Listujeme v štatistike: „Knihy deťom“

SNK v Martine v spolupráci s Odborom informatiky MK SR realizuje každoročne štatistické zisťovanie a spracovanie údajov prostredníctvom Ročného výkazu o neperiodických publikáciách za príslušný rok – KULT (MK SR) 4-0l.

Tento štatistický formulár obsahuje informácie o vydaných tituloch a počtoch výtlačkov, podľa tematického členenia za príslušný rok v príslušnom jazyku vydania.

Nachádza sa tu aj iné členenie:

Neperiodické publikácie podľa typu titulu spolu za príslušný rok (všetky tematické skupiny), z toho:

• detské knihy

• školské učebnice (okrem VŠ)

• VŠ skriptá a učebnice

• oficiálne dokumenty

• komiksy

• elektronické dokumenty

Kniha je neperiodická publikácia, ktorá má najmenej 49 strán. Pri pojme detské knihy treba rozlišovať, že:

– ak ide o knihy s textom pre deti, patria do kategórie „beletria“,

– ak však ide napr. o detské omaľovánky a knižné hračky bez podstatných textov, patria do kategórie „všeobecné“.

Detská literatúra – DB (formálny deskriptor – podľa UMIMARC-u):

– tento pojem sa vzťahuje na detskú literatúru v plnom rozsahu, t. j. náučné, populárno-náučné a beletristické diela

pre deti a mládež do 15 rokov s výnimkou učebníc a učebných pomôcok, ktoré majú formu knihy;

– slúži pre štatistiku UNESCO.

Komparatívna analýza vydavateľských aktivít z pohľadu detskej knihy

Za rok 2011 bolo vydaných na Slovensku celkovo 8 517 titulov neperiodických publikácií, z toho 6 954 kníh a 1 563 brožúr. Z tohto počtu predstavovalo prvé vydanie 7 208 titulov (5 945 kníh a 1 263 brožúr).

Za rok 2012 bolo vydaných na Slovensku celkovo 10 123 titulov neperiodických publikácií, z toho 8 152 kníh a 1971 brožúr. Z tohto počtu predstavovalo prvé vydanie 8 575 titulov (6 903 kníh a 1 672 brožúr).

Porovnali sme počet titulov neperiodických publikácií za roky 2011 a 2012. Evidentný je istý nárast vydávaných publikácií – ide o 1 606 titulov, čo predstavuje približne 18,86 %.

 

Pre zaujímavosť a lepšiu názornosť sme získali počty titulov neperiodických publikácií v Českej republike za roky

2011 a 2012. Vychádzali sme z výsledkov spracovania Národného informačného a poradenského strediska pre kultúru, ktoré vzniklo z poverenia MK ČR. Zabezpečuje štátnu štatistickú službu za celú oblasť kultúry. Štatistické výkazy o neperiodických publikáciách a periodickej tlači spracováva Národní knihovna ČR v Prahe tiež na základe povinných výtlačkov. Počet titulov v Českej republike je približne 1-krát vyšší ako na Slovensku.

Za rok 2011 bolo vydaných v ČR celkovo 18 985 titulov neperiodických publikácií, z toho 13 440 kníh a 5 545 brožúr. Z tohto počtu na detské knihy pripadá 1 569 titulov, čo predstavuje 8,25 % z celkového počtu.

Za rok 2012 bolo vydaných v ČR celkovo 17 247 titulov neperiodických publikácií, z toho 11 870 kníh a 5 377 brožúr. Z tohto počtu na detské knihy pripadá 1 698 titulov, čo predstavuje 9,8 % z celkového počtu.

V tab. č. 1 môžeme vidieť, aký počet titulov a výtlačkov detských kníh bolo vydaných z celkového počtu na Slovensku v roku2011 a v roku 2012.

V tab. č. 2 je zoradených 15 najväčších vydavateľov detskej knihy na Slovensku za rok 2012.

(Pre zaujímavosť uvádzame, že Vydavateľstvo SLOVART poskytlo knižný dar pre 218 školských a verejných knižníc a zaslalo20 ks pohľadníc pre každú knižnicu v rámci akcie Noc s Andersenom.)

Tab. č. 3 uvádza vývoj produkcie detskej knihy za roky 2002 – 2012.

 

   Tab. č. 1

 Tab. č. 2

Tab. č. 3

Aká je edičná činnosť knižníc na Slovensku?

Viaceré knižnice vykonávajú vydavateľskú činnosť, a to aj napriek tomu, že to nepatrí zatiaľ k ich povinnostiam. V roku 2011 bolo vydaných spolu v knižniciach (okrem akademických) 380 titulov v počte 17 212 výtlačkov. Z tohto počtu v elektronickej forme vyšlo len 18 titulov.

V roku 2012 bolo vydaných spolu 1 056 titulov v počte 29 778 výtlačkov. Z tohto počtu v elektronickej forme vyšlo 605 titulov. (Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči s produkciou 961 titulov zabezpečila obrovský nárast.)

Koľko titulov z tohto počtu bolo určených pre detského čitateľa?

Vychádzali sme:

– z bibliografie slovenských bibliografií, bibliografických letákov a databáz za rok 2012 a

– zo súborného katalógu monografií – zo Slovenskej knižnice (https://www.kis3g.sk/).

Knižná produkcia určená pre detského čitateľa a zoradená abecedne podľa jednotlivých knižníc

Knižnica Antona Bernoláka v Nových Zámkoch

František Švantner : bibliografický leták pri príležitosti 100. výročia narodenia autora / zostavil: Vojtech Gottgeisel. – Nové Zámky : Knižnica A. Bernoláka, 2012. – 2 zlož. listy ([5] s.). – 19 zázn.

Charles Dickens : bibliografický leták pri príležitosti 200. výročia narodenia autora / zostavil: Vojtech Gottgeisel. – Nové Zámky : Knižnica A. Bernoláka, 2012. – 2 zlož. listy ([6] s.). – 34 zázn.

Krajská knižnica Karola Kmeťka v Nitre

Jozef Pavlovič : bibliografický leták / zostavila: Helena Mižáková. – Nitra : Krajská knižnica Karola Kmeťka, 2012. – 1 zlož. list ([5] s.). – 52 zázn.

Jules Verne : bibliografický leták / zostavila: Helena Mižáková. – Nitra : Krajská knižnica Karola Kmeťka, 2012. – 1 zlož. list ([(5] s.). – 31 zázn.

Karl May : bibliografický leták / zostavila: Helena Mižáková. – Nitra : Krajská knižnica Karola Kmeťka, 2012. – 1 zlož. list([5] s.). – 28 zázn.

Roman Brat : bibliografický leták / zostavila: Helena Mižáková. – Nitra : Krajská knižnica Karola Kmeťka, 2012. – 1 zlož. list ([5] s.). – 13 zázn.

Zlata Dônčová : personálna bibliografia / [zostavili: Viola Bieliková, Helena Mižáková ]. – Nitra : Krajská knižnica Karola Kmeťka, 2012. – 62 s. – 353 zázn. – ISBN 978-80-85143-56-0

Knižnica pre mládež mesta Košice

Veselá knižka o Tomášovi Janovicovi : výberová personálna bibliografia / zostavila: Tatiana Klimková. – Košice : Knižnica pre mládež mesta Košice, 2012. – 56 s. – 263 zázn. – ISBN 978-80-89161-20-1

Mestská knižnica v Bratislave

Usmievať sa povolené : bibliografický leták pre milovníkov humorne ladených príbehov / zostavila: Zuzana Sekáčová. – Bratislava: Mestská knižnica, 2012. – 16 s. – 21 zázn.

Všetky moje strašidlá : výberový bibliografický leták o tvorbe rakúskeho spisovateľa Thomasa Brezinu / zostavila: Zuzana Sekáčová. – Bratislava : Mestská knižnica, 2012. – 13 s. – 27 zázn.

Zemplínska knižnica v Trebišove

Elena Čepčeková : (26.1.1922-6.1.1992) : rozprávačka zážitkov a skúseností- : (biografia a výberová personálna bibliografia) / [zostavila: Anna Hanulová. – Trebišov : Zemplínska knižnica v Trebišove, 2012. – 45 s. – 82 zázn.

Ľudmila Podjavorinská zakladateľka modernej slovenskej literatúry pre deti : (biografia a personálna výberová bibliografia) : [(*26.4.1872-†2.3.1951)] / zostavila Anna Hanulová. Trebišov : Zemplínska knižnica v Trebišove, 2012. –62 s. – 160 zázn.

Žitnoostrovná knižnica v Dunajskej Strede

Roman Brat : (bibliografický leták) / zost.: Marta Vargová. – V Dunajskej Strede : Žitnoostrovná knižnica, 2012. – 2 zlož. listy ([4] s.). – 35 zázn.

Môžeme konštatovať, že tvorba bibliografií pre deti a mládež je veľmi rôznorodá.

Bibliografie z hľadiska veku používateľov – môžeme rozdeliť na 3 skupiny:

1. bibliografie pre deti predškolského veku,

2. bibliografie pre deti mladšieho školského veku,

3. bibliografie staršieho školského veku.

Najvyužívanejšou formou bibliografií pre detského používateľa sú určite bibliografické letáky, ktoré obsahujú najmenej 10 bibliografických záznamov.

Pre deti sú príťažlivé svojou formou a tým, že obsahujú malý počet informácií. Predškoláci majú najradšej obrázkové letáky s minimom textu, lebo majú vzťah k výtvarným zobrazeniu.

Dobrá bibliografia pre deti má byť:

• pútavá svojím vonkajším vzhľadom, grafickou úpravou (písmo, menší formát, usporiadanie záznamov, využívanie ilustrácií

• hlavne pôvodné ilustrácie z kníh, farebnosť a hlavne prehľadnosť),

• anotácie by mali byť písané zrozumiteľne (vyvarovať sa cudzím a neznámym slovám, opakovaniu slov, ktoré sa vyskytujú v názve alebo podnázve),

• má vystihovať najdôležitejšie poznatky, ktoré využije v praxi.

Ďalej vychádzajú pre detského čitateľa:

• výberové tematické bibliografie o tvorbe spisovateľov pre deti a mládež,

• výberové tematické bibliografie k jednotlivým vyučovacím predmetom (dejepis, zemepis, hudobná výchova),

• odporúčajúce personálne bibliografie.

 

Ako ďalej s vydávaním nízkonákladových publikácií pre detských čitateľov?

Základné problémy s vydávaním literatúry pre tzv. detský vek vychádzajú z poslania, aké prisudzujeme detskými knihám ako významnému celospoločenskému javu v našej spoločnosti.

Vydávanie kníh pre deti má svoje vnútorné zákonitosti, konkrétne špecifické danosti a tomu zodpovedajúce ciele, obsah a

formy. V súčasnom období nemožno detskú literatúru a knihy pre deti vnímať len ako bežnú súčasť edičných programov našich vydavateľstiev. Je tomu tak najmä preto, lebo deti predstavujú vnútorne bohato štruktúrovanú a diferencovanú skupinu spoločnosti, ktorá sa inak vyvíja podľa veku a prostredia, v ktorom žijú, ďalej podľa záujmov a prístupu k elektronickým médiám atď. Takisto musíme do úvahy vziať aj osobné záujmy, adaptačné funkcie, voľnočasové aktivity, ale najmä v staršom detskom veku aj funkcie podporujúce rozvoj špecifických schopností mladého človeka.

Ak sa chce knižnica stať vydavateľom detských kníh, musí tematické zameranie detskej literatúry rozčleniť podľa mnohých kritérií, ktoré by mali rešpektovať v obsahu prezentovanom detskou knihou nasledujúce atribúty a rozčlenenia:

• Vzdelávacie publikácie.

• Kultivačne orientované publikácie.

• Sociálno-psychologicky orientované tituly, zamerané na rozvoj sociálnych vzťahov a psychický rozvoj dieťaťa.

• Preventívne orientované publikácie, ktoré by ovplyvňovali niektoré nežiaduce správanie a konanie mladej generácie.

• Anticiipačne zamerané publikácie, ktoré by boli orientované na budúce zmeny v živote mladej generácie a na ktoré by sa mala mladá generácia už s predstihom orientovať napr. v súvislosti s rozvojom informatiky.

• Adaptačne orientované publikácie, ktoré sú zamerané na vyrovnanie pôsobenia prostredia a existujúceho spôsobu vyrovnávania sa s týmto prostredím.

• Stimulujúce publikácie, ktoré by mali upriamiť záujem mladej generácie na isté záujmy, potreby a orientácie.

• Komunikačne orientovanú detskú literatúru, ktorá by usmernila záujem mladej generácie na rozvoj verbálnej i neverbálnej komunikácie, na osvojenie si kultúry jazyka, na zvládnutie širšej slovnej zásoby a vyjadrovacích prostriedkov.

• Aktivizujúcu literatúru, ktorá je orientovaná na fyzicky a duchovný rozvoj zdravej generácie.

• Literatúru prehlbujúcu porozumenie medzi generáciou detí a staršou generáciou, aby nedochádzalo k nežiaducemu medzigeneračnému napätiu.

Do tohto rozhodovania by mali vstupovať ešte ďalšie kriteriálne znaky, a to najmä:

• kognitívne – teda inteligencia, schopnosti atď.;
• afektívne – skúmajúce postoje, potreby, motivačné faktory;
• fyzické – rešpektujúce rozdiely veku, pohlavia;
• sociokultúrne – všímajúce si rodinné prostredie, vzdelanostnú úroveň atď.

Každý vydavateľ detskej literatúry vrátane knižníc si musí uvedomiť, ktoré „prázdne“ miesto vo vydavateľskom spektre mieni pokryť a čo chce vydaním svojich edičných titulov dosiahnuť.

Verejné knižnice sú stále ešte prirodzeným centrom aktívneho výchovno-vzdelávacieho, ale i kultúrno-osvetového života aj pre mladú generáciu.

Knižnice sa môžu stať nielen podnetom na organizovanie rôznych aktivít, ako sú stretnutia s autormi, diskusné popoludnia, kvízy, recitátorské stretnutia a súťaže, zábavné, oddychové, relaxačné a ďalšie podujatia so silným estetickým nábojom a zážitkom a pod.

Samotné oddelenia detských kníh vo verejných knižniciach by mohli poskytovať aj mnohé služby pre imobilných a nesebestačných mladých ľudí, ale aj pre deti „s kľúčikom na krku“. Mnohé knižnice už majú svoje internetové siete a učiace centrá, kde môžu deti a adolescenti získať mnohé ďalšie znalosti a schopnosti, ako využívať informačné zdroje aj na produkciu vlastným diel a výtvorov, umeleckých aktivít, hobby aktivít, poznávacích spôsobilostí, zručností a schopností atď.

Mladá generácia má vysoké ambície a potreby realizovať sa (becoming) a rýchlo dosiahnuť osobné ciele a naplniť svoje nádeje. Moderne riadené knižnice sú aj dnes ešte pre mladú generáciu pevným spojivom medzi ich sociálnym a kultúrnym prostredím.

Veľká škoda, že verejné knižnice sú finančne tak podvýživené, že nemajú ako dotovať vydavateľské ambície svojich členov, bez ohľadu na to, o ktorú generáciu ide.

Na edičný trh by sa takto dostali mnohé cenné práce z histórie alebo aj zo súčasnosti, ktoré by čitateľov informovali aj o užších lokálnych problémoch danej lokality či regiónu.

V miestnej a v regionálnej kultúre by sa dalo oveľa viac vytvoriť a saturovať potreby a požiadavky občanov nielen danej obce, ale aj väčšieho územného celku.

Veľké (kamenné) vydavateľstvá o tento kvadrant záujmov občanov poväčšine ani nemajú záujem. Ich interes je, ako sa hovorí, širší, všeobecnejší a celospoločenskejší.

Edičný program vydávania malotirážových tlačí je dnes pre knižnice veľmi atraktívny a nesmierne potrebný akt. Občanov by tieto aktivity rozhodne potešili a uspokojili.

V tab. č. 4 uvádzame výber zo štatistiky výpožičiek z knižníc projektu knižnično-informačného systému tretej generácie(KIS3G) za rok 2012.

Môžeme konštatovať, že výpožičky detských kníh tvoria nosnú časť z celkových výpožičiek.

 

Tab. č. 4 TOP 100 predstavuje výber zo štatistiky výpožičiek z knižníc projektu KIS3G z celkového počtu vyše 1 631 109 výpožičiek realizovaných od 1. 1. 2012 do 31. 12. 2012

„Keby som mohol diktovať, dal by som popáliť všetky smutné knihy… Rozkázal by som písať ak nie diela priam veselé, ale rozhodne bez uplakaných čiernych farieb, knihy spravodlivé v pomere k duchu mládeže, hoci by zavše prichodilo túto spravodlivosť i nafalšovať trochu, aby nejako tak spievala, tak veštila, tak sa tešila zo života ako mladý májový strom, veď tá ťažkosť života azda ani nie je taká strašná, ako si ju my prifarbujeme.“

 (J. Cíger Hronský 1934)

Celý rad autorov kníh pre deti už mnoho rokov poukazuje na fakt, že detskí čitatelia stále tvoria veľmi významnú súčasť návštev v knižniciach. Mnohí čitatelia však hľadajú aj také informácie, ktoré sú lokálneho charakteru a ktoré by v bežných knihách mohli saturovať práve publikácie vydávané knižnicami regionálneho charakteru. Mali by sme si uvedomiť, že z tých čitateľov, ktorí dnes chodia do knižníc, už zajtra alebo pozajtra vyrastú možno ďalší autori kníh, nielen pre deti, ale aj pre celú spoločnosť. Dajme im v tomto smere aspoň podnet, ak už nie vždy možnosť publikovať svoje poznatky, zážitky z rôznych aktivít.