Knižnice v slovenskej spoločnosti (anketa)

Dnes už iste nikto nepochybuje o nezastupiteľnosti knižníc v procese informatizácie spoločnosti. Svedčia o tom aj mnohé závažné dokumenty prijímané na najvyššej úrovni nášho štátu, z ktorých na ilustráciu povedaného uvádzame aspoň najzávažnejšie výňatky.

I.

11. apríla 2001 vláda SR schválila zásadný materiál Stratégia rozvoja slovenského knihovníctva do roku 2006, ktorý stanovuje základné strategické ciele pre knižnice knižničného systému Slovenskej republiky na strednodobé obdobie, čím jasne deklaruje štátnu knižničnú politiku ako súčasť štátnej informačnej politiky a štátnej kultúrnej politiky na ceste Slovenska k informačnej spoločnosti. Stratégia obsahuje podstatné priority a ciele, ktoré sa konkretizujú v nasledujúcich strategických úlohách:

1. Informatizácia a internetizácia knižníc;
2. Zabezpečenie informačných zdrojov pre knižnice;
3. Knižnično-informačné služby znevýhodneným používateľom;
4. Program záchrany, stabilizácie a konzervácie tradičných nosičov informácií v SR;
5. Ochrana a sprístupňovanie knižničných fondov;
6. Vzelávanie zamestnancov knižníc a rozvoj ľudských zdrojov;
7. Výstavba a rekonštrukcia budov knižníc;
8. Informačná výchova a vzdelávanie detí a mládeže.

II.

10. júla 2002 vláda SR schválila Program elektronizácie knižníc v SR, ktorý komplexne definuje ciele informatizácie a internetizácie knižníc ako základného predpokladu odstránenia dlhodobého nedostatku informačných zdrojov pre používateľov aj duplicitného výkonu knižničných činností. Postupnou realizáciou jednotlivých etáp by sa malo dospieť až k digitalizácii informačných prameňov a k sieťovému využívaniu plných textov. Z programu vyberáme:

• V procese rozvoja informačnej spoločnosti majú svoje nezastupiteľné miesto knižnice. V rozvinutých krajinách sa knižnice a knižničné systémy považujú za prirodzené, spoľahlivé, dobre fungujúce a v spoločnosti tradične etablované inštitúcie, ktoré zohrávajú najmä v sektore vedy, výskumu, vzdelávania a všeobecnej kultúry kľúčovú úlohu. Sú zdrojmi poznatkov, informácií a vzdelávania…
• Z prevažne uzavretých inštitúcií na zhromažďovanie, spracúvanie a uchovávanie fondov (t. j. knižníc – pozn. red.) sa budujú otvorené inštitúcie, ktoré sprostredkúvajú a dodávajú informácie prostredníctvom najnovších technológií, ktoré prinášajú digitálny obsah pre globálne siete…
• Súčasná transformácia knižníc sa chápe ako prechod od poskytovania služieb na základe vlastníctva dokumentu k poskytovaniu služieb na základe prístupu k dokumentom, ktoré môžu byť fyzicky umiestnené kdekoľvek na svete, prostredníctvom informačných a telekomunikačných technológií. Je to dôsledok neustáleho zvyšovania rýchlosti generovania nových poznatkov a informácií v celosvetovom meradle…
• Žiadna knižnica v súčasnosti nemôže plniť svoje informačné a vzdelávacie úlohy v oblasti služieb občanom bez použitia informačnej technológie a bez pripojenia do internetu…
• Stratégia riešenia

Na dosiahnutie uvedených cieľov je potrebné:

1. na základe lokálnych projektov elektronizácie jednotlivých knižníc zabezpečiť ich hardvérové vybavenie a vybudovanie lokálnych sietí ako predpoklad zapojenia sa do globálneho procesu elektronizácie,
2. zabezpečiť finančne výhodné pevné pripojenie knižníc do internetu,
3. prijať koncepciu a realizovať obstaranie jednotného knižničného softvéru pre vybrané knižnice v SR a zabezpečiť prechod naň podľa stanovených etáp,
4. zabezpečiť podmienky na vybudovanie a prevádzku súborného katalógu knižníc SR,
5. realizovať retrokonverziu existujúcich sekundárnych zdrojov na papierovom nosiči, najmä previesť do elektronickej podoby Slovenskú národnú bibliografiu, generálny katalóg SNK a lokálne katalógy knižníc ako zdroj elektronických informácií pre Súborný katalóg knižníc Slovenskej republiky,
6. vo vybraných knižniciach vybudovať digitalizačné pracoviská,
7. vypracovať projekt dlhodobého uchovávania knižničných dokumentov na nepapierových nosičoch, vybudovať depozitné pracoviská na dlhodobé archivovanie a využívanie elektronických publikácií,
8. vybudovať multimediálne študovne pre používateľov knižníc,
9. vybudovať verejne prístupné internetové pracoviská umožňujúce každému bezplatný, resp. finančne nenáročný prístup k informáciám (aj z oblasti verejnej správy podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám),
10. pre potreby personálneho zabezpečenia nových úloh knižníc v informačnej spoločnosti vybudovať moderné školiace strediská vybavené príslušnou výpočtovou a didaktickou technikou,
11. v súlade s programami digitalizácie Európskej únie vypracovať a realizovať projekt Virtuálnej knižnice Slovenska (VIKS) a zahrnúť do projektu digitalizáciu vybraných zbierok knižníc, múzeí, galérií a archívov.

III.

Ani Programové vyhlásenie vlády SR zo dňa 4. novembra 2002 neobišlo nami sledovanú tematiku:

§ Vláda prijme účinné opatrenia na podporu informatizácie spoločnosti doriešením inštitucionálnej podpory na odbornej a administratívno-legislatívnej úrovni, v rámci ktorých sa zabezpečí optimálne rozdelenie kompetencií a dôsledná koordinácia domácich a medzinárodných aktivít…

A čo túžobne očakávaná a ťažko sa rodiaca stratégia informatizácie slovenskej spoločnosti? V týchto dňoch už existuje pracovná verzia, ktorá sa bude ešte dotvárať. Nám už zostáva len veriť, že tí kompetentní, ktorí budú tento návrh pripomienkovať, prisúdia knižniciam dôstojné a zodpovedajúce miesto vo sfére vzdelávania a pri podpore vedy a výskumu.

Toľko z oficiálnych materiálov. V nasledujúcich riadkoch vám ponúkame názory niektorých ľudí na postavenie a úlohy knižníc v slovenskej spoločnosti, ktorých sme oslovili ako predstaviteľov kompetentných vyjadriť sa k riešeniu problematiky knižníc v SR. Odpovede sme získali na základe týchto anketových otázok:

---

1. Akú úlohu a postavenie majú podľa Vás dnes knižnice v slovenskej spoločnosti, kde vidíte ich miesto v procese budovania informačnej spoločnosti? Do akej miery a akou formou by mal štát podporovať rozvoj knižníc?

2. Čo Vy osobne očakávate od knižnice? Čo by podľa Vás mali slovenské knižnice urobiť na podporu informatizácie a získanie zodpovedajúceho spoločenského postavenia?

3. Ako môžete v rámci svojej kompetencie ovplyvniť rozvoj slovenských knižníc? O akú formu podpory Vás možno požiadať?

Okrem týchto troch otázok viacerí zo zúčastnených dostali ešte špeciálnu otázku, ktorú nájdete priamo pri odpovediach.

---

prof. Ing. Ferdinand Devínsky, DrSc., poslanec NR SR

1. Úloha knižníc je výstižne charakterizovaná v úvode k tejto ankete – knižnice sú kultúrne, informačné a vzdelávacie inštitúcie, ktoré získavajú, spracúvajú, uchovávajú, ochraňujú a sprístupňujú informačné zdroje a poskytujú knižnično-informačné služby, zabezpečujú slobodný prístup k informáciám, saturujú vzdelávacie, výskumné, kultúrne potreby svojich čitateľov.

Rozvoj informačných technológií, najmä internet, zmenil spôsob knižničnej práce, rozšíril kvalitu a kvantitu ich služieb. Je pozitívne, že sprístupňujú rôzne elektronické informačné zdroje, databázy, plné texty časopiseckých článkov v elektronickej forme domácich i zahraničných vydavateľov.
Podľa môjho názoru, sú to práve knižnice, ktoré za posledné roky urobili obrovský vývojový skok a významne sa podieľajú na budovaní informačnej spoločnosti.

Štát musí knižnice finančne zabezpečovať, chceme zvyšovať vzdelanostnú úroveň krajiny a vzdelávanie si neviem predstaviť bez knižníc, bez najnovších informácií.

2. Keď prídem do knižnice, predpokladám, že tam nájdem práve tú knihu a ten časopis, ktorý potrebujem, respektíve bol by som najradšej, keby som do knižnice vôbec nemusel chodiť, ale cez počítač by som si mohol vyhľadať všetky potrebné informácie. V knižniciach by mal byť samozrejmosťou internet a prístup k širokej škále elektronických informačných zdrojov.

Nemyslím si, že informatizácia ako taká súvisí priamo so spoločenským postavením. Knižnica s historickými zbierkami bude určite cenná aj bez počítačov, hoci nemožno poprieť, že by v takomto prípade bola výpočtová technika zbytočná…

Knižnice by sa mali snažiť všetkými formami a dostupnými prostriedkami získať dostatočné zdroje na informatizáciu a neustále skvalitňovať svoje služby. Ak sa stanú nepostrádateľnými, nepochybne to ovplyvní aj ich spoločenský status.

 

doc. Mgr. Martin Fronc, PhD., minister školstva SR

1. Postavenie knižníc v spoločnosti je pre rozvoj poznania a vzdelanosti významné už mnoho storočí. Myslím si, že ich význam sa v tomto smere neznížil, práve naopak, vzhľadom na explóziu informácií je evidentná ich potreba. Knižnice by mali poskytovať služby primerané tejto dobe, čiže mali by využívať podporné prostriedky založené na moderných technológiách a výpočtovej technike. Z tohto pohľadu je aj v rámci spoločenského záujmu podporovať rozvoj knižníc, samozrejme primerane možnostiam štátu.

2. Pod kvalitnými službami si predstavujem nielen kvalitné informácie, ako napríklad kvalitnú rešerš k vybranej téme, ale dôležitá je aj rýchlosť poskytovaných služieb. Uvedomujem si, že poskytovanie týchto služieb nie je dnes možné bez využitia informačných technológií, čo stojí nemalé prostriedky, ale dnes by to už mal byť štandard v dobrej knižnici.

3. V oblasti vysokých škôl sa nám podarilo vybudovať akademickú sieť SANET, ktorá veľmi dobre zabezpečuje prenos informácií, dnes už nielen v rámci celého Slovenska, ale i v medzinárodnom meradle.

Ešte ako člen medzivládnej slovensko-ruskej komisie som sa snažil o to, aby časť prostriedkov z deblokácií ruského dlhu išla na nákup kníh z Ruskej federácie. V tejto chvíli sú tieto finančné prostriedky vyčlenené a čakáme na ponuku kníh, ktoré by doplnili náš knižničný fond predovšetkým pre oblasť vedy a techniky.

 

Ing. Martin Kováč, generálny riaditeľ sekcie kultúrneho dedičstva MK SR

1. Podľa môjho názoru sa spoločenské postavenie knižníc výrazne posilnilo nielen prijatím zákona č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona SNR č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení zákona č. 416/2001 Z. z. (ďalej len „knižničný zákon“), ale aj vládnym schválením Stratégie rozvoja slovenského knihovníctva do roku 2006 a Programu elektronizácie knižníc v SR. Boli to impulzy, ktoré uviedli opäť do pozornosti problematiku knižníc v celej škále okruhov. Nesporné však je aj to, že knižnice si predovšetkým svojou činnosťou a stabilným okruhom používateľov udržali stabilné postavenie v spoločnosti.

Knižničný zákon už zadefinoval knižničný systém SR ako súčasť štátneho informačného systému; stratégia jasne deklaruje štátnu knižničnú politiku ako súčasť štátnej informačnej politiky a štátnej kultúrnej politiky na ceste Slovenska k informačnej spoločnosti. Knižnice v informačnej spoločnosti majú mať trvalé postavenie ako inštitúcie, ktoré informácie nielen zhromažďujú, uchovávajú a poskytujú, ale aj ako inštitúcie, ktoré ich vedia usporadúvať a vyhľadávať. Práve tí, ktorí budú vedieť s informáciami „pracovať“, majú budúcnosť v informačnej spoločnosti.

Miera finančnej podpory môže a musí vychádzať zo štátnej kultúrnej a knižničnej politiky (stratégie), v ktorej si štát definoval oblasti ďalšieho postupu v knižničnej činnosti. Ako najvhodnejšiu formu vidím programové financovanie založené na jednom hlavnom pro-
grame (napr. knižničný systém) delenom na podprogramy podľa jednotlivých tematických okruhov.

2. Ako bežný používateľ knižnice očakávam predovšetkým fungujúce knižnično-informačné služby. Môžem konštatovať, že zatiaľ som sa s nefunkčnosťou nestretol, aj keď som si vedomý, že to súvisí predovšetkým s veľkým odhodlaním, obetavosťou a nadšením jednotlivých zamestnancov knižníc. Verím, že táto spoločnosť docení význam knižničných pracovísk a vytvorí im na prácu aj adekvátne prostredie.

3. Kompetencie ministerstva kultúry sú právne vymedzené. V zmysle zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy je Ministerstvo kultúry SR ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť knihovníctva a jeho pôsobnosť v tejto oblasti presne stanovuje § 22 zákona č. 183/2000 Z. z. o knižniciach. V zmysle týchto zákonov môže MK SR konať.

Tým, že štátna knižničná politika už má vládou SR schválený základný programový dokument, stanovené strategické ciele a úlohy knižničného systému SR, sú priority ministerstva v tejto oblasti dané. Vláda SR na základe nášho návrhu akceptovala a zaradila do svojho Programového vyhlásenia vlády úlohu – zabezpečiť realizáciu Stratégie rozvoja slovenského knihovníctva do roku 2006. Jednotlivé strategické úlohy sa stali súčasťou Programového vyhlásenia vlády rozpracovaného v pôsobnosti MK SR a budú prioritami v našej činnosti za túto oblasť. Môžem všetkých čitateľov ubezpečiť, že budeme hľadať nielen odborníkov, ale aj finančné zdroje, aby sa zabezpečila jej realizácia. Partnerskú spoluprácu s knižnicami a občianskymi a profesijnými združeniami považujeme za nevyhnutnú. Dúfame, že sa nám tieto náročné ciele podarí splniť spoločnými silami a slovenské knižnice sa „pohnú“ o poriadny krok dopredu.

Čo sa týka formy podpory, verím, že komunikácia medzi nami a knižnicami v odbornej oblasti sa etablovala na dobrej partnerskej úrovni. Knižnice však určite zaujíma predovšetkým podpora finančná. Na MK SR je možné uchádzať sa na základe žiadostí o finančnú dotáciu v rámci Programu Pro Slovakia v podprograme Knihovníctvo alebo o podporu kultúrnych aktivít z účelových transferov programu Rozvoj kultúry (samozrejme, že v súlade so zásadami a podmienkami poskytovania finančných dotácií). Podrobnejšie informácie nájdete na našej webovej adrese: www.culture.gov.sk. O pridelení finančných prostriedkov rozhodujú komisie zložené z odborníkov za jednotlivé oblasti. Na rok 2003 však už bola uzávierka predkladania žiadostí.

 

RNDr. Dušan Valachovič, generálny riaditeľ sekcie vedy a techniky MŠ SR

1. Úlohu a postavenie knižníc v našej spoločnosti definuje zákon 183/2000 Z. z. o knižniciach, ktorý dáva dostatočný priestor na realizáciu potrieb našej spoločnosti. Knižnice poskytujú knižnično-
-informačné služby verejnosti, hlavne študujúcej mládeži a odborným pracovníkom z oblasti výskumu a vývoja. Poskytovaniu komplexných moderných služieb knižníc často bráni nedostatok finančných prostriedkov, ktoré chýbajú pri nákupe zariadení na tvorbu moderných informačných databáz a katalógov, tvorbu knižničných fondov, na spoluprácu v medziknižničnej výpožičnej službe zo zahraničia a pod.

V krajinách s vyspelou ekonomikou, kultúrou, výskumom a vývojom (EÚ) má poskytovanie knižnično-informačných služieb verejnosti vysokú technickú úroveň. Závisí od finančných prostriedkov a spoločenských požiadaviek, ktorý technický model vybavenia knižníc (zo zahraničia, EÚ) môže naša spoločnosť akceptovať. Štát by mal podporovať v prvom rade školské (na všetkých stupňoch) a vedecké knižnice, ktoré majú pomerne stabilný počet klientov a vysoké nároky na aktuálne informácie (rešerše o publikáciách, najnovšie zdroje a pod.).

2. Ak dokážu knižnice realizovať úlohy stanovené zákonom 183/2000 Z. z. o knižniciach a aktívne budú sledovať výskumnú a vývojovú činnosť v požadovaných odboroch (zákon č. 132/2002 (§ 3) o vede a technike a zároveň poskytnú informačné zdroje, tak si zabezpečujú aj svoje spoločenské postavenie.

3. Ak sa sekcii vedy a techniky MŠ SR podarí svojimi aktivitami zvyšovať percento finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na rozvoj výskumu a vývoja, tak zákonite musia rásť finančné prostriedky na modernizáciu knižnično-informačnej služby knižníc.

 

prof. Ing. Pavol Horváth, PhD., riaditeľ Centra výpočtovej techniky STU v Bratislave

1 . Knižnica ako kľúčový informačný zdroj má popri vzdelávacích inštitúciách nezastupiteľnú úlohu v procese informatizácie spoločnosti. V súčasnosti, keď časopisy, knihy nie sú masovo dostupné širokej čitateľskej verejnosti (kritická situácia je najmä v oblasti odbornej a vedeckej literatúry), je úlohou knižníc sprostredkovať tieto obmedzené zdroje čo najširšiemu okruhu čitateľov.

Štát by, samozrejme, mal v čo najväčšej možnej miere podporovať rozvoj knižníc. Ale to je rovnaký problém ako s podporou vzdelávania.

2. Problém vidím v tom, že knižnice sú na okraji záujmu politických elít; ak napríklad je problém s riešením úľav pre podnikateľov, alebo je nejaký problém v energetike alebo inom rezorte, vláda sa touto problematikou začne bezodkladne zaoberať a snaží sa ho vyriešiť. Ak je problém v oblastí financovania knižníc, nie sú peniaze na nákup fondov, alebo nie sú peniaze na vzdelávanie a vedu na univerzitách (čo tiež súvisí s knižnicami), tak to vláda možno zoberie na vedomie a ak zostanú nejaké peniaze, tak niečo na tento účel uvoľní. Jednoducho spoločnosť nevytvára dostatočný tlak, aby sa v tejto veci niečo systematicky urobilo. Možno sa niečo zlepší, ak vznikne inštitúcia, ktorá zastreší informatizáciu spoločnosti (vyplynie to z materiálu „Stratégia informatizácie spoločnosti“, ktorý by mal byť predložený na rokovanie vlády v najbližšom čase).

3. Ako predstaviteľ akademickej siete SANET som niekoľkokrát navrhol (naposledy v júni 2002), aby všetky vedecké knižnice (v prvej etape) a neskôr všetky ďalšie (podľa dôležitosti) boli pripojené na akademickú sieť SANET. Koncom minulého roka sa niektoré knižnice takto pripojili (SNK, ŠVK v Košiciach a v Banskej Bystrici), ďalšie sa azda pripoja. Podmienkou je, aby si financovali trasu do najbližšieho prípojného miesta optickej siete budovanej v rámci projektu SANET II. SANET má záujem pripojiť všetky knižnice, ktoré o takéto pripojenie majú záujem. Niektoré knižnice sú však pripojené na optickú sieť SANET II rýchlosťou 100 Mb/s a ešte aj na sieť Govnet rýchlosťou 2Mb/s, pričom toto druhé pripojenie stojí asi 50 000 Sk mesačne (hradí to však Úrad vlády SR), pripojenie na sieť SANET v závislosti od predpokladanej zahraničnej konektivity stojí zlomok z tejto sumy (pri 50-násobnej rýchlosti pripojenia). Ale to je vec, nad ktorou sa dá pozastaviť, ale ktorú ja z mojej pozície nemôžem ovplyvniť.

Špeciálna otázka:

V súvislosti s výchovno-vzdelávacou funkciou knižníc neuvažujete v rámci siete SANET o možnosti bezplatného pripojenia všetkých knižníc na internet?

Odpoveď na túto otázku je jednoduchá. SANET nie je podnikateľský subjekt a prevádzka siete je hradená z dotácie Ministerstva školstva SR, resp. SAV. Pokiaľ by rezort Ministerstva kultúry SR zaplatil všetky náklady na prevádzku siete, ktoré sa navýšia tým, že budú pripojené knižnice, tak pripojenie môže byť zadarmo – rovnako ako zadarmo sú pripojené univerzity, ŠD a ostatné priamo riadené organizácie (z knižníc je to Centrum VTI SR), pretože ich pripojenie hradí MŠ SR. Pokiaľ to z nejakých dôvodov nie je možné, potom musia jednotlivé knižnice uhradiť príslušnú časť nákladov, lebo inak by tieto náklady v skutočnosti hradilo ministerstvo školstva.

 

doc. PhDr. Michal Otčenáš, CSc., prodekan pre rozvoj, Filozofická fakulta PU v Prešove

1. Knižnice majú aj dnes v slovenskej spoločnosti nenahraditeľnú úlohu. Bolo tomu tak i v minulosti a zbierky našich knižníc (nielen historických) sú skutočným skvostom pri našich príspevkoch do kultúrneho dedičstva celého ľudstva.

Vyspelé krajiny a vyspelé civilizácie si chránili a chránia svoje knižnice: ako príklad uvediem Kongresovú knižnicu v USA alebo znovuvybudovanú Alexandrijskú knižnicu. A proces budovania informačnej spoločnosti je o tom istom.

Náš štát bude vtedy kultúrnou krajinou, keď budú vo svete známejšie jeho knižnice ako ozbrojené sily.

2. Od knižnice očakávam, že tam získam informácie, ktoré sú inde nedostupné. Od knižníc – a to rozličného zamerania – očakávam i to, že budú uchovávať aj rukopisy, jedinečné zvukové nahrávky či obrazovú dokumentáciu, ktorá bude určovať ich význam. A to nielen pre súčasnosť, no i pre budúcnosť. Hovorím tak najmä po skúsenostiach zo zahraničia.

Knižnice, podľa môjho názoru, robia na podporu informatizácie dosť. Niekedy idú až na hranice svojich možností. A je na zodpovednosti kompetentných, aby slovenské knižnice mali aj zodpovedajúce spoločenské postavenie.

3. Myslím si, že čiastočne áno, pretože mám bezprostredný vplyv na desiatky, resp. stovky vysokoškolských študentov. O akú formu podpory ma môžete požiadať? O akúkoľvek. Myslím si, že v každej sa dá nájsť účinný spôsob pomoci. A som ochotný a pripravený pomôcť.

 

doc. PhDr. Tatiana Sedová, CSc., SAV Bratislava

1. V procese formovania sa informačnej spoločnosti majú knižnice rozhodne nezastupiteľné miesto ako inštitúcie, ktoré sprístupňujú verejnosti informačné zdroje a poskytujú jej knižničné a informačné služby, pričom špecifickú úlohu majú vedecké knižnice. Z pohľadu používateľa najmä vedeckých informácií buď v printovej, alebo elektronickej podobe osobitne oceňujem, že vedecké knižnice (napr. Ústredná knižnica SAV), ktoré v porovnaní so zahraničnými pracoviskami, ako napríklad Štokholmská univerzitná knižnica, British Library alebo Bodleian Library v Oxforde, ktoré som mala možnosť navštíviť, majú veľmi skromné materiálno-technické vybavenie a nevyhovujúce priestorové podmienky, dokázali sprístupniť väčšinu relevantných databáz a snažia sa dopĺňať fondy.

Naše knižnice by si zaslúžili najmä vzhľadom na deklarované ciele (pozri Programové vyhlásenie vlády zo 4. novembra 2002), aby finančné prostriedky určené na materiálne vybavenie a podmienky poskytovateľov informačných služieb vzrástli úmerne vzdelávaciemu a kultúrnemu významu knižníc. Štát by mal zvýhodniť knižnice aj formou špeciálnej sadzby, napríklad poplatky za poštovné, a upraviť ich činnosť v tomto smere osobitným predpisom v rámci ochrany informačných zdrojov, napríklad starých rukopisov, vzácnych tlačí atď. Problémy sú aj so skladovacími priestormi, pracovníci nemajú k dispozícii manipulačné zariadenia, ktoré uľahčujú namáhavú prácu. Štát by mal podporiť rozvoj knižníc priamym financovaním materiálneho vybavenia a pravidelného dopĺňania fondov, ale aj zabezpečiť v rámci medzinárodnej medziknižničnej služby špeciálne nízke sadzby. Podporiť rozvoj knižníc by mohol aj špeciálnou legislatívou v rámci daňového systému v oblasti, napr. zvýhodniť právnické alebo fyzické osoby, ktoré by finančne podporovali knižnicu, resp. inou formou.

2. Očakávam, že zodpovedné orgány (napr. ministerstvá, vzdelávacie inštitúcie, SAV, rezortné výskumné pracoviská atď.) budú pravidelnými využívateľmi ponúkaných služieb, ale knižnice sa musia dôraznejšie prezentovať formou popularizácie svojich možností. Knižnice by mali aj razantnejšie upozorniť verejnosť, že počítačová gramotnosť je sine qua non, aby sme mohli vôbec hovoriť o informačnej spoločnosti. Túto gramotnosť by mohli zvýšiť formou školení a kurzov (napríklad ako pracovať s databázami, ako sa orientovať v rôznych systémoch, stručné bulletiny o jestvujúcich portáloch atď.). Pomohli by aj exkurzie pre školákov už od základných škôl, aby si zvykli a osvojili zručnosti nevyhnutné pre zber, zhodnocovanie informácií prostredníctvom elektronických médií. Zriadiť konzultantov v knižniciach špeciálne pre prácu s databázami.

3. V rámci svojej kompetencie ako podpredsedníčka pre III. oddelenie vied SAV sa starám aj o ÚK SAV. Riaditeľka Dr. M. Horváthová a od 1. septembra 2002 nová riaditeľka Mgr. A. Doktorová veľmi prispeli a prispievajú k rozvoju knižnice v každom smere a okrem skromných zdrojov z rozpočtu SAV získavajú zdroje mimorozpočtové, skvalitňujú poskytované služby, ale zaslúžili by si lepšie pracovné podmienky a materiálno-technické vybavenie, uľahčujúce najmä manipulačné činnosti s fondmi. Knižnice pravidelne organizujú aj rôzne tematické výstavy, na ktorých sa prezentujú nielen nové prírastky, ale aj prístup do nových databáz. Treba doriešiť problém ochrany existujúcich fondov, kde narážame na nedostatok financií; tento problém treba riešiť v spolupráci s ministerstvom kultúry. Podporím doplniť tému z materiálu jestvujúcich štátnych programov. Podporujem tiež spoluprácu s knižnicami a hodlám podpísať zmluvu o spolupráci s knižnicou AV ČR a Stokholmskou knižnicou. Prihováram sa, aby pracovníci knižníc mali možnosť absolvovať zahraničné stáže a konfrontovať svoje prístupy a perspektívy s európskym trendom, pokiaľ otázka kreovania jednotného európskeho výskumného priestoru nemá byť len ďalším klišé a bezduchou frázou.

 

prof. PhDr. Vladimír Leško, CSc., prorektor pre vedu a doktorandské štúdium, Prešovská univerzita v Prešove

1. Knižnice na Slovensku nemajú v súčasnosti také postavenie ako vo vyspelých krajinách sveta, preto si nemôžu plniť svoje úlohy tak, ako ich poznám napríklad zo západnej Európy či USA. Bez adekvátnej podpory celej spoločnosti, ale osobitne parlamentu, vlády, štátnej správy, samosprávy, univerzít a ďalších inštitúcií (napr. televízie, rozhlasu…), stav našich knižníc sa v dohľadnom čase výraznejšie nezmení a tým sa oddiali proces budovania informačnej spoločnosti. Veľmi by som si želal, aby v čo najkratšom čase došlo k výraznej premene stavu našich univerzitných knižníc na Slovensku, ktoré by sa mali stať rozhodujúcimi ťahúňmi na ceste budovania informačnej spoločnosti. Investície do vzdelávania by mali rozhodujúcim spôsobom naplniť proces skvalitnenia činnosti a služieb univerzitných knižníc. Potom možno očakávať čo najskorší dosah nových vedeckých poznatkov a informačných technológii v našej krajine v konkrétnej praxi.

2. Knihy a knižnice v mojom živote vari najvýraznejším spôsobom predurčili môj osobný vzdelanostný rast. Bez nich by som nebol dosiahol to, čo dnes viem. Preto aj naďalej očakávam plnenie úlohy, aby som mohol prostredníctvom kníh a knižníc v čo najkratšom čase získať čo najväčšie množstvo nových poznatkov. Som presvedčený, že rozhodujúci faktor zodpovedajúceho spoločenského postavenia slovenských knižníc nezávisí priamo len od nich samých. Spoločnosť si musí dostatočne hlboko a presne uvedomiť, aký je dôležitý význam týchto kultúrno-vzdelávacích inštitúcií a adekvátne materiálno-technicky, finančne i morálne ich dotovať tak, aby mohli svoje úlohy plniť čo najlepšie. Podobne ako v iných oblastiach nášho spoločenského života, aj v našich knižniciach máme veľmi šikovných ľudí, o ktorých som presvedčený, že vedia, čo majú robiť na podporu informatizácie. A je potom už len na našej slovenskej verejnosti vôbec, aby si dokázala uvedomiť dôležitosť knižníc v našom živote. Ak by k tomu došlo, potom sa neobávam o zodpovedajúce spoločenské postavenie knižníc.

3. Ako vysokoškolský učiteľ a funkcionár vysokej školy budem sa aj naďalej usilovať o poznanie základných prevádzkovo-technických i ďalších problémov zabezpečovania chodu predovšetkým univerzitných knižníc tak, aby sa stali ešte výraznejšou a dôležitejšou súčasťou vysokoškolského vzdelávacieho procesu, než tomu bolo doteraz. Univerzitné knižnice osobitne v informačnej spoločnosti budú mať také nikým a ničím nenahraditeľné úlohy, že vysoké školy ich budú musieť vnímať vo svojich globálnych rozvojových plánoch permanentne ako nenahraditeľnú prioritu číslo jeden. Kvalita každej univerzity je veľmi ľahko identifikovateľná cez kvalitu svojej vlastnej knižnice. Uvedomenie si práve tejto skutočnosti na úrovni vrcholového univerzitného manažmentu a jeho dennodenná aplikácia – to je aj priestor pre mňa, v ktorom sa v najbližších rokoch mienim veľmi výrazne angažovať.

 

PhDr. Eva Chylová, vedúca oddelenia kultúry Banskobystrického samosprávneho kraja

1. Úloha knižníc je v zriaďovacích listinách formulovaná veľmi jasne a keby finančné dôvody umožňovali napĺňať túto úlohu v plnom rozsahu, tak aj postavenie knižníc v slovenskej spoločnosti by bolo vynikajúce. Lenže to tak nie je. A preto vyjadrenie sa k postaveniu knižníc v slovenskej spoločnosti môže byť dosť deprimujúce.

Používatelia knižnično-informačných služieb očakávajú, že tu nájdu nielen fyzicky určité publikácie, ale že im bude poskytnutý aj celý balík ďalších informácií, ktorý bez adekvátneho materiálneho vybavenia nemôžu získať. Nedostatok finančných prostriedkov spôsobuje, že knižnica nenakupuje dostatok nových knižničných jednotiek, a ani nemôže na svojom vybavení spracovať požadované informácie. Najmä regionálne knižnice začínajú plniť aj novú – sociálnu funkciu, pretože nízke príjmy nútia veľkú časť vzdelaného obyvateľstva knihy a časopisy nekupovať, ale požičať si ich radšej v knižnici. Každé ráno obsadia čitárne najmä desiatky dôchodcov. Knižnica je preto často prvým a pre niekoho aj posledným miestom hľadania informácií, i keď, samozrejme, nie jediným.

Ak štát prostredníctvom vlády prijme stratégie a programové vyhlásenia na podporu informatizácie spoločnosti, musí podložiť svoj program aj účelovým vyčlenením finančných prostriedkov a vhodnými legislatívnymi úpravami. To sa u nás doposiaľ nestalo. Používateľom by zase veľmi pomohli opatrenia, ktoré napr. urobila maďarská vláda – internetové služby sú v knižniciach zadarmo a štát na ne prispieva prevádzkovateľom. Tomu už hovorím podpora štátu budovaniu informačnej spoločnosti.

2. Pre mňa je knižnica nielen zdrojom informácií, ale i chrámom oddychu. Asi ľpiem na tradícii. Rada vychutnávam atmosféru pokoja, ktorá sa šíri z knižných regálov. Každá knižnica má aj svoju charakteristickú vôňu. Páči sa mi, keď sú priestory nielen účelné, ale i útulné. Mám radšej, keď si knihu môžem vybrať priamo z regála, polistovať v nej. Preto hľadanie informácií na monitore počítača považujem síce za veľký pokrok, bez ktorého sa dnes už nemožno zaobísť a často ho využívam, ale pôžitku z dotyku so skutočnou knihou sa nevyrovná. Preto očakávam, že požadovanú knihu v knižnici nájdem, alebo mi ju knižnica pomôže zohnať, prípadne mi poradí inú. Patrím ku generácii, ktorá veľa čítala a číta. Stručné zjednodušené informácie ma väčšinou neuspokoja. Je mi ľúto, že mladí ľudia sa vo veľkej miere prikláňajú k iným médiám, ale taký je trend.

Knižnice by mali vypracovať spoločne úplne konkrétny návrh na podporu informatizácie zo strany štátu. Určiť jeho postupné kroky, aj s vyčíslením nákladov a s charakteristikou toho, čo by mal garantovať štát prostredníctvom konkrétnych ministerstiev a konkrétnych účelovo vyčlenených finančných prostriedkov. To však vyžaduje podrobnú analýzu prostredia a potrieb knižníc. Ďalším krokom by mali byť návrhy na legislatívne úpravy, ktoré by umožnili konkrétnu podporu knižniciam a kultúre vôbec.

3. Na oddelení kultúry Banskobystrického samosprávneho kraja sme sa stotožnili s Programom elektronizácie knižníc a hoci naň vláda nevyčlenila pre vyššie územné celky žiadne účelovo určené finančné prostriedky a ani sa nám nepodarilo dosiahnuť navŕšenie rozpočtu na rok 2003 na tento účel, pokúsili sme sa tento program naštartovať samostatne zo skromných investícií určených na VÚC pre kultúru. V spolupráci s Krajskou knižnicou Ľ. Štúra vo Zvolene sme urobili podrobnú analýzu vybavenia a potrieb jednotlivých regionálnych knižníc v našej zriaďovateľskej pôsobnosti a spracovali sme projekt postupného technického i programového vybavenia knižníc v horizonte 5 rokov. Projekt by mal postupne umožniť knižniciam zapojiť sa do celkového systému navrhovaného vládou. Napríklad na rok 2003 sme vyčlenili priamo na elektronizáciu a informatizáciu knižníc viac než 1 milión korún. Aj v ďalších rokoch by sme chceli systémovo pokračovať. Dúfame, že výška finančných prostriedkov pre kultúru i rozhodnutia Zastupiteľstva BBSK nám to umožnia.

 

PhDr. Marta Čiderová, Košický samosprávny kraj

1. Knižnice majú vo sfére verejnej správy svoje významné a nezastupiteľné miesto. Ich poslanie je formulované v nadväznosti na Deklaráciu ľudských práv. Z nej vyplýva právo na prístup verejnosti ku kultúrnym hodnotám, právo na vzdelanie a informácie. Úlohou systému kultúry vo verejnej správe SR je umožniť tieto práva využívať a napĺňať v zmysle platných právnych noriem a vytvárať pre ich sprístupňovanie záujemcom vhodné podmienky. Ich význam v procese budovania informačnej spoločnosti je nespochybniteľný, preto by mal štát významnou mierou podporovať ich rozvoj.

2. Osobne od svojej knižnice očakávam početnejšie zastúpenie nových klasických knižných titulov, najmä v oblasti literatúry faktu. Knižnice v našom regióne konajú iniciatívne, hľadajú a získavajú pomoc a podporu pri zabezpečení úloh informatizácie aj priamo vo svojich regiónoch. Majú dobrý kredit, ktorý získavajú aj prostredníctvom verejných kultúrno-spoločenských podujatí.

3. Všestrannou podporou a presadzovaním plnenia úloh vyplývajúcich zo Stratégie rozvoja slovenského knihovníctva do roku 2006. Formy podpory zo strany KSK vyplývajú z funkcie a úloh zriaďovateľa.

 

Ing. Milan Benc, primátor mesta Prešov

1. Treba rozlíšiť, o aké knižnice ide. Veľké mestá ako Prešov majú knižnice beletristické aj špeciálne – odborné. Ale treba vidieť aj knižnice v obciach. Tu je veľký rozdiel. Podľa mňa majú mať knižnice úlohu informačnú, a teda poskytovať obyvateľom možnosť prístupu na internet. Hoci aj za symbolický poplatok, ale umožniť získavanie informácií, nielen sa vzdelávať čítaním kníh. Štát by práve v obciach mal pomôcť a prispievať na dopĺňanie kníh a budovanie internetu. Obecné rozpočty na to nemajú a poplatky by boli veľmi vysoké.

2. Od knižnice očakávam možnosť dostať informácie komplexne, teda aj knižnou formou, aj elektronicky. Knižnice by sa mali zariadiť výpočtovou technikou a mať prístup na internet.

3. Naše mesto nemá svoju knižnicu, ale vzájomnou spoluprácou môže prispieť k informovaniu občanov o knižniciach v meste, o ich vybavení a pod. Môže podporiť imidž knižnice a prípadne aj finančne môže prispieť na propagáciu knižníc v meste.

 

Ing. Pavol Kubovič, starosta MÚ MČ Ružinov

1. Knižnice by mali aj v súčasnom období ostať základným zdrojom informácií pre širokú i odbornú verejnosť. Mali by byť mostom, predovšetkým v prípade školskej mládeže, medzi tlačeným slovom a informáciami, ktoré môžeme získať v elektronickej podobe. Ich vybavenie informačnými systémami by malo neustále kopírovať nové trendy a poskytovať (prostredníctvom odborných pracovníkov i technického vybavenia) čo najviac spôsobov, ako sa dostať k čo najucelenejšej a najpôvodnejšej podobe informácií.

Rozvoj knižníc by mal štát podporovať koncepčne prostredníctvom rezortov (kultúry a školstva), ekonomicky by sa mala o knižnice postarať samospráva.

2. Osobne si myslím, že najdôležitejšiu a nezastupiteľnú úlohu zohrávajú knižnice pri výchove detí a mládeže. Sú nenahraditeľnou inštitúciou pri vedení mladých ľudí k návyku čítať umeleckú, populárno-vedeckú, ale aj vedeckú literatúru v knižnej podobe. Vzhľadom na dnešné rastúce ceny kníh je pre mnohých knižnica jediným miestom, kde majú prístup k pomerne širokej a pestrej ponuke literatúry. Knižnica by však mala byť aj miestom, kde by sa školská mládež mohla osobne stretnúť so spisovateľmi či inými osobnosťami z oblasti kultúry a verejného života.

Čo urobiť na podporu informatizácie? Obrátiť sa so žiadosťou o určitú formu sponzorskej podpory na ľudí z výrobnej a obchodnej sféry, na súkromné firmy a podnikateľov. Túto aktivitu by však mali na seba zobrať aj zástupcovia konkrétnych knižníc a samosprávy.

3. Z pozície svojho postavenia môžem hovoriť iba o konkrétnej knižnici v Ružinove, ktorá je našou príspevkovou organizáciou a dostáva ročne takmer 8,5 milióna korún.

 

PhDr. Ivan Benko, poslanec MsZ Prešov

1. Ak sa zamyslíme nad tým, čo od čias Gutenberga spravila kniha pre rozvoj ľudskej spoločnosti, musíme si uvedomiť, že prakticky po aplikácii ohňa, vynáleze kolesa, hrnčiarskeho kruhu, hlinených tabuliek písaných klinovým písmom sa kníhtlač a tlačená informácia stáva neoddeliteľnou súčasťou spoločnosti. Jej informačný systém je založený buď na klasickej papierovej forme, alebo na elektronickej forme vždy na tlačenom písme. Je potrebné si uvedomiť, že knižná kultúra je o to bohatšia, čím je knižničný fond ucelenejší a je možné z jedného miesta čerpať všetky dostupné fakty. Predstavme si tlačiarenskú kasu, ktorá má všetky písmená, len trojbodový trojcícerový druh písma chýba. Rozprávame o nedokonalej tlačiarenskej kase. Je zlý tlačiar, ktorý nemá všetky druhy tlačiarenského písma. Miesto informačnej spoločnosti v súčasnosti má svoje korene už v čase slepého Hrebendu, ktorý roznášal knihy po obciach a mestách a tým šíril kultúru. Tak ako v starovekom Grécku kalokagatia vyjadrovala harmóniu ducha a tela, ako sa neskôr za nedokonalého človeka považoval ten, ktorý nevedel čítať a písať, ale aj ten, ktorý nevedel plávať, v súčasnosti by harmonická knižnica ako „chrám vedomostí“, kde môžeme siahnuť po elektronickej či klasickej forme informácií, mala byť samozrejmosťou.

A tu by si mal štát uvedomiť, či chce mať ľudí informovaných, ktorí majú prehľad o súčasnom dianí bez rušivých vplyvov, alebo dezinformovaných, chaoticky sa pohybujúcich v bludisku informácií a rezignujúcich pri nedosiahnutí adekvátnej kvality informácií.

2. Už v prvej otázke bolo naznačené, že aj keď štát vydal zákon o prístupe k informáciám (zákon č.183/2000 Z. z.) a prijal dlhodobú stratégiu slovenského knihovníctva, mal by si uvedomiť, že je potrebné mimo papiera dať aj písmená na papier, to značí, že ak rozprávame o zákone, je potrebné ho podporiť finančnými prostriedkami. Znovu sa vrátim do klasiky, kde N. Machiavelli vo svojom filozofickom diele o múdrom panovníkovi okrem iného povedal aj to, že múdrosť človeka závisí od jeho spoločenského postavenia a jeho ekonomickej sily. Tu by si mal štát uvedomiť, na akom bohatstve sme schopní začať budovať základy informácií v našich knižniciach. Napríklad len u nás v Prešove si treba uvedomiť, že okrem tzv. ľudovej knižnice (Okresnej knižnice P. O. Hviezdoslava, ŠVK, UK PU) je tu bohatý knižničný fond v zbierkach Evanjelického kolégia, Gréckokatolíckeho biskupského úradu, Pravoslávnej eparchiálnej cirkvi, ako aj farských úradov rímskokatolíckej cirkvi, nehovoriac o múzeách, ako je židovské múzeum, vlastivedné múzeum a v neposlednom rade aj archívy. Je to základ, na ktorý sa hodno postaviť a budovať informačný systém.

3. Vzťah k slovenským knižniciam a ku knihám vo všeobecnosti sa dá nadobudnúť:

a) zdedením určitých genetických vlastností s tým, že vo vašom krvnom obehu sa nachádza určité percento tlačiarenskej černe a farieb, ktoré vznikajú pri tlačení kníh, to značí, že ste vyrastali v prostredí tlače a poznáte, čo je obťah, korektúra a iné výrazy od loďky po kasu a pod.;

b) že vniknete do krásy a čara kníh ako umeleckých diel nielen z hľadiska prvotlače a ručnej práce, ale aj ako modernej ofsetovej tlače či súčasných počítačových techník, že viete zhodnotiť jestvujúce bohatstvo, ktoré ako dobre investujúci kapitál znásobuje svoju hodnotu častým vkladaním a zhodnocovaním informácií;

c) že opustíte egoistický prístup ku knihe typu „ Ja mám, je to moje dielo, ja ju nikomu neukážem! “ a egoisticky ju neuzatvárate do trezora a nevytvárate z nej mŕtvu investíciu.

Je potrebné, aby sme si uvedomili, že každý z nás má byť nositeľom myšlienok minulosti a len vtedy budú zúročené, keď budú odovzdané ďalšej generácii. Aj keď som spomenul, že M. Hrebenda bol slepý, jasnejšie videl úlohu knihy pre budúce generácie ako mnohí učenci, ktorí tvrdili, že majú dobrý zrak. Preto volím múdrosť všetkých, ktorí majú čo rozprávať do rozvoja knižníc, aby mali srdce M. Hrebendu, odvahu matičiarov a štúrovcov, entuziazmus Čaplovcov a húževnatosť kníhtlačiarov a „zurvalosť“ knihovníkov pri riešení problémov slovenských knižníc. Múdrosť štátnikov by mala byť nie v tvorbe vlastného konta, ale v rozvoji konta, ktoré obohatí celý národ.

 

Čo dodať na záver? Knižniční a informační pracovníci veľmi dobre poznajú poslanie a úlohy knižníc. Cieľom našej ankety bolo zistiť, ako vnímajú úlohy a postavenie knižníc kompetentní pracovníci na rôznych úrovniach štátnej správy vrátane zriaďovateľov, ale najmä aké sú ich predstavy o úlohách knižníc v procese formovania informačnej spoločnosti, prípadne aké majú možnosti ovplyvniť ich rozvoj.

Možno si povieme: „Vždy je to len a len o peniazoch.“ Áno, aj o peniazoch, ale tie musia byť čímsi podmienené. A to niečo je v našom prípade docenenie úloh knižníc a z toho vyplývajúca spoločenská potreba, ktorú mnokrát len deklarujeme, ale naozaj nepociťujeme. Pritom budúcnosť a vzdelanostná úroveň občanov závisí aj od dobre fungujúceho knižničného systému, pretože sú to práve knižnice, ktoré popri školstve významnou mierou ovplyvňujú vzdelanie i vedecko-technický potenciál krajiny. A sú to len a len knižnice, ktoré zabezpečujú všeobecný prístup k informáciám. Takto sa chápe úloha knižníc vo svete i v okolitých krajinách. Napokon posúďte sami, či tento názor a do akej miery majú aj respondenti našej ankety.

 

Redakcia