Otvorený prístup vo východnej Európe

Abstrakt:

Autorka vo svojom článku hovorí o výhodách otvoreného prístupu pre vedcov, výskumné inštitúcie a vydavateľov a poukazuje na meniacu sa úlohu knižníc v rozvíjajúcom sa prostredí vedeckej komunikácie. Informácie o otvorených časopisoch a otvorených repozitároch vo východnej Európe by mohli podporiť rozvoj hnutia otvoreného prístupu na Slovensku. Zároveň upozorňuje na politiku otvoreného prístupu v Európskej únii a predstavuje project OpenAIRE (Open Access Infrastructure for Research in Europe), jeho infraštruktúru a sieť expertov podporujúcich výskumných pracovníkov, aby sa splnili požiadavky Európskej rady pre otvorený prístup.

Kľúčové slová: otvorený prístup, otvorené časopisy, otvorené repozitáre, politiky otvoreného prístupu, výskumní pracovníci, výskumné inštitúcie, východná Európa, OpenAIRE

Abstract:

The paper covers open access benefits for researchers, research institutions and publishers as well as highlights the changing role of libraries in evolving scholarly communication environment. Information about Eastern European open access journals and open access repositories is presented to encourage open access developments in Slovakia. The paper also highlights open access policies in the European Union and presents the OpenAIRE (Open Access Infrastructure for Research in Europe) project e-infrastructure and a network of experts to support the researchers towards meeting the demands of the EC open access policies.

Key words: open access, open access journals, open access repositories, open access policies, libraries, researchers, research institutions, Eastern Europe, OpenAIRE.

Sprístupnenie výsledkov výskumu bez finančných, právnych a technických bariér znamená významný ekonomický, sociálny a vzdelávací prínos. Vedci profitujú zo zviditeľnenia svojich prác, z lepšieho využívania a citovania ich diel. Publikovanie v režime otvoreného prístupu zvyšuje vplyv výskumu inštitúcie, pretože zabezpečí maximálnu návratnosť nákladov na výskum a na nástroje na zvyšovanie vplyvu a citovanosti inštitúcie. Pre vydavateľov predstavuje otvorený prístup zvýšenie počtu čitateľov, zviditeľnenie časopisu a väčšiu citovanosť jeho obsahu. Pre výskum to predstavuje najlepšiu možnú službu na šírenie výsledkov. Otvorený prístup zmenil profil akademických a vedeckých knižníc – v spolupráci s vedcami a manažmentom výskumu zakladajú otvorené repozitáre, organizujú informácie z výskumu a spolu s vydavateľmi vedeckej literatúry vytvárajú politiky otvoreného prístupu – na publikovanie v otvorených časopisoch a knihách, spolu s pedagógmi na vytváraní vzdelávacích zdrojov v režime otvoreného prístupu, zabezpečení kvalitného digitálneho obsahu, jeho opakovaného využitia a zdieľania.

Režim otvoreného prístupu sa snaží odstrániť bariéry týkajúce sa platieb a povolení prístupu, ktoré bránia zdieľaniu vedomostí. Otvorený prístup je digitálny, online, zdarma a bez autorskoprávnych a licenčných obmedzení. Podporuje dodržiavanie autorských práv, recenzovanie, prínos (a profit), tlač, ochranu, prestíž, kariérny postup, indexovanie
a ostatné znaky a podporné služby, ktoré sa spájajú s vedeckou literatúrou [1]. Otvorený prístup prináša úžitok vedcom, inštitúciám, národom a spoločnosti ako celku.

Otvoreným prístupom k literatúre sa myslí jej trvalá voľná dostupnosť na verejnom internete, ktorá umožňuje ľubovoľnému používateľovi čítať, sťahovať, kopírovať, rozširovať, tlačiť, prehľadávať alebo vytvárať odkazy na plné texty článkov, zberať ich pre potreby indexovania, odovzdávať ich ako údaje pre softvér alebo ich používať na iné zákonné účely bez finančných, legálnych alebo technických obmedzení. Jediným obmedzením v kopírovaní a šírení a jedinou úlohou pre autorské práva v tejto oblasti by mala byť možnosť poskytnúť autorom kontrolu nad integritou svojich prác a právo byť uznaný ako autor a citovaný [2].

Na dosiahnutie voľného prístupu k vedeckej literatúre existujú dve navzájom sa dopĺňajúce stratégie.

1. Otvorené časopisy (open access journals) používajú spôsob financovania, pri ktorom nežiadajú od čitateľov alebo ich inštitúcií poplatky (predplatné alebo za prístup). Používatelia môžu čítať, ukladať, kopírovať, posielať, tlačiť, hľadať alebo odkazovať na plné texty časopisu. Tieto časopisy neuplatňujú pri prístupe a využívaní obsahu obmedzenia týkajúce sa autorských práv. Namiesto toho využívajú autorské právo a iné nástroje na zabezpečenie trvalého otvoreného prístupu k všetkým článkom, ktoré vydávajú. Directory of Open Access Journals (DOAJ) obsahuje 6 568 otvorených vedeckých časopisov (http://www.doaj.org) s voľným prístupom, plnými textami a zaručenou kvalitou. PLoS ONE (http://www.plosone.org) – interaktívny otvorený časopis pre komunikáciu v oblasti recenzovaného vedeckého a lekárskeho výskumu – sa stal najväčším svetovým časopisom (v roku 2010 publikoval 6 749 článkov) [3]. Podľa DOAJ na Slovensku existuje 16 otvorených časopisov¹, 224 titulov je vydávaných v okolitých krajinách: 48 v Českej republike², 37 v Rakúsku³, 99 v Poľsku⁴ (vrátane časopisov Poľskej akadémie vied), 21 časopisov v Ukrajine a 19 v Maďarsku.

   Dr. Bertalan Meskó z Katedry biochémie a molekulárnej biológie Univerzity v Debrecíne sa podelil o svoje skúsenosti s publikovaním prvej doktorandskej práce (Peripheral blood gene expression patterns discriminate among chronic inflammatory diseases and healthy controls and identify novel targets) [4]:
   
   “…publikovanie v otvorenom časopise bolo pre nás prvoradé, pretože sme veľmi chceli získať spätnú väzbu z vedeckej komunity. Svoju štúdiu som zverejnil v týchto časopisoch:
   

   Scienceroll.com a tiež na mojom maďarskom medicínskom blogu (MedIQ.blog.hu)

2. Twitter and Friendfeed
3. ResearchGATE

Čo sa stalo potom:

• príspevok bol v BMC Medical Genomics najčítanejším za posledných 30 dní,
• získal označenie “Highly accessed”,
• e-mailom som dostal veľa odborných otázok a na Twitteri som mal niekoľko zaujímavých diskusií (dokonca som našiel kolegov, ktorí pracujú v tej istej oblasti),
• dostal som pozvania na spoluprácu z medzinárodných laboratórií.

Predtým, než sa ma na to spýtate, áno, myslím si, že je to preto, lebo sme publikovali v otvorenom časopise…”

• Otvorené repozitáre (archívy, digitálne archívy) obsahujú výstupy výskumu, a to nielen odsúhlasené príspevky do časopisov, ale aj záverečné práce a dizertácie, nepublikované správy a pracovné materiály, príspevky z konferencií a workshopov, knihy, kapitoly a sekcie, multimédiá a audiovizuálne dokumenty, učebné objekty, súbory údajov, softvér, patenty a pod. Repozitáre môžu byť inštitucionálne alebo tematické. Keď repozitáre spĺňajú štandardy Open Archives Initiative [5], sú interoperabilné a vytvárajú nástroj na globálnu podporu výskumu. Všeobecný metadátový protokol umožňuje použitie ostatných webových aplikácií, napr. text a data mining (“dolovanie” údajov a textu). Vedci a študenti ukladajú výsledky svojho výskumu do otvorených repozitárov – táto prax je nazývaná autoarchivácia. Katalóg otvorených repozitárov Directory of Open Access Repositories (OpenDOAR: http://www.opendoar.org) uvádza 1972 otvorených repozitárov a Register otvorených repozitárov Registry of Open Access Repositories (ROAR: http://roar.eprints.org) ich uvádza 2 281. Viac informácií nájdete v príspevku Almy Swan What are Institutional Repositories? [6].

  OpenDOAR ani ROAR neregistrujú žiadny slovenský repozitár, zo susedných krajín uvádzajú 124 otvorených repozitárov: 7 v ČR, 9 v Rakúsku, 79 repozitárov a digitálnych knižníc v Poľsku, 29 v Ukrajine a 9 v Maďarsku.

  Zviditeľnenie, prístup a ochrana sú najdôležitejšou motiváciou na založenie repozitára. Tvrdili to inštitúcie, ktoré sa zúčastnili na štúdii “Open Repository Development in Developing and Transition countries” pripravenej EIFL a Univerzitnou knižnicou v Kansase s podporou projektu DRIVER a Key Perspectives Ltd [7]. Ďalšími motivačnými faktormi boli potreba hodnotenia vedcov a katedier.

  Inštitúcie môžu požadovať založenie otvorených repozitárov, a tým urýchliť ich vývoj. Na vytvorenie repozitára je možné použiť voľne dostupné softvéry, inštitúcia môže využiť bezplatnú technickú podporu pri ich inštalácii a využívaní. Náklady na inštaláciu a údržbu sú nízke, repozitáre sa zakladajú rýchlo a sú užitočné. Otvorené repozitáre zvyšujú citovanosť a využívanie výsledkov výskumu inštitúcie, vytvárajú nové kontakty a výskumné partnerstvá. Výskumné inštitúcie ťažia z otvoreného prístupu najmä väčším zviditeľnením na webe, čo podstatne vplýva na výskum; obsah otvoreného repozitára vytvára kompletný prehľad o výstupoch výskumu inštitúcie
  v ľahko dostupnej forme, vytvára nástroje na efektívnejšie riadenie výskumných programov inštitúcie, ako aj na meranie a hodnotenie svojich výskumných programov.

  V súčasnosti veľa štúdií poukazuje na vplyv otvoreného prístupu na zvyšovanie citovanosti článkov [8]. Otvorené repozitáre tiež umožňujú vedcom zviditeľniť sa na webe a zlepšiť si svoj odborný profil.

  V nedávnej správe JISC „Modelling scholarly communication options: costs and benefits for universities“ [9] sa jasne hovorí o tom, že veľká univerzita by mohla získať pre vedeckú komunitu ročne asi 3 milióny libier iba zdieľaním poznatkov otvorenejším spôsobom. Štúdia aplikovala modely otvoreného prístupu na vybranú skupinu univerzít a zhodnotila náklady a prínosy rôznych modelov vedeckej komunikácie. Výsledky modelovania sa líšia (napr. podľa univerzity), ale forma otvoreného prístupu vo všetkých prípadoch podstatne šetrí univerzitám peniaze.

  Otvorený repozitár predstavuje užitočný nástroj pre každodenné aktivity týkajúce sa riadenia výskumu. Výstupy výskumu uložené v repozitári sa môžu používať ako najlepší zdroj informácií na propagáciu a hodnotenie. Repozitáre by mali byť prepojené so systémom riadenia výskumu v rámci inštitúcie: napr. údaje z finančného oddelenia s príjmami z výskumu, informácie o personáli z databázy ľudských zdrojov, detail o počte postgraduálnych študentov zo záznamov z informačného systému. Takéto používanie otvoreného inštitucionálneho repozitára môže viesť k zefektívneniu využívania zdrojov v inštitúcii. Bez neho treba informácie o výstupoch výskumu zhromažďovať z niekoľkých samostatných oddelení alebo výskumných skupín [10].

  Na základe otvoreného prístupu je možné získať voľný prístup k výsledkom svetového výskumu bez finančných a iných obmedzení a pre každého bez rozdielu. Začlenením lokálneho výskumu do globálnej siete znalostnej spoločnosti sa zvyšuje jeho vplyv, získavajú sa nové kontakty a odstraňuje sa izolácia odborníkov. Otvorený prístup posilňuje ekonomiky, pretože vyvíja silnú a nezávislú národnú vedeckú základňu. Prínos otvoreného prístupu pre krajiny je čoraz viditeľnejší, pretože zvyšuje vplyv výskumu, do ktorého investujú verejné financie, a tieto investície majú väčšiu návratnosť [11]. Spoločnosť profituje ako celok, výskum je účinnejší a výkonnejší a prináša lepšie a rýchlejšie výsledky pre všetkých.

Politiky otvoreného prístupu v Európskej únii a ich implementácia

Kapitola 2.5.2 Digitálnej agendy pre Európu – Motivácia k inováciám v IKT využívaním jednotného trhu – odkazuje na efektívne aktivity riadenia transferu poznatkov a uvádza, že výskum financovaný z verejných prostriedkov by mal byť široko prístupný prostredníctvom zverejňovania vedeckých údajov a správ v režime otvoreného prístupu. Iniciatíva Európa 2020 má podobnú vetu o otvorenom prístupe: Komisia bude podporovať otvorený prístup k výsledkom výskumu financovaného z verejných prostriedkov a bude smerovať k tomu, aby sa zaviedol všeobecný princíp sprístupňovať publikácie pochádzajúce z projektov financovaných z rámcových programov EÚ pre výskum a vývoj prostredníctvom otvoreného prístupu.

Európska komisia vo svojom 7. rámcovom programe (7RP) uviedla pilotnú iniciatívu pre otvorený prístup k recenzovaným článkom: prijímatelia grantov v siedmich výskumných oblastiach musia uložiť recenzované vedecké články alebo konečné rukopisy z projektov 7RP do online repozitára a urobiť všetko pre to, aby zabezpečili k článkom voľný prístup⁵. Európska komisia chce zabezpečiť, aby boli výsledky výskumu, ktorý financuje, čo najviac a najefektívnejšie sprístupnené a aby sa garantovalo ich maximálne využívanie vo svete výskumu aj mimo neho. Otvorený prístup k vedeckým článkom prináša zvýšenie vplyvu vložených prostriedkov EÚ na výskum a vývoj a vyhnutie sa plytvaniu času a cenných zdrojov na duplicitný výskum. Keď majú vedci prístup k väčšiemu množstvu literatúry, môžu na základe týchto znalostí stavať pri ich ďalšej práci. Malí a strední podnikatelia môžu tiež profitovať aj zo zlepšeného prístupu k najnovším výdobytkom vedy a urýchliť ich komercionalizáciu a inováciu.

Vyhlásenie Európskej výskumnej rady (ERC) o otvorenom prístupe z decembra 2006 zdôraznilo zásadný význam recenzovania pri potvrdení kvality a rozširovania vedeckého výskumu, ako aj dôležitosť otvoreného prístupu pri efektívnom šírení vedeckých výsledkov, ktoré bolo doplnené Smernicou o otvorenom prístupe v decembri 2007⁶.

EIFL je od 1. decembra 2009 zapojené spolu s 37 ďalšími partnermi (vrátane Univerzitnej knižnice v Bratislave) do projektu OpenAIRE (Open Access Infrastructure for Research in Europe: http://www.openaire.eu/). Do projektu sú zapojené takmer všetky z 27 členských krajín EÚ a jeden kandidátsky štát (Nórsko). Trojročný projekt financovaný Európskou komisiou začal budovať infraštruktúru a vytvoril sieť expertov na podporu vedcov v procese napĺňania požiadaviek Európskej komisie týkajúcich sa politík otvoreného prístupu. EIFL koordinuje aktivity v 10 východoeurópskych krajinách: Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litovsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko.

Prieskum existujúcich pravidiel pre otvorený prístup, ktorý iniciovali členské organizácie European Heads of Research Councils (EUROHORCs) v decembri 2007 ukázal, že v členských krajinách EURHORCs existujú rôzne typy politík otvoreného prístupu: dve tretiny krajín už zaviedli politiky otvoreného prístupu. Európska výskumná rada (ERC) a Európsky výskumný poradný výbor – European Research Advisory Board (EURAB) vydali svoje vlastné politiky pre otvorený prístup: ERC vydal záväznú smernicu a EURAB odporúčanie [12].

Asociácia európskych univerzít, ktorá reprezentuje a podporuje vysokoškolské inštitúcie v 48 krajinách, pripravila v marci 2008 všeobecné odporúčania pre otvorený prístup a výslovne uviedla, že inštitucionálne politiky univerzít by mali vyžadovať, aby výskumníci ukladali (autoarchivovali) svoje vedecké práce, ktoré boli prijaté na publikovanie, do inštitucionálneho repozitára⁷.

Národné politiky

Vlády sústredili pozornosť na otvorený prístup preto, lebo mali záujem zabezpečiť prístup čo najširšej verejnosti k výsledkom výskumu, ktorý financuje. Zároveň uznali, že predchádzajúci systém plytval finančnými prostriedkami, pretože daňoví platcovia ho platili dvakrát – raz za samotný výskum a druhýkrát za prístup k jeho výsledkom.

Napríklad U.S. National Institutes of Health (NIH), najväčší sponzor lekárskeho výskumu v USA, implementoval politiku požadujúcu od príjemcov grantov verejné sprístupnenie všetkých prác, ktoré boli výsledkom výskumu sponzorovaného NIH, najneskôr do 12 mesiacov od ich publikovania v recenzovanom časopise⁸. Dánsky minister pre vedu vymenoval v roku 2009 výbor pozostávajúci z členov univerzít, agentúr a ministerstiev, ktorého primárnou úlohou bolo zistiť, ako by mohlo Dánsko splniť závery Európskej rady pre prístup k vedeckému poznaniu v digitálnom veku [13]. Na začiatku mája 2010 vydal výbor správu [14] a výsledkom série rokovaní, ktoré prebiehali od mája do júla 2010, bolo 48 riešení. Princíp bezbariérového otvoreného prístupu k výsledkom výskumu, ktorý je dotovaný z verejných financií, má všeobecnú podporu. Dôvodom je, že otvorený prístup je pre výskum rovnako dôležitý ako princíp demokracie, keď má mať verejnosť v prípade, že prispieva na financovanie výskumu, voľný prístup k jeho výsledkom. Ďalším dôležitým bodom je potreba malej krajiny ako Dánsko zviditeľniť výsledky svojho výskumu na národnej aj medzinárodnej úrovni. Tým by mali zmiznúť bariéry, a tak by Dánsko ostalo atraktívnym partnerom pre spoluprácu na medzinárodnej úrovni [15].

Vo východnej Európe pripravuje poľská vláda (úrad predsedu vlády a ministerstvo vedy a vysokého školstva) zákon upravujúci sprístupnenie výsledkov výskumu financovaného z verejných zdrojov v režime otvoreného prístupu – ich uloženie v otvorených repozitároch a/alebo publikovanie v otvorených časopisoch. Zákon umožní malým a stredným podnikom lepší prístup k poznatkom a inováciám. Ministerstvo vysokého školstva, vedy a technológií Slovinska predstavilo Rozvojový plán infraštruktúry výskumu na roky 2011 – 2020⁹. Kapitola 3.4.7 predpovedá založenie národnej infraštruktúry otvorených dát a publikácií (prepojenej so SICRIS) a odporúča v prípade vytvorenia tejto infraštruktúry povinné uloženie publikácií s údajmi a dokumentmi pochádzajúcimi z verejne financovaného výskumu. Na Ukrajine je politika otvoreného prístupu spomínaná v dokumente „O princípoch rozvoja informačnej spoločnosti na Ukrajine v rokoch 2007 – 2015“. V Maďarsku sú univerzity podľa vládneho príkazu o otvorenej prístupnosti dizertačných prác (z marca 2007) povinné umožniť otvorený prístup k plným textom ich dizertačných prác. Maďarská vedecká výskumná nadácia (OTKA), hlavná grantová agentúra pre vedu a štipendiá od 1986, zaviedla v r. 2008 povinnú politiku otvoreného prístupu a spustila Repozitár Knižnice Maďarskej akadémie vied – REAL. Problematika verejného prístupu k výsledkom výskumu financovaného z verejných prostriedkov sa stala súčasťou právnych predpisov v Litovsku: článok 45 zákona o vysokých školách a výskume¹⁰ požaduje, aby boli výsledky výskumných aktivít verejne prístupné:

Aby sa zabezpečila kvalita výskumu dotovaného z prostriedkov štátneho rozpočtu, transparentnosť využívania dotácií zo štátneho rozpočtu a aby sa zvýraznil vedecký pokrok, musia byť výsledky výskumných prác zo štátnych vysokoškolských a výskumných inštitúcií zverejnené (na internete alebo iným spôsobom) v rozsahu, ktorý je v súlade s právnymi normami riadiacimi ochranu intelektuálneho vlastníctva, obchodu a štátneho alebo služobného tajomstva.

Výsledky výskumu vykonaného neštátnymi vysokoškolskými alebo výskumnými inštitúciami s príspevkami zo štátneho rozpočtu by mali byť verejne prístupné (na internete alebo iným spôsobom) v rozsahu, ktorý je v súlade s právnymi normami riadiacimi ochranu intelektuálneho vlastníctva, obchodu a štátneho alebo služobného tajomstva.

Univerzita v Southamptone vytvára zoznam politík otvoreného prístupu jednotlivých univerzít, výskumných inštitúcií a nadačných agentúr [16]. Zoznam je vytváraný na základe samoregistrácie a doplnený zoznamom majiteľov pridaných politík, a preto sa náhodne zistilo, že nepokrýva dostatočne aktuálne množstvo existujúcich politík. V súčasnosti obsahuje 200 inštitucionálnych, subinštitucionálnych, multiinštitucionálnych, nadačných politík a politík pre otvorené dizertácie.

Pokiaľ sa zaujímate o vytvorenie politiky otvoreného prístupu vo vašej inštitúcii, tu je pár odporúčaní (vychádzajúcich z diela Petra Subera Open access policy options for funding agencies and universities [17]):

• Ak to s otvoreným prístupom k výsledkom výskumu, ktorý financujete, myslíte vážne, musíte ho vyžadovať.
  
• Ak sa inštitúcia rozhodne žiadať a podporovať otvorený prístup, namiesto príkazu by radšej mala podporovať publikovanie v otvorených časopisoch a ukladanie do otvorených repozitárov.
  
• Ak sa však rozhodne pre povinnosť otvoreného prístupu, mala by požadovať ukladanie do otvoreného repozitára a nepožadovať ich odosielanie do otvorených časopisov, ani v prípade, ak zároveň podporuje publikovanie v otvorených časopisoch.
  
• Inštitúcie by mali požadovať, aby sa do repozitára ukladala finálna verzia autorského recenzovaného rukopisu, a nie verzia na publikovanie. Mali by tiež trvať na uložení údajov z dotovaných výskumných projektov (v medicíne a v sociálnych vedách môžu byť tieto údaje kvôli ochrane súkromia anonymizované). Recenzovaný rukopis v otvorenom repozitári by mal obsahovať citáciu a odkaz na publikovanú verziu. Univerzita by mala tiež umožniť ukladanie nerecenzovaných preprintov, predchádzajúcich časopiseckých článkov, konferenčných príspevkov (prezentácií, textu, audio a video súborov), rukopisov kníh, metaúdajov kníh (najmä ak ich autor nemôže alebo nebude môcť uložiť v plnom texte) a obsahov časopisov editovaných alebo vydávaných univerzitou. Samotná univerzita by mohla vytvoriť ďalšie kategórie ako otvorené učebné materiály, administratívne záznamy, digitalizačné projekty knižnice, záverečné práce a dizertácie. Pre jednoduchosť a vymáhateľnosť je dobré vziať si príklad z väčšiny grantových agentúr: požadovať politiku otvoreného prístupu k výskumom podporených inštitúcií „vcelku alebo čiastočne“. Akékoľvek embargo je kompromisom s verejným záujmom. Čím je embargo kratšie, tým lepšie (nemalo by byť dlhšie ako šesť mesiacov). Súkromné poznámky a záznamy, ktoré nie sú určené na vydanie, ohlásené vedecké a honorárom odmenené knihy majú byť oslobodené od povinnosti voľného zverejnenia. Objavy vhodné na patentovanie majú byť tiež oslobodené, alebo by mali mať embargo dostatočne dlhé na to, aby vedci mohli žiadať o patentovanie.

EIFL v súčasnosti finančne podporuje šesť projektov vo východnej Európe: národné a inštitucionálne kampane advokácie pre politiku otvoreného prístupu oslovujúce vedeckú a výskumnú komunitu, z toho päť projektov sú národné kampane advokácie (Estónsko, Litva, Poľsko, Slovinsko a Ukrajina), lotyšský projekt je inštitucionálnou kampaňou advokácie.

• Estónsko: Inštitucionálny repozitár na základe propagácie a implementácie princípov otvoreného prístupu realizovaný Knižnicou Univerzity v Tartu (UT) spolu s Estónskym ministerstvom školstva a výskumu, Estónskym ministerstvom kultúry, estónskymi inštitúciami, ktoré majú otvorené repozitáre (Knižnica Univerzity v Tartu, Arhiivikeskus, Estónska národná knižnica, Akademická knižnica Univerzity v Talline, Digitálna knižnica Technologickej knižnice Univerzity v Talline), estónskymi otvorenými časopismi, školami, fakultami a inštitútmi a inými inštitúciami (múzeá, open university) Univerzitou v Tartu a estónskou E-Univerzitou.
  
• Litva: Propagácia otvoreného prístupu je implementovaná Litovským konzorciom vedeckých knižníc v partnerstve s Litovským konzorciom akademických knižníc pre podporu a rozvoj informačnej infraštruktúry pre vedu a štúdiá (LABIIMSPP), Výskumnou radou Litvy, Litovskou vedeckou spoločnosťou a Asociáciou litovských periodík.
  
• Poľsko: E-learningové kurzy otvoreného prístupu pre poľskú vedeckú komunitu (akronym OAeL) organizované Univerzitou Mikuláša Kopernika v Toruni a Banícko-hutníckou akadémiou v Krakove.
  
• Slovinsko: OPENACCESS.SI – Slovinské národné webové sídlo pre otvorený prístup vytvorené Inštitútom Jožefa Stefana v partnerstve s Univerzitou v Ľubľane, Univerzitou v Maribore, Univerzitou v Primorskom, Univerzitou v Novej Gorici, Vedeckým výskumným centrom Slovinskej Akadémie vied a umení, Národným chemickým inštitútom, Onkologickým inštitútom, Poľnohospodárskym inštitútom Slovinska, Národnou a univerzitnou knižnicou, Ústrednou technologickou knižnicou Univerzity v Ľubľane, Knižnicou Slovinskej akadémie vied a umení, Ministerstvom vysokého školstva, vedy a technológie a Slovinskou výskumnou agentúrou.
  
• Ukrajina: Otvorený prístup na Ukrajine: z ostrovov ku globálnej dedine implementovaný Asociáciou “Informatio-Consortium” v partnerstve s Ukrajinskou asociáciou knižníc, konzorciom 15 ukrajinských univerzít ELibUkr, Mohylskou školou žurnalistiky (Národná univerzita „Kyjevsko-mohylská akadémia“).
  
• Lotyšsko: Informácie o hnutí a zdrojoch otvoreného prístupu na Lotyšskej univerzite vytvorené Knižnicou Lotyšskej univerzity.

Literatúra:

[1]    Suber, Peter: Open Access Overview http://www.earlham.edu/~peters/fos/overview.htm

[2]    Open access definition from the Budapest Open Access Initiative http://www.soros.org/openaccess/read.shtml

[3]    Morrison, Heather: PLoS ONE: now the world’s largest journal? http://poeticeconomics.blogspot.com/2011/01/plos-one-now-worlds-largest-journal.html

[4]    Meskó, Bertalan: How Science 2.0 and Open Access Really Work http://scienceroll.com/2010/05/25/how-science-2-0-and-open-access-really-work

[5]    The Open Archives Initiative Protocol for Metadata Harvesting http://www.openarchives.org/OAI/openarchivesprotocol.html

[6]    What are Institutional Repositories? A Briefing Paper written by Alma Swan for OASIS http://www.openoasis.org/images/stories/briefing_papers/Institutional_repositories.pdf

[7]    Open Repository Development in Developing and Transition countries http://www.eifl.net/cps/sections/services/eifl-oa/oa-news/2010_07_05_report-on-open

[8]    Swan, A. (2010) The Open Access citation advantage: Studies and results to date. Technical Report , School of Electronics & Computer Science, University of Southampton          
        http://eprints.ecs.soton.ac.uk/18516/  

[9]    Swan, A. (2010) Modelling Scholarly Communication Options: Costs and benefits for universities. Project Report http://ie-repository.jisc.ac.uk/442/

[10]   The Briefing Paper written by Wendy White, University of Southampton Library, and edited by Alma Swan for OASIS 
         http://www.openoasis.org/images/stories/briefing_papers/IRs_for_research_management_and_assessment.pdf

[11]   Houghton, John: Centre for Strategic Economic Studies, Victoria University, Melbourne (2009): Open Access – What are the economic benefits? A comparison of the United Kingdom,
        Netherlands and Denmark: http://www.knowledge-exchange.info/Default.aspx?ID=316

[12]   EUROHORCs’ Recommendations on Open Access (OA) http://www.eurohorcs.org/SiteCollectionDocuments/EUROHORCs_Recommendations_OpenAccess_200805.pdf

[13]   Council of the European Union: Council conclusions on scientific information in the digital age: access, dissemination and preservation
         http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_Data/docs/pressdata/en/intm/97236.pdf

[14]   Recommendations for implementation of Open Access in Denmark
        http://www.fi.dk/viden-og-politik/strategier-og-handlingsplaner/open-access/recommendations-for-implementation-of-open-access-in-denmark-pdf

[15]   From Recommendations for implementation of Open Access in Denmark – extraction of comments from the hearing process by Lise Mikkelsen, Sciecom Info 4 (2010)
        http://www.sciecom.org/ojs/index.php/sciecominfo/article/view/4759

[16]   ROARMAP (Registry of Open Access Repository Material Archiving Policies) http://www.eprints.org/openaccess/policysignup

[17]   The SPARC Open Access Newsletter, issue #130 and The SPARC Open Access Newsletter, issue #127, by Peter Suber
         http://www.earlham.edu/~peters/fos/newsletter/02-02-09.htm and http://www.earlham.edu/~peters/fos/newsletter/11-02-08.htm

Originál príspevku, ktorý autorka pre  ITlib napísala

¹     http://www.doaj.org/doaj?func=findJournals&uiLanguage=en&hybrid=&query=slovakia

²     http://www.doaj.org/doaj?func=findJournals&uiLanguage=en&hybrid=&query=czech+republic

³     http://www.doaj.org/doaj?func=findJournals&uiLanguage=en&hybrid=&query=austria

⁴     http://www.doaj.org/doaj?func=findJournals&uiLanguage=en&hybrid=&query=poland

⁵   Sedem oblastí: energia, životné prostredie (vrátane klimatických zmien), zdravie, infraštruktúra pre výskum (e-infraštruktúra), informačné a komunikačné technológie (kognitívne systémy, interakcia, robotika), veda v spoločnosti, sociálno-ekonomické a humanitné vedy. Otvorený prístup sa má zabezpečiť do 6 mesiacov po publikovaní v prvých piatich oblastiach a do 12 mesiacov v posledných dvoch uvedených oblastiach.

⁶      Pokyny uvádzajú:

• ERC vyžaduje, aby všetky recenzované publikácie, ktoré sú výsledkom projektov financovaných ERC, boli uložené vo vhodnom a dostupnom výskumnom repozitári, napr. PubMed Central, ArXiv alebo v inštitucionálnom repozitári a následne sprístupnené v režime otvoreného prístupu do 6 mesiacov od publikovania.
• ERC považuje za kľúčové, aby primárne údaje – v biologických vedách môže ísť napr. o sekvencie nukleotidov, proteínové sekvencie, makromolekulárne atómové súradnice, anonymizované epidemiologické údaje – boli uložené do zodpovedajúcej databázy čo najskôr, najlepšie okamžite po publikovaní a najneskôr šesť mesiacov od dátumu vydania.
• ERC si je vedomá, že je žiaduce skrátiť v súčasnosti akceptovanú šesťmesačnú lehotu medzi publikovaním a voľným sprístupnením diela.

⁷      http://www.eua.be/fileadmin/user_upload/files/Policy_Positions/Recommendations_Open_Access_adopted_by_the_EUA_Council_on_26th_of_March_2008_final.pdf

⁸   This policy, passed by the U.S. Congress and signed into law by the President, went into effect in April 2008. The open access mandate at the NIH was made permanent by a bill passed by both houses of Congress signed by President Obama.

⁹     http://www.mvzt.gov.si/fileadmin/mvzt.gov.si/pageuploads/pdf/znanost/nacrt-RI.pdf

¹⁰    http://www3.lrs.lt/pls/inter3/dokpaieska.showdoc_l?p_id=343430&p_query=&p_tr2=SafariHTML\Shell\Open\Command