Pohľad na prístup k informáciám – čo sa deje vo svete

Hlavné články / Main Articles



V článku autorka píše o aktivitách, ktorých cieľom je otvorené šírenie vedeckých informácií a otvorený prístup k
zdrojom elektronických informácií, a súvisiacich zmenách v princípoch publikovania, o spoluúčasti vedcov – autorov na
tvorbe nových časopisov podľa princípov otvoreného prístupu ako protipóle v súčasnej situácii zvyšovania cien vedeckej
literatúry, globalizácii a monopolizácii trhu s vedeckými informáciami. Zároveň poskytuje informácie o prístupe a
využívaní národnej licencie na elektronické informácie z databáz EBSCO, ako aj o ukončených rokovaniach eIFL.net na
uzatvorenie ďalších národných licenčných zmlúv slovenských knižníc na elektronické informačné zdroje.


Osobné počítače, internet a mobilný telefón – tieto vynálezy 20. storočia ovplyvnili celú spoločnosť a aj pre knižnice
sa internet stal prostriedkom radikálnej zmeny práce a obrovskou možnosťou. Zmenil sa pohľad na knižnice ako budovy, kde
treba osobne prísť a vypožičať si alebo preštudovať literatúru.

Ceny časopisov vo vydavateľskom prostredí enormne rastú, vydávajú sa nové a drahšie vydania encyklopédií, študentov
pribúda a rozpočet knižníc nerastie v harmónii s cenami tlačených médií. Podľa správy americkej Asociácie vedeckých knižníc
(ARL) v porovnaní s rokom 1986 sa ceny predplatného časopisov zvýšili o 215 % a výdavky na monografie o 68 %. Pritom v
porovnaní s rokom 1986 sa počet nakupovaných monografií znížil o 9 %.

Vydavatelia prichádzajú na trh s inováciami, s ponukou elektronických verzií titulov. Začiatkom 90. rokov to boli
CDROM, v terajšom období rozsiahlej internetizácie online prístup do časopisov, kníh a referenčnej literatúry. Miesto
vlastníctva materiálu sa teraz platí za prístup k materiálom. Vytvárajú sa rôzne modely platenia prístupu pre tieto formy
literatúry – od platby za dodanie dokumentu, predplatné za online prístup so zachovaním tlačenej kópie, predplatné za online
prístup. Niektorí vydavatelia nechcú povoliť knižniciam zrušiť tlačené verzie pri predplácaní online prístupu, pričom trvajú
na zvýšených poplatkoch. Iní vydavatelia žiadajú za samotný online prístup vyššie ceny ako predtým za tlačené verzie.
Argumentujú náročnosťou technologických procesov pri prechode na online prístup, zvýšené ceny vysvetľujú náročnosťou
digitalizácie a retrospektívnou digitalizáciou obsahu, no ich zisky sa neustále zvyšujú.

Knižnice nezostávajú nečinné, veď zabezpečenie prístupu k literatúre pri obmedzenejších rozpočtoch je pre ne základnou
otázkou. Knižnice vytvárajú aliancie, konzorciá a chcú ovplyvňovať tento proces. Výsledkom vyjednávaní sú konzorciálne
nákupy, národné licencie. Vyjednávanie licencií a zmlúv je dlhý a náročný proces, obe strany majú snahu dohodnúť pre seba
prijateľné podmienky.

Pre knižnice je rozhodnutie niekedy dilemou: vzdať sa tlačenej verzie v prospech nižšej ceny len za online prístup?
Knižnice sa vzdávajú tlačenej verzie, ale chcú, aby im vydavateľ zabezpečil prístup k predplatenému obsahu aj po skončení
obdobia predplatného. Niektorí vydavatelia tak robia, niektorí sa snažia trebárs dodávaním archívnych kópií na CDROM, sú
známe niektoré iniciatívy spolupráce vydavateľov s knižnicami alebo firmami na vytváraní elektronických archívov. Niektoré
organizácie, napríklad JSTOR, sa zaoberajú len dodávaním archívneho obsahu. Z oblasti archivácie je projekt LOCKSS.

Projekt LOCKSS, čo je skratka “lots of copies keep stuff safe”, vznikol na Stanfordskej univerzite a jeho autormi sú
knihovníčka Vicky Reichová a vedec David Rosenthal. Elektronické média, ktoré sa stávajú archívnymi médiami, sa časom
opotrebujú, môže sa stratiť prístup k archívu online materiálu, ak sa archív stane obeťou škrtov v knižnici alebo vydavateľ
zbankrotuje. Zjednodušenou myšlienkou projektu je inštalácia knižníc článkov na obrovských pevných diskoch, ktoré sa stanú
cache webových stránok. Vytvorený softvér sťahuje obsahy časopisov, ktoré má knižnica predplatené. Ak systém indikuje, že
jedna z kópií je zničená alebo stratená, vyžiada si od pôvodného vydavateľa alebo z cache inej knižnice zaslanie novej kópie.
Mechanizmus overenia, ktorá z takto doručených kópií je tá pravá, simuluje hlasovania viacerých cache, z cache sa po
porovnaní vyberie správna kópia, zničí sa stará a nahradí sa novou kópiou. Toto hlasovanie spôsobí, že systém sa dá ťažko
oklamať a architektúra systému je zvolená tak, že je nepravdepodobné, aby sa systém stal zastaraným. Projekt podporujú
Nadácia Andrew Mellona, Sun Microsystems, National Science Foundations a iní. Prototypy boli inštalované v 80 knižniciach a
tu sa testujú. Zostáva ešte vyriešiť mnoho problémov prevažne ekonomického rázu, niektorí komerční vydavatelia nie sú týmto
riešením nadšení, ale LOCKSS neumožní knižniciam prístup do časopisov, ktoré to nemajú predplatené. V súčasnosti prebieha
proces vytvárania organizácie aliancie LOCKSS, ktorá bude udržiavať softvér a bude zabezpečovať, aby bol k dispozícii
dostatok pamäte.

Situácia vo vydavateľskom prostredí je komplikovaná. Akademické vydavateľstvá sú tlačené vydávať pre finančný profit,
pričom sa stáva otáznou kvalita obsahu. Medzi najväčšie akademické vydavateľstvá patria Cambridge University Press (CUP) a
Oxford University Press (OUP). Kým CUP roku 1980 publikoval 543 nových titulov a OUP 802 nových titulov, v roku 2000 CUP
vydal už 2 376 nových kníh a OUP 2 250, teda produkcia týchto dvoch vydateľstiev sa strojnásobila. Vydavateľská produkcia
vzrástla, trh však ostal ten istý. Pre malé akademické vydavateľstvá v tejto situácii je čoraz ťažšie prežiť.

V súčasnosti sme svedkami predaja a následných zlučovaní veľkých komerčných vydavateľstiev. Knižnice sú znepokojené.
Veľa protestov vyvolalo zlúčenie vydavateľstva BertelsmannSpringer a Kluwer Academic Publishers. Cena, ktorú zaplatili Cinven
a Candover za obe vydavateľstvá, predstavuje 10násobok ich ročného obratu. Budú investori čakať desať rokov, kým sa im vráti
táto investícia? Asi nie, keď jestvuje vyhlásenie, že cieľom je vytvoriť maržu podobnú, ako má Elsevier (40 %). Že je to
myslené vážne, o tom svedčí aj vymenovanie Derka Haana, jedného zo šéfov firmy Elsevier, za výkonného riaditeľa zlúčeného
vydavateľstva Springer/Kluwer.

Niečo sa ušetrí znížením počtu pracovníkov, zvýšením efektívnosti, ale určite to nebude celá suma 1,5 milióna eur,
ktorú bude musieť Cinven a Candover podľa odhadov investovať do zlúčenia. A zvyšok – spolu so zvýšenou maržou – zaplatia
knižnice zo svojich rozpočtov. Ako odozva vznikli otvorené listy organizácií SPARC Europe (The Scholarly Publishing and
Academic Resources), LIBER (Ligue des Bibliothčques Européennes de Recherche), SCONUL (The Standing Conference of National
and University Libraries of the UK and Ireland), CURL (Consortium of University and Research Libraries of the British Isles)
a druhý napísaný IATUL (International Association of Technical University Libraries) a CHIU (The Conference of Heads of Irish
Universities), zaslané generálnemu riaditeľstvu pre konkurenciu Európskej komisie. Tieto oficiálne stanoviská sú podporované
individuálnymi protestmi adresovanými EK. O negatívnom dosahu tohto predaja a zlúčenia firiem v oblasti trhu s vedeckými
informáciami na knižnice a ich používateľov hovorí v USA publikovaná správa Aliancie na prístup k informáciám. Aliancia,
ktorej členom je aj SPARC, dala podnet na preskúmanie spomínaného zlúčenia na Ministerstvo spravodlivosti USA.


Ako ďalej v prístupe k informáciám – alternatívou je otvorený prístup

V súvislosti s celosvetovou situáciou zvyšujúcich sa cien vedeckých informácií sa v posledných rokoch objavuje
paralelne mnoho aktivít. Ich spoločnou myšlienkou je to, že vo vedeckých časopisoch sa publikujú výsledky výskumu, ktorý je z
veľkej časti finančne podporovaný zo štátneho rozpočtu, pričom vydavatelia väčšinou žiadajú od autorov, aby im odovzdali
svoje autorské práva na publikovanie, a tí istí vydavatelia potom opäť žiadajú, aby organizácie, univerzity, knižnice a vedci
vo forme predplatného časopisov opäť platili vydavateľom za prístup k vedeckým informáciám potrebným k ďalšiemu výskumu. Toto
je brzdou vedeckého pokroku a bráni šíreniu vedeckých poznatkov.

Americká asociácia vedeckých knižníc ARL ako jedna z prvých roku 1988 iniciovala vytvorenie SPARC, ktoré je alianciou
vedeckých inštitúcií, knižníc a organizácií podporujúcich konkurenciu na trhu vedeckých informácií (www.arl.org/sparc/).
SPARC sa snaží o zavedenie nových princípov vydávania vedeckých časopisov, využitie nových technológií na šírenie vedeckých
informácií a vytváranie vzťahov s tými vydavateľmi, ktorí poskytujú výsledky vysokokvalitného výskumu za nízke ceny širokej
verejnosti. SPARC chce “vrátiť vedu späť vedcom”. Má priaznivcov po celom svete, v severnej Amerike, Európe (
www.sparceurope.org/), Ázii, Austrálii a Novom Zélande. Partnermi SPARC sú
napríklad Algebraic and Geometric Topology (
www.maths.warwick.ac.uk/agt/), BioOne (
www.bioone.org/) , BioMed Central (
www.biomedceral.com/), Documenta Mathematica (
www.mathematik.unibielefeld.de/documenta/Welcomeeng.html
), Economics Bulletin (
www.economicsbulletin.com/ ), IEEE Sensors Journals(
www.ewh.ieee.org/tc/sensors/Sensors_journal.htm ) a iní,
ktorí umožňujú prístup zdarma alebo len za relatívne nízke poplatky.

Ďalšou dôležitou aktivitou bolo vo februári 2002 vytvorenie
BOAI – Budapest Open Archives Initiative (
www.soros.org/openaccess/ ), ktorej členmi sú organizácie i jednotlivci –
vedci, univerzity, knižnice, nadácie, časopisy, vydavatelia, vedecké spoločnosti a prívrženci podobných iniciatív. BOAI je
podporovaná Informačným programom Inštitútu otvorenej spoločnosti (OSI). Zakladajúceho stretnutia v decembri 2001 v Budapešti
sa zúčastnili ľudia reprezentujúci mnoho pohľadov rôznych akademických disciplín, mnoho národov a takí, ktorí mali skúsenosti
z viacerých súčasných iniciatív na poli hnutia za otvorený prístup k informáciám. Študovali stratégie, ktoré by slúžili
záujmom výskumu a vedcov a inštitúcií, ktoré podporujú výskum. Skúmali, ako OSI a iné nadácie môžu čo najproduktívnejšie
využívať svoje zdroje na prechod k otvorenému prístupu k vedeckým informáciám a tiež aby sa publikovanie s otvoreným
prístupom stalo ekonomicky sebestačným. Cieľom je otvorený prístup k vedeckým článkom, ktorých autori môžu sami rozhodovať o
publikovaní svojich materiálov v recenzovaných odborných časopisoch s otvoreným prístupom.

Iniciatívu BOAI v súčasnosti prostredníctvom internetu už podpísalo viac než 3 400 jednotlivcov a 210 organizácií.
Následne v januári 2003 prebehlo v Budapešti stretnutie zástupcov akadémií vied, kde sa diskutovalo o problematike a
prezentovali sa niektoré jestvujúce aktivity na poli tvorby inštitucionálnych depozitov vedeckých článkov, reprezentované
SPARC Europe a niektorými akadémiami vied. Predstavili sa ďalšie aktivity otvoreného prístupu, ako napr. BioMed Central,
projekt FIGARO (www.figaroeurope.net), projekt LOCKSS a iné.

V súčasnosti BOAI spolupracuje na viacerých projektoch, ktorých cieľom je vytvoriť príručky pre časopisy umožňujúce
otvorený prístup, ktoré by im pomohli pri ekonomickom plánovaní prechodu časopisu z tlačenej podoby do online podoby a tiež
pri vzniku nových časopisov založených na otvorenom prístupe. V súvislosti s tým OSI poskytlo granty na podporu členstva
inštitúcií v BioMed Central (
www biomedcentral.com/ ), ktoré sa zaoberá publikovaním časopisov s otvoreným
prístupom. Pre inštitúciu to znamená jednoročné predplatenie voľného prístupu do zdrojov BioMed Central, odpustenie poplatku
za publikovanie prijatých príspevkov svojich vedeckých pracovníkov a študentov, právo uvádzať publikácie inštitúcie s
otvoreným prístupom na webových stránkach BioMed Central a i.

Druhý druh grantov, ktoré OSI vypísalo v roku 2002 a pokračuje aj v roku 2003, sú finančné príspevky poskytované na
online publikovanie recenzovaných časopisov s otvoreným prístupom. Takýto grant získal napríklad v roku 2002 aj slovenský
časopis Acta Medica Martiniana.

BOAI takisto podporuje tvorbu otvorených softvérových prostriedkov na publikovanie časopisov s otvoreným prístupom a
podporuje inštitucionálnu archiváciu, indexovanie a navigáciu recenzovaných vedeckých časopisov.

V máji 2003 bol zverejnený Adresár časopisov s otvoreným prístupom, známy ako
DOAI (Directory of Open Access Journals –
http://www.doaj.org/ ). Ide o produkt knižníc Lundskej univerzity vytvorený s finančnou
podporou OSI a SPARC. Je v ňom uverejnených vyše 350 vedeckých časopisov s otvoreným prístupom a priebežne bude ďalej
doplňovaný. Je možné vyhľadávať podľa titulu časopisu alebo podľa predmetového triedenia. Cieľom je zviditeľniť a sprístupniť
vedecké časopisy s otvoreným prístupom a spropagovať ich využívanie.


Public Library of Science a vládou

podporovaný výskum

26. júna 2003 Martin Sabo v americkom kongrese podal návrh zákona, podľa ktorého by sa odopieral autorský zákon
“všetkým vedeckým prácam, ktoré sú z väčšej časti finančne podporované z federálnej vlády”. Americká vláda je najväčším
svetovým sponzorom vedeckého výskumu, v roku 2003 žiadal Biely dom z federálneho rozpočtu 57 miliárd dolárov na účely
vedeckého výskumu. Ak by bol tento zákon prijatý, malo by to zničujúce dôsledky pre vydavateľov vedeckých informácií.
Znamenalo by to, že obrovská časť nových vedeckých výsledkov by prešla do sféry verejného publikovania, čo by prevrátilo
naruby obchodné modely vydavateľov. Tento fakt sám osebe hovorí o tom, aká bude silná opozícia. Sabo vo svojom vyhlásení
hovorí, že “je nesprávne, keď pacientka s nádorom prsníka nemá prístup k výsledkom vládou financovaného výskumu… Je to
proti logike, kolektívne platiť za náš (americký) lekársky výskum a privatizovať len jeho prínosy a prístup k nim.”

Michael Eisen, biológ z University of California v Berkeley roku 2000 pomáhal založiť Public Library of Science (PLoS)
(
www.publiclibraryofscience.org/ ), neziskovú organizáciu, ktorej cieľom
je, aby sa svetová vedecká a lekárska literatúra stala verejným zdrojom. V decembri, keď dostali 9 miliónový grant od nadácie
Gordona a Betty Moorovcov, oznámili, že začnú vydávať dva časopisy, PLoS Biology a PLoS Medicine – online a aj v tlačenej
forme. PLoS chce použiť taký model financovania, aby poplatky spojené s publikovaním výsledkov vedeckého výskumu platili
inštitúcie, ktoré financujú vedecký výskum, pričom cena bude veľmi nízka za to, čo bude obrovským príspevkom k ďalšiemu
výskumu. A publikované výsledky budú voľne prístupné pre hocikoho na svete. Michael Eisen čoskoro získal veľmi prominentných
spolupracovníkov, ktorí veria, že sa im podarí presvedčiť vedcov, aby trvali na modeloch publikovania s otvoreným prístupom.
Najlepším spôsobom je ukázať, že na tomto princípe vydávané časopisy môžu byť rovnako úspešné a prestížne ako klasicky
vydávané. Eisen je presvedčený, že nálada vedeckej komunity je naklonená otvorenému prístupu.

V elektronickej dobe, kde ceny publikovania sú nižšie a šírenie je ľahšie, je logika úplne obrátená. Autorská ochrana
vládou financovaného výskumu teraz funguje ako prekážka otvoreného prístupu. Keď vydavatelia pristúpili k zmene od tlačených
publikácií k elektronickým, nezmenili svoj obchodný model napriek tomu, že ekonomika vydávania elektronických publikácií sa
zmenila.

Vydavatelia vedeckých časopisov súhlasia, že internet veľmi dramaticky zmenil obchod a že hľadajú cesty, ako využiť
technológie, aby vedecký výskum bol maximálne prístupný. Takže sa môžeme stretnúť s faktom, že niektoré vedecké informácie sa
zverejnia po uplynutí 12 mesiacov a niektoré veľké vedecké časopisy, ako napr. Science, umožňujú určitý voľný prístup pre
rozvojové krajiny. Snom PLoS je vytvoriť obrovskú centralizovanú databázu, kde budú archivované všetky vedecké údaje.
Otvorený list, ktorý PLoS poslala vedcom so žiadosťou, aby časopisy umožnili voľný prístup k informáciám a umožnili vznik
takejto databázy, podpísalo 33 000 vedcov zo 183 krajín sveta. Vydavatelia nezareagovali pozitívne, ba dokonca niektorí
neziskoví vydavatelia sa rozhodli správať sa ako komerčné organizácie.

Napriek skepticizmu v pohľade na ďalší vývoj trhu s vedeckými informáciami autori – vedci a knižnice môžu urobiť svoj
diel práce a pridať sa k týmto aktivitám.


Elektronické informácie pre knižnice – eIFL v roku 2003

Slovenská národná knižnica koordinuje slovenské začlenenie do projektu eIFL – elektronické informácie pre knižnice.
Tento projekt je iniciovaný Inštitútom otvorenej spoločnosti, ktorého cieľom je pomôcť krajinám v prechodnom období a
rozvojovým krajinám umožniť získať prístup k zdrojom informácií v elektronickej podobe. Slovensko sa prostredníctvom Nadácie
otvorenej spoločnosti stalo súčasťou tohto mnohonárodného projektu od samotného začiatku, ešte v testovacom období v jeseni
1999.

Teraz je to vlastne už štvrtý rok, čo registrované slovenské knižnice môžu využívať prístup do licencovaných databáz
EBSCO. Vydavateľstvo EBSCO Publishing sa stalo víťazom prvého tendra zameraného na informácie z humanitných a spoločenských
vied. Pre vedeckú komunitu sú najvýznamnejšie databázy Academic Search Premier (ASP) a Business Source Premier (BSP), pre
čitateľov verejných knižníc je to bohatá databáza MasterFILE Premier. Veľmi využívaná je databáza Medline, ktorá je síce
bibliografickou databázou s abstraktmi, ale v tomto prostredí sú záznamy zlinkované s jestvujúcimi plnými textmi článkov v
databáze ASP. Vo využívaní informácií má veľký význam práve existencia plných textov vo forme HTML a PDF. Používatelia
využívajú prístup aj k databázam ERIC, Clinical Pharmacology, Health Source: Consumer Edition a Nursing/Academic Edition,
Image Collection, Newspaper Source, Regional Business News, ale majú k dispozícii aj pomôcky, ako je Stedman’s Medical
Dictionary, MESH, tezaury a profily spoločností v databáze BSP, ktoré sú vo formáte PDF dodané firmou Datamonitor.

Databázy EBSCO poskytujú veľký komfort používateľom – okrem schopnosti poskytnúť preklad celého textu v HTML do
nemčiny, francúštiny a španielčiny poskytujú aj súpis referencií s ich citovanosťou, je umožnené aj prelinkovanie do plných
textov prístupných u iných vydavateľov na základe predplatného, napríklad Springer, JSTOR, OCLC a i., linkovanie z OPACu
knižníc. Ďalej poskytuje štatistické správy podľa požiadaviek ICOLC (International Coalition of Library Consortia), na koniec
leta 2003 je avizovaná inovácia používateľského rozhrania s možnosťou ukladať požiadavky vyhľadávania na opätovné použitie,
vyhľadávanie v indexoch, vytváranie špeciálneho prístupu do vybraných článkov pre rôzne používateľské skupiny (PageComposer)
a iné. Používatelia môžu využiť aj ďalšie služby s pridanou hodnotou, ako je napríklad LinkSource, AtoZ.

Na Slovensku je v súčasnosti 125 knižníc registrovaných na prístup do národnej licencie databáz EBSCO v rámci projektu
eIFL. Knižnice môžu využívať prístup online, ale majú k dispozícii tiež dvakrát ročne archívne kópie objednaných databáz na
CD

ROM alebo DVD. Tieto archívy využívajú aj knižnice, ktoré nemajú technicky zabezpečený prístup online.

Hoci databázy EBSCO boli vybraté pre svoj spoločenskovedný obsah, prebehlo masívne doplňovanie obsahu z vedy, techniky
a medicíny, takže v súčasnosti sú aj bohatým zdrojom vedeckotechnických a medicínskych informácií. Prebehlo taktiež
retrospektívne doplňovanie, takže plné texty časopisov z databáz ASP a BSP sú prístupné od prvého vydaného čísla.

V roku 2002 prebehol ďalší tender na dodávku informácií z oblasti vedy, techniky a medicíny, kde bolo z 11 uchádzačov
vybratých 6 dodávateľov. Pre slovenské knižnice sa tak zabezpečil prístup v rámci národnej licencie do plných textov American
Physical Society (APS). Dojednávanie licenčných zmlúv pre všetky krajiny eIFL sa ukončilo až v polovici roku 2003, takže
teraz je možnosť získať prístup aj do ďalších databáz vedy, techniky a medicíny niektorých z vydavateľstiev: Institute of
Physics Publishing, APS a tiež ďalších, ktorých licenčné vyjednávania sú v záverečnej fáze – s Cambridge University Press a
ProQuest.

Slovenskej vede, knižniciam, študentskej, podnikateľskej a čitateľskej verejnosti by veľmi pomohlo združenie finančných
prostriedkov medzi viacerými rezortmi, ktoré by boli určené špeciálne na získavanie prístupu k elektronickým zdrojom
informácií. Veď cena licenčného prístupu je niekoľkonásobne nižšia než zaplatenie prístupu pre jednotlivú organizáciu.

Využívanie databáz sa zvyšuje, a to tak vo využívaní abstraktov, ako aj plných textov v HTML a PDF. Na ilustráciu
využívania databáz EBSCO na Slovensku slúžia tieto grafy:

1. Porovnanie využívania abstraktov z databáz EBSCO;

2. Porovnanie využívania plných textov v HTML z databáz EBSCO;

3. Porovnanie využívania plných textov v PDF z databáz EBSCO.

kol_graf1.jpg (47649 bytes)

kol_graf2.jpg (21003 bytes)

kol_graf3.jpg (28364 bytes)

 


Zoznam bibliografických odkazov:

1. ORSDEL VAN, Lee – BORN, Kathleen: Big Chill on the Big Deal?
In Library Journal, 4/15/2003, vol. 128, Issue 7, pp.5158.

2.
http://lockss.stanford.edu

3.
http://www.sparceurope.org/Mergers/?page=f70

4.
http://www.arl.org/scomm/MergerRelease530.pdf

5.
www.arl.org [RTF bookmark start:   _Hlt49317340]/[RTF bookmark end
_Hlt49317340]sparc/,
http://www.sparceurope.org/

6
http://www.soros.org/openaccess/

7.
http://www.soros.org/openaccess/oajguides/index.shtml

8.
http://www.figaroeurope.net/

9.
http://www.biomedcentral.com/

10.
http://www.doaj.org/

11.
http://www.esf.org/publication/157/ESPB21.pdf

12. REGIER, Willis G.: 5 problems and 9 solutions for University Presses,
In The Chronicle of Higher Education, 6/13/2003, vol. 49, Issue 40.

13. GUÉDON, JeanClaude: Open Access Archives: from scientific plutocracy to the republic of science; In IFLA Journal.
vol. 29, Issue 2 (2003), pp.129140.

14.
http://www.salon.com/tech/feature/2003/07/01/plos/index_np.htm
 

15.
http://www.publiclibraryofscience.org/

16.
http://www.eifl.net

17. BROOKS, Sam: Skúmanie akademických referenčných databáz prístupných na univerzitách; In Knižnica, 4, 2003, č. 3,
s.139143.

18.
http://epnet.com

Zdieľať: