60 rokov SNK v Martine
Zo Slovenska
Slovenská národná knižnica v Martine oslávila v dňoch 22. – 24. mája 60. výročie svojho vzniku. Je to vždy príležitosť
obzrieť sa späť, spomínať, hodnotiť. SNK prešla v uplynulom období mnohými peripetiami a s problémami hľadala svoje miesto v
knižničnom systéme na Slovensku. Je len potešiteľné, že úspešne.
V nasledujúcich číslach nášho časopisu vám na pokračovanie ponúkame príspevok venovaný rozvoju automatizácie a
využívania moderných informačných technológií v SNK, ktorých začiatky sú historicky späté so spracovávaním národnej
bibliografie.
I. História automatizácie v Slovenskej národnej knižnici v Martine
Úvahy o nevyhnutnosti začať spracúvať národnú bibliografiu moderným, počítačovým spôsobom sa datujú pamätnou poradou v
Ľubochni v roku 1969. Odborníci tu jednoznačne deklarovali požiadavku začať systematicky skúmať možnosti automatizácie, alebo
ako sa vtedajšou terminológiou hovorilo – “strojového spracovania” národnej bibliografie.
V roku 1970 vtedajšia federálna vláda schválila program štátnej informačnej politiky a jednou z úloh tohto programu,
ktorý bol známy ako program P 18, bola čiastková úloha
Výskum systému slovenskej národnej bibliografie a jej strojového spracovania, ktorú realizoval riešiteľský kolektív
vtedajšej Matice slovenskej. Cieľom bolo vyriešiť základné teoretické otázky systému slovenskej národnej bibliografie,
vytvoriť predpoklady pre optimálnu spoločenskú účinnosť národnej bibliografie, jej organické začlenenie v rámci celej
informačnej sústavy Československa i v medzinárodných reláciách. Ďalším cieľom bolo vyriešenie a experimentálne overenie
možností počítačového spracovania národnej bibliografie a jej pohotového vydávania pomocou nadväzných fotosádzacích
zariadení.
Skutočnosť, že vtedajšia slovenská národná bibliografia nemala písomne vypracované spracovateľské zásady, ani ujasnené
otázky svojich funkcií, predmetu, kumulácií a registrov značne komplikovala riešenie výskumnej úlohy, pretože tieto otázky
bolo treba podrobne študovať a koncepčne riešiť. V tých rokoch nebol k dispozícii ani vyhovujúci počítačový informačný systém
a nebolo známe ani analogické riešenie s nadväzujúcou fotosadzbou, disponujúcou kompletným znakovým repertoárom, potrebným
pre slovenskú národnú bibliografiu. Keďže išlo o systémové riešenie, bolo treba zohľadňovať väzby na spracovanie lístkov
ústrednej katalogizácie kníh, spracovanie štatistiky knižnej produkcie, ďalšie špecializované výstupy a nadväznosť na
retrospektívnu národnú bibliografiu.
Základnou otázkou, ktorú výskumný tím riešil, bola systémová výstavba národnej bibliografie, postavenie bibliografie
ako informačného systému, ktorý má osobitné poslanie v komplexnom informačnom systéme štátu. Z hľadiska používateľa je
nezastupiteľný, nijaký iný systém nedokáže plniť jeho funkcie ani saturovať potreby a požiadavky objektívne existujúce v
spoločnosti.
Určili sa prvky a zložky systému, funkcie národnej bibliografie, organizácia systému. Veľmi dôležitou úlohou bolo
určenie predmetu spracovania, predovšetkým znakov slovacity dokumentov, ktoré do systému patria, rozsah ich registrácie a
evidencie v národnej bibliografii a kritériá pre spracovanie článkov.
Ako súčasť systému národnej bibliografie sa skúmali používatelia, ich štruktúra, nároky a informačné správanie.
Obsahová a formálna výstavba slovenskej národnej bibliografie sa zaoberala predovšetkým bibliografickými metódami,
jazykom, bibliografickým popisom, kde treba spomenúť, že štandardizácia, unifikácia, vytváranie jednotnej štruktúry záznamov
a zbližovanie pravidiel popisu v medzinárodnom meradle bola jednou zo základných požiadaviek realizácie v priamej nadväznosti
na medzinárodné projekty ako UNISIST, NATIS a UBC. Pripomíname, že ide o začiatok 70. rokov, keď medzinárodná spolupráca bola
viac ako chúlostivá záležitosť.
Indexovanie a klasifikácia záznamov bola tiež takou chúlostivou záležitosťou. Riešitelia sa rozhodli ostať pri
klasických predmetových heslách s tým, že sa maximálne využijú možnosti počítačového spracovania pri zostavovaní registrov.
To sa i stalo vznikom tzv. predznačovaného predmetového hesla, kde predznačenie umožňovalo vytvárať z každého takéhoto pojmu
záhlavie v registri. Otázka klasifikácie, teda triedenia záznamov, bola rozporuplnou pre dôvod, ktorý je z dnešného hľadiska
neuveriteľný – riešitelia vybrali ako najvhodnejší systém Medzinárodné desatinné triedenie (stredné vydanie), čo sa niektorým
oponentom nepáčilo, odporúčali vtedy nové tzv. sovietske knihovnícko-bibliografické triedenie (KBT). Našťastie zdravý rozum
prevládol a MDT ostalo súčasťou národnej bibliografie.
Z technického hľadiska treba pripomenúť, že experimentálne overovanie začalo na organizačných automatoch Consul 253,
ktoré produkovali diernu pásku. Programový systém bol spracovaný vlastný (modifikácia ASTI-MODIF). Kúpiť systém zo zahraničia
neprichádzalo do úvahy. Vďaka externým riešiteľom z VUT Brno však tento systém fungoval dobre a na tie časy bol neuveriteľne
flexibilný. Osobitnú pozornosť si zasluhuje priama nadväznosť na fotosadzbu.
Záznamy sa spracúvali v Brne na počítači DATASAAB D21, sadzba sa realizovala v podniku Svornosť v Prahe. V roku 1974
dostala MS prvý minipočítač – Hewlett Packard 2100S (na nákup ktorého bola potrebná licencia vlády USA). Tento mal 32 KB
operačnej pamäte a na tie časy neuveriteľnú pamäť 5 MB na disku a jednu magneticko-páskovú jednotku. Neskôr MS kúpila vlastnú
fotosádzaciu jednotku Monophoto 400/8.
Koncom roku 1975 bola čiastková štátna výskumná úloha dokončená a oponenti priaznivo posúdili priebeh riešenia úlohy i
jej závery.
Riešenie úlohy si vyžiadalo vznik nového pracoviska v Matici slovenskej – oddelenia mechanizácie a automatizácie. Už v
roku 1976 sa v MS realizovala poloprevádzka počítačového spracovania a následnej fotosadzby registračného radu série A Knihy,
od roku 1977 v rutinnej prevádzke.
Štátna výskumná úloha Projekt automatizovaného systému slovenskej národnej bibliografie, ktorý riešila MS v roku 1977 –
1980 nadväzovala na výsledky riešenia predchádzajúcej výskumnej úlohy. Kým v prvej úlohe sa riešili základné teoretické a
systémové otázky národnej bibliografie, skúmali a overovali možnosti a predpoklady automatizácie, v druhej úlohe išlo už o
konkrétny projekt automatizovaného systému slovenskej národnej bibliografie vrátane jeho jednotlivých častí a nadväznosť
celého systému na domáce a zahraničné bibliografické a informačné systémy.
Závažným cieľom výskumu bolo teoretické doriešenie otázok vytvárania a fungovania bázy dát automatizovaného systému
slovenskej národnej bibliografie, možnosti rešeršovania z bázy dát a pod.
V priebehu riešenia sa vypracovali vykonávacie projekty na všetky série registračného radu (Knihy, Periodiká, Mapy,
Dizertačné práce, Špeciálne tlače, Firemná literatúra, Grafika, Hudobniny, Oficiálne dokumenty, Audiovizuálne dokumenty).
Taktiež sa spracoval vykonávací projekt na rozpisový rad Články. Súčasne sa realizovali aj experimenty automatizovaného
spracovania podľa jednotlivých radov a sérií.
Významným materiálom bolo spracovanie projektu kooperácie národnej bibliografie s inými automatizovanými informačnými
systémami doma a projekt spolupráce so zahraničnými národnými bibliografiami.
Riešenia a experimenty sa sústreďovali najmä na kvalitatívnu prestavbu celého systému spracovania národnej
bibliografie. Kým v prvej úlohe išlo najmä o možnosť počítačovej realizácie spracovania národnej bibliografie, v druhej už o
kvalitu vstupného spracovania, zvládnutie novej techniky a nových pracovných postupov. Určili sa funkcie systému národnej
bibliografie, ktoré viac-menej platia podnes, prvky a zložky systému a definoval sa používateľ. Za východiskový objekt
automatizovaného systému slovenskej národnej bibliografie sa považovali zverejnené a multiplikované slovacikálne dokumenty.
Dosť podrobne sa spracovala typológia dokumentov, pri ktorej sa vychádzalo z medzinárodných zvyklostí a súčasne sa
prihliadalo na domáce tradície.
V rámci vstupného spracovania (spracovania záznamu) sa spracovala nielen technológia, ale predovšetkým popisné prvky,
vrátane metodických materiálov, obsahová analýza dokumentov, vstupné formuláre pre jednotlivé rady a série a organizácia bázy
dát.
Za základné výstupy sa ďalej považovali tlačené formy národnej bibliografie, za vedľajšie výstupy sa považovali lístky
ústrednej katalogizácie a špecializované rešerše na vopred zadanú tému. Problematika rešeršovania z bázy dát sa stávala stále
naliehavejšou, technické možnosti sme však nemali také, aby sme mohli pracovať on-line. Preto sme navrhli rešeršovanie podľa
formálnych deskriptorov na vopred dohodnuté písmenové, číselné alebo alfanumerické kódy, určené na označenie nejakej
vlastnosti dokumentu, resp. jeho príslušnosti do určitého súboru či skupiny. Tieto deskriptory umožňovali rýchle spracovanie
opakovaných výstupov a v istej modifikácii sa používajú dodnes.
Realizovali sa experimenty na možnosť efektívneho rešeršovania podľa znakov MDT, predmetových hesiel a jednotlivých
prvkov popisu. Výsledky potvrdili, že systém zodpovedá nárokom naň kladeným. Taktiež sa experimentovalo s možnosťou
kooperovať so systémom českej národnej bibliografie, testovala sa kompatibilita a prepojiteľnosť oboch systémov. Výsledky
dopadli priaznivo, návrhy na realizáciu však, žiaľ, ostali len v deklaratívnej rovine.
Taktiež sa uvažovalo o spolupráci s inými informačnými systémami doma i v zahraničí, najmä so systémami VTEI.
Z hľadiska riešenia technologickej linky ostáva ešte ako vstupné médium dierna páska (organizačné automaty Consul),
uvažuje sa však už o priamom zápise na magnetickú pásku. Naďalej sa spracúvajú záznamy v Brne na VUT na počítači DATA SAAB
21, v roku 1980 sa však už skúša spracovanie na vlastnom počítači HP 2100 S, ktorý bol postupne rozšírený o ďalšie diskové
jednotky na celkovú kapacitu 20 MB, dve magnetickopáskové jednotky a tlačiareň HP 2613. To umožnilo triediť i pomerne veľké
súbory. Neskôr bol tento počítač inovovaný procesorom HP 1000 s väčšou pamäťou a slúžil až do konca 80. rokov. Operačný
systém DOS umožňuje len jednoužívateľský, jednoúlohový prístup. Neskoršie sa začal využívať viacužívateľský operačný systém
RTE. Fotosadzba sa vykonáva naďalej v tlačiarňach Svoboda v Prahe systémom DIGISET, ale postupne sa sťahuje do Martina na
fotosadzbu Monophoto 400/8, a vzhľadom na jej nedostatočnú kapacitu neskôr aj v tlačiarňach Neografia v Martine na systémoch
LINOTRON.
V roku 1980 sa začína s rutinnou prevádzkou rozpisového radu Články, od roku 1983 je celý systém súbežnej slovenskej
národnej bibliografie spracúvaný v automatizovanom režime.
V prvej polovici 80. rokov sa postupne celé počítačové spracovanie presúva do Matice slovenskej v Martine a nabieha
rutinné spracovanie všetkých sérií registračného i rozpisového radu podľa typológie dokumentov.
Vytvára sa nová generácia vlastného parametricky riadeného aplikačného programového systému MIPS.
Vzhľadom na rastúce potreby a požiadavky používateľov i knihovníkov a rýchlom vývoji výpočtovej techniky, umožňujúcej
realizáciu rozsiahlejších projektov a databáz, sa ku koncu polovice 80. rokov začína uvažovať o ďalšom vývoji automatizácie a
rozšírení automatizovaného spracovávania na všetky dokumenty získavané do SNK (teda nielen tie, ktoré patria do systému
Slovenskej národnej bibliografie).
(pokračovanie v nasledujúcom čísle)