd. 2. London cop. 2000.

9    Harrod’s Librarians’
Glossary and Reference Book.
Compiled by R. Prytherch. Bodmin 2005.

10 Bojar B. Językoznawstwo dla studentów
informacji naukowej
. Warszawa 2005, s. 317.

11 Information Research http://informationr.net/ir

Zdieľať: