Vplyv digitalizácie a internetu na štruktúru a funkcie knižníc

Hlavné články / Main Articles


Autor v článku analyzuje zmeny v organizácii, štruktúre, rozsahu a kvalite služieb knižníc, ku ktorým dochádza v
dôsledku globálnej digitalizácie a internetizácie, a poukazuje na nevyhnutnosť postupnej premeny tzv. klasickej knižnice na
knižnicu virtuálnu, ktorá by mala byť dominantnou inštitúciou informačnej spoločnosti. Zároveň kriticky poukazuje na
disproporcie medzi možnosťami technológií a schopnosťami ľudí, teda na rozpor medzi pohľadom technologickým a humánnym i
etickým. Svoj význam na začiatku 21. storočia však nestrácajú ani “klasické” papierové dokumenty, ani “kamenné” knižnice.
Predstavujú kolektívnu pamäť a sú zárukou dôveryhodnosti a stability.

 

Mohutný nástup informačných technológií do všetkých sfér ľudskej činnosti vedie k prechodu od industriálnej k
informačnej spoločnosti. Reálnosť týchto spočiatku len teoretických a filozofických úvah prezentujú už dnes internetové
technológie a služby. Internet a s ním spojené technológie vytvárajú infraštruktúru na globálnu komunikáciu informácií a
umožňujú vytváranie a využívanie informačných zdrojov kdekoľvek a komukoľvek, kto má prístup k internetu. Internet znásobuje
pozitívne, ale aj negatívne možnosti využívania informácií. Ako každý nástroj, aj internet môže byť využívaný i zneužívaný.
Na rozdiel od “lokálnych” nástrojov je internet “globálnym” nástrojom, a preto aj jeho dôsledky sú oveľa mohutnejšie. Navyše
tým, že ktokoľvek môže na internete vystaviť akékoľvek informácie, ktoré nepodliehajú žiadnej kontrole, môže byť
dôveryhodnosť informácií pochybná.

Na konferencii Inforum ´99 v máji 1999 v Prahe veľmi výstižne charakterizoval informačnú spoločnosť Jiří Peterka ako
spoločnosť, ktorá je schopná využívať informácie a transformovať ich na vedomosti, rozhodnutia a akcie. Podobne aj Peter
Druker hovorí, že ďalšia informačná revolúcia je na ceste, ale nie tam, kde ju informační vedci, informačná exekutíva a
informačný priemysel obyčajne hľadajú. Nie je to revolúcia v technike, strojárstve, technológii, softvéri ani rýchlosti. Je
to revolúcia konceptov (ideí, predstáv, pojmov). Posledných 50 rokov bola informačná revolúcia sústredená na informácie – ich
zber, ukladanie, prenos, analýzu a prezentovanie. Bola sústredená na to “T” v skratke IT (informačné technológie). Budúca
informačná revolúcia sa pýta: Aký je význam (zmysel) informácie a aký je jej účel? (Drucker, 1998).

Súčasný stav využívania informácií a informačných technológií v spoločnosti je charakterizovaný disproporciou medzi
možnosťami technológií a schopnosťami ľudí. Na túto disproporciu existujú vo všeobecnosti dva odlišné pohľady – technologický
a humanitný.

Z technologického pohľadu zaostávajú technológie za ľudskými potrebami, z humanitného zase naopak, technológie sú
vpredu a ľudia ich nestíhajú zvládať a využívať. K tomu treba pripojiť ešte prinajmenšom tretí pohľad – etický a morálny. Ten
sa prejavuje v dôveryhodnosti a morálnej i vedeckej potrebnosti, či opodstatnenosti šírenia niektorých typov informácií
prostredníctvom internetu.

Príprava odbornej i laickej verejnosti na osvojenie si technológie a využívania možností informačnej spoločnosti nemôže
byť živelná a ponechaná len na iniciatívu jednotlivcov alebo inštitúcií. Musí byť podporovaná štátom prostredníctvom štátnej
informačnej politiky. Nie je to, samozrejme, len úloha vlády a štátu, ale štát musí vytvoriť priaznivé podmienky na tento
proces, pripraviť príslušnú legislatívu, vypracovať stratégiu a koordinovať postup s ostatnými štátmi v rámci príslušných
štandardizačných, integračných a rozvojových programov.

Rozvoj informačných technológií a možnosti internetu urýchlili zmeny v organizácii, štruktúre, rozsahu a kvalite
služieb, ktoré knižnice poskytujú prostredníctvom svojich informačných systémov, resp. ktoré sa od knižníc požadujú.
Najvýraznejší vplyv na knižnično-informačné systémy majú tieto skutočnosti (Kimlička 1999, s. 18):

  • možnosti digitalizácie klasických dokumentov rôznych druhov (text, obraz, zvuk),
  • vznik hypertextových, multimediálnych a hypermediálnych (WWW) dokumentov,
  • vydávanie digitalizovaných dokumentov (elektronické encyklopédie, knihy a časopisy na CD a CD-ROM…),
  • štandardizácia digitalizovaných dokumentov a jazykov na organizáciu znakových foriem WWW dokumentov (SGML, HTML,
    VRML, XML…),
  • štandardizácia výmenných formátov, komunikačných a vyhľadávacích protokolov (UNIMARC, USMARC, ISO 2709, Z39.50
    atď.),
  • štandardizácia knižnično-informačných operácií (AACR2, IIL, EDD…),
  • možnosti vystavovania a sprístupňovania rozličných informačných zdrojov obsahujúcich informácie i úplné dokumenty
    (texty, obrazy, audio, video…),
  • možnosti prepojenia informačných zdrojov a používateľov kdekoľvek na svete,
  • rozvoj vyhľadávacích služieb a “strojov” spojených s internetom,
  • rozvoj knižnično-informačných programových systémov rešpektujúcich vyššie vymenované trendy a štandardy.

Prežitie knižnice, jej dôležitosť a poslanie v spoločnosti, je závislé od novej vízie pokroku. Knižnica budúcnosti musí
presadzovať strategické myslenie, rozpočtovú agilnosť a podnikateľský prístup k rozvíjaniu fondov a služieb, ako aj k
rozširovaniu jej pôsobísk.

Procesy, ktoré knižnice vykonávali po storočia (získavanie, organizovanie, navigácia a archivovanie informácií a
dokumentov), musia byť zamerané čoraz viac na “kastomizáciu” (úprava podľa potrieb zákazníka) služieb a interaktívny prístup
k integrovaným multimédiám. Model globálnej digitálnej knižnice prezentuje knižnicu ako organizáciu, ktorá súčasne:

  • poskytuje informácie a dokumenty (publikácie),
  • slúži ako brána k digitálnym zdrojom po celom svete,
  • je historickým archívom,
  • slúži ako výskumné a vzdelávacie laboratórium.

Knižnice sú konfrontované s množstvom revolučných zmien, ktoré dramatickým spôsobom formujú ich rozvojové programy a
poslanie. J. G. Neal ich zhrnul do dvadsiatich piatich trendov, resp. revolučných zvratov:

  1. Revolúcia vo vývoji a uplatňovaní osobných počítačov je jadrom individualizovanej technológie a expandujúcej
    schopnosti k prístupu, komunikácii, analýze a riadeniu informácií.
  2. Elektronická revolúcia produkuje obrovské množstvo digitálnych informácií vo všetkých médiách spolu s inteligentným
    softvérom, ktorý umožňuje ich účinné vyhľadávanie a získavanie.
  3. Revolúcia v oblasti sietí vytvára obrovskú telekomunikačnú pavučinu a rozhodujúcu platformu pre renesanciu v takých
    oblastiach ako je osobná komunikácia, publikovanie, dištančné vzdelávanie a rozvoj obchodu.
  4. Revolúcia mobilných telefónov umožňuje expanziu vnímania slobody komunikácie a prístupu k informáciám kedykoľvek a
    kdekoľvek.
  5. Revolúcia v hudobných televíznych hrách a videohrách kultivuje generáciu nových “študentov” a spotrebiteľov, ktorí
    požadujú čoraz viac grafické, integrované a interaktívne multimediálne prezentované informácie.
  6. Revolúcia v robotike zdokonaľuje programované mechanické nástroje a inteligentné prostriedky do formy rutinných a
    opakovaných procesov.
  7. Revolúcia v oblasti virtuálnej reality umožňuje rozmanitosť počítačmi generovaných skúsenosti a simulácií so širokým
    spektrom aplikácií v zábave, v smerovaní vzdelávania a práce.
  8. Revolúcia bezpečnostných/šifrovacích systémov predstavuje výzvu na nátlak na prístup k informáciám, pri snahe
    realizovať autorizáciu nástrojov umožňujúcich vhodné využívanie informácií a ochranu súkromia i bezpečnosti sieťovej
    komunikácie.
  9. Hypertextová revolúcia buduje robustné a výkonné prepojenia medzi miliónmi zosieťovaných súborov a umožňuje navigáciu
    vo veľmi poprepletanom, integrovanom hoci zatiaľ aj chaotickom internete.
  10. “Push” revolúcia posúva povahu “webového” vyhľadávania od hrubého odhadu k používateľom siete prostredníctvom
    “zákazníckeho balenia” a dodávania informácií.
  11. Privatizačná revolúcia alebo revolúcia v oblasti využívania externých zdrojov (outsourcing) presúva základné operácie
    vo výrobe, službách a pod. mimo organizácie k externým dodávateľom.
  12. Samoobslužná revolúcia (bankomaty, čipové platobné, kreditné a pod. karty) nabáda k podstatnej zmene myslenia
    používateľa služieb v prostredí, kde sú používateľmi inicializované a používateľmi kontrolované aktivity bežné.
  13. Revolúcia v partnerstve produkuje vysokú úroveň kooperácie a spolupráce medzi organizáciami ako nevyhnutnú podmienku
    úspechu a ako nástroj spoločného využívania zdrojov.
  14. Autorská revolúcia určuje možnosti a tvorivý potenciál “webu”, kde s minimálnou investíciou je možné poslať
    informáciu mnohým potenciálnym čitateľom v globálnom meradle.
  15. Podnikateľská revolúcia povzbudzuje tvorcov a distribútorov sieťových informácií skúmať obchodný potenciál internetu,
    čím vytvára nový trhový priestor pre odbyt výrobkov a služieb.
  16. Revolúcia v koncentrácii obchodu zvýrazňuje rozvoj globálnych obchodných väzieb v mnohých priemyselných odvetviach,
    presadzuje ekonomické, politické a sociálne vplyvy monopolistických praktík.
  17. Revolúcia nových “dospelých” študentov prináša do akademického spoločenstva vlny jednotlivcov, ktorí tradične
    nenavštevovali vysokú školu a ktorých rodinné, pracovné a osobné povinnosti vyžadujú inovované reakcie zo strany
    poskytovateľov vyššieho vzdelávania.
  18. Hodnotová revolúcia smeruje k narastaniu politických a sociálnych rozkolov pod vplyvom technologických zmien a
    rozpínajúcich sa ohrození intelektuálnej slobody, súkromia a voľného toku informácií.
  19. Revolúcia v chápaní duševného vlastníctva ohrozuje prijateľné užívateľské práva na digitálne informácie a vytvára
    konflikty medzi záujmami autorov, informačných dodávateľov a používateľov informácií.
  20. Tvorba, distribúcia a využívanie publikácií a dát sa stále viac stávajú elektronické a sieťové. Vládna informačná
    revolúcia ich transformuje z najväčších národných a svetových vydavateľských zdrojov a využíva na svoju činnosť.
  21. Revolúcia v oblasti digitálneho uchovávania nás núti zamýšľať sa nad integritou a úplnosťou archivácie (pre budúce
    využívanie) obrovského množstva elektronických informácií, ktoré sa produkujú a po krátkom čase strácajú.
  22. Revolúcia spočívajúca v chápaní informácie ako tovaru prezentuje dáta, syntetizované produkty a vedomosti čoraz viac
    ako obchodný tovar a zdroj zisku než ako spoločné vlastníctvo udržiavané na spoločenský prospech.
  23. Revolúcia v globálnom povedomí podporuje internacionalizáciu všetkých aspektov života a povzbudzuje nový svetový
    pohľad na sieťové získavanie dokumentov a služieb.
  24. Revolúcia v poznatkovom manažmente vytvára nové vzťahy medzi výskumníkom, knihovníkom a informačným technológom,
    ktoré maximalizujú prospešnosť zhromažďovania údajov, generovanie informácií a ich distribúciu.
  25. Revolúcia vo virtuálnej realite nabáda všetky organizácie myslieť a plánovať nad rámec miestnych kapacít a vytvárať
    inovačné prístupy k vytváraniu a doručovaniu nových produktov a služieb na expandujúce trhy (Neal, 1999, s. 4 – 6).

Týchto dvadsaťpäť tendencií len začína opisovať dynamické prostredie, v ktorom sa knižnice rozvíjajú. Podporujú vývoj
modelov budúceho rozvoja knižnice smerom od “klasickej” k virtuálnej knižnici. “Virtuálna knižnica” sa vyvíja ako spojitá
pavučina prepojených, koordinovaných a vzájomne závislých zbierok (fondov), ktoré sú prístupné geograficky rozptýleným
používateľom (Neal, 1999, s. 6).

V dôsledku vzájomného pôsobenia výkonných pracovných staníc, dômyselného používateľského softvéru, všadeprítomnej
sieti, expandujúceho elekronického publikovania a mimoriadnych očakávaní používateľov môžeme hovoriť o novej paradigme. Ide o
paradigmu digitálnej, elektronickej alebo virtuálnej knižnice, ktorá má byť dominantnou inštitúciou informačnej spoločnosti.
V odbornej literatúre sa zverejňuje množstvo definícií takýchto knižníc, ale v podstate sa pojmy elektronická knižnica,
digitálna knižnica a virtuálna knižnica považujú za rovnocenné. Rozdiely sú v šírke záberu digitálnych objektov, ktoré sú
predmetom spracovania a v rozsahu funkcií a služieb.

Možnosti internetu prinášajú pre knižnice také dramatické zmeny, ktoré významne menia podstatu knižníc. Na jednej
strane až teraz napĺňajú dávny sen knihovníkov o kooperatívnej katalogizácii a vytváraní celosvetovo prepojených katalógov a
informačných zdrojov, ale na druhej strane vedú zdanlivo paradoxne k deinštitucionalizácii knižnično-informačných systémov.
Vedecká, akademická alebo odborná knižnica ako relatívne izolovaná inštitúcia dnes stráca na význame. Z pohľadu používateľa
internetu nie je dôležité, kde sa knižnica nachádza a či informačné zdroje pre neho relevantné sú uložené v knižnici, alebo
len vo virtuálnej podobe ako prepojenia cez nejaký server na rôzne bázy dát, ktoré nemusia vlastniť ani žiadne inštitúcie.
Svoje nové poslanie môže knižnica plniť iba v kooperačnom prepojení s inými knižnicami, čo vďaka internetu je už v súčasnosti
možné.

Rozvoj sieťových technológií, možnosti prepájania vzdialených informačných zdrojov a internetových vyhľadávacích
nástrojov paradoxne “deinštitucionalizuje” knižnicu. Vytvárajú sa virtuálne inštitúcie reprezentované formálnymi alebo
neformálnymi účelovými prepojeniami do sietí. Stúpajúce nároky používateľov na relevantné informácie vyvolávajú potrebu
kooperácie tvorcov a sprístupňovateľov informačných zdrojov, čo znamená, že kooperatívnosť a relatívna deinštitucionalizácia
sa stávajú charakteristickými znakmi informačných systémov pre informačnú spoločnosť. Vzniká nový typ informačných systémov –
sieťové kooperačné systémy.

Napriek nástupu digitálnych WWW dokumentov, digitálnych a virtuálnych knižníc, svoj význam na začiatku 21. storočia
nestratia ani “klasické” papierové dokumenty, ani “kamenné” knižnice. Tieto knižnice predstavujú kolektívnu pamäť a sú
zárukou dôveryhodnosti a stability. Aj v procese deinštitucionalizácie informačných systémov budú “kamenné” knižnice tvoriť
základ kooperačných sieťových informačných systémov v oblasti vedy a vzdelávania.


Bibliografické odkazy:


DRUCKER, P. 1998. The Next Information Revolution. URL:
www.forbes.com/asap/98/0824/046.htm.


Dublin Core Metadata Element Set, version 1.1 : reference description. URL:
http://purl.oclc.org/dc/documents/rec-dces-19990702.htm.


KIMLIČKA, Š. 1999. Knižnično-informačné systémy na prahu informačnej spoločnosti. In Knižničná a informačná veda XVIII :
zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Bratislava : Univerzita Komenského, 1999, s. 7 – 31.


NEAL, J. G. 1999. Chaos Breeds Life: Finding Opportunities for library advancement during a period of collection
schizophrenia. In: Journal of Library Administration. Vol. 28, 1, 1999, s. 3 – 17.

Zdieľať: