Knižnice a elektronické informačné zdroje

Príspevok sa zaoberá problematikou tlačených a elektronických periodík, ich cenou a výhodami online prístupu. Hovorí aj o ponukách vydavateľov a databázových centier/agregátorov a poukazuje na otázky týkajúce sa licen-
čných zmlúv. Uvádza vznik konzorcií knižníc ako riešenie spoločného získavania a využívania elektronických informačných zdrojov.

V posledných 10 – 15 rokoch dochádza v tradičných knižničných činnostiach k veľkým zmenám, ktoré boli vyvolané najmä rozvojom internetu a novými možnosťami publikovania, spracovania, sprístupňovania a využívania informácií v elektronickom prostredí. Prvotným cieľom je uľahčiť a urýchliť prístup k najnovším informáciám a podporiť rozvoj vedeckého poznania. Tým, že každý dokument vznikajúci v súčasnosti má svoju elektronickú podobu, sa vlastne stiera rozdiel medzi publikačnou a informačnou explóziou. Je však sporné, či nové poznatky skutočne vznikajú tak rýchlo a aká je vlastne ich kvalita. Elektronické publikovanie nesie so sebou i svoje negatíva – veľké množstvo nových najrôznejších dokumentov určených na vedecké účely aj na zábavu a ich klasifikácia a sprístupnenie. Medzi ďalšie problémy, ktoré sa týkajú elektronických dokumentov, vrátane digitalizovaných, patrí predovšetkým copyright, identifikácia, ľahká vyhľadateľnosť a archivácia. Niektoré problémy už boli vyriešené alebo sú v štádiu priebežného riešenia.

Rovnako ako v prípade tlačených dokumentov, aj v prípade e-dokumentov hrajú knižnice dôležitú úlohu medzi vydavateľskou sférou a koncovým používateľom. Elektronické publikovanie, elektronická komunikácia a čoraz dokonalejšie vyhľadávacie systémy zásadne ovplyvnili charakter poskytovaných knižničných služieb. Knižnice sa museli – pokiaľ si chceli zachovať svoju dôležitosť a určitú výlučnosť – s novým fenoménom vysporiadať vo veľmi krátkom čase. Dosť razantne bol narušený “pokoj” a doterajšie dlhoročné rutinné práce akvizitérov, katalogizátorov a pracovníkov služieb. Nezanedbateľná je finančná náročnosť moderného technologického vybavenia a výška poplatkov za kvalitné a rýchle sieťové pripojenie, ktoré sú základnou podmienkou pre sprístupňovanie elektronických zdrojov. S postupujúcim vývojom technológií a s neustále “vyššími verziami” knižničných systémov i elektronických zdrojov knižnice dobre vedia, že nebude postačovať žiaden rozpočet.

Tlačené a elektronické periodiká

Zmeny vyvolané modernými informačnými technológiami zasiahli najskôr oblasť publikovania odborných periodík. Asi v polovici 90. rokov minulého storočia prebiehali diskusie o tom, kto bude publikovať elektronické časopisy. Ukázali sa dva možné smery. Prvý de facto pokračuje v doterajšej tradícii, elektronická verzia zachováva podobu tlačeného časopisu. Výhodou je však okamžitá dostupnosť na sieti, takže sú to teda komerční vydavatelia, ktorí diktujú ceny a podmienky. Druhým smerom je myšlienka, že elektronické publikovanie je výlučne v rukách autora, bez účasti komerčných vydavateľov. Spolu s novými spôsobmi šírenia a archivácie by sa mali prejaviť úspory v porovnaní s papierovou komunikáciou. Tento smer sa však vo veľmi malej miere a nesmelo rozvíja iba v akademickej sfére, v malých vedeckých komunitách. Úloha renomovaných vydavateľstiev zostáva stále výrazná.

Väčšina významných vydavateľov využila nové možnosti sprístupňovania a popri tlačenej verzii periodika ponúka i online prístup. Elektronická verzia má oproti tlačenej mnoho výhod, či už je to spomínaná rýchlosť pri zverejnení alebo možnosti prepojenia na odkazový aparát a na iné časti dokumentu, multimedialita, rýchle a efektívne vyhľadávanie, výhody archivácie. Veľmi dôležitá je absencia časovo-priestorových bariér. Na rozdiel od tlačených dokumentov, ktoré sú viazané na konkrétnu knižnicu, elektronická podoba časopisu môže byť sprístupnená súčasne v neobmedzenom počte inštitúcií a v prípade, ak má čitateľ možnosť prístupu cez proxy server, tak aj v neobmedzenom čase.

Vydavatelia takisto aktívne a veľmi rýchle prenášajú do elektronickej podoby (najčastejšie do formátu PDF) ročníky titulov, ktoré sú dostupné len v papierovej podobe. Táto elektronická retrospektíva ide často až k prvému vydanému číslu. Vydavateľstvo Elsevier napríklad pracuje na elektronickom sprístupnení celej svojej produkcie. Otázka samozrejme znie, či je to účelné. Vzhľadom na to, že v niektorých vedných odboroch dochádza k veľmi rýchlemu zastarávaniu informácií, postačovalo by, aby boli digitalizované len články, o ktoré niekto prejavil záujem. Vysoké finančné náklady na prenos tlačených periodík do elektronickej podoby a na ich uchovávanie musí niekto vydavateľovi “vrátiť”. A kto iný, než koncoví používatelia – čitatelia a knižnice? Očakávať, že cenová politika vydavateľov bude iná, je dosť naivné. Ide o bludný kruh – pokiaľ sa ceny tlačených časopisov budú zvyšovať, budú knižnice nútené rušiť predplatné, čo zase spätne ovplyvňuje rast cien.

Americká firma Electronic Publishing Services uvádza, že ceny časopisov vzrástli v rokoch 1986 – 2001 o 215 % a počet nakupovaných titulov sa znížil o 5,1 %. Tabuľka ukazuje, aký je rast cien tlačených periodík v rôznych odboroch za roky 1999 – 2003.

Bolo by teda chybou domnievať sa, že sa táto dlhoročná tendencia v budúcich rokoch spomalí alebo zastaví. Za pozornosť tiež stojí to, že v posledných rokoch rastú ceny väčšmi časopisov z oblasti humanitných a spoločenskovedných odborov ako z prírodných vied.

Finančné modely vydavateľov pri sprístupňovaní tlačených a elektronických verzií časopisov sú veľmi rozmanité. Všeobecne sa dá hovoriť o 4 základných možnostiach:

1. cena za tlačenú verziu,
2. cena za tlačenú verziu + príplatok za online prístup (väčšinou v rozpätí 10 – 25 %),
3. cena za online prístup,
4. cena za online prístup + príplatok za tlačenú verziu.

V posledných dvoch rokoch sa ukazuje, že niektorí vydavatelia už považujú elektronickú podobu za primárnu a príplatok, resp. cena tlačenej verzie, môže byť napr. len 20 % z ceny za online prístup. Treba konštatovať, že v prospech vydavateľov hovorí dôležitý fakt, a to je vyriešenie autorských práv. Elektronické periodiká, či už ako verzia tlačených, alebo samostatné elektronické tituly, si vo veľmi krátkom čase získali dôležité miesto medzi ostatnými typmi dokumentov. A priniesli so sebou ďalšie problémy, ktoré je potrebné s ich existenciou riešiť – od katalogizačného spracovania až po archiváciu. Databáza ISSN uvádza v súčasnosti 20 165 titulov elektronických časopisov.

Vydavatelia ponúkajú prístup buď k jednotlivým titulom elektronických verzií časopisov, alebo prostredníctvom rôznych služieb k celej svojej produkcii. Vydavateľské databázy bývajú zvyčajne prístupné zdarma do úrovne obsahu a abstraktov. Medzi najvýznamnejšie patrí napríklad:

• Blackwell – služba JournalsOnline – http://www.blacksci.co.uk/online,
• Cambridge University Press – služba Journals Online – http://www.journals.cup.org,
• Elsevier – služba ScienceDirect – http://www.sciencedirect.com,
• Springer – služba LINK – http://www.springerlink.com.

Ďalšími, ktorí poskytujú prístup do databáz, sú databázové centrá alebo distribútori či firmy (agregátori), ktorí umožňujú centralizovaný prístup k elektronickým titulom rôznych vydavateľstiev, s ktorými majú vo väčšine prípadov uzatvorené exkluzívne zmluvy. Ako príklad možno uviesť EBSCO, ProQuest, SwetsNet alebo OCLC.

Ak budeme ďalej hovoriť o elektronických informačných zdrojoch, máme teda na mysli databázy ako komerčné produkty.

Databázy je možné podľa obsahu ďalej deliť na sekundárne, obsahujúce bibliografické záznamy článkov s abstraktmi, a na primárne, kde je prepojenie priamo na plný text článku najčastejšie vo formáte HTML alebo PDF. Obsahom databáz môžu byť i referenčné zdroje (najčastejšie encyklopédie, slovníky, adresáre) a existujú už aj databázy s knižnou produkciou, napr. Ebrary ( http://www.ebrary.com).

Ide vlastne o knižnicu odbornej literatúry, ktorá umožňuje bezplatné plnotextové prehľadávanie dokumentov a čítanie online. Obsahuje viac ako 5 000 titulov zo 100 vydavateľstiev. Ebrary neponúka kompletnú knihu, ale spravidla iba jej polovicu. V praxi sa veľmi často stretávame s kombináciou primárnych a sekundárnych informačných zdrojov doplnenú o ďalšie referenčné zdroje a v poslednom čase i so živými odkazmi na internetové zdroje. Čo sa týka fyzického nosiča databáz, i tu došlo k rýchlemu prechodu z CD-ROM a DVD–ROM na online internetový prístup. Tento prístup je väčšinou na základe IP adresy počítača/servera, prideleného hesla alebo kombinácie oboch možností. Databázy sú vytvárané v používateľsky príjemnom prostredí, samozrejmou súčasťou sú nápovedy (helpy). Vyhľadávať je možné v niekoľkých úrovniach, od jednoduchého zadania dotazu až po zložitú rešerš s možnosťou použitia rešeršnej histórie. Okrem bežného použitia logických operátorov ponúkajú databázy pri vytváraní rešeršnej požiadavky jeho rozšírenie (synonymá, časové hľadisko, vyhľadávaný zdroj a pod.). Na prezeranie slúžia registre, hesláre, zoznamy časopisov a pod. Niektorí agregátori (napr. EBSCO, ProQuest) zabudovali do databáz automatické prekladače do ďalších svetových jazykov, čím sa tiež zvyšuje ich využiteľnosť pre používateľov, ktorí ovládajú iba základy angličtiny.

Kvalita zobrazených výsledkov rešeršnej požiadavky je dnes už tiež vysoká – farebné obrázky, grafy a tabuľky s možnosťou zväčšenia. Výsledky rešerše je možné tlačiť, uložiť na disk alebo poslať prostredníctvom elektronickej pošty. Treba upozorniť na to, že pre potreby medziknižničnej výpožičnej služby dovoľuje producent databázy vo väčšine prípadov iba tlač článku a v tejto podobe jeho zaslanie čitateľovi. Databázy tiež umožňujú ďalšie pridané služby, ako napríklad priebežné zasielanie rešerší na určitú tému alebo vytváranie najrôznejších štatistík.

Licencie

Pri rozhodovaní o nákupe určitého informačného zdroja si musíme uvedomiť, že v niektorých prípadoch ide o nákup služby a nie o zakúpenie databázy ako takej. Všetky tieto aspekty, vrátane autorskoprávnych, sú predmetom licenčnej zmluvy, ktorá sa uzatvára medzi kupujúcim (knižnicou) a predávajúcim (vydavateľ/distribútor). Dohadovanie licenčných podmienok patrí medzi nové záležitosti, ktoré si museli knihovníci veľmi rýchle osvojiť.

Existujúce medzinárodné aktivity v oblasti licencií sú dobrým základom pre orientáciu v danej problematike a môžu slúžiť ako vzorový príklad, avšak v skutočnosti je prax pri rokovaní s konkrétnymi vydavateľmi vždy špecifická. Medzi prvé aktivity v tejto oblasti patrí projekt NESLI ( http://www.nesli.ac.uk), ktorý bol zameraný na univerzitné knižnice. Veľmi bohatým zdrojom nielen pre americké knižnice sú internetové stránky knižnice Yalskej univerzity ( http://www.library.yale.edu/~licence), kde sú okrem vzorovej licenčnej zmluvy tiež odkazy na ďalšie internetové zdroje vrátane diskusnej skupiny a výkladového slovníka používaných termínov. Situáciu v uzatváraní licencií a problematiku autorských práv vo vzťahu k databázam mapoval program CELIP, podporovaný EBLIDA (European Bureau of Library, Information and Documentation Associations – Európska kancelária knižničných, informačných a dokumentačných asociácií). Použitie vzorovej licenčnej zmluvy skráti čas rokovania medzi vydavateľom/distribútorom a knižnicou, znižuje právne riziko a je základom pre flexibilné riešenie. Európske knižnice sa musia vyrovnať s faktom, že licenčné zmluvy sú vo väčšine prípadov pripravené na základe amerického práva. Preklad zmluvy do jazyka krajiny, s ktorou sa licenčná zmluva uzatvára, by mal byť samozrejmosťou.

Konzorciá

Databázy ako informačné zdroje nie sú pre knižnice lacnou záležitosťou. Medzi najvýznamnejšie faktory informačného trhu od konca 90. rokov patrí vznik konzorcií knižníc na nákup a kooperatívne využívanie databáz. Samotný pojem konzorcium sa objavil už na začiatku 70. rokov v terminológii amerického knihovníctva a jeho význam je spolupráca, kooperácia a koordinácia. Niektoré zdroje uvádzajú ešte skorší vznik konzorcií, napr. pre kooperatívnu katalogizáciu, získavanie automatizovaných knižničných systémov, medziknižničnú výpožičnú službu atď.

Narastajúcu tendenciu v počte založených konzorcií v USA ukazuje nasledujúca tabuľka:

Medzi najväčšie a najznámejšie americké konzorciá dnes patrí OCLC (Online Computer Library Center) a WLN (Washington Library Network).

Konzorciá vznikali predovšetkým v akademickej sfére, ale dnes je možné hovoriť o najrôznejších typoch a modeloch, napr. konzorcium vedeckých knižníc, národný centralizovaný model (združuje všetky typy knižníc), regionálne konzorciá alebo konzorciá nadnárodné. Z hľadiska fungovania, financovania a organizačnej štruktúry ide tiež o široké spektrum rôznych možností. Východiskom pre vznik konzorcií boli existujúce siete knižníc a ich prvotným cieľom rozvoj katalogizácie a spoločná tvorba a využívanie zdrojov. Neskôr, asi od polovice 90. rokov, spolu s nástupom elektronických informačných zdrojov – databáz, sa pridávali ďalšie aktivity – akvizícia a získavanie elektronických informačných zdrojov. Niektoré konzorciá vznikli špeciálne s cieľom získať a kooperatívne využívať elektronické informačné zdroje na základe združovania finančných prostriedkov a za finančných podmienok prijateľných pre knižnice. Cenová politika zo strany vydavateľov/distribútorov tieto aktivity rešpektuje.

Platformou, ktorá podporuje existenciu a fungovanie konzorcií a slúži na výmenu skúseností, je ICOLC (International Coalition of Library Consortia – Medzinárodné združenie knižničných konzorcií, pre Európu e-ICOLC). Okrem organizovania každoročných konferencií (od roku 1997 v USA, od roku 1999 v Európe) pripravuje ICOLC rôzne vyhlásenia a odporúčania týkajúce sa nákupu informačných zdrojov, vyjednávania s dodávateľmi, zaoberá sa problematikou získavania štatistík využívanosti databáz, technickými otázkami sprístupňovania zdrojov atď. Všetky dôležité dokumenty a odkazy na jednotlivé konzorciá, ktorých je okolo 150, sú uvedené na webových stránkach http://www.library.yale.edu/consortia.

Aj v Európe sú trendy vo vytváraní konzorcií podobné. V súčasnosti sa dá hovoriť približne o 30 konzorciách. Každé je iné, odlišnosti sa týkajú rozsahu, geografického zamerania, štruktúry a spôsobu riadenia, financovania a personálneho zabezpečenia. Ich vznik a organizačná štruktúra sú dané právnymi možnosťami konkrétnej krajiny. Medzi konzorciá, ktoré majú v Európe už niekoľko rokov pevné postavenie a širší záber svojej činnosti, patrí napr. fínske konzorcium FinElib (s určite zaujímavou informáciou o kompletnom financovaní zo strany štátu) alebo dánske konzorcium DEF. Vďaka podpore Open Society Institute a programu eIFL, ktorý združuje asi 39 krajín strednej, východnej a južnej Európy vrátane pobaltských republík a krajín južnej Afriky, vznikli v posledných dvoch rokoch nové konzorciá aj v niektorých z týchto krajín.

Medzi strategické ciele a úlohy konzorciísa v súčasnosti okrem získavania a sprístupňovania elektronických informačných zdrojov pridávajú tiež služby spojené so zasielaním dokumentov, štatistiky, digitalizačné programy, archivácia a dlhodobá konzervácia, vývoj a implementácia metavyhľadávacích nástrojov, prezentácia zdrojov a portálov, popis elektronických zdrojov, školenie zamestnancov a používateľov, workshopy a propagácia. Konzorciá knižníc predstavujú jeden z najdôležitejších nových smerov v rozvoji knižníc a trendom v ich vývoji je smerovanie k celoštátnemu záberu a dokonca vytváranie strategických aliancií nad rámec jednotlivých európskych štátov – GASCO (Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko), SELL (Grécko, Španielsko, Taliansko).

Rovnako spôsob sprístupnenia elektronických informačných zdrojov zaznamenáva svoj logický vývoj, najmodernejším trendom je ich integrácia a prístup cez jednotné používateľské rozhranie pri jednotnom spôsobe zadávania rešeršných požiadaviek a jednotnom zobrazovaní výsledkov rešerše. Medzi najznámejšie fungujúce projekty v českom a slovenskom knihovníckom prostredí patrí Elektronická knižnica časopisov – EZB (Elektronische Zeitschriftenbibliothek), ktorá ponúka prístup do všetkých elektronických časopisov knižnice, a JIB (Jednotná informační brána), ktorá umožňuje prístup k rôznym informačným zdrojom vrátane plných textov dokumentov.

Zoznam bibliografických odkazov: