Programy elektronizácie knižníc na Slovensku – systémové kroky na ich realizáciu

O potrebe elektronizácie knižníc sa už dlhé roky vedú diskusie na rôznych úrovniach, ale v tomto období, keď už je na svete nový Knižničný zákon aj Stratégia rozvoja slovenského knihovníctva do roku 2006, je viac ako nutné podniknúť rozhodujúce kroky v tejto veci. O tom, že to vôbec nie je jednoduché, ale nanajvýš potrebné, hovorí aj autor tohto článku. Prichádza s troma variantmi riešenia elektronizácie knižníc, pričom podrobne poukazuje na ich výhody aj nevýhody.

História programov elektronizácie knižníc

Snaha o systémové zabezpečenie elektronizácie knižníc na Slovensku za posledných päť rokov sa odráža v troch projektoch elektronizácie. Prvý bol spracovaný v roku 1996 v Slovenskej národnej knižnici v Matici slovenskej v Martine (Slížová – Prokop, 1996), ale k jeho realizácii nedošlo. Druhý vypracovala Katedra informatiky a výpočtovej techniky FEI STU pre MK SR a Univerzitnú knižnicu v Bratislave (Projekt, 1999), ktorá ho predložila ako návrh vedecko-technického projektu Ministerstvu školstva SR v roku 1999. Tento projekt bol v roku 2000 schválený s tým, že ho treba dopracovať a spresniť. Stav elektronizácie a informatizácie v knižniciach analyzovaný v týchto dvoch projektoch je charakterizovaný ako kritický vzhľadom na technickú a programovú nekompatibilitu, nízku úroveň kooperácie, nerozvinutú komunikačnú infraštruktúru a úplný nedostatok spoločne využívaných elektronických informačných zdrojov a služieb (Projekt, 1999). Spoločným znakom oboch projektov je vytvoriť projekt “jednotného” knižničného systému v Slovenskej republike, ktorý by mal zabezpečiť štát zo svojho rozpočtu. Obidva projekty vypočítavajú finančné prostriedky, ktoré je potrebné vyčleniť zo štátneho rozpočtu, resp. iných zdrojov, na vybudovanie takéhoto systému. Predpokladané sumy (rádovo 0,8 – 1,6 miliardy Sk) sú však dostatočnou zárukou na to, aby projekt ako celok bol pre súčasnú (i minulú) štátnu administratívu, ktorá nepovažuje vzdelávanie, vedu a kultúru za prioritné oblasti, neprijateľný. Navyše projekt elektronizácie z roku 1999 je orientovaný len na UKB, SNK a krajské knižnice, čo síce tvorí v určitom zmysle kostru verejných knižníc, ale neuvažuje so špecializovanými vedeckými knižnicami, akademickými knižnicami, ostatnými verejnými knižnicami na úrovni nižších územných celkov (okresov), špeciálnymi knižnicami a školskými knižnicami. Technologické a technické zabezpečenie je v projekte navrhnuté na základe najnovších poznatkov, ale je orientované modelovo na jednu hardvérovú a operačnú platformu, ktorá sa uplatňuje vo viacerých vyspelých krajinách EÚ a v USA. Nie všetky modely sú však bez problémov prenositeľné do iného ekonomického, politického a spoločenského prostredia.

Snaha o vytvorenie “jednotného” knižnično-informačného systému na báze rovnakého knižničného softvéru, databázového systému a operačnej platformy má určite veľa výhod, o čom svedčia aj mnohé zahraničné príklady, ale ako každý centralistický model,aj tento zvádza k snahám o určité ovládnutie prostredia (zo strany dodávateľa technológií aj zo strany manažmentu projektu). Centralistické modely sú vo všeobecnosti jednoduchšie na ovládanie, zjednodušujú život podriadených prvkov (o všetko sa stará centrum), ale vďaka prirodzenej snahe o eliminovanie konkurencie takmer vždy vedú k potláčaniu iniciatívy a v konečnom dôsledku aj svojho rozvoja. V súčasnosti už existencia a plné využívanie medzinárodných a národných štandardov a protokolov (v knižnično-informačnej oblasti najmä Z39.50, resp. ISO 23950 a perspetívne aj XML, ISO 2709, ISO 10646-UNICODE, AACR2, UNIMARC, ISBD) vylučuje potrebu “úplnej jednotnosti” a umožňuje využívanie ľubovoľných operačných a softvérových nástrojov na sieťovú kooperáciu pri tvorbe a využívaní súborných katalógov, súborov autorít a informačných zdrojov bez väzby na spoločnú hardvérovú, operačnú a softvérovú platformu.

Projekt z roku 1999 (Projekt, 1999) je typickým predstaviteľom takéhoto centralistrického modelu. Poskytol odporúčanie na hardvérovú platformu založenú na báze procesorov RISC a operačných systémov UNIX, ktorú konkretizoval na počítače SUN a operačný systém Solaris firmy Sun Microsystems. Toto riešenie spolu s návrhom štruktúry knižničnej siete LAN pripojenej na internet a návrhom knižničného, informačného a komunikačného servera a pracovných staníc môže byť síce využité ako východisko na vypracovanie projektov informatizácie konkrétnych knižníc (s rozsahom fondov a služieb od krajských knižníc vyššie), ale pre menšie akademické knižnice a verejné knižnice s menším rozsahom fondov a služieb bude pravdepodobne toto riešenie finančne a obslužne náročné. Navyše jednotlivé knižnice sú v rôznych štádiách pripravenosti a plošné nasadenie hocijakého riešenia by mohlo priniesť aj negatívny efekt. Podobná situácia je aj v oblasti integrovaných knižničných softvérových produktov, kde vývoj ide prudko dopredu. Okrem kvality softvéru treba brať do úvahy aj servisnú pohotovosť a možnosti zákazníckeho prispôsobenia. Skúsenosti ukazujú, že veľkí zahraniční dodávatelia zneužívajú monopolné, resp. proprietarné postavenie. Podobná situácia je aj pri výbere databázového stroja, kde často prevláda marketingová úspešnosť nad skutočnými kvalitami v aplikačnej oblasti typickej pre knižnice, t. j. práca so záznamami s premenlivou dĺžkou, veľkým (prakticky neobmedzeným) počtom opakovateľných polí a väzbami v súlade so štruktúrami typu MARC. Napríklad pri testovaní rôznych databázových strojov na spracovanie a vyhľadávanie MARC-ovských štruktúr pri veľkosti bázy dát 400 000 záznamov bol postrelačný objektovo orientovaný DBS Intersystem Cache až 15-krát rýchlejší ako DBS ORACLE.

“Tretí” projekt elektronizácie knižníc v SR – rok 2000

Na základe týchto skutočností a tiež v súvislosti s prijatím nového knižničného zákona (zákon č. 183/2000) rozhodla Ústredná knižničná rada MK SR, aby sa na dopracovaní projektu z roku 1999 zúčastnili aj ďalší odborníci. Bol vypracovaný tretí projekt elektronizácie, v rámci ktorého bola urobená nová analýza a návrh postupu na prípravu projektov pre Program elektronizácie knižníc ako súčasti rozvoja informačných sietí SR v rámci stratégie rozvoja slovenského knihovníctva do roku 2005 (Androvič et al., 2000).

Národný knižničný systém tvoria v zmysle zákona č. 183/2000 Z. z. o knižniciach tieto typy knižníc:

1. Slovenská národná knižnica v Martine
2. Vedecké knižnice (5 univerzálnych, 3 špecializované)
3. Akademické knižnice (20 celouniverzitných, resp. ústredných + okolo 20 samostatných fakultných)
4. Verejné knižnice (podľa štatistiky k 31. 12. 1999 – 5 krajských štátnych knižníc, 31 regionálnych štátnych knižníc, 100 mestských, 307 obecných knižníc s profesionálnym zamestnancom, 2 253 obecných knižníc s neprofesionálnym pracovníkom)
5. Školské knižnice (okolo 6 000 knižníc na základných a stredných školách)
6. Špeciálne knižnice

“Tretí” projekt elektronizácie, resp. informatizácie a internetizácie, počíta s postupnou informatizáciou knižnično-informačných procesov a služieb všetkých knižníc typu 1 – 3, v oblasti verejných knižníc (typ 4) po úroveň regionálnych knižníc a vybraných špeciálnych knižníc (Parlamentná knižnica NR SR v Bratislave, Slovenská knižnica pre nevidiacich M. Hrebendu v Levoči, Knižnica pre mládež mesta Košice). Pre mestské a školské knižnice sa počíta s technickým vybavením a pripojením k internetu.

Projekt je založený na skutočnosti, že svetový trend otvorených systémov pri dodržiavaní dohodnutých štandardov umožňuje práve v oblasti knižničných softvérových systémov pri využívaní štandardov a odporúčaní AACR2, UNIMARC, ISO 2709, ale najmä protokolu Z39.50 komunikovať a spolupracovať medzi knižnicami na rôznych operačných a databázových platformách. Toto dovoľuje navrhovať aj také riešenia, ktoré nevyžadujú jednotnú softvérovú, operačnú a hardvérovú platformu.

Tento (tretí) Program elektronizácie knižníc ako súčasť rozvoja informačných sietí SR je zameraný na postupné vybudovanie národného knižnično-informačného systému (Androvič et al, 2000, Kimlička et al., 2000). Národný knižnično-informačný systém bude budovaný v súlade s najnovšími poznatkami a trendom 21. storočia ako kooperatívny sieťový informačný systém poskytujúci dokumenty, informácie a verejné informačné služby odbornej aj laickej verejnosti s využitím modernej informačnej techniky a technológie. Centrálnym integračným a výkonným nástrojom na plnenie týchto služieb budú súborné katalógy a súbory autorít budované s využitím štandardov. Cieľom systému je zabezpečiť používateľom prístup k informačným zdrojom knižníc v SR a vo svete vrátane virtuálnych informačných zdrojov bez ohľadu na ich lokalizáciu.

Je zrejmé, že vzhľadom na rôznorodosť prvkov tvoriacich knižnično-informačný systém nie je možné stanovovať v tejto fáze nejaké konkrétné úlohy a ciele pokrývajúce komplexne riešenú problematiku. Preto sa navrhuje vytvoriť systémový mechanizmus, ktorý bude slúžiť na optimálne prideľovanie finančných prostriedkov nevyhnutných na realizáciu spomínaneho programu elektronizácie knižníc. Základom tohto mechanizmu by malo byť zriadenie nezávisleho riadiaceho výboru Programu elektronizácie knižníc. Konkrétne projekty budú iniciovať jednotlivé knižnice a konzorciá pri rešpektovaní pravidiel a odporúčaní stanovených v Programe elektronizácie knižníc. Úlohou riadiaceho výboru bude posudzovať predkladané projekty z hľadiska priorít a zásad stanovených Programom elektronizácie knižníc. Konkretná realizácia prijatých projektov bude už v kompetencii jednotlivých knižníc. Mechanizmus výberu projektov možno teda charakterizovať ako dvojstupňový. Prvý stupeň spočíva v prihlásení projektu konkrétnej knižnice do Programu elektronizácie knižníc, kde riadiaci výbor programu vyberie projekty podľa ich kvality, pripravenosti knižnice a podľa súladu projektu s prioritami a strategickými cieľmi knihovníctva a knižníc SR. Druhý stupeň bude verejná súťaž na výber hardvéru a softvéru podľa projektu a prijatých zásad (zásady na výber knižničného softvéru budú súčasťou pravidiel vypracovaných riadiacim výborom programu).

Projekty informatizácie v rámci Programu elektronizácie knižníc by mali byť prednostne orientované na sieťové kooperačné knižnično-informačné systémy, ktoré musia spĺňať minimálne tieto podmienky:

• zabezpečovať kooperatívne spracúvanie dokumentov na báze štandardov,
• zabezpečovať kooperatívne využívanie elektronických informačných zdrojov a dokumentov na báze celoštátnych licencií,
• prepájať informačné zdroje vytvárané kooperujúcimi knižnicami s “externými” zdrojmi relevantnými pre používateľov systému,
• zabezpečovať koordináciu a údržbu spoločných informačných zdrojov (súborné a virtuálne katalógy, bázy dát, súbory autorít, kódovníky, pravidlá a pod.),
• zabezpečovať štandardizované rozhranie na prístup k informačným zdrojom pre svojich používateľov (Z39.50 a perspektívne aj XML),
• vytvárať pre svojich používateľov informačné brány s možnosťou prepojenia na plné texty všetkých druhov dokumentov prístupných alebo uložených vo virtuálnom priestore.

Projekty by mali komplexne riešiť všetky fázy plánovania a projektovania informačných systémov vrátane nákladov na prípravu projektov, zabezpečenie a ochranu dát aj fondov, licenčné a servisné poplatky, školenia pracovníkov, pravidelný audit a vývoj systému.

Paralelne s projektmi informatizácie sa budú podporovať celoplošné projekty vzdelávacích aktivít spojených s informatizáciou knižníc.

Priority jednotlivých knižníc sú pri zachovaní konkurenčnosti projektov a pripravenosti knižníc tieto:

• Slovenská národná knižnica v Martine – gestor súborného katalógu kníh, súborov autorít a Slovenskej národnej bibliografie,
• Univerzitná knižnica v Bratislave – gestor súborného katalógu periodík a seriálov, gestor MMVS,
• Ústredná knižnica Slovenskej akadémie vied – gestor súborného katalógu (centrálnej bázy dát) publikačnej činnosti vedeckých a pedagogických pracovníkov v SR,
• vedecké a akademické knižnice ako prioritní prispievatelia do súborných katalógov,
• verejné knižnice na úrovni regiónov a miest ako základné prístupové miesta k informáciám pre občanov a spracovatelia regionálnych databáz v rámci bibliografického systému.

Základným predpokladom internetizácie knižníc je to, aby boli napojené na globálne sieťové prostredie. Pre knižnice financované z verejných zdrojov (okrem akademických a školských) sa navrhuje vytvoriť také legislatívne a organizačné opatrenia, aby sa knižnice mohli pripojiť do siete GOVNET a prostredníctvom nej sa stať prvkom globálneho sieťového prostredia. Konkrétne technické riešenie (pevná linka, mikrovlnné spojenie, spojenie optikou a podobne) bude závisieť od podmienok a možností jednotlivých knižníc. Toto riešenie bude v konečnom dôsledku lacnejšie, ako keby si každá knižnica riešila problém pripojenia k internetu individuálne cez rôznych providerov internetových služieb.

Časť akademických a školských knižníc je už pripojená na sieť SANET. V tejto úlohe (na rozdiel od predchádazajúcej) ide teda o vytvorenie takých technických a finančných podmienok pre ďalší rozvoj SANEt-u, aby sa naň mohli pripojiť aj ostatné, doteraz nepripojené knižnice tohto typu.

Pripojenie na globálne sieťové prostredie (GSP) cez GOVNET či SANET, predstavuje nevyhnutnú, ale nie postačujúcu podmienku internetizácie knižníc. Projekty internetizácie zamerané na konkrétne riešenia využívania i poskytovania informačných zdrojov cez GSP budú predkladať konkrétne verejné knižnice riadiacemu výboru Programu elektronizácie knižníc.

Preškolenie knihovníkov v predmetnej oblasti a ich ďalšie celoživotné (permanentné) vzdelávanie je dôležitou podmienkou na úspešné naplnenie Programu elektronizácie knižníc. Zmyslom navrhovanej úlohy je podporiť vznik systému školiacich stredísk regionálne rozmiestnených tak, aby vhodne pokrývali celý knižnično-informačný systém v SR.

Základné prvky tohto systému budú zrejme predstavovať knižnice a inštitúcie, ktoré sa školiacou činnosťou zaoberajú už teraz (KKIV FiF UK, SNK, CVTI SR, UKB), ale bude potrebné, aby vznikli i ďalšie strediská v iných regionálnych centrách. Výber konkrétnych inštitúcií nebude však taxatívne závisieť od ich sídla, ale skôr od kvality projektov, ktoré predložia. Na výber (finančnú podporu) predložených projektov sa využije už opísaný dvojstupňový mechanizmus, rovnako ako v prípade projektov informatizácie alebo internetizácie knižníc.

Varianty riešenia programu elektronizácie knižníc v SR

Technologické a technické zabezpečenie Programu elektronizácie knižníc je možné riešiť dvoma základnými strategickými cestami. Prvá cesta (A) je charakterizovaná výberom a zakúpením národnej multilicencie na moderný knižničný softvérový systém a príslušný databázový systém, druhá cesta (B) je charakterizovaná individuálnym výberom knižničného softvérového systému a príslušného databázového systému. Na doplnenie treba uviesť ešte aj tretiu možnú cestu (C) – vlastný vývoj knižničného softvérového systému. Výhody a nevýhody jednotlivých ciest sú takéto (Kimlička et al., 2000):

(A) Národná multilicencia na knižničný softvérový systém

Výhody:

• cenové zvýhodnenie za predpokladu dohody s dodávateľom (tvorcom, distribútorom),
• možnosť zriadenia národného servisného a školiaceho strediska pre vybraný systém,
• možnosť spoločného postupu knižníc pri požiadavkách na úpravy systému,
• kvalifikovaný výber a vypracovanie typovej zmluvy na dodávky, inštaláciu a servis,
• výhody centralistických modelov v oblasti riadenia a ovládania systému.

Nevýhody:

• nutnosť veľkého investičného vkladu na zakúpenie národnej multilicencie v prvom roku realizácie projektu bez ohľadu na pripravenosť jednotlivých knižníc,
• nemožnosť plného využitia a prípadných finančných výhod aktualizácie knižničného softvérového systému, ktorý bude iný, ako je národný výber (to sa týka s veľkou pravdepodobnosťou viac ako 60 – 70 % knižníc),
• slovenský trh nie je taký veľký, aby sa veľkým firmám oplatilo pristúpiť na cenové zľavy pri vydávaní národných multilicencií,
• monopolizácia jedného dodávateľa a tým aj možnosť diktovania cien za upgrade, servis, úpravy a pod.,
• väzba na proprietarné (viazané na jednoho výrobcu, resp. jeden systém) riešenia a nutnosť kooperácie systémov vyvoláva sieťové efekty “zatvárajúce” používateľov na jednu platformu riešenia, ktorá nemusí byť daná kvalitou, ale iba predchádzajúcim rozhodnutím, čo môže pôsobiť negatívne a zastaviť ďalší vývoj,
• programové vylúčenie súťaživosti dodávateľov knižničného softvéru výrazne obmedzuje alebo dokonca vylučuje pôsobenie štandardných trhových mechanizmov, čo je v rozpore so snahou zapojenia Slovenska do Európskej únie,
• centralizácia modelov v oblasti iniciatívy, súťaživosti a ďalšieho rozvoja jeho prvkov a celku.

(B) Individuálny výber knižničných softvérových systémov v rámci projektov

Výhody:

• rešpektuje sa pripravenosť a špecifické podmienky jednotlivých knižníc,
• požiadavky na investície môžu byť rozdelené na viac rokov,
• možnosť plného využitia a prípadných finančných výhod aktualizácie existujúceho knižničného softvérového systému,
• prideľovanie finančných prostriedkov môže lepšie odrážať priority a reálne možnosti štátu,
• existencia a plné využívanie medzinárodných a národných štandardov a protokolov (v knižnično-informačnej oblasti najmä Z39.50, resp. ISO 23950, ISO 2709, ISO 10646-UNICODE, AACR2, UNIMARC, ISBD) umožňuje využívanie ľubovoľných operačných a softvérových nástrojov na sieťovú kooperáciu pri tvorbe a využívaní súborných katalógov, súborov autorít a informačných zdrojov bez väzby na spoločnú hardvérovú, operačnú a softvérovú platformu,
• neskorší výber a nasadzovanie knižničného softvéru môže mať oproti ceste (A) výhodu v tom, že sa zakúpi modernejší a možno aj cenove výhodnejší systém,
• konkurenčné prostredie pre dodávateľov softvéru môže viesť k cenovému zvýhodneniu knižníc,
• podpora iniciatívy, súťaživosti a rozvoja prvkov systému vedúca k rozvoju systému ako celku.

Nevýhody:

• možnosť zastavenia finančnej podpory Programu elektronizácie knižníc v ďalších rokoch (toto je nevýhoda za predpokladu, že by pre cestu A boli v roku 2001 – 2002 k dispozícii prostriedky na zakúpenie národných multilicencií, čo je málo pravdepodobné),
• nutnosť opätovnej špecifikácie dodávok a dodávateľskej zmluvy pre každú knižnicu alebo skupinu knižníc (túto nevýhodu možno eliminovať dozorom riadiaceho výboru programu),
• strata synergického potenciálu, rozptyl domácich riešiteľských a implementačných kapacít,
• náročnejšie riadenie a ovládanie systému ako celku.

(C) Vlastný vývoj aplikačného programového vybavenia

Vlastný vývoj integrovaného knižnično-informačného systému, ktorý by sa mohol jednotne nasadiť vo všetkých knižniciach financovaných z verejných zdrojov, je tiež jedným z variantov, ktorý si zaslúži pozornosť najmä z ekonomického a dlhodobého rozvojového hľadiska. Podobný úspešný projekt (COBISS) sa realizoval v Slovinsku, ktoré má v súčasnosti v integrovanej knižničnej sieti prepojené všetky knižnice vrátane bibliobusov. Predpokladom na jeho realizáciu je však existencia štátom podporovanej vývojárskej (projektovej a programátorskej) organizácie, čo v súčasných ekonomických a politických podmienkach nie je reálne, a preto ju ani podrobnejšie neanalyzujeme.

Analýza systémových prístupov (variantov) riešenia programu elektronizácie

Základná filozofia “tretieho” projektu elektronizácie vychádza z poznatku nemožnosti celoplošného riešenia a jednorazového finančného pokrytia vybudovania knižničného systému v SR. Základným princípom je “projektový prístup” jednotlivých zložiek systému, ktorý by mal zabezpečiť pripravenosť knižníc a postupné budovanie celoštátneho systému na základe jednotných štandardov a princípov fungovania národného knižničného systému.

Analýza potvrdila, že jednotlivé knižnice sú veľmi rozdielne pripravené na aplikáciu náročnejších softvérových systémov. Graf č. 1 ukazuje súčasné (november 2000) percentuálne rozdelenie správy knižničného softvéru (KSW), databázového systému (DBS) a siete (NET) medzi interných a externých správcov. Zvyšok do 100 % predstavujú knižnice, ktoré nemajú žiadnych správcov. Graf potvrdzuje, že približne len jedna tretina knižníc má zabezpečenú správu knižničného softvéru (KSW), databázového systému (DBS) a siete (NET) vlastnými silami. V prípade cesty (variantu) A by to bolo ešte menej, pretože by sa pravdepodobne vybral systém, ktorý je náročnejší na správu (na báze DBS Oracle a Unix). Predovšetkým oblasť verejných knižníc na úrovni regionálnych a mestských knižníc nie je na túto situáciu vôbec pripravená.

Cenové zvýhodnenie pri variante A by bolo “zaplatené” postupným zánikom existujúcich softvérových systémov odlišných od vybraného systému. V prípade výberu VTLS/Virtua by sa to týkalo 95 % knižníc, v prípade Aleph 500 91 %, v prípade Rapid Library 65 %, v prípade OLIB 98 % a v prípade výberu iného systému všetkých 100 % knižníc (pozri graf č. 2 – súčet percentuálneho zastúpenia jednotlivých knižničných softvérových systémov prevyšuje 100 %, pretože niektoré knižnice využívajú viacej systémov). Okrem toho by sa určitým spôsobom stratil aj “kapitál” vložený do školení na existujúce systémy a do prác spojených s ich implementáciou. To isté sa týka aj operačného a sieťového prostredia.

 

Graf č. 1

Graf č. 2 Podiel knižničných softvérových
systémov v knižniciach SR

 

Možnosť zriadenia národného servisného a školiaceho strediska pre vybraný systém, možnosť spoločného postupu knižníc pri požiadavkách na úpravy systému, kvalifikovaný výber a vypracovanie typovej zmluvy na dodávky, inštaláciu a servis sú však nespornou výhodou variantu A. Jeho reálnosť je však spochybnená potrebou veľkej sumy na začiatku projektu a ochotou pristúpiť na výhodnejšie licenčné podmienky zo strany zahraničných firiem, pretože slovenský trh je príliš malý.

Výhodou variantu B je, že rešpektuje pripravenosť a špecifické podmienky jednotlivých knižníc, požiadavky na investície môžu byť rozdelené na viac rokov, je tu možnosť plného využitia a prípadných finančných výhod aktualizácie existujúceho knižničného softvérového systému a prideľovanie finančných prostriedkov môže lepšie odrážať priority a reálne možnosti štátu.

Ďalším argumentom pre variant B je existencia a plné využívanie medzinárodných a národných štandardov a protokolov v knižnično-informačnej oblasti, ktoré umožňuje využívanie ľubovoľných operačných a softvérových nástrojov na sieťovú kooperáciu bez väzby na spoločnú hardvérovú, operačnú a softvérovú platformu, ktorá je výhodou variantu A. Neskorší výber a nasadzovanie knižničného softvéru môže mať oproti variantu A výhodu v tom, že sa zakúpi modernejší a možno aj cenove výhodnejší systém a nakoniec konkurenčné prostredie pre dodávateľov softvéru môže viesť k cenovému zvýhodneniu knižníc.

Nevýhodou variantu B je potreba individuálnych výberových konaní (tá sa môže eliminovať konzorciálnym výberom skupiny rovnako pripravených a typovo i rozsahovo podobných knižníc) a nutnosť opätovnej špecifikácie dodávok a dodávateľskej zmluvy pre každú knižnicu alebo skupinu knižníc – túto nevýhodu možno eliminovať dozorom riadiaceho výboru programu a využitím pozitívnych a negatívnych skúseností z predchádzajúcich projektov a výberových konaní.

Najdôležitejšie je však to, že variant A programovo vylučuje neskoršiu súťaživosť dodávateľov a určitým spôsobom potláča systémový prístup založený na tom, že každá knižnica musí preukázať pripravenosť predložením projektu, ktorý sa bude hodnotiť podľa jednotných kritérií. Tento prístup zabráni tomu, aby sa plošne dodal softvér do všetkých knižníc, teda aj tam, kde na to nie sú podmienky a kde nebude môcť byť využitý.

Štatistická analýza dotazníkov z prieskumu stavu informatizácie v slovenských knižniciach preukázala, že hypotéza, ktorá podporuje cestu B pri výbere knižničného softvéru, resp. postupu pri budovaní knižnično-informačného systému slovenských knižníc, je pravdivá. Porovnanie výhod a nevýhod ciest A a B a ich konfrontácia s výsledkami štatistickej analýzy potvrdzuje viac výhod pre cestu B – pre individuálny výber projektovo podložených riešení s rešpektovaním dohodnutých štandardov a funkcií softvérových systémov. Cesta B navyše garantuje aj organizačnú a personálnu pripravenosť knižníc, podloženú projektom a podporuje iniciatívu a rozvoj jednotlivých knižníc.

 

---

Bibliografické odkazy

ANDROVIČ, A. et al. 2000. Projekt elektronizácie knižníc ako súčasť rozvoja informačných sietí SR (CASLIN) : vedeckotechnický projekt. Bratislava : Univerzitná knižnica v Bratislave, 2000. 55 s. + príl.

KIMLIČKA, Š. – CVIK, O. – ANDROVIČ, A. 2000. Projekt systémového zabezpečenia elektronizácie knižníc ako súčasť rozvoja informačných sietí SR.In: Projekt elektronizácie knižníc ako súčasť rozvoja informačných sietí SR (CASLIN) : vedecko-technický projekt. Bratislava : Univerzitná knižnica v Bratislave, 2000, s. 6 – 25.

KIMLIČKA, Š. 2001. Informatizácia slovenských knižníc v roku 2000 a systémové zabezpečenie rozvoja knižnično-informačného systému. In: INFOS 2001: zborník z 31. medzinárodného informatického sympózia, ktoré sa konalo v dňoch 2. – 5. apríla 2001 v Starej Lesnej. Bratislava : Centrum VTI SR, 2001, s. 26 – 37.

Návrh Koncepcie štátnej vednej a technickej politiky (do roku 2005). Bratislava : Ministerstvo školstva SR, 2000. Materiál na rokovanie vlády SR.

Návrh Stratégie rozvoja slovenského knihovníctva do roku 2005. Bratislava : Ministerstvo kultúry SR, 2000. 13 s. URL: http://www.culture.gov.sk.

Projekt elektronizácie knižníc ako súčasť rozvoja informačných sietí SR. Bratislava : Katedra informatiky a výpočtovej techniky FEI STU, 1999. 38 s.
http://www.ulib.sk/UMKIS/elektron.htm  

SLÍŽOVÁ, D. – PROKOP, I. 1996. Program elektronizácie knižníc ako súčasť rozvoja informačných sietí SR. Martin : Slovenská národná knižnica-Matica slovenská, 1996. 12 s.

Slovensko a Európska únia : integrácia Slovenskej republiky do Európskej únie. časť 3.2 Inovácie. 2000. [8 s.]. URL: http://integracia.government.gov.sk/Documenty/Acquis2000/3_2_1.shtml

Uznesenie č. 724/2000. Vláda Slovenskej republiky. http://www.government.gov.sk/uznesenia/2000/0913/u_0724_2000.html

Zákon č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej.