Vecné spracovanie v 21. storočí
Zo Slovenska
Úvod
Vecné spracovanie ako výsledok obsahovej analýzy dokumentu je dôležitým nástrojom uspokojovania rešeršných požiadaviek
používateľov knižníc. Je teda dôležitým nástrojom vyhľadávania informácií a prístupu k nim. Naším cieľom v najbližších rokoch
bude snaha vytvoriť relatívne jednotný prístup k informáciám v prostredí internetu. Pokúšame sa integrovať tradičný
informačný jazyk predmetových hesiel SNK do súčasného procesu vyhľadávania. Predpokladáme, že tak ako v iných krajinách
prispeje k tomu i súbor vecných autorít.
Nové informačné technológie a ich vplyv na vyhľadávanie informácií
Vyhľadávanie informácií prešlo za posledných 30 rokov veľkými zmenami, ktoré sú odrazom vývoja v oblasti informačných
technológií (disponujeme kvalitnejšími počítačmi, kvalitnejšími počítačovými programami, kvalitnejšími komunikačnými
nástrojmi).
Súčasnosť je “poznačená” internetom, ktorý sa vyznačuje rôznou prezentáciou informácií a umožňuje prístup k informáciám
rôznym spôsobom. Online katalógy knižníc ponúkajú používateľom nielen listovanie v registroch bibliografických databáz, ale
zvyčajne aj prístup aj k plnotextovým dokumentom. Sme teda svedkami vzniku veľmi heterogénneho prostredia z hľadiska
prezentácie zdrojov. K závažným problémom, ktoré treba v tejto súvislosti riešiť, patrí popis a sprístupnenie zdrojov v
prostredí internetu. Kvalita popisu zdrojov zabezpečuje kvalitu ich sprístupnenia. Je paradoxom, že v tomto heterogénnom
prostredí práve toľko diskutované a problematické údaje vecného popisu tvoria prakticky jediný jednotiaci prvok
vyhľadávania.
Vytvoriť jednotný prístup k informáciám nie je ľahké, ak je to vôbec možné… Súčasnosť ponúka možné riešenie –
štandardizovať pojmy a vytvárať súbory vecných a menných autorít. Riadené slovníky prežívajú akoby svoj návrat na informačnú
scénu.
Vyhľadávanie na internete
V odbornej literatúre sa konštatuje, že k čoraz využívanejším nástrojom umožňujúcim efektívne (zdôrazňujem slovo
“efektívne”) vyhľadávanie informácií na internete patria predmetové adresáre, ktoré v súčasnosti nazývame informačné brány,
tvorené hierarchicky usporiadanými predmetovými kategóriami a podkategóriami, ktoré vytvárajú prvú úroveň vyhľadávania. Druhú
úroveň vyhľadávania tvoria vyhľadávacie alebo prieskumové stroje, ktoré vyhľadávajú informácie na základe kľúčových slov,
kombinácie týchto slov pomocou Boolovej algebry, pomocou fráz atď. [6].
Vyhľadávanie informácií v OPAC-och knižníc ALEPH 500
(Prieskum vykonaný v apríli 2002)
V súčasných OPAC-och (ALEPH 500, VIRTUA…) sa deje na základe štatisticko-pravdepodobnostných metód, boolovských
operátorov (and, or, not)…
Systémy umožňujú vyhľadávanie po slovách – metóda keyword searching, ktorá je veľmi dôležitá z hľadiska vyhľadávania,
najmä čo sa týka pozície prívlastku pri podstatnom mene. Táto “technická” metóda spôsobuje, že pozícia prívlastku pri
podstatnom mene nie je dôležitá. Alephu 500 je akoby jedno, či v pojme organická chémia je prívlastok “organická” umiestnený
pred podstatným menom alebo za ním. Systémový nástroj – vyhľadávanie po slovách veľmi podporuje princíp, ako je kompaktnosť
termínov (napr. prirodzený slovosled a uvádzanie termínov v pádových väzbách a frázach…). Je možné vstupovať aj do
jednotlivých segmentov predmetového hesla (podhesiel a spresnení).
OPAC Univerzitnej knižnice v Bratislave – Aleph 500
Báza UKB01
Nízku úspešnosť pri vyhľadávaní sme zaznamenali pod ponukou INDEXY (registre), selekčné hľadisko – predmetové
heslá:
-
pri zadaní pojmu organická chémia – 1 záznam (6060$achémia$xorganická),
-
pri zadaní pojmu chémia organická – väčší počet záznamov.
Vysokú úspešnosť pri vyhľadávaní sme zaznamenali pod ponukou PRIESKUM.
Pri jednoduchom vyhľadávaní nemožno používať logické operátory AND, OR alebo NOT. Ak zadáte výraz z viacerých slov,
systém ich automaticky viaže operátorom typu OR (alebo). Ak sa napríklad zadá computer programming, systém vyhľadá tie
záznamy, v ktorých sa vyskytuje slovo computer alebo programming. Výsledky sa usporiadajú a zobrazia v poradí
relevantnosti.
Nie je možnosť výberu selekčného prvku (autor, názov, predmetové heslo), preto usudzujeme, že systém vyhľadáva slová
zo všetkého.
Výsledky prieskumu:
-
pri zadaní pojmu organická chémia systém vyhľadal 1 865 záznamov,
-
pri zadaní pojmu chémia organická systém vyhľadal 1 865 záznamov.
-
Ponuka komplexný prieskum, selekčný prvok – kľúčové slová:
-
pri zadaní pojmu pomocou Boolovej algebry – chémia (1 425 výskytov) and organická (216 výskytov). Celkom (po
prieniku týchto dvoch množín) – 172 záznamov;
-
pri zadaní pojmu pomocou Boolovej algebry – organická (216 výskytov) and chémia (1 425 výskytov). Celkom 172
záznamov;
-
bez zadania logických operátorov bol výsledok vyhľadávania rovnaký – organická chémia 172 záznamov, chémia
organická 172 záznamov.
OPAC Univerzitnej knižnice TU v Košiciach – Aleph 500 Databáza kníh
Prešli sme všetky rešeršné ponuky, ktoré systém ponúka. Na pojem chémia organická reagovala ponuka vyhľadávanie –
predmetové heslo, kde sa zobrazil väčší počet záznamov. Pojem v prirodzenom slovoslede nebol nájdený.
OPAC Národní knihovny v Prahe – Aleph 500
Báza NKC – Bibliografická báza a katalóg Národní knihovny
Využili sme ponuku vyhľadávanie jednoduché – předmět
zadanie pojmu organická chémia – 766 záznamov,
zadanie pojmu chémia organická – 766 záznamov.
Ponuka vyhľadávanie expertné – předmět:
-
zadanie pojmu organická and chemie – organická – 836 záznamov, chemie – 5 983 záznamov, celkom po prieniku oboch
množín – 766 záznamov;
-
zadanie pojmu chemie and organická – 766 záznamov.
Ponuka expertné vyhľadávanie – předmět – Česko, rok vydania – 2002:
predmet Česko bol vyhľadaný v záznamoch na všetkých pozíciách poľa 6XX Unimarcu
-
$aČesko,
-
$yČesko,
-
$yBrno (Česko) – teda i ako kvalifikátor (pozri ukážka záznamu v ďalšom stĺpci)
Na základe uvedených faktov konštatujeme, že ALEPH 500 má také systémové nástroje, ktoré umožňujú vyhľadávať pojem v
prirodzenom slovoslede rovnako ako v invertovanom tvare. Diskusia o uchovaní substantívnej inverzie v predmetovom hesle je v
elektronickom prostredí ALEPH 500 bezpredmetná.
Pokiaľ systém nevykazuje požadované správanie, je to chybou jeho nastavenia a nie nedostatočnými systémovými
nástrojmi.
Tradičné triediace systémy
Ako už bolo uvedené, knižnice využívajú sieť internetu a prezentujú svoje fondy prostredníctvom webových stránok a
knižničných portálov. Fondy knižníc môžu byť obsahovo popísané niektorým z tradičných triediacich systémov. Medzi tradičné
triediace systémy radíme systém predmetových hesiel, ale i tematické a polytematické tezaury a klasifikačné systémy, ako
napr. MDT [1].
Konštatujeme, že prostredie internetu z hľadiska prezentácie a vyhľadávania informácií, ako aj systémové nástroje
súčasných OPAC-ov (metóda keyword searching), nás vyzývajú prehodnotiť systém triedenia informácií používaný v Slovenskej
národnej knižnici. Pred nami stojí úloha integrovať tento tradičný prieskumový systém do súčasného procesu vyhľadávania
informácií. Domnievame sa, že sa ho nemusíme vzdať. No zdá sa, že musíme “vylepšiť” alebo “zmodernizovať” informačný jazyk
predmetových hesiel.
Do konca roku 2000 platila na Slovensku ČSN 010188, ktorá určovala pravidlá tvorby predmetového hesla. Ústredným
princípom spomínanej normy boli voľne vytvárané predmetové heslá striktne na základe substantívnej inverzie v 1. páde
množného čísla.
Predmetové heslo sa skladalo zo vstupného – nosného prvku a z ďalších častí – z podhesiel. Vstupný prvok a podheslá
vytvárajú štruktúrovaný predmetový reťazec alebo predmetovú vetu, ktorá je usporiadaná podľa vopred daných syntaktických
pravidiel (ako ich uvádzala norma). Tendenciou normy bolo pojmy rozkladať (termín psychológia dieťaťa sa rozložil na dva
samostatné pojmy: dieťa – psychológia). Toto sú základné charakteristiky tvorby predmetového hesla podľa ČSN 010188.
Norma spôsobila ústup od veľmi rozsiahlych predmetových viet, ktoré charakterizovali obdobie do jej prijatia. Bola
dôležitou pomôckou indexácie dokumentov v čase manuálnych, lístkových katalógov, keď dôraz na slovo bol nevyhnutný.
Predmetové heslá s dlhými reťazcami boli efektívne v tradičnom prostredí lístkových katalógov a tlačených bibliografických
registrov – ich údržba je však veľmi ťažká a znemožňuje štandardizáciu kvôli komplikovanosti aplikačnej syntaxe.
Vykonaný prieskum OPAC-ov slovenských knižníc nám potvrdil i prax zaužívanú v SNK, že zložité, detailné syntaktické
pravidlá ČSN 010188 sa nedodržiavajú. A hoci má tento štandard nástroj na riešenie homonymie a synonymie PH, ani tento – vo
forme vylučovacích a pridružovacích odkazov (pozri a pozri aj) – sa nedodržuje a za posledné desaťročie sa v praxi uplatňuje
len výnimočne. Čo sa dodržiava, je rozklad termínov, najmä v 2. páde: dieťa – psychológia a substantívna inverzia…
Takto tvorený informačný jazyk predmetových hesiel nie je vyhovujúci v elektronickom prostredí a domnievame sa, že je
potrebná transformácia predmetových hesiel na moderný informačný jazyk predmetových hesiel, pokiaľ chceme byť používateľsky
ústretoví. Zároveň by malo dôjsť k integrácii tohto informačného jazyka do súčasného procesu vyhľadávania v prostre-dí
internetu.
Transformácia a integrácia predmetových hesiel v podmienkach internetu
Mala by nastať v troch oblastiach vzhľadom na tradičný triediaci systém predmetových hesiel, ktorý SNK používa. Cieľom
takto upraveného triediaceho systému je účinnejšia rešeršná stratégia v nových technických podmienkach. Sú to tieto oblasti:
tvar a voľba lexikálnych jednotiek, zjednodušenie aplikačnej syntaxe a unifikácia pojmov.
1. Tvar a voľba lexikálnych jednotiek . Úloha information retrieval language je iná vo full text systems a iná v
bibliographical databasis. Výber lexikálnych jednotiek je potrebné vykonať tak, aby sa umožnila perspektívne priama väzba i
na plnotextové dokumenty. Podmienkou je dodržiavanie prirodzeného slovosledu a kompaktnosti termínov. Tieto dve požiadavky sú
jasne podporené systémovými nástrojmi súčasných OPAC-ov – keyword searching.
2. Zjednodušenie aplikačnej syntaxe. PH bude mať jednoduchú, až minimálnu štruktúru. Vyžaduje si to elektronické
prostredie i vzhľadom na možnosť aplikácie na rozličné MARC-ové formáty, ako aj preto, že dlhé reťazce PH sú nevýhodné pri
konverzii z jednej verzie, resp. z jedného systému do druhého. Hlavnou podmienkou je však používateľ našich OPAC-ov, ktorý
podľa prieskumov OCLC i Národní knihovny ČR vyhľadáva v najväčšej miere zásadne po slovách, vníma pri listovaní – browsing –
maximálne prvé 2 – 3 pozície.
3. Unifikácia. Voľne tvorené predmetové heslá postupne nahradia unifikované – štandardizované tvary vecných autorít.
Štandardizácia je nevyhnutným nástrojom zvládnutia heterogénneho prostredia internetu (prelínanie bibliografických registrov
s plnými textmi) a nástrojom vyhľadávania v súbornom katalógu.
Unifikovaný pojem v autoritatívnom zázname je previazaný s notáciou MDT MRF a anglickým ekvivalentom. Medzi lexikálnymi
jednotkami v súbore vecných autorít určujeme i sémantické vzťahy – ekvivalencie (preferované a nepreferované pojmy),
hierarchie (vzťahy nadradenosti a podradenosti) a vzťah asociácie.
Dôležitou súčasťou záznamu sú definície, ktoré vymedzujú rozsah pojmu v univerzálnom systéme.
V tejto súvislosti chcem podotknúť, že by bolo ideálne, keby každá špecializovaná knižnica na Slovensku vytvárala svoj
vlastný, odborovo špecializovaný súbor vecných autorít (podmienkou je dodržať avizované pravidlá tvorby lexikálnych jednotiek
– prirodzený jazyk a kompaktnosť termínov) a sprístupnila ho prostredníctvom internetu. SNK vzhľadom na univerzálnosť fondu
bude štandardizovať pojmy, ktoré obsahujú jej databázy.
Spolupráca s inými knižnicami na tvorbe súboru národných autorít je možná na báze konzultačnej pomoci. Pred SNK stojí
úloha štandardizovať predmetové heslá svojich databáz ako databáz odrážajúcich univerzálny fond SNK.
Zdrojom autoritatívnych foriem vecných autorít je pre nás slovenský preklad MDT MRF a báza vecných autorít – AUV
Národní knihovny v Prahe.
Záver
Môžeme konštatovať, že vecné spracovanie prechádza pod vplyvom nových informačných technológií radikálnymi zmenami. Je
nevyhnutné ich akceptovať, pokiaľ nechceme zahatať prístup do informačného sveta nášmu používateľovi.
Na Slovensku sme prijali AACR2, pripravujeme prechod z UNIMARC-u na MARC 21. Princípy LCSH ako medzinárodne uznávaného
štandardu pre vecné spracovanie budú ďalším normatívnym dokumentom, o ktorý sa budeme opierať.
Ukazuje sa, že riadený prístup k informáciám je možné vybudovať vhodnou integráciou tradičných informačných triediacich
systémov, ale sa domnievame, že transformácia týchto tradičných nástrojov v uvedených oblastiach je nevyhnutná.
Rovnako sa nazdávame, že riadený slovník je dlhodobým užitočným pomocníkom knižníc aj informačných pracovníkov. V USA
aj v iných vyspelých krajinách informačného sveta už dlhšie než sto rokov zaisťuje dostatočný objem a presnosť vyhľadávaných
informácií. Dokonca i vo webovom prostredí, kde prevláda vyhľadávanie podľa kľúčových slov alebo voľného textu, môže riadený
slovník zohrať významnú úlohu. Riadený slovník predmetových hesiel sa odlišuje od klasického tezaura práve schopnosťou viazať
(prekoordinovane alebo postkoordinovane) na vstupné prvky systému podheslá alebo tematické spresnenia a pritom nerozkladať
(neatomizovať) ustálené slovné spojenia a tým približovať formalizovaný jazyk predmetových hesiel čo najviac prirodzenému
jazyku.
Zoznam bibliografických odkazov:
-
Balíková, Marie: Problematika věcného pořádaní informací a jejich zpřístupnění. In Národní knihovna, roč. 12, 2001,
č. 3, s. 175-186. -
Balíková, Marie: Aplikace Library of Congress Subject Headings System v Národní knihovně ČR. In Národní knihovna,
roč. 12, 2001, č. 4, s. 303-305. - Balíková, Marie: Změna koncepce věcného zpracování v Národní knihovně ČR, 1998.
- ČSN 010188. Tvorba předmětových hesel. Praha : Úřad pro normalizaci a měření, 1982. 33 s.
- Guidelines for Subject Authority and Reference Entries. Munchen : K. G. Saur, 1993.
-
Makulová, Soňa: Vyhľadávanie informácií v roku 2000 alebo od kvantity ku kvalite, 2000 (prednáška na 6. medzinárodnej
konferencii Internet v riadení a obchode firmy v dňoch 25. a 26. októbra 2000 v Bratislave na tému Vyhľadávanie informácií
v roku 2000 alebo od kvantity ku kvalite). - UNIMARC/Authority. Martin : Matica slovenská – Slovenská národná knižnica, 1996.
- Library of Congress Subject Headings, 1992.
- CASLIN 2001: Document Description and Access: A New Challenge. Praha : Knihovna Akademie věd ČR, 2001. 157 s.
-
www.snk.sk
-
Chan, Lois Mai. Subject Categorization of Web Resources. Pracovní materiály. In CASLIN 2001. roč. 8, 2001, s.
47-54. -
http://sigma.nkp.cz:4505/ALEPH0/-/start/auv10