Organizácia a spracovanie elektronických zdrojov

Hlavné články / Main Articles

Okamžitý prístup, možnosť modifikovania i preberania, nestálosť, zmena v čase, zmeny obsahu, formátu, miesta uloženia, obrovský nárast, rýchly zánik, často problematická odborná úroveň, problém identifikácie vydavateľa, nehmotnosť, efemérnosť – to všetko patrí k charakteristike elektronických zdrojov, nového fenoménu konca minulého tisícročia, ktorý spôsobil mohutný prielom v gutenbergovskej ríši tlačených dokumentov a je predmetom záujmu mnohých profesionálnych skupín vrátane knižníc.

Dokumenty rozširované v strojom čitateľnej podobe prichádzali a rozvíjali sa súčasne s rozvojom informatických technológií a médií. Koncom 70. rokov to bol floppy disk, od roku 1985 CD-ROM a od roku 1998 aj DVD. Aj keď si pamätáme na disketové verzie niektorých informačných prameňov (napr. Current Contents), predsa prvý väčší ”rozruch” v knižniciach spôsobili až CD-ROM-y. CD-ROM priniesli nové prvky do všetkých oblastí knihovníckej práce, napr. moment dovtedy nepoznaný: licencia (single, sieťová, konzorciálna) spolu s potrebou kooperácie pri akvizícii i využívaní týchto dokumentov prostredníctvom CD serverov. Skutočnú revolúciu však priniesli až sieťové elektronické dokumenty, najmä tie, ktoré sú dostupné v internetovej sieti.

Elektronický dokument, publikácia, zdroj, resp. prameň – všetky tieto termíny sa používajú vo vzťahu k elektronickým informáciám, informačným materiálom (v tomto príspevku sú všetky použité na zníženie jednotvárnosti, ale vždy v jednom význame). Po publikovaní medzinárodného štandardného popisu pre elektronické zdroje – ISBD (ER) našiel v medzinárodnom meradle najväčšiu odozvu termín electronic resource, prekladaný zväčša ako elektronický zdroj. ISBD (ER) súčasne všetky elektronické zdroje prístupné ”na diaľku” považuje za publikované, čím sa deklaruje možnosť ich bibliografického spracovania. Termín ”publikácia”, aj keď je zviazaný najmä s tlačenými dokumentmi, sa v anglickej terminológii používa naďalej aj v súvislosti s elektronickými zdrojmi (napr. electronic network publications).

Existuje široká varieta elektronických zdrojov, ktorá sa stále mení. Medzinárodný konsenzus sa prejavuje aj vo vytváraní základného rámca pre ich typológiu. V súčasnosti sa tieto zdroje členia do dvoch základných kategórií:

  • offline – distribuované na fyzickom, prenosnom médiu (napr. CD-ROM) a používané, čitateľné prostredníctvom počítača. Môžu byť aj následne sprístupňované online cez sieť;
  • online (sieťové) – uložené pomocou digitálnej technológie a rozširované prostredníctvom počítačovej siete, napr. v internete.

Kombináciou oboch typov je hybridný elektronický dokument – offline dokument s prepojením (linkami) na online dokument.

Niektoré elektronické publikácie sú ”narodené” (born) v digitálnej forme (resp. sú vytvorené v digitálnej forme) a niektoré sú pôvodne vytvorené v inej forme, napr. na papieri, a následne sú digitalizované.

Online publikácie (zdroje dostupné v internete) možno podľa ”ustálenosti, stability” rozčleniť na dve odlišné bibliografické kategórie: a) statické, b) dynamické.

Statické – sú stabilné (relatívne) v zmysle nemennosti ich obsahu a bibliografických detailov. Teda žiadne zmeny v názve, autorských údajoch, pokiaľ sú dostupné v sieti. Je to oblasť menej problémových dokumentov aj preto, že sú virtuálne identické s mnohými monografickými dielami fixovanými na fyzický nosič (knihy, diskety, CD-ROM, filmy, pásky atď.). K takémuto druhu patria napr. niektoré publikácie ústredných orgánov (napr. vestníky, zbierky, rozhodnutia) výskumných inštitúcií a verejne pôsobiacich inštitúcií – príručky, odporúčania, správy a materiály vedeckovýskumnej povahy, ale aj množstvo ďalších publikácií najrôznejších organizácií a spoločností. Viaceré z nich vznikajú ako ”vedľajší produkt” klasického publikovania, resp. sú výňatkami z takýchto diel. Bývajú publikované aj v iných formách – fyzicky fixované napr. na diskety či knihy, alebo poskytujú aj možnosť preberania (download).

Dynamické – ich základnou charakteristikou je zmena v čase. Zmeny sa týkajú najmä obsahu publikácií, ktorý môže byť doplnený, menený, zrušený v niektorých častiach či úplne. Môžu sa meniť aj formálne náležitosti: názov, autorské údaje atď. Sieťové dynamické publikácie zahŕňajú v sebe množstvo rôznych dokumentov, zdrojov – databázy obsahujúce faktografické údaje, metaúdaje (napr. bibliografické databázy), diela, ktoré sú aktualizované alebo vydávané po častiach ako časopisy. Zahŕňajú tiež domáce stránky, ktoré však môžu obsahovať viacero dynamických aj statických publikácií.

V rámci týchto základných skupín možno nájsť širokú paletu ďalších druhov – elektronických časopisov rôzneho typu, elektronických kníh, novín, referenčných príručiek, webových stránok, databáz, diskusných skupín i softvérov.

V novom modeli typológie dokumentov, vypracovanom odborníkmi na AACR, sa elektronické zdroje dostali do viacerých novodefinovaných častí bibliografického spektra, ktorého základ teraz tvoria:

  • ukončené (finite) pramene,
  • pokračujúce (continuing) pramene.

Elektronické zdroje sú zaradené do oboch kategórií, prevažuje však kategória pokračujúcich integrujúcich alebo po častiach vychádzajúcich zdrojov [1].

Nové informačné technológie obohatili náš svet o nové druhy dokumentov, nový spôsob komunikácie a zároveň nastolili požiadavku informačnej orientácie v elektronickom prostredí. Riešenie tejto úlohy napomáhajú aj rôzne identifikačné systémy.

Identifikátory

Sú jedným z najdôležitejších prvkov všetkých metadátových štruktúr vrátane bibliografických, katalogizačných záznamov. Klasickým príkladom – v knihovníckom svete, ale aj u vydavateľov – dlhodobo prítomných a známych identifikátorov sú napr. medzinárodné štandardné čísla kníh a časopisov – ISBN a ISSN alebo CODEN. Sú užitočné aj vo sfére služieb, ako je napr. MVS, alebo pri vylučovaní duplicít v súborných katalógoch (aj v slovenskom súbornom katalógu je vylučovanie duplicít záznamov založené na princípe ISSN). Tieto identifikátory boli vytvorené asi pred 30 rokmi pre klasické tlačené publikácie, no našli využitie aj v elektronických dokumentoch. Používajú sa aj na označovanie elektronických dokumentov – tisícky elektronických časopisov majú vlastné ISSN, tisícky elektronických kníh a CD-ROM-ov majú pridelené ISBN. Ale ich kapacita a výpovedná hodnota je veľmi obmedzená a určujú dokument iba ako celok.

V prípade elektronických sieťových dokumentov sú však požiadavky na identifikátory vyššie. Majú byť viacvrstvové a musia dovoliť identifikovať množstvo elementov – od autora po jednotlivú časť, komponent či článok elektronického prameňa.

Vo svete sa rozvíja mnoho identifikátorov tohto typu:

  • na identifikáciu autorov – ISADN – International autorithy data number,
  • na označenie diela (work) – ISAN – International standard audiovisual materials,
    ISWC – International standard musical work code, ISTC – International standard textual work. ISSN a ISBN v tejto skupine plnia úlohy identifikátorov prezentácie (manifestácie, prejavu) jednotlivých diel (vydaní),
  • na označenie jednotlivých častí sú určené dva identifikátory – SICI a BICI.

SICI

Seriálové dokumenty a ich časti – príspevky, články môžu byť identifikované pomocou SICI – Serial Item and Contribution Identifier, ktoré obsahuje: ISSN, údaje o vydaní (Item segment), údaje o článku/lokácia, kód názvu (Contribution segment) a kontrolný segment.

Príklad: SICI pre článok ”Computing resources for an online catalog 10 years later”, uverejnený v časopise Information technology and libraries, volume 11, číslo 2 (June 1992), strana 168 –,

0730-9295(199206)11:2<168:CRFAOC>2.0.TX;2-#.

Pre laika je to iba postupnosť znakov bez nejakého zmyslu. Zainteresovanému poskytne potrebné základné údaje. Uvádza sa v ňom aj to, že toto SICI je založené na verzii 2.0 tohto štandardu a že identifikovaný článok je tlačený text (TX). Ak by išlo o sieťový dokument, bol by kód TX nahradený kódom CO. Iba málo vydavateľov SICI využíva. Nedostatok ich záujmu môže spočívať aj v tom, že SICI je zatiaľ iba americká národná norma (ANSI/NISO Z39.56), hoci jej prvé vydanie bolo publikované roku 1991. Neexistuje žiadne medzinárodné centrum, ktoré by koordinovalo rozvoj a využitie SICI, ani žiadne národné alebo regionálne pracovisko.

Pri tvorbe SICI na báze ISSN sú vydavatelia odkázaní sami na seba. Podporiť jeho využívanie by mohli napomôcť národné centrá ISSN informovaním vydavateľov o SICI. Uvádzanie SICI by veľmi pomohlo národným knižniciam pri identifikácii článkov. Ak SICI absentuje, musia tvoriť vlastné čísla národnej bibliografie – NBN [2]. Norma o SICI je voľne dostupná na adrese: http://www.techstreet.com/nisogate.html.

BICI

Vzhľadom na rastúce aktivity vydavateľov (elektronických dokumentov) v rozširovaní aj častí kníh je veľmi aktuálny identifikátor slúžiaci pre dokument ako celok i jeho jednotlivé časti: BICI – Book Item and Component Identifier (identifikátor knižnej jednotky a jej častí) . Tento identifikátor nie je zatiaľ nikde normalizovaný a jeho prerokúvanie je v ANSI /NISO naplánované na január 2002. ISBN môže byť iba s obmedzeniami využité aj pri označovaní častí publikácií. Americkí vydavatelia to riešia získavaním väčšieho množstva ISBN (bližšie informácie pozri lit. 2, 3).

ISTC

ISTC – International Standard Textual Work Code (medzinárodný štandardný kód diela) je určený na jednoznačné označenie určitého diela. Napr. originálna verzia jedného diela dostane iba jedno ISTC, aj keď dielo bude opakovane vydávané s rôznymi ISBN. ISTC pozostáva zo 16 hexadecimálnych jednotiek používajúcich číslice 0 – 9 a písmená A – F zoskupené do 4 častí: znak registračnej agentúry ISTC, rok, znak diela, kontrolná číslica (príklad: ISTC 0A9-200212B4A105-6).

Podľa údajov výboru ISTC prepočty tvorby kódu ukázali, že kapacita kódu je viac ako dostatočná – existuje priestor celkom pre 4 096 agentúr ISTC, z ktorých každá môže (teoreticky) ročne prideliť bilión ISTC v neobmedzenom časovom rozpätí. Najhorúcejšími kandidátmi na výkon činnosti národných agentúr ISTC sú národné knižnice. V ISO prebieha príprava medzinárodnej normy pre tento identifikátor. Zložitosť tvorby tohto identifikátora je názorne vysvetlená v prednáške J. Hakalu z tohtoročného seminára CASLIN 2001 [2].

Identifikátory sú súčasťou viacerých metadátových štruktúr podporujúcich opakované vyhľadanie a sprístupnenia elektronických zdrojov pre používateľov.

Metadáta

S elektronickým zdrojmi sa dlhší čas spája problematika metadát, ktorá patrí dnes vo svete k dynamicky sa rozvíjajúcim oblastiam. Pojem ”metadáta”, charakterizovaný ako ”dáta o dátach” alebo ”informácie o informáciách”, možno uplatniť v širokom kontexte v rôznych dátových schémoch a štruktúrach vrátane katalogizačného záznamu. Metadáta sa používajú na popis elektronických zdrojov. Stávajú sa súčasťou elektronického zdroja, sú časťou informačnej infraštruktúry a dovoľujú bezprostredný prístup k popisovanému dokumentu z ľubovoľného miesta pripojeného na sieť. Sú tzv. vnorené (embaded) priamo do samotného zdroja (napr. pomocou značiek pri dokumentoch v jazyku HTML, XML, SGML a pod.). Zjednodušene ich možno prirovnať napr. k titulnému listu tlačených dokumentov.

Metadáta v internete sú štruktúrovaným popisom atribútov, ktoré prináležia objektom typu dokument (document-like objects, DLO). Podporujú dokumentačnú, identifikačnú, vyhľadávaciu, lokalizačnú a selekčnú funkciu. Umožňujú používateľom vyhľadávať potrebné informácie exaktnejšie a relevatne k ich požiadavkám. Majú však aj ďalšie funkcie – zohrávajú kľúčovú úlohu v oblasti integrácie a interoperability medzi jednotlivými systémami pracujúcimi s rôznymi formátmi a aplikačnými protokolmi.

Metadáta sa objavili aj ako potenciálny zdroj bibliografických popisných údajov a môžu podporiť aj bibliografické spracovanie elektronických zdrojov. Popisné prvky jedných i druhých sa vzájomne porovnávajú a uvažuje sa o ich vzájomnej konverzii, aj keď to nie je základným cieľom. Jedným zo známych metadátových formátov je Dublin Core Metadata Element Set (bližšie na adrese: http://purl.oclc.org/metadata/dublin_core), ktorý bol vytvorený najmä pre textové dokumenty.

Jeho 15-prvková štruktúra je členená do 3 základných častí:

Obsah
(content)
Intelektuálne vlastníctvo
(intelectual property)
Realizácia/inštancia
(instantion)
Názov (title) Autor, tvorca (creator) Dátum (date)
Predmet (subject) Spoluautor (contributor) Typ (type)
Popis (description) Vydavateľ (publisher) Formát (format)
Prameň (source) Práva (rights) Identifikátor
Jazyk (language)    
Relácia (relation)    
Miesto a čas (coverage)    

Tvorcovia Dublin Core deklarovali jednoduchosť DC, využiteľnosť pre viaceré typy elektronických zdrojov, jeho medzinárodný charakter, pružnosť a možnosť jeho včlenenia nielen do nových, ale aj do dlhšie existujúcich systémov. DC dosiahol uplatnenie v mnohých projektoch (jedným z najznámejších je Nordic Metadata Project – http://linnea.helsinki.fi/meta – pripravili vlastný formulár tvorby metadát, databázy, konvertor DC/MARC a tiež aj generátor URN. Knižnica Helsinskej univerzity používa DC spolu s generátorom metadát pri spracovaní elektronických dokumentov). Pôvodné prvky DC boli postupne doplnené tzv. kvalifikátormi zvyšujúcimi podrobnosť popisu, ale aj komplikovanosť a sčasti aj určitú neprehľadnosť vytvoreného popisu.

V komerčnej sfére sa zrodil nový metadátový formát – ONIX – určený pôvodne pre elektronické knihy vo vydavateľskom sektore. Jeho vznik si vyžiadal prudko sa meniaci svet knihy, potreba bohatších informácií pre elektronické kníhkupectvá, pre vydavateľov, ktorým napr. formát MARC neposkytuje potrebné špecifické údaje. Jeho cieľom je tiež dobrý popis a lokalizácia dokumentov. V júni t. r. ONIX prezentovali americký normalizačný úrad NISO a BASIC (Book and Serial Industry Communication) jeho využitie aj pri popise seriálov a článkov (častí) z nich – http://www-niso.org/Ejournal-web.html. Označujú ho za medzinárodný štandard určený na komunikáciu bohatých metadát o knihách a iných dokumentoch, s ktorými operuje knižný trh i knižnice. Deklarovali záujem vytvárať spoločne ”bibliografické kontinuum” užitočné pre obe strany. ONIX je výsledkom spolupráce EDItEUR , medzinárodnej organizácie pre elektronický obchod s knihami, seriálmi a inými elektronickými publikáciami, AAP – americkej asociácie vydavateľov, BISG – Book Industry Study Group v USA a BIC – Book Industry Communication z Veľkej Británie. Okrem knižného obchodu v USA a Veľkej Británii o jeho využívaní uvažujú aj niektoré agentúry ISBN, British Library porovnáva ONIX a UNIMARC, Kongresová knižnica USA vzťah MARC – ONIX . Skúma sa jeho využitie pre elektronické CIP, ktoré by bolo postupované od vydavateľov národným knižniciam. (Detaily nájdete na adrese: http://www.editeur.org/onix.html).

Metadáta, metadátové štruktúry sú stále vo vývoji a bibliografické (katalogizačné) dáta na rozdiel od nich akceptujú medzinárodné a národné normy a pravidlá. Metadáta sú obvykle produkované podľa obsahu providermi, vydavateľmi alebo autormi internetových zdrojov. Katalogizačné dáta tvoria profesionálni katalogizátori [4]. Na rozdiel od bibliografických údajov metadáta obsahujú aj presnú prístupovú informáciu a adresu na sieti, sú vlastne špeciálnym typom technickej informačnej infraštruktúry. Takéto i ďalšie porovnávania metadát a katalogizačných dát vyznievajú raz v prospech jedných alebo druhých. Súčasný vývoj svedčí o tom, že nastáva vzájomné ovplyvňovanie. Vplyv na obe dátové štruktúry má najmä štúdia IFLA – Funkčné požiadavky na bibliografické záznamy, ktorá prináša nový pohľad na bibliografický záznam a jeho tvorbu. Zdá sa, že princípy tohto materiálu čoraz viac berú do úvahy aj tvorcovia metadát. Pre používateľov knižníc je tiež nádejné vo svete postupne sa rozbiehajúce partnerstvo knižníc, vydavateľskej sféry i internetových providerov, ktorí ašpirujú na používanie metadát pre svoje produkty alebo služby.

Bibliografický popis elektronických zdrojov podľa medzinárodných štandardov

Postupom času sa formoval aj vzťah knižníc k elektronickým dokumentom, osobitne k internetovým. Prvé odmietanie nahradili pokusy o ich dočasné sprístupňovanie používateľom buď na základe časovo obmedzených licencií rôzneho druhu, alebo aktívnym vyhľadávaním voľne prístupných dokumentov na internete. V poslednom období je tu už evidentná snaha o zabezpečenie trvalého a jednotného prístupu k nim až po ich bibliografickú registráciu a integráciu do fondov knižníc. Základom zmeny prístupu je poznanie, že v elektronickej podobe sa nachádza množstvo informačných prameňov dôležitých pre našich používateľov. Veľká časť z týchto dokumentov ani v inej podobe neexistuje. Zákonite vyvstala otázka ich organizovania a spracovania tak, aby bola možnosť ich opakovaného vyhľadania a sprístupnenia. Ako efektívne sa ukazuje aj využitie existujúcich knižničných techník a procedúr, tvorba záznamov v modifikovanej a novelizovanej podobe.

Dnes už existuje mnoho systémov, databáz a katalógov, ktoré buď integrujú v sebe klasické i moderné typy dokumentov, alebo sa zaoberajú iba elektronickými, ako napr. knižnica elektronických časopisov v SRN (pozri príloha), EIS – súborný katalóg rozmanitých elektronických prameňov, vytvorený v medzinárodnej kooperácii aj za účasti Slovenska (príloha), alebo SOSIF – katalóg internetových stránok a prameňov a mnohé iné. Niektoré z týchto systémov vytvárajú popis zdrojov podľa vlastných schém. Iné využívajú medzinárodne dohodnuté štandardy, v ktorých nové informačné pramene našli svoj odraz. K takým patria aj medzinárodné štandardy rozhodujúce aj pre slovenské knižnice – ISBD, UNIMARC a AACR2.

ISBD (ER)

Pôvodný medzinárodný štandardný bibliografický popis pre počítačové súbory – ISBD (CF) nahradilo v roku 1997 nové ISBD (ER) pre elektronické zdroje (Electronic Resources). Považuje všetky vzdialené elektronické zdroje za publikované a tým vlastne za predmet bibliografického popisu. Zásadnú zmenu znamenal aj termín ”elektronický zdroj”, ktorý bol zvolený na označenie rozrastajúcej a stále sa meniacej skupiny informačných prameňov v elektronickej podobe. Tento termín bol zvolený aj ako všeobecné označenie druhu dokumentov (oblasť 1). Zmeny doznalo mnoho častí ISBD, ako napr. oblasť 2 – údaje o vydaní, oblasť 3 – typ a rozsah zdroja, oblasť 5 – fyzický popis, oblasť 7 – Poznámky. Zaviedlo sa 27 nových označení typu zdroja a nevylučuje sa ani dopĺňanie nových termínov (príloha C), čím sa rozrástla terminologické základňa tohto ISBD – až na 101 termínov [5, 6].

ISBD (ER) z r.1997 oproti ISBD (CF) špecifikuje aj viaceré nové typy elektronických dokumentov: CD-I (interaktívny kompaktný disk), CD-ROM, Photo CD, interaktívny videodisk, domáca stránka, webová stránka, webové sídlo. Vývoj v tomto smere stále postupuje a už teraz je (a určite aj bude) potrebné začleniť ďalšie typy – ako napr. DVD.

UNIMARC a elektronické dokumenty

Stály výbor IFLA pre Unimarc ešte roku 1997 pripravil prvú verziu príručky o elektronických zdrojoch, do ktorej boli v nadväznosti na revíziu Unimarc Manual Update 3 doplnené ďalšie údaje[ 7, 8]. UNIMARC príručka pre elektronické zdroje je pomôckou pri spracovaní elektronických zdrojov lokálne i diaľkovo dostupných. Upozorňuje osobitne na tie polia, ktoré sú špecificky určené pre tieto typy dokumentov, ako je pole 135 – typ elektronického zdroja (údaje, program, alebo ich kombinácia), ktoré korešponduje s poľom 230 – charakteristika elektronických zdrojov. Tvorba záznamu tiež závisí od toho, či ide o popis lokálne dostupného elektronického zdroja, alebo zdroja s diaľkovým dostupom (remote acces).

Lokálne dostupný elektronický zdroj Ďiaľkovo dostupný elektronický zdroj
135 Pole kódovaných údajov: Elektronické zdroje 135 Pole kódovaných údajov: Elektronické zdroje
200 $b Všeobecné označenie typu dokumentu 200 $b Všeobecné označenie typu dokumentu
215 Fyzický popis 215 – neobsadené
230 Oblasť špecifických údajov:
      Charakteristika elektronických zdrojov
230 Oblasť špecifických údajov:
      Charakteristika elektronických zdrojov
304 Poznámky k názvu a zodpovednosti 304 Poznámky k názvu a zodpovednosti
336 Poznámka o type elektronického zdroja
      (technické detaily)
336 Poznámka o type elektronického zdroja
      (technické detaily)
337 Poznámka o požiadavkách na systém 337 Poznámka o požiadavkách na systém
856 Elektronická adresa a prístup 856 Elektronická adresa a prístup


Tučne vytlačené polia sú dôležité pre daný typ elektronického zdroja. Pole 230 je povinné pre zdroje dostupné diaľkovo, tvorí akoby náhradu za pole 215, ktoré je v tomto prípade nepoužiteľné. Vo vzťahu k ISBD je súčasne povinné aj pole 304, ktoré má ekvivalent v ISBD (ER) v oblasti poznámok o prameni popisu hlavného názvu 7.1.1.2. Takto povinné je aj pole 856. Pole 337 nahradilo provizórne pole 626 – technické detaily ako selekčné údaje.

Pri určovaní typu popisovaného dokumentu v návestí záznamu sú prípustné dva prístupy:

  • celý popis je poňatý ako popis elektronického zdroja a znaky a charakteristiky príslušného typu dokumentu (seriál, monografia) sa uvedú v ďalších poliach UNIMARC (v časti návestia určenom pre typ dokumentu na pozícii 6 sa uvádza kód ”l”. Tento kód by sa mal používať iba pre stanovené typy elektronických zdrojov – systémy a služby online, elektronické multimédiá s počítačovou problematikou),
  • popis je založený na type dokumentu (v návestí sa uvedie kód daného typu, napr. ”m” pre monografie, ”s” pre seriály) a údaje špecifické pre elektronický dokument sa vyjadria v poliach určených na popis elektronických dokumentov.

Pri prerokúvaní tejto problematiky na ”Unimarc párty” v marci t. r. v Univerzitnej knižnici v Bratislave za účasti odborníkov zo Slovenskej národnej knižnice dostal prednosť prístup uvedený v poradí ako druhý – popis primárne pripraviť podľa typu dokumentu. K všeobecne dohodnutým postupom patrí aj povinné uvádzanie údaja ”elektronický zdroj” v podpoli 200 $b, čo zodpovedá medzinárodným odporúčaniam. Okrem kódov v poli 135 odporúča národná bibliografická agentúra v SNK uvádzať trojmiestne abecedné kódy vypracované v SNK, a to v národnom poli 992. Predpisuje aj slovné označenie nosičov elektronických zdrojov, ktoré sa uvádzajú v poli 215 (lokálne dostupné zdroje). Pre diaľkovo dostupné zdroje je dôležité pole 856, kde sa zaznamenávajú informácie potrebné na lokalizáciu, identifikáciu miesta v sieti, na ktorom sa elektronický zdroj nachádza a kde je dostupný. V poli 856 majú miesto informácie potrebné na vyhľadanie prameňa, na pripojenie sa k elektronickému zdroju. Spôsob prístupu k zdroju – e-mail, ftp, telnet, http, komutovaná linka – sa vyjadrí príslušným indikátorom. K najčastejšie využívaným údajom bezpochyby patrí 856 $u – určené pre zápis URL s prvým indikátorom rovným 4, druhý indikátor je v Unimarcu prázdny. Tak ako absolútna väčšina polí v Unimarcu, aj pole 856 má svoj pendant aj v ISBD (ER), kde mu zodpovedajú poznámky o požiadavkách na systém, a k oblasti fyzického popisu – 7.5.

Elektronické zdroje uložené na rôznych typoch nosičov, v rôznych formátoch a štruktúrach je možné spracovať dvoma spôsobmi:

  • všetky nosiče môžu byť popísané v jednom bibliografickom zázname a popis nosičov zoskupený v jednom alebo opakovanom podpoli 215 $a,
  • každý fyzický nosič môže byť popísaný v samostatnom bibliografickom zázname a jednotlivé záznamy budú prepojené väzbovým poľom 452 Vydanie na inom médiu.

Pri vecnom spracovaní elektronických zdrojov hodno uvažovať o využití poľa 608 ”Forma, žáner či fyzické vlastnosti dokumentu použité ako predmet”, ktoré bolo do Unimarcu doplnené. Dovoľuje zapisovať dôležité údaje a termíny označujúce formu, žáner i fyzické vlastnosti elektronických zdrojov, ale aj literárne a umelecké aspekty popisovaného diela.

Príručka IFLA o popise elektronických zdrojov vo formáte UNIMARC je užitočná aj tým, že uvádza 21 konkrétnych záznamov popisujúcich diaľkové, ako aj lokálne elektronické zdroje s rôznym obsahom a na rôznych nosičoch (monografie, seriály, mapy, počítačové programy, CD-ROM, disketa, multimédium na CD-ROM-e). Je dobrým vzorom pre tvorbu záznamov v tomto formáte.

AACR2

Zmeny v týchto medzinárodných katalogizačných pravidlách prebiehajú pravidelne. Kapitola venovaná počítačovým súborom (kap. 9) sa doplnila vo viacerých častiach, napr. v časti 9.0B o zdrojoch popisu, v údajoch o názve a zodpovednosti, kde je napr. zhoda s ISBD (ER) v povinnosti vždy uvádzať zdroj hlavného názvu v poznámke a i. Je však evidentné, že termín ”elektronický zdroj” do AACR2 (vydanie z roku 1998) ešte neprenikol a operuje sa naďalej s termínom počítačový súbor (computer file). Presnejšie údaje o stave AACR2 získame po vydaní slovenského prekladu pripravovaného v Slovenskej národnej knižnici.

Funkčné požiadavky na bibliografické záznamy

FRBR – Functional Requirements for Bibliographic Records (9) – je materiál IFLA, ktorý je v súčasnosti základom pre reflektovanie podstaty, cieľov a procesov v bibliografickom popise. Bol plánovaný pre meniace sa prostredie bibliografických dát a vypracoval ho medzinárodný tím odborníkov v roku 1997 (roku 1998 ho vydalo mníchovské vydavateľstvo Saur). Štúdia vyvolala mnoho reakcií, a to nielen v knihovníckom svete. Priniesla novú terminológiu, zmenu princípov a prístupov k tvorbe bibliografického záznamu. Vychádza zo širokého spektra dát pertinenčných k textovým, kartografickým, audiovizuálnym, grafickým a trojdimenzionálnym materiálom (k papieru, filmu, magnetickej páske a optickým médiám) a k akustickým, elektrickým, digitálnym a optickým spôsobom záznamu. Jej cieľom bolo určiť základný štrukturálny rámec pre bibliografický popis, stanoviť prvky nevyhnutné pre bibliografický popis a ich organizáciu v súlade s potrebami používateľov. Súčasne vytvára koncept modelu pre národné databázové systémy. Berie do úvahy členitosť, štruktúrovanosť, viacvrstvovosť popisovaného objektu a namiesto doterajšieho ”plochého” záznamu kladie dôraz na vytváranie informačných diskrétnych jednotiek. Medziiným prináša aj iný pohľad na problematiku autorstva.

Tvorcovia materiálu definovali 3 základné skupiny entít (objektov).

Do prvej skupiny patria výsledky intelektuálnej alebo umeleckej činnosti:

  • work (dielo),
  • expression (realizácia – intelektuálna alebo umelecká interpretácia, realizácia diela v rôznej forme: alfanumerickej, hudobnej, choreografickej, v podobe obrazu, objektu alebo ich kombinácie),
  • manifestation (materializácia, fyzická reprezentácia diela, fyzikálna podstata diela),
  • item (jednotka, konkrétna fyzická jednotka, diela).

Druhú skupinu entít tvoria osoby a korporácie (bodies) – zodpovedné za intelektuálny a umelecký obsah alebo za fyzickú produkciu a šírenie produktov.

Tretia skupina zahŕňa doplňujúce entity, ktoré slúžia ako predmet diela (work) – koncept (poňatie, predstavu, udalosti /events/ a miesta).

Po komparácii s ISBD (ER) bol vypracovaný prehľad prvkov odporúčaných pre bibliografický záznam elektronických dokumentov v národnej bibliografii [10]:

Platný názov = Súbežný názov, (resp. názvy ) údaje o intelektuálnej zodpovednosti (so zásadnou zodpovednosťou za obsah). Údaje o vydaní, doplňujúce údaje o vydaní. – Určenie zdroja (pre diaľkovo prístupné zdroje). – Miesto vydania, produkcie a/alebo distribúcie : meno vydavateľa, producenta a/alebo distribútora, dátum vydania (zverejnenia). – Špecifické označenie druhu dokumentu a rozsah jednotky; rozmery. – (Platný názov edície = súbežný názov edície / prvá intelektuálna zodpovednosť vo vzťahu k edícii).

Poznámky o požiadavkách na systém (pre lokálne elektronické zdroje)

Poznámky o spôsobe prístupu (pre diaľkovo prístupné zdroje)

Poznámky o prístupovej adrese (diaľkovo prístupné zdroje)

Poznámky o prameňoch údajov o vydaní (povinné, ak existuje)

Poznámky k vydaniu a bibliografickej histórii (nasledujúce dielo, príloha, dodatok, revízia, preklad, ”rodičovský” dokument)

Poznámky k fyzickému popisu (médium)

Poznámky o využití, resp. jeho obmedzení

Štandardné čísla (alebo ich alternatíva)

Ďalšie poznámky určené vo FRBR: Poznámka o forme realizácie – expression (iba vtedy ak nie je jasná z iných údajov), poznámka o jazyku (ak je určujúci), poznámka o rôznych charakteristikách realizácie, poznámky o dostupnosti zdroja a/alebo jeho získania. K tomu pristupujú ďalšie ”organizačné” údaje ako: unifikovaný názov, menné záhlavie, predmetové heslá alebo znaky klasifikačného systému.

Materiál používa zložitú terminológiu, ťažko prenosnú do iných jazykov, ktorá sťažuje jeho skutočné pochopenie a správne uplatnenie. Preklad a výklad jednoslovných anglických termínov opisom, viacerými slovami či významovo odlišnými termínmi spôsobuje značné problémy. Osobitný problém predstavuje rozlíšenie medzi pojmami work a expression, ktoré sú obe abstraktné a súvisia s intelektuálnou a umeleckou činnosťou.

Selekcia internetových zdrojov

Internetové zdroje musia byť na spracovanie vyberané rovnako starostlivo ako ostatné informačné pramene dopĺňané do fondu knižnice. Nároky na výber a na pracovníkov vykonávajúcich výber zdrojov sú odlišné. Knižnica musí mať vypracovaný plán, vlastnú politiku dopĺňania elektronických zdrojov s určenými kritériami výberu, ktoré zohľadnia nielen celkové zameranie knižnice, ale aj potreby používateľov knižnice – čo je pre nich potrebné a čo chceme uchovať aj pre budúcnosť. Do celého procesu musí byť zapojený aj pracovník schopný poskytnúť technické rady.

Pri selekcii elektronických zdrojov všeobecne, nielen internetových, sa musíme napr. rozhodnúť a určiť:

typ zdrojov – hmotné, nehmotné, diaľkovo dostupné,

aké atribúty musia mať dokumenty – napr. plnotextové články, musia byť pripravené alebo publikované profesionálmi na úrovni, musia mať vydavateľa, vydavateľ musí budovať archív dokumentov a pod.,

či budú tieto zdroje dočasne sprístupňované, alebo je nevyhnutné uchovať ich aj pre budúcnosť,

kto ich bude môcť využívať – či hocikto, kto má prístup k internetu, či všetci používatelia knižnice neobmedzene, alebo vybraná skupina používateľov, alebo či prístup bude obmedzený IP adresami, heslami,

ako bude organizovaný prístup k nim v knižnici – kontrolovaný, napr. v počítačovej miestnosti alebo cez server vlastnej či inej inštitúcie, cez web atď.,

či bude prístup zdarma, na základe licencie pre jedného alebo viac používateľov,

kedy budú dostupné – či iba v otváracích hodinách knižnice, alebo budú neustále dostupné z akéhokoľvek miesta atď.

To je iba menšia časť z celého radu problémov s technickými, technologickými, legislatívnymi, organizačnými i personálnymi aspektmi. Ako jeden z mimoriadne závažných možno spomenúť problém automatizovaného prieskumu vzniku a existencie sieťových dokumentov a ich dlhodobej archivácie spolu s riešením autorských práv.

Projekty

Pri riešení týchto problémov spájajú svoje sily viaceré významné knižnice a iné informačné i vydavateľské inštitúcie v spoločných národných i medzinárodných projektoch. Množstvo projektov rieši otázky legislatívy – povinný výtlačok elektronických zdrojov, podmienky prístupu knižníc a ich používateľov k elektronickým zdrojom (autorské práva), stratégia ochrany a archivácie digitalizovaných dokumentov, identifikácia a bibliografická registrácia dokumentov.

Jedným z nich, a nám aj územne najbližším, je projekt venovaný aj problematike bibliografickej kontroly s názvom ”Registrácia, ochrana a sprístupnenie domácich elektronických zdrojov v sieti internet”, koordinovaný Národnou knižnicou v Prahe. Jeho cieľom je ”pripraviť podmienky na spracovanie českej národnej bibliografie elektronických zdrojov so zameraním najmä na zdroje diaľkovo prístupné. S bibliografickým spracovaním súvisí zabezpečenie trvalého uchovávania domácich elektronických monografických i seriálových dokumentov publikovaných v sieti internet a ich sprístupnenie spôsobom, ktorý rešpektuje autorské práva” [11].

Novodeklarovaným veľkým plánom, ktorý sa zrodil na základe záverov mohutnej konferencie k dvestému výročiu Kongresovej knižnice v USA – Bibliografická kontrola pre nové milénium – je projekt ”Bibliografická kontrola webových zdrojov – akčný plán Kongresovej knižnice”. Na realizácii plánu by sa mali podieľať odborníci z rôznych oblastí, ktoré sú rozhodujúce pre tvorbu, vyhľadávanie a katalogizáciu webových zdrojov. Obsahuje viacero úloh v oblasti uplatňovania noriem pre vybrané druhy elektronických zdrojov, noriem pre metadáta v nadväznosti na bibliografickú registráciu, na rozvoj automatických prostriedkov pre ”harvesting” a organizáciu metadát a oblasť vzdelávania na podporu bibliografickej registrácie vybraných druhov dokumentov [12].

Slovenské knižnice sa zatiaľ do komplexného riešenia problémov súvisiacich s elektronickými dokumentmi nepustili. Je však najvyšší čas konať.

Bibliografické pramene:

1. Revising AACR2 to accommodate seriality. Dostupné z: <URL http://www.nlc-bnc.ca/jsc/ser-rep4.html>

2. Document description and acces – new challenges / Juha Hakala. Dostupné z :< URL: http://www.caslin.cz>

3. Identifikátory informačných prameňov / Alojz Androvič .Bratislava : CVTI, 2000. 151 s.

4. Problems and solutions in cataloguing electronic resources / Barbara B. Tillet. Dostupné z: <URL: http://www.rsl.ru.NEWS_E/pr_catal/Till2_e.htm>

5. Principal changes in the ISBD(R) / Ann Sandberg-Fox. Dostupné z: <URL: http: http://ifla.inist.fr/IV/ifla64/062-74e.htm>

6. ISBD (ER) : mezinárodní standardní bibliografický popis. Praha : Národní knihovna, 1998. 8, 114 s. Angl. verzia dostupná z: <URL: http://www.ifla.org/VII/s13/pubs/isbd3.htm>

7. UNIMARC guidelines no.6 Electronic Resources. Dostupné z : <URL: http://www.ifla.org/VI/3/p1996-1/guid6.htm>

8. UNIMARC for ER / Mirna Willer. Dostupné z: <URL: http:// http://ifla.inist.fr/IV/ifla64/06374e.htm>

9. Functional requirements for bibliografic records. IFLA 1998. Dostupné z : <URL: http://www.ifla.org/VII/s13/frbr/frbr1.htm>

10. The impact of the Fuctional requirements for bibliographic records recommendations on the ISBD (ER). Dostupné z: <URL: http://www.ifla.org/IV/ifla64/065-74e.htm>

11. Internetové zdroje jako součást národní publikačné produkce / Ludmila Celbová, F. Vojtášek. In: Automatizace knihovnických procesů – 8. Praha: ČVUT – Výpočetní a informační centrum 2001, s.82-85.

12. Bibliographic control of web resources : Library of Congress Action Plan.

13. LC Cataloging newsline [offline]. ISSN 1066-8829, no. 8, vol.9 July 2001. Dostupné z :<URL: http://lcweb.loc.gov/catdir/lccn>

Zdieľať: