Informačné technológie – synapsy tretieho milénia

Hlavné články / Main Articles


V príspevku autor uvažuje o význame informačnej technológie a jej


možnom vplyve na globálny vývoj. Uvádzajú sa východiská príslušných vedných disciplín a pomocou jednoduchých definícií sa
rozlišujú základné pojmy. Predmetom úvahy je systémová analýza, inžiniersky prístup a organizačný manažment ako základné
princípy implementácie informačnej technológie. Zdôrazňuje sa význam strategického plánovania, návrhu architektúry systému,
komunikácie a nezastupiteľná úloha ľudského prvku v životnom cykle informačného systému. Na základe výberového zoznamu
odporúčaní EÚ sa predstavujú politické zámery na všeobecné využitie informačnej technológie.

 


Na počiatku globálnych zmien

“…na počiatku bolo slovo, a to slovo sa skladalo z bitov” – azda tak nejako by mohli znieť prvé riadky novodobej
biblie informačného veku, ktorá sa mohla začať písať vynájdením počítača. Výpočtová technika, ktorá sa pôvodne vyvinula na
základe aktuálnych potrieb a presne vymedzených požiadaviek praxe, prispela už v svojom samotnom zrode k epochálnemu zlomu vo
vývoji sveta otvorila brány do nového tisícročia. Už na sklonku 40. rokov 20. storočia sa tak predznačili východiská novej
cyklickej vývojovej vlny informačnej revolúcie, ktorá prebieha v súčasnosti, a načrtli obrysy rodiacej sa informačnej
spoločnosti.

Počítač ako produkt rozvinutej priemyselnej epochy na rozdiel od ostatných strojov už neslúžil na spracovanie surovín a
výrobu tovarov, ale sa stal nástrojom na prácu s nehmotným fenoménom. Tak sa popri výrobnej technológii určenej na premenu
materiálu a energie začína rozvíjať nová kategória technológie orientovanej na riadenie a realizáciu procesov spracovania
informácií. Pojem informačné technológie je dnes všeobecne známy, zastrešuje množstvo neodmysliteľných pracovných
prostriedkov a procesov, ktoré sa stali organickou súčasťou nášho každodenného života. A práve tak, ako si – pomaly kráčajúc
do nekonečna – neuvedomujeme vesmírnu zložitosť fungovania vlastného tela a neskúmame príliš svoju fyziologickú podstatu,
netrápi nás ani skrytá podstata dynamického rozvoja spoločnosti. Boli to pravdepodobne informačné technológie, ktoré z
obyvateľov zemegule umožnili vytvoriť globálnu spoločnosť. Doba nás unáša v ústrety novému tisícročiu a ak sa nám z času na
čas nepokazí počítač alebo nestratí mobilný telefón, azda by sme si ani neuvedomili, čo “koluje v žilách” a čo riadi chod
tohto globálneho organizmu. Sú to informácie a prostriedky na ich prenos, transformáciu a spracovanie. Komunikačné a
informačné technológie predstavujú “nervovú sústavu” informačnej spoločnosti.


Informačná technológia a veda

Podľa klasickej definície pojem technológia predstavuje náuku o prostriedkoch a procesoch, ktorými sa suroviny menia na
výrobky. Pojem informačná technológia sa častejšie vníma vo svojom zúženom význame a označuje súhrn zariadení a nástrojov na
spracovanie informácií, čo možno skôr označiť pojmom informačná infraštruktúra
.

Teoretické základy, technické a praktické problémy výpočtovej techniky sa rozvíjajú a riešia na platforme
špecializovanej vednej disciplíny, ktorá sa nazvala infomatika alebo tiež veda o počítačoch. K počítaču, v podobe konkrétneho
stroja či modelu sa v tomto prípade pristupuje ako k technologickému zariadeniu, prostriedku na programové riadenie
transformácie informácií vo forme údajových štruktúr. Informačná infraštruktúra predstavuje komplex nástrojov na zber,
spracovanie a sprístupňovanie informácií. Výpočtová technika a informačná infraštruktúra ako taká je síce základným, ale iba
jedným z komponentov informačnej technológie.
Informačný systém je organickým spojením informačnej technológie a informačného obsahu v danom informačnom
prostredí.

V súčasnosti už nemáme problém s klasifikáciou informácie ako výrobku, čiže výsledku veľmi špecifického výrobného
procesu s možnosťou ekonomického vyjadrenia vynaložených nákladov, obsiahnutej a pridanej hodnoty. Toto poznanie je výsledkom
postupného odhaľovania objektívnych zákonitostí informačných procesov, ktoré sa stali predmetom skúmania novej vedeckej
disciplíny – informačnej vedy. Informačná veda sa začala formovať v širokých súvislostiach “epochálneho objavu počítača” a
rozvíjať zároveň s rozvojom informačných a komunikačných technológií.

Teória a metodika spracovania a využívania informácií bola spočiatku iba odpoveďou na objektívne danú a nezávisle sa
rozvíjajúcu informačnú technológiu. Tento zúžený pohľad vychádzal zo zdanlivej nezlučiteľnosti technologických a sociálnych
procesov a v konečnom dôsledku zabraňoval pochopenie historických súvislostí vzniku a všeobecného rozvojového potenciálu
nových technológií [1]. Informačná veda poskytuje aparát na riešenie problémov a systematický rozvoj každej z fáz využitia
informačnej technológie – počnúc implementáciou, prevádzkou až po jej inovácie. Navyše technická stránka sa sleduje v
kontexte individuálnych a komplexných spoločenských daností, potrieb, vzťahov a vplyvov. Informačnú technológiu možno chápať
aj ako súbor prostriedkov a súhrn špecifických poznatkov na transformáciu signálov (kódovaných informácií) medzi rôznymi
médiami. Azda najzreteľnejšie sa tieto črty prejavujú v inštitucionálnej sfére informačných služieb, na rozvíjajúcom sa
informačnom trhu, ktorý je rozhraním stretu informačnej produkcie, ponuky a spotreby, teda predovšetkým v knižniciach. Azda
aj vďaka tomu sa dnes pod spoločným pomenovaním
knižničná a informačná veda v nerozlučnej dvojici stretajú a rozvíjajú tieto spoločenské vedecké disciplíny, pre ktoré
je informačná technológia jednou z hlavných styčných oblastí. Informačná veda sa zaoberá najmä štúdiom podstaty a interakcie
základných informačných fenoménov, ako je informačný obsah, informačný systém, informačná organizácia a informačná
spoločnosť.


Informačná technológia a knižničná prax

Sotvakto sa dnes pozastaví nad knižnicou s modernou informačnou infraštruktúrou, úplnými elektronickými katalógmi,
elektronickou knižničnou a informačnou samoobsluhou a rozsiahlou ponukou elektronických informačných zdrojov. Vo svete
jestvuje príliš veľa skvelých príkladov. Raritou je skôr knižnica bez počítača a so všeobecným nepochopením sa stretáva
zaostávajúce tempo v účelnom a zreteľnom využívaní informačnej technológie v knižničných službách. A hoci sa vstup výpočtovej
techniky do našich knižníc udial v uplynulom storočí, nie všade sa dodnes dosiahol želateľný úspech. Zoznam pravdepodobných
príčin tohto stavu je rozsiahly, faktory neúspechu môžu zdanlivo prameniť v ekonomickej, spoločenskej i v politickej oblasti.
Hlavnou príčinou však obvykle býva nesprávny odhad technologického potenciálu a pripravenosti cieľového prostredia. Prax
ukázala, že automatizácia vybraných knižničných procesov takmer nikdy neprináša ich zefektívnenie, najmä ak sa k nej
nepristupuje v rámci širšie koncipovanej predstavy informatizácie celej knižnice, teda navzájom previazanej elektronizácie
informačných fondov, informačných procesov a informačných služieb. Preceňovanie možných účinkov a prínosov technických
zariadení spolu s podceňovaním niektorých základných organizačných a kvalifikačných predpokladov na ich zavedenie do
knižničnej praxe je obvykle príznakom nedostatočného chápania tejto komplexnej problematiky [2]. Nekvalifikované a
nesystémové rozhodovanie, navyše často pod vplyvom individuálnych záujmov, potom predurčuje neuspokojivé výsledky na dlhšie
obdobie.

Na tomto mieste sa preto treba spýtať, čo treba okrem skvelých vzorov a príkladov dokonalého využitia informačnej
technológie v knižnici poznať, aby sme sa priblížili požadovanej úrovni.

Prvou kľúčovou požiadavkou je identifikácia prostredia a procesov, v našom prípade sa predpokladá dokonalá znalosť
konkrétnej knižnice, všetkých jej základných komponentov, ako sú jej poslanie a pôsobnosť, personál, fondy, služby,
organizácia i celková infraštruktúra. Okrem tohto aktuálneho obrazu je dobré poznať dlhodobejšie zámery v širšom kontexte
súčinnosti s okolím – strategické ciele rozvoja inštitúcie, ktorých dosiahnutie sa má napomôcť aj zavedením novej techniky.
Uvedená metóda sa dávnejšie pomenovala ako systémový prístup, a hoci tento termín nie je príliš moderný, ide o východiskový
princíp.

Druhou základnou požiadavkou je profesionálny odhad potrebného potenciálu informačnej technológie na riešenie
stanovených úloh. Obvykle ide o návrh kapacít univerzálnej výpočtovej techniky, počet serverov a pracovných staníc, rozsah
operačných a diskových pamätí, typ a kapacitu komunikačných prepojení, ale tiež o vytypovanie špecializovaných prídavných
vstupných a výstupných zariadení, ako sú rôzne snímače, skenery, tlačiarne, jukeboxy a podobne. Návrh kapacít výpočtovej a
komunikačnej techniky a architektúry technického systému predpokladajú inžiniersky dizajn, ktorý treba rešpektovať ako ďalší
východiskový princíp.

Treťou základnou požiadavkou je reálny odhad dynamiky zmien a usmerňovanie vplyvu informačnej technológie na cieľové
prostredie a pracovné postupy. Rozhodujúcu úlohu tu zohráva ľudský faktor, ktorý na rozdiel od technológie nemožno inovovať,
možno ho však systematicky zveľaďovať – vychovávať, vzdelávať, školiť a motivovať [3]. Neodmysliteľným sprievodným javom sú
požiadavky na zmenu v organizácii práce a organizačných štruktúr dotknutej inštitucionálnej zložky. Tieto úlohy ležia najmä v
oblasti sociálnej komunikácie a vyžadujú dôsledný organizačný manažment, tretí východiskový princíp na úspešnú implementáciu
informačnej technológie v knižnici [4].


Implementácia informačnej technológie

Systémová implementácia informačnej technológie sa zakladá na dôslednom poznaní cieľového prostredia a charakteristík
informačného systému. Je to hľadanie odpovede na klasickú otázku “kde sme a kam kráčame?”. Objektívne hodnotenie
inštitucionálnych a personálnych predpokladov, podmienok a možností je rovnako dôležité ako analýza bezprostredného
spoločenského okolia. Okrem stanovenia zámerov na zlepšenie knižničných služieb treba identifikovať prípadné, takmer vždy
existujúce riziká a prekážky na dosiahnutie požadovaných cieľov. Najčastejšie problémy vyplývajú z ekonomických podmienok,
môžu však plynúť i z oblasti politickej a spoločenskej, pôsobiť zvnútra i zvonku inštitúcie. Systémová analýza je prvým
predpokladom na vypracovanie strategického plánu, v ktorom sa naznačia dlhodobé ciele knižnice a hlavné úlohy a očakávania
pri implementácii informačnej technológie, ktorá je prostriedkom na realizáciu prijatej stratégie rozvoja a naplnenie
poslania knižnice. V strategickom pláne treba podľa možností stručne obsiahnuť všetky inštitucionálne komponenty a aktivity.
Plán sa musí spracovať na obdobie s reálnym časovým horizontom, v ktorom môžu platiť východiskové parametre. Stratégia by sa
mala prijať rýchlejšie, než sa mení celková situácia, ale najmä informačná technológia. Spomínané plány a rozhodnutia sa
javia relatívne jednoduchšie, ak sa domáci vývoj prispôsobuje vyspelému svetu. Sú zdanlivo menej riskantné, uskutočňujú sa
však v odlišných, neraz oveľa horších podmienkach. Zachovanie istej miery svojbytnosti a nezávislosti však nesmie byť na
úkor synergického potenciálu integrácie s príbuznými a spolupracujúcimi systémami, a to aj v tom prípade, ak sa v niektorej z
oblastí kliesni a hľadá nová cesta.

Analytická fáza by mala vyústiť do návrhu dlhodobejšej koncepcie technologického rozvoja a inovácie knižnice ako
súčasti celkovej rozvojovej stratégie. Jednotlivé zámery sa formulujú v tomto pláne ako strategické ciele, ich realizácia sa
premieta do plánu operatívnych úloh a krátkodobých cieľov. Plánovanie realizačných krokov je sprevádzané hľadaním najlepších
možných riešení. V tejto etape nemožno podceňovať prípravnú študijnú fázu. Čím viac alternatív sa zvažuje alebo čím viac
finančných prostriedkov je k dispozícii, tým je úloha náročnejšia a riziko rozhodovania väčšie. Tento proces má byť
iteratívny, nie všetko nové bez ohľadu na kontinuitu vývoja automaticky znamená pokrok a zlepšenie. Takmer v každom prípade
býva najúčinnejším stimulom na zmenu kríza, treba ju však najskôr identifikovať, aby sa plánované riešenie nebodaj neminulo
cieľom.

Predpoklady na úspešnú realizáciu informačného systému sa vytvárajú aj zvolenou metódou jeho návrhu a realizácie. V
ideálnom prípade, ako sa ľudovo vraví na zelenej lúke, možno postupovať spôsobom top down, keď sa navrhuje celý systém podľa
jednotnej koncepcie s využitím unifikovaných typových a navzájom kompatibilných technologických podsystémov a prvkov. Čas
potrebný na projektovanie systému “od strechy” a na všeobecné prijatie jednotného riešenia sa však približuje životnému cyklu
informačnej technológie, nehovoriac o probléme zabezpečenia nárazového investičného zabezpečenia. Komplexný projekt
homogénneho integrovaného knižničného systému (siete) je síce ideálnou, v našich podmienkach však skôr teoretickou možnosťou.
Vďaka kontrolovateľnej miere centralizácie rozhodovania, optimálnej alokácii zdrojov a programovej deľbe práce je takýto
model systému ekonomicky najvýhodnejší a má predpoklady na to, aby bol organizačne a prevádzkovo optimálny.

Prirodzenejšia a našej praxi vlastnejšia je postupná výstavba a priebežná inovácia informačnej infraštruktúry zdola, t.
j. spôsobom bottom up. Zakladá sa na diferencovanom, zväčša aj koordinovanom prístupe k jednotlivým knižničným agendám a ich
technologickým podsystémom, ktoré sú funkčne a priestorove distribuované. Integrácia, ktorá je v tomto prípade skôr
spontánna, sa zabezpečuje dôsledným dodržiavaním štandardov na jednotlivých vrstvách informačného systému, tak ako ich
definuje komunikačný model ISO OSI. Súčasná informačná technológia inkorporuje požadované vlastnosti dolných vrstiev tohto
modelu – fyzickej, dátovej, sieťovej a transportnej
. Horné tri vrstvy – transakčná, prezentačná a aplikačná – sa viažu na programovú realizáciu konkrétnej agendy, ktorú
možno ovplyvniť výberom alebo aplikáciou vhodného softvéru. Informačný systém budovaný zdola má obvykle distribuovanú
architektúru, tvoria ho jednotlivé technologické podsystémy prepojené do siete prostredníctvom komunikačnej technológie.
Tento model umožňuje navzájom nezávislú, postupnú inováciu podsystémov, ktorá je v celkovom súčte síce nákladnejšia, ale
možno ju organizovať podľa aktuálnych daných kapacitných, časových a finančných možností [5].

Všeobecný prienik informačnej technológie do života spoločnosti, ktorý možno zreteľne pozorovať práve v prostredí
knižníc, nie je napriek častému zdaniu samovoľným procesom. Je a mal by byť riadený na základe dôsledne pripraveného plánu.
Plánovanie, organizácia a kontrola predstavujú základný manažérsky cyklus, ktorý sprevádza každú z etáp implementácie nových
prostriedkov a postupov. Ide obvykle o zmeny, ktoré sú v knižniciach vždy prijímané s obavami a rozpakmi. Paradoxne platí, že
najväčšou prekážkou pri elektronizácii knižnice bývajú už tradične konzervatívne zmýšľajúci knihovníci, bez ktorých
profesionality je však každá inovácia vopred odsúdená na neúspech. O čo viac publikácií o manažmente je na policiach knižníc,
o to menej skúseností býva s jeho uplatňovaním. Možno si napríklad predstaviť zjednodušený model knižnice, podľa ktorého sú
základnými zdrojmi fondy, infraštruktúra a tiež personál a inštitucionálna pamäť. Spoločenské poslanie knižnice sa realizuje
v nepretržitej intelektuálnej interakcii, ktorá sa opiera o akumulovaný informačný kapitál a disponibilnú informačnú
technológiu a vyznačuje najrôznejšími formami komunikácie. Informačný systém, podobne ako živý organizmus, má svoj životný
cyklus, starne spoločensky i technologicky. Implementácia informačnej technológie je súčasťou nepretržitej, cyklicky sa
obmieňajúcej postupnosti realizačných krokov – od analýzy a návrhu až po uvedenie systému do prevádzky. Vo všetkých etapách
tohto cyklu má rozhodujúcu úlohu ľudský faktor, skúsený personál a kompetentný manažment.


Informačná technológia a politika

Politika vyspelých demokratických štátov, založená na základných kultúrnych a humánnych hodnotách, sa v súčasnosti
zameriava na zabezpečenie čo najširšej dostupnosti k poznatkom a informáciám, účasti verejnosti na rozvoji a uplatnení
informačnej technológie a rozvoji kompetencií a schopností jednotlivca na jej efektívne využitie. Za rozhodujúce faktory
zmien spoločenskej praxe sa považuje digitalizácia informačného obsahu, konvergencia oblastí a postupov spracovania
informácií a pokračujúca globalizácia informačných sietí [6]. Spomínané trendy rozvoja a vlastnosti informačnej technológie
poskytujú nové možnosti na podporu slobody vyjadrovania a informácií, politického pluralizmu a kultúrnej rozmanitosti, ktoré
sú atribútmi stabilnej informačnej spoločnosti. Potenciál informačnej technológie možno využiť aj na zlepšenie otvorenosti a
efektívnosti administratívnych, správnych a vzdelávacích systémov na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Jej
rozširovanie a využitie však sprevádzajú niektoré negatívne javy a riziká pre jednotlivcov aj pre demokratickú spoločnosť
[7]. Súčasťou informačnej politiky preto býva aj hľadanie optimálneho regulatívneho rámca na obmedzovanie možností zneužitia
týchto nástrojov [8]. Na prípravu vládnych programov a informačnej politiky štátov EÚ sa v nedávnej minulosti deklarovali
nasledujúce zásady a úlohy [9]:

  • podpora čo najširšieho prístupu pre všetkých k novým informačným a komunikačným službám prostredníctvom rozsiahlej
    siete prístupových miest na verejných miestach;
  • aktivizácia zapojenia jednotlivcov do verejného života na národnej, regionálnej a miestnej úrovni prostredníctvom
    jednoduchého prístupu k verejným informáciám, oficiálnym textom a službám;
  • podpora slobodného toku informácií, názorov a myšlienok prostredníctvom nových médií a informačných sietí;
  • podpora individuálnej mobility a efektívnej medzinárodnej spolupráce na zabezpečenie lepšieho prístupu k informáciám,
    bezpečnosti a transparentnosti komunikácie;
  • rozvoj schopností a kompetencií jednotlivcov na využívanie informačnej technológie na všetkých úrovniach
    vzdelávacieho systému a v bežnom živote;
  • podpora využívania informačnej technológie v oblasti foriem umeleckého a literárneho výrazu a ako prostriedku na
    formovanie tvorivých partnerstiev, osobitne medzi umením, vedou a priemyslom;
  • rozvoj kultúrnych, vzdelávacích a ďalších produktov a služieb v zodpovedajúcej rozmanitosti jazykov a propagácia
    najväčšej možnej rozmanitosti produktov a služieb založených na využívaní informačnej technológie;
  • zabezpečenie rešpektovania ľudských práv a ľudskej dôstojnosti, najmä slobody vyjadrovania, ako aj ochrany slabých,
    ochrany súkromia a osobných údajov, ochrany jednotlivca pred každou formou diskriminácie;
  • zabezpečenie efektívnej ochrany vlastníkov autorských práv, ktorých diela sa šíria novými informačnými a
    komunikačnými službami a prijatie noriem a účinných opatrení na zaručenie autenticity elektronicky prenášaných dokumentov a
    právne záväzných dohôd.

Verejný prístup k informáciám a sloboda vyjadrovania patria k základným kameňom demokracie. Verejné knižnice a ďalšie
vzdelávacie a kultúrne inštitúcie, ktoré sa rozvinuli v ostatných dvoch storočiach, sú prirodzenou platformou na
kvalifikovanú správu a reprodukciu informačných zdrojov a na tvorbu a transfer poznatkov v informačnej spoločnosti. Symbióza
informačnej technológie a knižničnej praxe je preto nevyhnutná a verme, veľmi nádejná.


Literatúra


[1] WARNER, Julian: What should we understand by information technology (and some hints at other issues)?. In: Aslib
Proceedings. New Information perspectives. 52 , No. 9, October 2000, s. 350 – 370. ISSN 0001-253X


[2] KIMLIČKA, Štefan – BAKO, Michal: Výstavba a prevádzka automatizovaných informačných systémov v oblasti knižníc a
vedecko-technických informácií. Bratislava, SPN 1982. 356 s.


[3] MILIÁN, Roman: Informačná spoločnosť a informačná revolúcia. Hypertextová štúdia. verzia 1.3 (10/2000).


[4] KIMLIČKA, Š.: Metódy výberu knižničného softvéru a audit knižnično-informačných systémov. In: Výskum ako súčasť
procesov v knižnici – predpoklad úspešného manažmentu. Bratislava : UKB, 2000. s. 81 – 90.


[5] ANDROVIČ, Alojz: A könyvtári automatizálas ábécéje. In: Tudományos és müszaki Tájékoztatás, roč. 42, [1995], č.11 –
12, s. 437 – 447. ISSN 0041-3917


[6] ANDROVIČ, Alojz: Knižnice a informačná spoločnosť. Bratislava : UKB-NKC, 1998, 56 s. ISBN 80-85170-13-2


[7] MOORE, Nick: Neo-Liberal or Dirigiste, Policies for an information society". In: UNDERSTANDING INFORMATION
POLICY. Proceedings of a workshop held at Cumberland Lodge, Windsor, 22. – 24. July 1996. Eds. Ian Rowland, Bowker, London
1997, s. 89 – 100.


[8] VILKS, Andris: Recommendations of the Riga Conference on Censorship. In: LIBRARIES AND DEMOCRACY: The
responsibilities of the state, local authorities and professionals. Proceedings of the International Conference,
Strasbourg, 23.-25.November 1998, Council of Europe. Eds. Alison Rivers, DECS/CULT/POL/book(99)/ 7, s. 97 – 107. 60/p
62


[9] DECLARATION ON A EUROPEAN POLICY FOR NEW INFORMATION TECHNOLOGIES. Adopted by the Commitee of Ministers on 7 May
1999 at its 104 th. Session, Budapest.

Zdieľať: