Elektronické knižnice vo Francúzsku

Zo zahraničnej literatúry

Elektronické knižnice, digitálne knižnice, kybernetické knižnice, virtuálne knižnice?

Za priliehavú možno považovať definíciu formulovanú Britsh Library: “Ide o entitu vyplývajúcu z využívania digitálnych
technológií s cieľom získať, uložiť a šíriť dokumenty publikované priamo v digitálnej alebo digitalizovanej forme, počnúc
existujúcimi dokumentmi.”

Autor sa pridŕža termínu elektronická knižnica, lebo si myslí, že je potrebné zaujímať sa o celé prostredie v
knižniciach i o to, čo je spojené s automatizáciou. Vylúčil termín virtuálna knižnica, lebo je pevne presvedčený, že tento
spôsob rozvoja knižníc má časť spojenú so svojou materiálnosťou, so svojou fyzickou existenciou, pričom to, čo sa všeobecne
prezentuje ako kybernetická knižnica, je zbierka digitalizovaných textov prístupných na diaľku cez internet a je iba časťou
toho, čo by mala byť elektronická knižnica.

Zdá sa však, že rozvoj digitálnych knižníc prešľapuje na mieste. Azda je vhodné zamyslieť sa nad mýtmi, aby sme oživili
nádeje. V prvom rade ide o ideu, že všetko možno digitalizovať a materiálnu knižnicu možno nechať zaniknúť v útrobách
nehmatateľnej virtuálnej knižnice. Digitalizácia je operácia komplexná, nákladná a vytvárajúca neprekonateľné problémy s
krehkými dokumentmi kultúrneho dedičstva. S digitalizáciou sú spojené problémy ekonomické aj technické.

V druhom rade je to idea, že v internete je všetko, že internet je digitálna knižnica, ako píšu Alain Jacquesson a
Alexis Rivierová vo svojej práci
Knižnice a digitálne dokumenty (Cercle de la Librarie, 1999). Internet je však neúplná a problematická dokumentačná
sieť. Táto sieť ani zďaleka nepokrýva dokumentáciu uchovávanú v knižniciach a neponúka nástroje na jej odhalenie a selekciu.
Internet je sieť podobná knižničnej sieti, no na rozdiel od knižníc funguje v toku informácií, nie v jej pamäti. Ide o
komplementárnosť dvoch sietí, a nie nahradenie jednej druhou.

Tretí mýtus je ekonomický – že virtuálne stojí menej ako materiálne. To treba dokázať a predpokladalo by to, že
virtuálna knižnica plne nahradí “knižnicu materiálnu” a že umožní zánik tlačených dokumentov. Treba pripustiť, že blízka
budúcnosť nás núti predstavovať si spojenie našich tradičných knižníc a digitálnej knižnice. Ide o celok, pri ktorom nesmieme
zabúdať na konečný efekt – prístup čitateľa k dokumentom, ktorý nie je virtuálny.

A to je bezpochyby to, čo sa zanedbalo vo vývoji súčasných projektov – perspektíva využívania. Obavy sú spojené s
utváraním dokumentačných zložiek, ich množstvom, kvalitou produkcie, intelektuálnou organizáciou. Bolo zanedbané čitateľské
prostredie: prístupový čas, prídavné zariadenia, miesta na čítanie…

Z toho vidieť, že úspech ani tak nespočíva v poskytovanom množstve dokumentov v elektronických knižniciach, ako skôr v
inteligentom prepojení s dokumentačným projektom, už existujúcej knižnice alebo profesionála uvedomujúceho si očakávania
verejnosti.


Elektronické knižnice vo Francúzsku

Rozvoj elektronických knižníc vo Francúzsku na začiatku 90. rokov vzbudil mimoriadne oduševnenie, no vsúčasnosti došlo
k jeho istej stagnácii.


Francúzska národná knižnica

Myšlienka plne virtuálnej knižnice, ktorú vnukol Jacques Attali prezidentovi Francúzskej republiky, pôvodne vychádza z
rozhodnutia F. Mitteranda vybudovať veľkú knižnicu úplne nového typu. Ambície vytvoriť digitálnu zbierku sú stále silným
prvkom súčasnej realizácie. Na začiatku mal rozpočet 70 miliónov frankov umožniť digitalizáciu 30 miliónov strán za menej ako
5 rokov, t. j. približne 100 tisíc titulov a 300 tisíc obrázkov. Problémy súvisiace s autorským právom boli prerokované v
rámci dohody s Národným syndikátom vydavateľov tak, aby sa zbierka skladala len z fondov národného dedičstva. Išlo o to, aby
sa významné diela, od antiky po súčasnosť, zlúčili v akejsi “imaginárnej” knižnici. Z cenových a časových dôvodov realizácie
bola obrazovým spôsobom spracovaná najväčšia časť titulov (80 %), ale spôsob navigácie, založený na štruktúrovaní dokumentov,
musel byť podrobený štúdiu. Zároveň bolo otvorené štúdium týkajúce sa čítacieho miesta za pomoci počítača, ktoré by
umožňovalo čítanie s možnosťou robiť si poznámky, podčiarkovať, robiť marginálne anotácie a príležitostnú rešerš v
digitalizovaných textoch. Na tomto štúdiu sa podieľala skupina 12 intelektuálov z rôznych disciplín.

Digitálna knižnica Gallica 2000 je prístupná v internete (http://gallica.bnf.fr) a ponúka 70 000 digitalizovaných
dokumentov, multimediálnu knižnicu a intuitívne a priame navigačné a vyhľadávacie nástroje ako napr. chronologické registre,
vstupy podľa disciplín ap.


Elektronická knižnica v Lisieux

Táto knižnica svedčí o tom, že elektronická knižnica nie je výlučne vyhradená pre veľkú knižnicu alebo pre knižnicu
vedeckú: ponúka súbor textov z k oblasti regionálneho a miestneho literárneho a dokumentačného dedičstva. Obsahuje mesačný
výber plných textov, archívy, literárny a dokumentačný regál vybavený brožúrami a spismi, často navštevovanými pre ich
humoristickú alebo pozoruhodnú stránku, ako aj sekciu venovanú miestnym fondom vrátane veľmi krásnej fototéky. Na základe
dohody s lýceom v Lisieux zabezpečuje elektronické konferencie a predstavuje žiacke práce.


Mediatéka IRCAM

Ide o knižnicu, ktorá je menej známa, pretože sa špecializuje na hudbu. Poskytuje na mieste určité množstvo online
zdrojov, ako sú partitúry, zvukové záznamy a koncertné atchívy. Mediatéka disponuje veľmi originálnym online katalógom,
pretože situuje vybraný dokumentačný zdroj do sály, kde sa nachádza, do regálu a na jeho presnú poličku. Webové sídlo ponúka
trochu menej online zdrojov, pravdepodobne kvôli právnym otázkam.


Báza Frantext

Je to báza textových údajov, ktorú začal budovať Národný inštitút francúzskeho jazyka (INALF) pred vyše 20 rokmi.
Zahŕňa kompletné literárne texty zo 16. – 20. storočia. Obsahuje vyše 3 000 diel. Určená je pre jazykových špecialistov ako
zásobáreň terminológie a textových príkladov pre ich práce. Táto báza umožňuje príležitostné rešerše. Spojená je s bázou
tematickej lexikológie (BLT), ktorá funguje v podobe tezaura s kľúčovými slovami uvádzanými analogicky a rozvetvene.

Táto báza je prístupná cez Minitel, je rezervovaná pre predplatiteľov (2000 F/rok). Možno ju prezerať v 20 francúzskych
knižniciach aj v cudzine. Podsúbor bázy bol koeditovaný inštitúciami INALF a Hachette vo forme CD-ROM-u (Discotext) s 300
titulmi diel 120 rôznych autorov, publikovaných v období medzi rokmi 1827 a 1923. Tento podsúbor predstavuje vyše 36 miliónov
príležitostných slov.

Dohoda o spolupráci medzi INALF a Francúzskou národnou knižnicou jej umožnila získať bázu Frantext ako základ svojho
digitálneho fondu v textovej podobe.


Pokladnica francúzskeho jazyka

Tento projekt iniciovala r. 1957 skupina z CNRS (Štátne ústredie vedeckého výskumu), zoskupená okolo profesora
Greimasa. Využil zdroje automatizácie od ich počiatku. Ide o historický slovník francúzskeho jazyka, ktorý sa začal
vypracúvať počínajúc súborom bázy Frantext. Prvé vydanie vyšlo tlačou. Od r. 1990 sú všetky údaje formátované v SGML.

Informatizovaná TLF (Pokladnica francúzskeho jazyka) sa odlišuje od iných informatizovaných slovníkov svojou rešeršnou
výkonnosťou, ktorú ponúka používateľom. Táto výkonnosť vyplýva zo spracovania, ktoré umožňuje rozložiť text z TLF na
elementárne objekty (definície, príklady, indikátory technických oblastí, indikátory sémantické, gramatické, štylistické
atď.) a analyzovať hierarchické vzťahy spájajúce tieto objekty.

Sú navrhované tri úrovne využívania rastúcej výkonnosti:

– Jednoduché prezeranie článkov, ktoré prináša veľmi zaujímavé uľahčenie čítania. Nevyžaduje si žiadne osobitné
znalosti a nie je potrebné čítanie nijakej dokumentácie.

– Asistované rešerše, ktoré poskytujú podivuhodné možnosti prezerania TLF a ktorých uplatnenie si vyžaduje iba
vyskúšanie niekoľkých veľmi jednoduchých vzorových príkladov.

– Komplexné rešerše, ktoré ponúkajú maximálne investigačné možnosti. Vyžadujú prezretie dokumentácie prezentujúcej
rôzne objekty, s ktorými sa stretávame v TLF, a pojmy (ekvivalent 4 – 5 strojom písaných strán) umožňujúce zobraziť
najrafinovanejšie rešerše.

Tento projekt prebieha v spolupráci s Francúzskou národnou knižnicou, ktorá by ho chcela integrovať do širšieho
projektu, provizórne nazvaného Slovník slovníkov francúzskeho jazyka.


Kyberdizertácie

Ide o digitálnu univerzitnú knižnicu budovanú Montrealskou univerzitnou tlačou a

Lumierovou univerzitou Lyon II. Tento projekt je podporovaný Frankofónnym fondom informačných diaľnic. Cieľom
spolupráce je vytvoriť spoločný server rôznych partnerských inštitúcií, ktorý by umožnil indexovanie ich dizertácií. Účasť na
tomto serveri bola rozšírená pre všetky inštitúcie vysokého školstva, ktoré zverejňujú dizertácie vo forme plných textov v
internete bez nátlaku na používaný jazyk, ale aj vybraný formát.

Sídlo cybertheses.org umožňuje online indexovanie prostredníctvom modelu spoločných metaúdajov. V súčasnosti sa robí
súpis stovky dizertácií.


Výťah z fran. orig. príspevku Les bibliotheques électroniques en France, ktorý odznel na 4. medzinárodnej knihovníckej
konferencii Verejné knižnice v Európe (28. – 30. 9. 2000) v Bratislave),


pripravila PhDr. Ľ. Fordinálová

Share: