Katalogizačná prax a katalógy v slovenskom knižničnom prostredí (na príklade Slovenskej národnej knižnice)

Úvod

Katalogizačná prax prešla v posledných dvoch desaťročiach “minulého storočia” prevratnými zmenami. Písacie stroje, rozmnožovacie blany, katalogizačné lístky, ako aj iné papierové nosiče a príjemne pôsobiace drevené katalógy (menej príjemné pocity vyvolávali plechové hrkotajúce zásuvky) nahradili PC-éčka, online databázy či CD-ROM-y. Nové informačné technológie spôsobili “prevrat” v spracovaní. Originálna katalogizácia – popis s dokumentom v ruke – je “otrasená” vo svojich základoch a nastupuje (už i na Slovensku) éra kooperatívnej katalogizácie. Vznikajú rozsiahle databázy pripomínajúce obrovský “kontajner” záznamov, ktoré nazývame súborný katalóg.

Sekundárne informačné zdroje, t. j. záznamy o dokumentoch obsahujúce komprimovanú informáciu o dokumente z formálneho i obsahového hľadiska, sú výsledkom náročnej intelektuálnej činnosti, ktorá sa označuje pojmami katalogizácia, resp. katalogizačné spracovanie dokumentov. Informácie obsiahnuté v procese katalogizácie upozorňujú predovšetkým na skutočnosť, že daný dokument bol publikovaný a že ho vlastní určitá knižnica. Výstupom katalogizačného spracovania je množina takto vytvorených záznamov, ktoré sa ukladajú v katalógoch. Katalógy v súčasnosti existujú vo viacerých formách. Klasické lístkové katalógy, ktoré používatelia knižníc poznajú z ich návštev v knižniciach, odrážajú obsah fondu danej knižnice. Sú teda fixované na jedno miesto a používateľ “musí” za informáciami obsiahnutými v nich prichádzať do knižnice osobne. Popri klasických lístkových katalógoch už aj na Slovensku existujú elektronické katalógy sprístupnené používateľom prostredníctvom globálnej internetovej siete. Obdobie minulých rokov veľmi výrazne poznačila elektronizácia, ktorá sa dotkla všetkých knihovníckych procesov, počnúc od akvizície cez katalogizáciu, uchovávanie a sprístupňovanie informácií o dokumentoch. Vývoj však nezastal a okrem základných údajov o dokumentoch dnes môžeme cez počítač listovať v plných textoch digitálnych dokumentov. To je však už trocha iná kapitola, ktorá predstavuje novú výzvu pre moderné knihovníctvo, ale rovnako neobíde ani katalogizátorov. Elektronické katalógy predstavujú vyššiu formu kvality sprístupňovania informácií o dokumentoch. Na rozdiel od klasických lístkových katalógov sú prístupné z ktoréhokoľvek miesta a nie je nutné pre používateľov knižníc prichádzať do budovy knižnice s cieľom uspokojiť informačné potreby. Elektronické katalógy nielenže odrážajú stav knižničného fondu danej knižnice (ide o lokálne katalógy knižnice), ale zároveň prostredníctvom súborného katalógu, ktorý predstavuje zlúčenú množinu lokálnych katalógov, sprístupňujú informácie o dokumentoch uložených v niekoľkých knižniciach.

Stručný exkurz do histórie

V roku 1961 sa v Paríži konala Prvá medzinárodná konferencia o katalogizačných princípoch, ktorú zorganizovala Medzinárodná federácia knihovníckych asociácií (IFLA). Cieľom konferencie bolo dosiahnuť jednotnú formuláciu základných katalogizačných princípov (popis pod autorom, pod korporáciou a pod názvom, išlo o voľbu a formu záhlavia ako najdôležitejšieho údaja záznamu pre menný katalóg). Konferencia vyhlásila, že stanovený cieľ bol dosiahnutý. Vyhlásenie zásad parížskej konferencie zostalo do dnešného dňa vo svojej pôvodnej podobe, k jeho revízii ni-kdy nedošlo a ani nebola odvolaná jeho platnosť. Dôvodom bola skutočnosť, že sa nepodarilo jeho text naformulovať presnejšie, menej všeobecne alebo menej ťažkopádne (v rámci danej teoretickej koncepcie).

Jeho prepracovanie bolo na programe aj Medzinárodného stretnutia katalogizačných expertov v Kodani v roku 1969, ktoré programovo priamo nadviazalo na parížsku konferenciu. Jeho hlavným prínosom však bola orientácia na myšlienku medzinárodnej normalizácie katalogizačného popisu ako ďalšej súčasti záznamu pre menný katalóg. Katalogizačný popis sa tu chápal v zmysle súboru popisných údajov od názvu až po knihopisnú poznámku. Stretnutie expertov položilo dôraz najmä na štruktúru popisných údajov, t. j. na ich množstvo a poradie. Na tomto stretnutí teda bolo koncepčne založené a organizačne zabezpečené vypracovanie budúcej medzinárodnej normy pre štruktúru popisných údajov (International Standard Bibliographic Description – ISBD). Experti sa zároveň dohodli, že súčasťou normalizovaného bibliografického popisu bude aj číslo ISBN. Na kodanskom stretnutí zaznela základná myšlienka budúceho programu Univerzálnej bibliografickej kontroly (UBC).

V prvom desaťročí od konania parížskej konferencie došlo k podstatnému preskúmaniu a prepracovaniu katalogizačnej teórie a praxe v medzinárodnom meradle s výraznými črtami snáh o medzinárodnú unifikáciu a racionalizáciu tvorby bibliografických záznamov a uplatnenia prostriedkov automatizácie, ktoré pokračovalo v ďalšom období.

Od parížskej konferencie uplynulo viac než štyridsať rokov. Za toto obdobie sa podstatne zmenil svet katalogizácie, ktorý zahŕňa nielen katalogizačné pravidlá a pokyny, skúsenosti katalogizátorov a obrovské súbory výsledných katalogizačných záznamov, ale aj nespočetné množstvo nových, najmä technických dokumentov, ktoré sú predmetom katalogizačného spracovania. Ďalej tento svet pokrýva špecifickú vydavateľskú úpravu publikovaných dokumentov a tiež širokú škálu informačných potrieb dnešných používateľov a možnosti súčasných metód a techník komunikácie informácií. IFLA si už na prelome 80. a 90. rokov 20. storočia uvedomovala tieto podstatné zmeny, o čom svedčí skutočnosť, že v roku 1990 zvolala do Štokholmu špeciálny Seminár o bibliografických záznamoch. Seminár sa sústredil skôr na ekonomické hľadiská. Na funkciách bibliografického záznamu sa účastníci seminára nedohodli. Bolo zrejmé, že bibliografický (a teda aj katalogizačný) záznam si vyžaduje v tomto smere zásadné preskúmanie. Na záver seminára bola prijatá rezolúcia, ktorá iniciovala vypracovanie Štúdie o funkčných požiadavkách na bibliografický záznam (FRBR). Štúdia mala poňať rôznorodosť používateľských požiadaviek, rôznorodosť médií a aplikácií. Popritom ide o úplný bibliografický záznam, ktorý obsahuje okrem popisných údajov aj selekčné údaje všetkého druhu (meno, názov, predmet, triediaci znak a pod.) a tiež napríklad anotáciu.

Zadaná Štúdia o funkčných požiadavkách na bibliografický záznam bola v roku 1993 rozoslaná na široké medzinárodné pripomienkovanie. V roku 1994 na 60. generálnej konferencii IFLA v Havane bol v katalogizačnej sekcii IFLA prednesený súbor referátov na danú tému. K základným zmenám a problémom patrí:

• nárast nákladov na katalogizáciu a požiadavky na zjednodušenie katalogizácie, t. j. aby katalogizátori poskytli len minimum údajov, čím by bola katalogizácia dokumentov rýchlejšia a lacnejšia,

• rozvoj elektronických, multimediálnych a počítačových dokumentov a jeho dôsledky v mennom popise a akvizícii,

• rastúce tendencie ušetriť v katalogizácii tým, že sa redukujú duplicitné činnosti na národnej i medzinárodnej úrovni, s tým je potom spojená potreba definovať štandard na úrovni “jadra záznamu”, ktorý je potrebný pri kooperatívnom využívaní záznamov,

• explózia bibliografického univerza a trvalá potreba kvalitnejšej bibliografickej kontroly,

• priebežný tlak prispôsobiť katalogizačnú prax strojovému spracovaniu.

Záverečná správa štúdie bola publikovaná v roku 1998 vo vydavateľstve K. G. Saur v Mníchove a je prístupná na domovskej stránke IFLA pod adresou www.ifla.org/VII/s13/frbr/frbr.pdf.

Slovenská súčasnosť katalogizačnej praxe

Katalogizačná prax v Slovenskej národnej knižnici (a nielen v nej) prešla v krátkom čase výraznými zmenami. Nebudem hovoriť o tom, akým zložitým procesom bola implementácia knižnično-informačného systému ALEPH 300, ktorý vystriedal starý dobrý ISIS, a o výhodách, ktoré systém poskytol katalogizátorom (a aj používateľom). Chcem upozorniť na následný krok, ktorý implementácia systému vyvolala (paradoxom je, že práve nový systém inicioval zrevidovanie názorov na katalogizáciu z teoretického i praktického hľadiska). Reč teda bude o “alfe a omege“ každodenného chlebíka katalogizátora – o nových normách a pravidlách katalogizačného popisu. Túžba po začlenení sa do medzinárodného knihovníckeho kontextu sa bezosporu neprejavuje len členstvom v medzinárodných organizáciách, ale najmä prijatím základných dokumentov, ktoré spoľahlivo fungujú už dlhé roky, a odporúčania ISBD i Anglo-americké katalogizačné pravidlá (AACR2) medzi takéto základné dokumenty právom patria. Pravidlá popisu sme prijímali trocha ostýchavo a s rozpakmi, ale dnes, keď ich ovládame o poznanie lepšie a dôslednejšie než pred pár rokmi, nemôžeme neuznať a nevidieť ich prednosti. ISBD a AACR2 sme prijali spolu s ďalšími tromi knižnicami (Národní knihovna v Prahe, Moravská zemská knihovna v Brne a Univerzitná knižnica v Bratislave), ktoré stáli pri zrode Projektu CASLIN (Czech and Slovak Library-Information Network – Česká a slovenská knižnično-informačná sieť). Genéza prijatia ISBD bola búrlivá ako napokon všetko nové a prevratné, s čím sa treba zoznamovať a čo si treba aj osvojiť. Snahy o presadenie základných princípov ISBD do katalogizačnej praxe sme mohli pozorovať pri tvorbe normy ČSN 010195 Bibliografický, dokumentačný a katalogizačný záznam, ktorá však nie veľmi dostatočne vyriešila problémy menného popisu. V tejto súvislosti si dovolím stručne porovnať ČSN s prednosťami odporúčaní ISBD. Z odporúčaní ISBD si totiž tvorcovia ČSN 010195 vybrali len časť: poradie prvkov a predpísanú interpunkciu na oddeľovanie jednotlivých údajových prvkov. ČSN zároveň podávala návod na to, kam treba umiestniť záhlavie, signatúru a iné služobné údaje. Údaje takéhoto charakteru však s tzv. čistým menným popisom, teda popisom podľa princípov ISBD, nemajú nič spoločné. Boli teda nadbytočné. Ďalšou negatívnou črtou “ČSN-ky” bola neprehľadnosť, čo v konečnom dôsledku pociťovali predovšetkým spracovatelia. V rámci jednej normy sa totiž podával návod na zvládnutie problematiky menného popisu pre rôzne typy dokumentov, čo si vynucovalo nekonečné odkazovanie na množstvo článkov a definícií obsiahnutých v norme. Naproti tomu odporúčania ISBD poskytujú inštrukcie pre menný popis jednotlivých typov dokumentov osobitne. To znamená, že každému jednotlivému typu dokumentu sa venuje špeciálne odporúčanie ISBD. Prosím, nechápte tieto úvahy ako deštruktívnu kritiku dlhoročného úsilia vynikajúcich odborníkov v tejto oblasti. Naozaj im nebolo čo závidieť a v danom čase (r. 1985) bola ČSN tým najlepším, čo sa podarilo v spolupráci s odborníkmi z Českej republiky dosiahnuť. Predsa mi však nedá nepripomenúť, že i v tom období na medzinárodné odporúčania ISBD, najmä na ich prijatie v nezmenenej podobe a na výhody z toho plynúce, upozorňovali niektorí katalogizátori. Vtedy ešte netušili, čo prinesie ani nie taká ďaleká budúcnosť, no jednako sa stali “prorokmi“, ktorých doma nikto neuznával. Nechajme však minulosť minulosťou a obráťme pozornosť na horúcu súčasnosť (v podobnej situácii je dnes prijatie a aplikácia štandardov v oblasti vecného popisu).

Vďaka Projektu CASLIN a Mellonovej nadácii bolo možné získať pomerne drahý, ale komfortný knižnično-informačný systém (ALEPH) spolu s technickým vybavením aj do Slovenskej národnej knižnice, vtedy ešte v Matici slovenskej. Systém sme teda mali – a na nás zostalo rozhodnutie, čím ho naplniť a ako. O výmennom formáte na zápis vstupných údajov sme na pôde SNK diskutovali už dávno predtým, než sme nový systém získali. Na zasadnutiach Formátovej rady, ktorá vznikla ako poradný orgán riaditeľa SNK v roku 1993, sme začali rozmýšľať o výmennom formáte, ktorý by plne vyhovoval potrebám nielen na národnej, ale aj na medzinárodnej úrovni. V diskusiách sme sa napokon dopracovali k rozhodnutiu akceptovať výmenný formát UNIMARC a dokonca odznel i smelý návrh implementovať ho do systému ISIS, ktorý sa pri spracovaní dokumentov v SNK používal až do roku 1995. V roku 1994 vydala SNK v spolupráci s doc. Dr. D. Katuščákom, PhD., slovenský preklad UNIMARC manuálu, ktorý sa používa nielen na Slovensku, ale donedávna ho používali aj naši kolegovia v Čechách. V oblasti prípravy knihovníkov na používanie ISBD, AACR2 i samotného formátu UNIMARC odborní pracovníci SNK vykonali mnoho záslužnej práce.

Prelom storočia (ba vlastne tisícročia) v našich podmienkach potvrdil, že cestu, ktorú sme na poli katalogizácie a s ňou súvisiacej štandardizácie spracovateľských procesov nastúpili, je správna. Nejde len o domestikáciu medzinárodných noriem a odporúčaní, ale predovšetkým o ich interpretáciu z hľadiska tradícií slovenského knihovníctva a implementácie všetkého pozitívneho, čo za posledné desať-ročia tvorilo súčasť spracovávania dokumentov.

Súborný katalóg – výzva pre katalogizátorov

Spomínaný prechod od tvorby klasických lístkových katalógov cez elektronické lokálne katalógy a databázy knižníc vyústil aj v slovenských podmienkach do položenia základov súborného katalógu.

Myšlienka združiť katalógy viacerých knižníc do jedného katalógu nie je nová. V minulom storočí existovali lístkové súborné katalógy budované vo veľkých knižniciach, medzi ktoré, samozrejme, patrí aj SNK. Ich funkciou bolo informovať používateľov o výskyte daného titulu dokumentu na Slovensku a zároveň informovať o jeho lokácii. Moderné informačné technológie pozitívne zasiahli aj do vývoja tejto oblasti a vytvorili solídne predpoklady na budovanie elektronických súborných katalógov.

V zmysle zákona č. 183/2000 Z. z. o knižniciach sa na Slovensku budujú dva súborné katalógy – Súborný katalóg, časť monografie (spravuje SNK) a Súborný katalóg, časť seriálové publikácie (spravuje Univerzitná knižnica v Bratislave). Treba dodať, že v tejto oblasti sme v našom prostredí na začiatku, ale skúsenosti z budovania súborných katalógov prístupných v režime online v rôznych krajinách sveta dokazujú, že smer, ktorým sme sa vydali, je štandardný a zodpovedá požiadavkám doby. Základnou funkciou takto budovaných súborných katalógov je predovšetkým kooperatívna katalogizácia, ktorá predstavuje významný nástroj na zjednodušenie činnosti katalogizátorov a na odbúranie multiplicitného spracovania dokumentov v jednotlivých knižniciach. Pre používateľov je významná skutočnosť, že v záznamoch súborného katalógu sú uložené informácie o lokácii daného dokumentu, ktorý si potom môžu prostredníctvom medziknižničných výpožičných služieb vypožičať.

Napriek nesporným pozitívam sa však už v počiatočnej fáze spustenia prevádzky súborného katalógu (september 2002) ukázalo, že je nadmieru dôležité venovať maximálnu pozornosť štandardizácii a unifikácii procesu katalogizácie. Vďaka aktivitám Slovenskej národnej knižnice prenikli do knihovníckeho povedomia pomerne rýchlo medzinárodné štandardy. Ukázalo sa však, že interpretácia ich základných definícii bola rôzna. Práca v súbornom katalógu si preto bude vyžadovať celú sériu školení, ktoré zjednotia “katalogizačné myslenie” nielen v oblasti katalogizačných pravidiel, ale aj interpretáciu filozofie formátu používaného na zápis a výmenu údajov.

Záver

Vývoj v oblasti štandardizácie je dynamický. Musíme preto zachytávať trendy vedúce ku skvalitneniu práce katalogizátorov, ktorí svojou činnosťou “otvárajú” fondy slovenských knižníc celému svetu. Budúcnosť slovenskej katalogizačnej praxe sa bude niesť v znamení implementácie základných štandardov, resp. v inovácii teraz používaných štandardov (UNIMARC vs. MARC 21, súbory národných autorít) nielen na popis dokumentov, ale aj na vyjadrenie obsahovej stránky dokumentov (systém používania prirodzeného jazyka vo vyjadrení predmetu – KONSPEKT, zapojenie do Jednotnej informačnej brány a pod.).

Bez ohľadu na nástroje a prostriedky, ktoré pri bežnej práci využívame, by sme mali vždy myslieť na používateľa, pre ktorého vlastne existujeme a pracujeme. Úsilie katalogizátorov by malo byť orientované na prípravu a poskytovanie pokiaľ možno čo najkvalitnejších a najzrozumiteľnejších informácií, ktoré pomôžu používateľom knižníc vyhrať boj so záplavou informácií. Jednotná interpretácia a jednotné používanie základných noriem a pravidiel sú prostriedkom na splnenie tohto náročného cieľa.

Príloha

V prílohe uvádzam prehľad klasických lístkových katalógov, ktoré sa nachádzajú v Slovenskej národnej knižnici, ale ktoré sa postupne uzatvárajú. Aj keď, bezosporu, majú svoje čaro aj dnes a dýcha z nich história, súčasnosť si vyžaduje celkom iný prístup k budovaniu katalógov. Systém lístkových katalógov nahradil jeden elektronický katalóg, ktorý obsahuje všetky hľadiská, na základe ktorých sa lístkové katalógy budovali. Pre knihovníkov však uzatvorením katalógov práca nekončí. Nadobudne novú povahu, ktorá, a v to pevne verím, pomôže používateľom vyrovnať sa s “informačným chaosom” súčasnosti…

A. Čitateľské katalógy:

Čitateľský menný katalóg – založený r. 1927, obsahuje 918 zásuviek, umiestnený je v priestoroch výpožičných služieb.
Predmetový katalóg kníh – založený r. 1954, obsahuje 552 zásuviek, umiestnený je v priestoroch výpožičných služieb.
Systematický katalóg kníh – založený r. 1977, uzavretý r. 1995, obsahuje 204 zásuviek, umiestnený je v priestoroch výpožičných služieb.
Predmetový katalóg učebníc – založený r. 1977, obsahuje 102 zásuviek, umiestnený je v priestoroch výpožičných služieb.
Katalóg hudobnín – založený r. 1951, obsahuje 36 zásuviek, umiestnený je v priestoroch výpožičných služieb.
Katalóg periodík – založený v 50. rokoch, obsahuje 60 zásuviek, umiestnený je v priestoroch výpožičných služieb.
Katalóg edícií – obsahuje 240 zásuviek, umiestnený je v pries-toroch výpožičných služieb.

B. Služobné katalógy:

Generálny katalóg kníh – založený r. 1927, obsahuje 728 zásuviek, umiestnený je v samostatnej miestnosti.
Menný katalóg hudobnín – založený r. 1951, obsahuje 12 zásuviek, umiestnený je v GK SNK.
Katalóg osobitných tlačí – obsahuje 24 zásuviek, umiestnený je v priestoroch GK SNK.
Názvový katalóg edícií – založený r. 1927, umiestnený je v miestnosti pri generálnom katalógu kníh, obsahuje 14 zásuviek.
Systematický katalóg I. – založený r. 1954, uzavretý r. 1976, umiestnený je v priestore výpožičných služieb, obsahuje 338 zásuviek.
Systematický katalóg II. – založený r. 1977, umiestnený na pracovisku oddelenia katalogizácie a správy katalógov – stredisko vecnej katalogizácie, obsahuje 238 zásuviek.
Názvový katalóg periodík – buduje sa od 50. rokov, umiestnený na pracovisku oddelenia katalogizácie a správy katalógov, obsahuje 96 zásuviek.
Súborný katalóg štátnych vedeckých knižníc – založený r. 1957, umiestnený v priestoroch SNK, obsahuje 842 zásuviek.
Kartotéka NA ISBN v SR – založená v roku 1989, umiestnená v kancelárii NA ISBN v SR, obsahuje 92 zásuviek.

C. Evidenčno-registračný aparát:

Miestny zoznam, služobný katalóg – buduje sa od roku 1959 v zväzkovej a neskôr v lístkovej forme, umiestnený na pracovisku oddelenia doplňovania fondov.
Názvový katalóg povinných výtlačkov (slovenský, český) – založený r. 1960, uzavretý r. 1997, resp. 1993, umiestnený na pracovisku oddelenia doplňovania fondov.
Kartotéka názvová – založená r. 1981, slúži na účely medzinárodnej výmeny a zahraničnej kúpy.
Pomocná evidencia vnútroštátnych a zahraničných periodík, evidenčná kartotéka periodík dochádzajúcich do SNK – umiestnená je na pracovisku oddelenia doplňovania fondov – stredisko periodík.
Kartotéka deziderát – založená r. 1978, umiestnená je na pracovisku oddelenia doplňovania fondov – stredisko retrospektívneho doplňovania.
Katalóg bibliografickej študovne – obsahuje 4 zásuvky, pomocná evidencia, od r. 1996 sa buduje v systéme ALEPH, umiestnený je v priestoroch bibliografickej študovne.
Katalóg všeobecnej študovne – obsahuje 4 zásuvky, umiestnený je v priestoroch všeobecnej študovne.
Katalóg študovne zahraničných periodík – obsahuje 88 zásuviek, umiestnený je v priestoroch študovne zahraničných periodík (teraz Internetová študovňa).
Katalóg knihovníckej študovne – obsahuje 90 zásuviek, umiestnený je v priestoroch knihovníckej študovne.

D. Katalógy špeciálnych dokumentov:

Katalóg Audiovizuálneho kabinetu – obsahuje 90 zásuviek, umiestnený je v priestoroch AVK.
Katalógy starých tlačí, špeciálne služobné katalógy – umiestnené na pracovisku oddelenia katalogizácie a správy katalógov, obsahujú 42 zásuviek.

• Autorský katalóg
• Názvový katalóg
• Systematický katalóg
• Topografický katalóg
• Chronologický katalóg
• Typografický katalóg
• Katalóg ilustrátorov

Bibliografické odkazy :

VODIČKOVÁ, Hana: 36 let od konání pařížské konference o katalogizačních principech. In Národní knihovna, roč. 8, 1997, č. 2, s. 68-73.
MATERIÁLY z Medzinárodnej konferencie o súborných katalógoch, Tallin, október 2002.