Informačná ekológia akademického informačného prostredia

Hlavné články / Main Articles

Abstrakt

Analyzuje sa akademické informačné prostredie v rámci koncepcie informačnej ekológie. Predstavujú sa výsledky výskumu so zameraním na prieskum názorov 17 manažérov univerzít v SR a ČR. Názory sú kategorizované v pojmoch hodnoty, problémy, nástroje, komunita, ekológia, informačná gramotnosť. V závere sa syntetizuje model informačnej ekológie akademického informačného prostredia v sémantickom, behaviorálnom a vizuálnom rozmere. Navrhujú sa odporúčania pre informačné stratégie univerzít založené na ekologickom riadení informačného prostredia. Obsahujú najmä zviditeľňovanie cieľov, budovanie pojmovej infraštruktúry, podporu integrácie a kooperácie a služby s pridanou hodnotou v digitálnom prostredí.

Kľúčové slová:

informačná ekológia, akademické informačné prostredie, manažéri, akademická komunita, informačné stratégie

Abstract

We analyze the academic information environment within the concept of information ecology. Results of the study based on interviews with 17 university managers in Slovak and Czech republic are presented. The views of managers are categorized in concepts of values, problems, tools, community, ecology, information literacy. In conclusion, we derive a synthesized model of information ecology of the academic information environment in semantic, behavioral and visual dimensions. Recommendations for university information strategies are proposed based on ecological management of the information environment. They especially recommend to make the objectives visible, build conceptual infrastructure, support integration and cooperation, and build value-added services in digital environment.

Keywords: 

information ecology, academic information environment, managers, academic community, information strategies

Úvod

V príspevku predstavujeme vybrané výsledky riešenia výskumného projektu VEGA 1/0429/10 zameraného na aplikáciu koncepcie informačnej ekológie na základe prieskumov akademického informačného prostredia v SR. Cieľom výskumu bolo identifikovať stav a zmeny v akademickom informačnom prostredí a navrhnúť odporúčania. Vlastná koncepcia a metodika nás viedla k syntéze analýz dotazníkového prieskumu repozitárov, analýz názorov informačných manažérov univerzít a experimentov.

Výsledky výskumu sú podrobnejšie spracované v publikovanej záverečnej správe (Steinerová a kol. 2012). Ďalšie prístupy a výsledky boli prezentované na medzinárodnej konferencii Informačná ekológia a knižnice (Steinerová 2011) a v zborníku Knižničná a informačná veda 23 (2011). V tomto príspevku vymedzujeme akademické informačné prostredie a metodologické východiská výskumu. Ďalej sa koncentrujeme na vybrané výsledky analýz z rozhovorov so 17 informačnými manažérmi. Na štrukturáciu výsledkov obsahovej analýzy využívame také kategórie ako hodnoty, problémy, komunita, ekológia, informačná gramotnosť. Na záver predstavujeme výsledný model ako syntézu výskumu a vybrané odporúčania pre informačné stratégie univerzít.

1 Akademické informačné prostredie a informačná ekológia

Akademické informačné prostredie považujeme za súbor heterogénnych informačných zdrojov, sociálnych aktérov, informačných systémov, organizačných útvarov a nástrojov, ktoré zabezpečujú informačný proces univerzity. Vo výskume sme toto prostredie analyzovali s využitím koncepcie informačnej ekológie. Informačná ekológia má v informačnej vede svoju teoretickú tradíciu. Prístupy informačnej ekológie možno rozdeliť na filozofické, etické, manažérske či znalostné (Lorenz 2011). Pod vplyvom vývoja elektronického prostredia, najmä digitálnych knižníc a sociálnych sietí, sa informačná ekológia pretavuje do nových modelov vedeckej komunikácie a vzdelávania.

Najdôležitejšie otázky výskumu boli formulované takto: Aký je aktuálny stav akademického informačného prostredia v SR? Aké faktory vplývajú na akademické informačné prostredie pri vytváraní a využívaní digitálnych informácií? Aký novší model a odporúčania možno sformulovať pre informačné stratégie univerzít? V súlade s aktuálnymi výskumami informačnej vedy predpokladáme, že sú potrebné nové modely vedeckej komunikácie (Steinerová 2010a), ktoré nanovo hľadajú spojenia medzi technológiami a  intelektuálnymi procesmi spracovania informácií. Preto sme ako východiská výskumu určili aspekty informačného správania používateľov, sémantické aspekty informácií a kognitívne aspekty nástrojov organizácie poznania a vizualizácie informácií (Steinerová 2009). Na základe toho sme stanovili tie kategórie, ktoré nám umožnili reprezentovať názory rôznych aktérov na informačné prostredie.

Za kľúčovú kategóriu považujeme hodnoty a hodnotový systém spojené s informačnou kultúrou univerzít. Informačná kultúra predstavuje explicitné aj nepísané normy, pravidlá a postupy, ktoré informačne zabezpečujú vzdelávanie a výskum (Davenport, Prusak 1997, Choo 2006). Na informačnú kultúru vplýva organizácia práce, ciele, kontexty, úlohy a proces a formulácia informačných stratégií. Informačné stratégie sú pritom súborom postupov pri plánovaní informačných procesov, zdrojov, služieb a produktov ako súčastí cieľov vzdelávania a výskumu. Tu sa odráža aj klíma organizácie, rôzne spôsoby vedenia ľudí, expertné procesy aj rutinné spôsoby práce s informáciami.
Významnou kategóriou je tiež akademická komunita. Vyznačuje sa informačným správaním, informačnými potrebami, konkrétnymi informačnými postupmi aj rôznymi informačnými záujmami. Tieto aspekty sme skúmali v predchádzajúcich výskumoch a syntetizovali v predchádzajúcich prácach (Steinerová 2005, Steinerová a kol. 2004). Pre tento výskum sme predpokladali, že problematické miesta vznikajú práve pri snahách o integráciu akademickej komunity prostredníctvom spoločných záujmov a cieľov.

Ďalšou významnou kategóriou pre náš výskum boli nástroje, ktoré umožňujú využívanie informácií v najširšom zmysle slova (informačné systémy, nástroje organizácie poznania, akademické knižnice, výpočtové strediská, výskumné a študijné oddelenia). Tieto nástroje sú dôležité práve pri budovaní univerzitných repozitárov ako centier uchovávania a sprístupňovania intelektuálnych výstupov univerzít. Z hľadiska zdrojov pre repozitáre sme sa sústredili najmä na záverečné práce študentov magisterského a doktorandského štúdia ako výstup tvorivého informačného procesu. V prácach sa stelesňuje vzdelávanie, odborné metodické usmerňovanie aj vlastná výskumná činnosť. Tieto práce prinášajú pridanú hodnotu nielen pre samotnú inštitúciu, ale aj širšiu odbornú komunitu. Preto sme v rámci jednej časti výskumu realizovali experiment zameraný na organizáciu obsahu informácií v týchto prácach prostredníctvom pojmových a tematických máp. Výsledky tejto časti sú v správe z výskumu (Steinerová a kol. 2012).


1.1 Metodológia a metodika výskumu

Koncepciu informačnej ekológie považujeme za metodologické východisko na realizáciu výskumu pri hľadaní harmonických vzťahov jednotlivých zložiek informačného prostredia, ktoré sa navzájom prispôsobujú a vyvíjajú. Princíp informačnej ekológie zdôrazňuje viacnásobné využívanie informačných objektov vo vzdelávaní a výskume a tiež silné aj slabšie stránky moderných technológií. Metodologicky významné je aj hľadanie nových modelov informačných služieb integrovaných vo vzdelávaní a výskume. To súvisí s trvalo udržateľnou efektívnosťou informačných procesov a budovaním komunity.

Z týchto východísk a koncepčných modelov vyplynuli konkrétne metódy využité pri realizácii prieskumu. Na zber dát sme využili najmä dotazníkový prieskum akademických repozitárov, sériu pološtruktúrovaných rozhovorov so 17 manažérmi a experimentálne overovanie nástrojov organizácie informácií. Pri analýzach sme využili štatistické metódy a obsahové analýzy a pojmové modelovanie. Informácie boli viacnásobné agregované a interpretované v čiastkových záveroch a nakoniec syntetizované v záverečných odporúčaniach a modeli (Steinerová a kol. 2012).


2 Prieskum názorov manažérov akademického informačného prostredia

Ťažiskový prieskum projektu bol zameraný na vnímanie akademického informačného prostredia manažérmi univerzít (riaditelia knižníc, informačných centier, prorektori, dekani). Praktické výskumy informačného správania manažérov majú v informačnej vede svoje miesto v rôznych prostrediach a kontextoch (Case 2002). Súvisia aj s manažmentom znalostí (Choo 2001, 2006) či vytváraním kolaboratórií a digitálnych knižníc (Katuščáková 2011). Zaujímavé sú aj výskumy o vplyve sociálneho kapitálu na delenie sa o infomácie (Tötterman & Widén-Wulff 2007). V súčasnosti sú aktuálne aj výskumy vplyvu sociálnych sietí a sociálnych médií na pracovné procesy. Naša koncepcia vychádzala najmä z tradičných prístupov k informačnej ekológii v informačnej vede (Davenport, Prusak 1997, Nardi, O´Day 1999).
Pološtruktúrované rozhovory sme realizovali na základe podkladov a metodických pokynov. Rozhovorov sa zúčastnilo 17 manažérov, rozhovory obsahovali 22 otázok, priemerná dĺžka rozhovoru bola 30 – 50 minút. Výber respondentov vychádzal najmä z osobných kontaktov s vrcholovými manažérmi knižníc a informačných inštitúcií. Využili sme aj pomoc Slovenskej asociácie knižníc a diskusnej skupiny akademických knižníc.

Vo vzorke 17 manažérov bolo 10 mužov a 7 žien, priemerný vek bol 49 rokov, priemerný počet rokov praxe bol 25. Rozhovory boli realizované od augusta 2010 do marca 2011. Respondenti reprezentovali inštitúcie z významnejších univerzít v krajských mestách ako Bratislava, Trnava, Nitra, Žilina, Banská Bystrica, Košice, Prešov a tiež z niektorých českých univerzít (Brno, Praha).

Získané údaje boli prepísané, viacnásobne analyzované a kategorizované. V záverečných syntézach sme spracovali tri interpretácie a pojmové modely, ktoré reprezentovali kolektívny diskurz respondentov v týchto kategóriách: hodnoty, problémy, nástroje, komunita, ekológia, informačná gramotnosť (Steinerová a kol. 2012).


2.1 Vybrané výsledky prieskumu názorov manažérov

Hodnoty akademického informačného prostredia

Za základné hodnoty v akademickom informačnom prostredí respondenti považovali najmä ľudí a komunikáciu. Kontextmi hodnôt sú slobodný prístup k informáciám, otvorenosť a dostupnosť zdrojov, otvorenosť vzdelávania a výskumu, akademická sloboda a relevantné informácie. Mnohí oceňovali kreativitu a adaptabilitu ľudí pracujúcich v ťažkých a nie vždy vyhovujúcich podmienkach. Hodnotové zložky sme reprezentovali aj v hierarchickom pojmovom modeli (obr. 1). Na vrchol pyramídy hodnôt respondenti umiestnili ľudí a ich kreativitu podmienenú efektívnou komunikáciou a komunitou a hodnotami vzdelania a vedy. Hodnoty sa realizujú efektívnym využitím informačných zdrojov a informačných technológií.

steinerova1.jpg (24551 bytes)
Obr. 1 Vzťahy hodnotových zložiek akademického informačného prostredia

Problémy

V kategórii problémov sa najčastejšie vyskytovali zmienky o nedostatočnej integrácii systémov a zdrojov a informačné preťaženie. Ďalšie problémy predstavujú rigidné organizačné štruktúry a nedostatočne integrovaná informačná infraštruktúra. Príčiny problémov sa hľadajú v komunikácii a deľbe práce. Komunikačné problémy vznikajú medzi rôznymi skupinami pracovníkov pri používaní odlišnej terminológie, napríklad informatici a používatelia. Množstvo systémov a zdrojov spôsobuje aj neinformovanosť a informačné preťaženie zamestnancov. Existuje málo služieb pre učiteľov a vedcov. Pri riešení množstva projektov sa často prejavuje roztrieštenosť, napríklad duplicita administratívnych úkonov. Veľkým problémom je stupňovanie byrokracie, konzervatívnosť a uzavretosť prostredia a tzv. informačná nerovnosť (nízka úroveň prenosu riadiacich informácií).

Nástroje

V kategórii nástrojov respondenti vyžadovali vyššiu integráciu elektronických komunikačných nástrojov, informačných stratégií a hľadanie strategických partnerstiev. „Nástroje“ boli definované v širšom zmysle slova, nielen ako systémy či služby, ale aj knižnice, publikačná činnosť a organizačná kultúra. Zaujímavé vyjadrenia sa týkali lepšieho využitia elektronickej komunikácie, motivujúceho líderstva, sociálnych sietí či ochrany duševného vlastníctva.

Informačné systémy by mali byť integrované, nie však centralizované, otvorené, bezpečné, používateľsky prívetivé. Jeden respondent to vyjadril takto: „Systém by mal byť integrovaný, nie centralizovaný. Distribuovaný systém so špecializovanými   koordinovanými podsystémami, schopnými rozvoja tak, aby požiadavky z jednej strany nevyžadovali potrebu zásadných zmien celého systému. Musí byť natoľko otvorený, aby bol schopný dlhodobého fungovania.“ Názory respondentov sa najviac rozchádzali v otázke centralizácie informačného systému.

Pri publikačnej činnosti by sa malo viac využívať elektronické publikovanie ako nástroj zdieľania znalostí a prezentácie výstupov výskumu. Treba tiež kultivovať organizačnú kultúru, ktorá by podporovala dôveru a rešpekt k duševnému vlastníctvu. Knižnice sa musia prispôsobovať zmenám informačných procesov v elektronickom prostredí, knižniční a informační pracovníci by mali viac pomáhať pri pedagogickom a vedeckom procese.

Komunita

Komunita sa formuje prostredníctvom strategických spoločných cieľov, záujmov a hodnôt. Posilňovanie komunity môže podporiť motivujúce líderstvo, spoločné ciele a fungujúca univerzitná kultúra. Komunitu posilňuje aj neformálna komunikácia v elektronickom prostredí a informačné zázemia. Respondenti zväčša pociťujú nedostatky v univerzitnej kultúre. Kvalita vzdelávania a výskumu závisia od fungovania akademickej komunity. Často dochádza k napätiu medzi ochranou autorských práv a otvorenosťou – dostupnosťou výsledkov intelektuálnej činnosti.
Pre vytváranie akademickej komunity je najvýznamnejšia aktívna komunikácia, hodnotový systém aj znaky spolupatričnosti. Vizualizácia základných faktorov vplývajúcich na fungovanie akademickej komunity z kolektívneho diskurzu rozhovorov je na obr. 2.
Pri zlepšovaní fungovania komunity treba zlepšiť morálne a materiálne hodnotenie, vnútornú motiváciu, komunikáciu o chode organizácie aj vonkajšie znaky spolupatričnosti k univerzite.

steinerova2.jpg (29547 bytes)

Obr. 2 Základné faktory vplývajúce na budovanie a udržiavanie akademickej komunity

Ekológia

Ekologické prvky informačného prostredia vychádzajú z princípov delenia sa o informácie, viacnásobného využitia zaznamenaných informácií. Informačná ekológia bola vyjadrená ako metafora čistenia informačného prostredia, hľadania konzistentnosti informačných svetov alebo alchýmia. Zdôrazňovala sa najmä kreativita a inovácie ľudí. Ekologické aspekty boli predstavené aj ako holistické prepojenia intelektu a zdrojov. Vnímanie informačnej ekológie respondenti spájali s odstránením chaosu v komunikácii a informačného preťaženia. Medzi bariéry patrí nedostatok pravidiel, rešpektu či dôvery v komunite.

V ekologickom prístupe sa zdôrazňovala najmä úloha ľudského faktora. Súvisí to so súčinnosťou jednotlivých prvkov v prostredí. Ekológia je interpretovaná aj ako trend pri efektívnom využívaní moderných technológií a sociálnych sietí. Na úrovni komunity sa zdôrazňovala aj súťaživosť, podpora učiteľov a výskumníkov asistentmi a aktívna angažovanosť. Respondenti sa zhodli v pohľadoch na informačnú ekológiu ako širší horizont (kontext) spracovania a využívania informácií. Trendom ekológie je budovanie komunitných modelov a neformálna komunikácia v sociálnych sieťach.

Informačná gramotnosť

Podľa názorov respondentov závisí informačná gramotnosť od podpory záujmu, motivácie, terminológie a nástrojov. Ekologická informačná gramotnosť bola definovaná ako znalosti, zručnosti a účinné informačné postupy informačného správania človeka (Steinerová 2010). Konkrétnymi príkladmi je kultúrny tlak na prácu s informáciami, problémy citovania a spracovanie informácií do celkov. V praxi sa vyskytujú medzery najmä pri podpore kreatívneho potenciálu ľudí a v budovaní hodnotového systému a kultúry inštitúcií.

Základ informačnej gramotnosti vychádza z informačného správania a informačných štýlov rôznych ľudí v rôznych rolách v akademickom prostredí (učiteľ, vedec, študent, doktorand, administrátor a i.). Navrhuje sa zlepšenie komunitnej komunikácie, vzdelávanie, inštruktáže, školenia, odborné semináre, metodika využívania informačných zdrojov.  Zlepšovanie komunikácie a vzdelávania ako súčastí informačnej gramotnosti sa prepája najmä s motiváciou aktérov.

Informačnú gramotnosť ovplyvňuje aj akademická kultúra a rozdiely medzi študentmi a pedagógmi a medzi staršími a mladšími vekovými kategóriami v prístupe k technológiám a hodnoteniu  informácií. Ako príklad uvádzame tento extrakt z rozhovoru: „U študentov si myslím, že je to pomerne dobré, určite lepšie ako u učiteľov, najmä tých starších. U nich ide skôr o to, že nie sú ochotní. Je to skôr nechuť. Nie je to neschopnosť, nejde o to, že by sa to nemohli naučiť, ale ide skôr o iné príčiny. Samozrejme, učia sa horšie, ale ani okolo 60 nie je problém sa to naučiť. Sú zvyknutí na niečo z minulosti a nevedia si zvyknúť na nové.“

Informačná gramotnosť sa týka všetkých aktérov akademického informačného prostredia. Vychádza z informačného správania a informačných potrieb rôznych skupín v jednotlivých vzdelávacích a pracovných procesoch. Väčšina kurzov informačnej gramotnosti je zameraná na prácu s informačnými systémami a využívanie elektronických informačných zdrojov. Zlepšenie stavu informačnej gramotnosti si však vyžaduje celistvejší, ekologický prístup.

Ľudský faktor a emócie

Väčšina respondentov sa vyjadrila k problémom medziľudských vzťahov a komunikácie. Napríklad takto: „Ľudský faktor, vo vysokoškolskom prostredí je stále veľa ľudí, ktorí ak nie sú zainteresovaní do konkrétnej úlohy, výskumu, prejavujú nezáujem.“

Celkovo možno povedať, že v kolektívnom diskurze respondentov sme mohli zaznamenať rôzne uhly pohľadu pri vnímaní informačného prostredia. Iné každodenné problémy riešia riaditelia akademických knižníc (napr. slabé postavenie knižníc na fakulte), iné vedúci katedier (napr. preťaženie pedagógov). Výraznejšie technologicky sú zamerané výpovede manažérov s technickým vzdelaním. Rozmanitosť zástupcov zložiek nadobúda význam práve pri ucelenom ekologickom pohľade na akademické informačné prostredie.

Emocionálne pozadie vnímania akademického informačného prostredia sme analyzovali prostredníctvom použitých metafor a prirovnaní. Objavuje sa tu určitý stupeň nespokojnosti s neorganizovanosťou informačných procesov, napríklad prirovnania ako „bludisko“, „chaos“, „neusporiadané rebríky“. Väčšina poukazuje na význam hodnotového systému, ktorý by mal riadiť informačné prostredie univerzity. Mnohí si kládli otázku, čo je dôležité pre spoločnosť (vzdelávanie, výskum, intelektuálne elity) a či existuje kultúrny tlak na zlepšenie prostredia.


2.2 Súhrn odporúčaní  z analýz rozhovorov

Respondenti vnímali akademické informačné prostredie prostredníctvom hodnôt akademickej slobody a otvoreného prístupu k informačným zdrojom. Kritickým miestom informačnej ekológie univerzít je prepojenie ľudí a informačných procesov. V informačnej stratégii sa odporúča orientovať na lepšiu integráciu informačných systémov, informačných zdrojov a ľudí a hľadať strategických partnerov. Treba podporovať tvorivosť a komunikáciu ľudí pri spracovaní a využívaní informácií v systéme materiálneho a morálneho hodnotenia ľudí.

Ďalšou zložkou informačnej stratégie by malo byť sprehľadnenie pravidiel a legislatívy pri práci s informačnými zdrojmi v elektronickom prostredí. Týka sa to duševného vlastníctva  prác vzniknutých v pedagogickom a vedeckom procese. S tým súvisí aj informačná etika ako zásady, hodnoty a pravidlá využívania informačných produktov. Sprístupňovanie výsledkov výskumu či záverečných kvalifikačných prác treba regulovať vhodnými opatreniami tak, aby neboli poškodení tvorcovia originálnych myšlienok. Niektorí respondenti odporúčali vytvorenie etického kódexu obsahujúceho princípy delenia sa o informácie.

Z analýz tiež vyplýva odporúčanie na zmierňovanie informačného preťaženia pedagogických a výskumných pracovníkov (množstvo informačných systémov, projektov, administratívnej práce). Navrhovala sa väčšia angažovanosť pracovníkov knižníc a špeciálni asistenti (študenti). Odporúča sa poskytovať viac služieb pre učiteľov a výskumníkov. Zlepšiť by sa mala deľba práce a organizačná kultúra, najmä s podporou dôvery a otvorenej komunikácie. Zlepšenie flexibility prostredia súvisí so stratégiami ľudí pri riešení informačných problémov, pričom doteraz pretrvávajú stratégie najmenšej vynaloženej námahy.

Odporúča sa budovať nové komunitné modely využívania informácií v tomto prostredí. Jedným z takýchto modelov môže byť aj model informačnej ekológie s filtrami ako funkciami integrácie a flexibility elektronickej komunikácie a organizácie informácií.

Vhodná organizácia informácií na základe pojmovej analýzy umožňuje formovať ďalšie služby s pridanou hodnotou v digitálnych knižniciach pre vzdelávanie a výskum, napríklad zlepšenie elektronického publikovania, citovania, zviditeľnenie výsledkov odboru či inštitúcie.

Organizácia informácií by mala prepájať skúsenosť knihovníkov pri obsahovej analýze dokumentov s autorským opisom (kľúčové slová, pojmové mapy) a progresívnou technológiou.


3 Model informačnej ekológie akademického informačného prostredia

Na základe analýz a syntéz a východiskových koncepcií sme vypracovali záverečný model informačnej ekológie akademického informačného prostredia. Opiera sa o poznanie, že informačná ekológia môže byť účinná pri prepojeniach intelektuálnej informačnej analýzy s informačným správaním aktérov prostredníctvom progresívnych informačných technológií. Model obsahuje tri rozmery informácií – sémantický, behaviorálny a vizuálny (obr. 3).

steinerova3.jpg (40049 bytes)
Obr. 3 Model informačnej ekológie akademického informačného prostredia

Model syntetizuje predchádzajúce výskumy informačného správania používateľov akademických knižníc (Steinerová a kol. 2004) a relevancie (Steinerová, Grešková, Šušol 2007). Na teoretickej úrovni syntetizuje poznatky o informačnom správaní a kolaborácii. V elektronickom prostredí sa prejavuje v sociálnych sieťach a kolaboratívnom vyhľadávaní. Behaviorálny rozmer zdôrazňuje ľudský faktor ako prvok kreativity aj integračných hodnôt. Epistemické, sociálne a emocionálne hodnoty umožňujú hodnotiť informácie a posudzovať relevanciu, najčastejšie podľa kritérií témy, typu dokumentu či kognitívnej autority.

Tu sa prejavujú aj faktory informačnej etiky pri využívaní informácií. Tento rozmer prepája informačné potreby študentov, učiteľov, výskumníkov, administrátorov a manažérov s využívaním informácií vo vzdelávaní a výskume. Faktory ovplyvňujúce využívanie informácií sú najmä konkrétna úloha, osobnostný štýl informačného správania a situácie.

Sémantický rozmer predstavuje význam obsahu informácií organizovaný v pojmoch a vzťahoch. Sémantické vzťahy medzi objektmi sú  nositeľmi kontextov vyhľadávania a vyplývajú zo vzťahu jazyka a myslenia. Kontext môžeme považovať za súhrn udalostí, situácií, objektov a faktorov (osobnostných, sociálnych, kultúrnych, systémových), ktoré sa vynárajú v čase a priestore a ovplyvňujú konkrétnu udalosť či objekt. V sémantickom rozmere v elektronickom prostredí sa vynárajú nové nástroje ako ontológie, tezaury, myšlienkové a pojmové mapy, pričom sa sémantické vzťahy môžu vizualizovať.

Vizuálny rozmer preto predstavuje významný faktor na ekologické riadenie informačného prostredia. Zviditeľňuje kontexty a prispieva k pochopeniu pojmov, učeniu, manažmentu poznatkov a spolupráci vo vzdelávaní a výskume.

Vizualizácia je založená na spracovaní a interpretácii informácií v mysli prostredníctvom podnetov prijatých zrakom a manipuláciou s obrazmi. Vizualizácia, sémantika a kolaborácia sa objavujú ako nové funkcie vo všetkých novších nástrojoch organizácie poznania – napríklad aj v obsahových metadátach, folksonómiách, ontológiách a tiež v kontextovom a sémantickom vyhľadávaní (Steinerová 2011b).

Navrhovaný model syntetizuje tieto rozmery s cieľom podporiť ekologické využitie informačných objektov a ekologické informačné stratégie jednotlivých sociálnych aktérov. Progresívnymi funkciami je viacnásobné využitie informácií v kontextoch a hlbšia reprezentácia významu informácií. Ekologické nástroje organizácie informácií využívajú interaktívnosť elektronického prostredia aj pri sociálnej organizácii informácií.

Ekologické princípy modelu sú naznačené prostredníctvom fungovania filtrov, ktoré reprezentujú jednotlivé rozmery využívania informácií. Na úrovni človeka a informačného správania sa tak vytvárajú nové ekologické informačné stratégie. Na úrovni systémov je možné vytvárať špeciálne ekologické funkcie a služby. Smerujú k exploratívnemu vyhľadávaniu v kontextoch, podpore kreatívnych intelektuálnych funkcií využívania informácií vo vzdelávaní a výskume.
V sémantickom rozmere ekologické informačné stratégie a funkcie pridávajú viac kontextu, interakcie a hodnoty do reprezentácií informačných objektov. Človek môže hľadať viac súvislostí a tvorivo konštruovať významy s podporou systémov, pričom sa lepšie modelujú informačné objekty a zviditeľňujú implicitné poznatky.
V behaviorálnom rozmere sú ekologickými informačnými stratégiami človeka a filtrami sociálne sieťovanie a kolaborácia pri využívania informácií vo vzdelávaní a výskume. Z informačného štýlu môže vyplynúť aj nespoľahlivosť informácií, informačné preťaženie, nedostatočná informačná gramotnosť či informačná etika. Systémy umožňujú v ekologických funkciách najmä prepojenia aktérov v komunitách, kolaboratóriách či virtuálnych tímoch.
Vizuálny rozmer v elektronickom prostredí zviditeľňuje informačné objekty (grafické reprezentácie). Človek môže lepšie chápať kontexty a súvislosti. Vizuálne reprezentácie sú nositeľmi implicitných informácií (veľkosť, forma, rozmiestnenie, tvar, farba ap.) a prispievajú ku konštrukcii významov. Systémové funkcie modelujú tieto reprezentácie v rozhraniach a tým podporujú tvorivé využívanie informácií a tvorbu pojmových priestorov.

Navrhnutý model je jedným z možných novších prístupov racionalizácie informačných procesov vo viacnásobnom využívaní informácií, filtrovaní a kolaborácii.


Záver – problémy a odporúčania

Výsledky prieskumu potvrdzujú problémy akademického informačného prostredia ako integráciu informačných zdrojov a informačných systémov, presun intelektuálnych procesov do elektronického prostredia (e-learning, digitálna veda) a fungovanie akademickej komunity.

Základnou zložkou informačných stratégií univerzít by malo byť ekologické riadenie informačného prostredia. Znamená definovanie postavenia človeka v rôznych rolách, určenie druhov informačných zdrojov a informačných procesov vo vzdelávaní a výskume. Na to je potrebné rozpracovať sémantický, behaviorálny a kognitívny (vizuálny) rozmer informačnej ekológie. Súčasťou informačnej stratégie je aj vymedzenie podmienok etického využívania informačných produktov v kontextoch pracovných úloh, vzdelávania a výskumu. Informačná stratégia by mala obsiahnuť aj funkcie orientácie, navigácie a intelektuálnej analýzy informácií.

Na makroúrovni informačné stratégie zabezpečujú koordináciu a integráciu spracovania a využívania informácií vo vzdelávaní a výskume. Na mikroúrovni informačných stratégií existuje škála informačných produktov a služieb pre jednotlivé skupiny sociálnych aktérov (napr. študenti, učitelia, výskumníci, administrátori, manažéri). Z konkrétnych odporúčaní na makroúrovni informačného prostredia vyberáme:

  • Zviditeľniť spoločné ciele a hodnoty jednotlivých zložiek a aktérov zapojených do informačného procesu. Určiť pritom hodnotové priority vzdelávania a výskumu.
  • Podporiť integráciu a kooperáciu jednotlivých zložiek, zdrojov a systémov zabezpečujúcich informačné procesy
  • v akademickom informačnom prostredí. Zabezpečiť strategických partnerov na rozvoj akademického informačného prostredia. Zviditeľniť intelektuálne výstupy, kvalitu a kreativitu tvorivých ľudí v akademickom informačnom prostredí prostredníctvom digitálnych knižníc a repozitárov. Podporiť sociálne sieťovanie pri využívaní informácií v tradičnom a elektronickom prostredí.
  • Vytvárať a podporovať pravidlá informačnej etiky v akademickom informačnom prostredí z hľadiska informačného správania, etického využívania informačných zdrojov a technológií a rešpektu k intelektuálnemu vlastníctvu.
  • Pravidelne monitorovať stav akademického informačného prostredia prieskumami informačného správania, digitálnych knižníc a repozitárov a formovať model informačnej ekológie.

Na mikroúrovni informačného prostredia za najzávažnejšie považujeme tieto odporúčania:

  • Sformulovať celistvejší ekologický prístup k podpore informačnej gramotnosti jednotlivých sociálnych aktérov akademického informačného prostredia, napríklad prostredníctvom funkcií manažérov znalostí a navigátorov v prostredí.
  • Navrhovať flexibilné služby a systémy na podporu tých častí informačného procesu, ktoré spôsobujú najvýraznejšie problémy pre jednotlivých aktérov. Napríklad služby asistentov pre učiteľov, služby administratívy projektov pre výskumníkov.
  • Zlepšiť organizáciu informácií v digitálnych knižniciach a repozitároch a podporovať budovanie pojmovej infraštruktúry na rôznych úrovniach procesov vzdelávania a kooperácie rôznych skupín aktérov výskumu a manažmentu znalostí, napríklad vytváraním slovníkov, tezaurov, pojmových a myšlienkových máp či ontológií.
  • Podporiť nové úlohy akademických knižníc pri budovaní repozitárov a digitálnych knižníc a integrácii jednotlivých zložiek informačného procesu (centrá informačných technológií, vydavateľstvá, archívy, študijné oddelenia a iné).
  • Vytvárať nové služby s pridanou hodnotou v rámci informačného procesu s viacnásobným využívaním informačných objektov v repozitároch a digitálnych knižniciach prispôsobené informačným potrebám jednotlivých skupín sociálnych aktérov s dôrazom na kontexty.

Model informačnej ekológie aplikovaný do prostredia univerzít môže prispieť k hľadaniu nových modelov vzdelávania a vedeckej komunikácie. Jednotlivé zložky musia užšie spolupracovať. Akademické knižnice by mali byť pripravené na stále zmeny pri podpore intelektuálnej práce s informáciami a ako centrum vzdelávacieho aj výskumného procesu.
Všeobecne sa odporúča vytvárať nové partnerstvá ako v rámci akademického informačného prostredia (knižnice, centrá informačných technológií, vydavateľstvá), tak aj s partnermi z vonkajšieho prostredia (súkromný sektor). Pritom je vhodné využiť výhody webového prostredia pri podpore kreativity a vytváraní nových modelov akademickej knižnice.
Neformálne spôsoby komunikácie v elektronickom prostredí (sociálne siete, diskusné fóra) často spôsobujú nové definovanie vzdelávacích a výskumných procesov. Pri správe digitálnych fondov a digitálnych knižníc vznikajú aj nové profesie – napríklad digitálni knihovníci a manažéri znalostí. Knižniční a informační profesionáli by mali byť zapojení do riešenia pedagogických a vedeckých a výskumných problémov a projektov už od začiatku ich riešenia. Digitálna veda si vyžaduje nové partnerstvá pedagógov a výskumníkov, napríklad pri edičnej a dokumentačnej práci, integrovaní publikačnej činnosti do riadenia projektov a grantov, reprezentácii informácií v repozitároch.

Významnou zmenou vo vedeckej komunikácii a vzdelávaní sú procesy posudzovania, recenzovania a lektorovania elektronických textov. Digitálne publikácie sú „krehké“, premenlivé, dynamické, často prepojené s katalógmi. V premenách spracovania elektronických publikácií sa využíva viac expertov ako v starších modeloch publikovania (recenzovanie, editovanie ap.). Novšie kritériá je potrebné definovať aj pri posudzovaní kvality vedeckej práce v digitálnom prostredí a pri kvalifikačných postupoch.

Na úrovni formovania služieb sa čoraz viac bude vyžadovať zvyšovanie pridanej hodnoty založenej na možnostiach ekologického využitia informačných (digitálnych) objektov. Dynamické inovácie vznikajú práve v procesoch informačnej podpory výskumu. V tomto zmysle by sa mohol navrhnutý model informačnej ekológie uplatniť pri podpore tvorivosti, experimentov a inovácií v akademickom informačnom prostredí.

 

Literatúra

Case, Donald. Looking for information: a survey of research on information seeking, needs and behaviour. New York : Academic Press, 2002.

Choo, Chun Wei. Environmental scanning as information seeking and organizational learning. In Information Research. 2001, [online].  7(1). Dostupné na: http://informationr.net/ir/7-1/paper112.html.

Choo, Chun Wei. The knowing organization: how organizations use information to construct meaning, create knowledge, andmake decisions. New York : Oxford University Press, 2006. ISBN 0-19-517678-2.

Correia, Z., Wilson, T. D. Factors Influencing Environmental Scanning in the Organizational Context. In Information Research. [online]. 2001, 7(1). Dostupné na: http://informationr.net/ir/7-1/paper121.html.

Davenport, Thomas H., Prusak, Laurence. Information Ecology: Mastering the Information and Knowledge Environment. New York : Oxford University Press, 1997. ISBN 0-19-511168-0.

INFORMATION ecology and libraries. 2011. Proceedings of the international conference. Bratislava, 10-12 October 2011. Ed. by Jela Steinerová. Bratislava: UK, 2011. 254 s. ISBN 978-80-223-3087-9.

KATUŠČÁKOVÁ, Marcela. 2011. Manažment znalostí: sociálne aspekty. Žilina : Žilinská univerzita, 2010. 140 s. ISBN 978-80-554-0244-4.

LORENZ, Michal. 2011. Information Ecology of a University Department. In Information Ecology and Libraries. Bratislava: UK, 2011, s. 53-65.

Knižničná a informačná veda 23. Zborník FiFUK.   Zost. Jela Steinerová. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2011. 242 s. ISBN 978-80-223-3131-9. Dostupné aj na internete:
http://www.fphil.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/kkiv/Dokumenty/KaIV-23.pdf

Nardi, B. A., O´Day, V.L. Information Ecologies: Using Technology with Heart. Cambridge : MIT Press, 1999. ISBN 0-262-14066-7

STEINEROVÁ, J. et al. Správa o empirickom prieskume používateľov knižníc ako súčasť grantovej úlohy VEGA 1/9236/02 Interakcia človeka s informačným prostredím v informačnej spoločnosti. Bratislava : Filozofická fakulta UK, KKIV, 2004.

STEINEROVÁ, Jela a kol. 2012. Informačná ekológia akademického informačného prostredia. Záverečná správa z výskumu VEGA 1/0429/10. Editor Jela Steinerová. Autori: Jela Steinerová, Jana Ilavská, Lucia Lichnerová, Miriam Ondrišová, Helena Ondriašová, Linda Prágerová, Martina Haršányiová. Bratislava : Vydavateľstvo UK, 2012. 96 s. + 4 prílohy. ISBN 978-80-223-3178-4.

STEINEROVÁ, Jela. 2011. Information ecology of the academic information environment in Slovakia. In Information Ecology and Libraries. Proceedings of the international conference. Bratislava, Slovakia. 10-12 Oct. 2011. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislava, 2011, s. 37-51. ISBN 978-80-223-3087-9.

STEINEROVÁ, Jela. 2011a. Premeny relevancie v informačnej vede. In Knihovna. 2011, Roč. 22, č. 2, s. 59-70.

STEINEROVÁ, Jela. 2011b. Ekologické informačné stratégie -nový prístup k pojmovému modelovaniu. In INFORUM 2011 : 17. ročník konferencie o profesionálnych informačných zdrojoch [online]. Praha : Albertina Income, 2011 [cit. 04.01.2012]. Dostupné na internete: http://www.inforum.cz/pdf/2011/steinerova-jela.pdf

Steinerová, Jela. 2005. Informačné správanie: Pohľady informačnej vedy. Bratislava : CVTI SR, 2005. 189 s. ISBN 80-85165-90-2

STEINEROVÁ, Jela, Grešková, Mirka, Šušol, Jaroslav. 2007. Prieskum relevancie informácií: Výsledky rozhovorov s doktorandmi FiFUK. Bratislava: CVTI, 2007. 150 s.

STEINEROVÁ, Jela. 2009. Informačná ekológia – východiská a perspektívy. In Knižničná a informačná veda 22. Bratislava: UK, 2009, s. 7-30. ISBN 978-80-223-2698-8.

STEINEROVÁ, Jela. 2010. Ecological dimensions of information literacy. In Information Research. [online].  2010. Vol. 15, No. 4. December 2010. Proceedings of the Seventh international  Conference on Conceptions of Library and Information Science – Unity in Diversity. Part 2. Dostupné na: http://informationr.net/ir/15-4/colis719.html

STEINEROVÁ, Jela. 2010a.Veda 2.0: ekologické modely informačnej podpory vedeckej komunikácie. In  ITlib.Informačné technológie a knižnice. Bratislava : CVTISR, 2010, roč. 14, č. 4 (2010), s. 5-10.  ISSN 1336-0779. Dostupné na internete: http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib104/steinerova.htm

STEINEROVÁ, Jela, Grešková, Mirka, Ilavská, Jana. 2010. Informačné stratégie v elektronickom prostredí. Bratislava : Univerzita Komenského 2010. 192s. ISBN 978-80-223-2848-7. Tötterman, A. K. & Widén-Wulff, G. What a social capital perspective can bring to the understanding of information sharing in a university context. In Information Research. [online]. 2007, 12(4).
Dostupné na: http://informationr.net/ir/12-4/colis/colis19.html

 

Príspevok bol vypracovaný v rámci riešenia projektu APVV-0208-10 TraDiCe. Kognitívne cestovanie po digitálnom svete webu a knižníc s podporou personalizovaných služieb a sociálnych sietí.

Zdieľať: