Knižnice, služby, používatelia (a miesto Slovenskej národnej knižnice v nich)

Hlavné články / Main Articles

Vďaka novým technológiám knižnice ponúkajú čoraz rozmanitejšie služby. Kým pred 500 rokmi objav kníhtlače prispel k rozšíreniu kníh, knižníc a poznatkov, dnešná zmena nie je len v poznatkoch, ale i vo forme, akou sa uchovávajú a sprístupňujú. Bázy dát, elektronické periodiká, elektronické zdroje, virtuálne knižnice – to sú len niektoré z pojmov, s ktorými sa musí vyrovnať väčšina slovenských knižníc a ich používateľov. Ako sa táto zmena odráža na dvojici knižnica – používateľ? Želáme si ju, alebo sa jej obávame? Čakajú nás prázdne knižnice s digitalizovanými fondmi, ku ktorým sa používateľ dostane bez priamej návštevy, alebo je možná koexistencia tradičných a elektronických služieb, koexistencia poznatkov existujúcich iba na papieri alebo v elektronickej forme?

Nedávna návšteva niektorých francúzskych knižníc i situácia na Slovensku ma utvrdzuje v názore, že tradičné a elektronické služby zatiaľ vo väčšine prípadov úspešne koexistujú, pretože každá z nich má svoje nepopierateľné výhody i nedostatky. V krátkosti si ich pripomeňme:

Tradičné služby

  • každý dokument (kniha, číslo periodika alebo ročník) môže byť využitý vždy iba jediným čitateľom,
  • knižnica môže uchovávať iba obmedzený počet dokumentov, ktoré by mohli čitateľov zaujímať, čiže limitujúcim faktorom je priestor,
  • dlhá reťaz (autor – vydavateľ – tlačiareň – distribútor – knižnica) spôsobuje, že dokument prichádza do knižnice v čase, keď najväčší záujem používateľov oň už poklesol, dokonca už môže byť zastaraný,
  • fyzická manipulácia s dokumentom (napr. radenie na regáli) je časovo náročná a náklady na jeho ochranu sú dosť vysoké,
  • požičiavanie dokumentu spôsobuje jeho opotrebovanie.

Služby z elektronických zdrojov

Elektronické zdroje predstavujú širokú škálu dokumentov prístupných pomocou výpočtovej techniky. Všetky uvedené nedostatky v nich absentujú, avšak objavujú sa ďalšie:

  • kvalita ich obsahu či informácií je často neistá a prístup k hodnotným informáciám je často obmedzený reštrikciami a vysokými poplatkami,
  • manipulácia s elektronickým dokumentom je menej komfortná, je ťažké prejsť dokument detailne, pretože sa nezobrazuje celý, ale po častiach,
  • otvorenou otázkou zostáva uchovávanie týchto dokumentov a obmedzené sú možnosti v oblasti ich povinného výtlačku,
  • ich využívanie predpokladá istú zručnosť, čím kladú nároky ako na používateľa, tak i na pracovníka knižnice,
  • málo prispievajú k sociálnej interakcii používateľov.

Táto krátka analýza ukazuje, že nepopierateľné výhody elektronických kníh a periodík i ďalších dokumentov (najmä okamžitý prístup k najnovším informáciám i z najvzdialenejších zdrojov, preberanie a kopírovanie súborov pri rešpektovaní autorských práv) zrejme v budúcnosti nebudú stačiť na zabezpečenie ich exkluzívneho postavenia v knižniciach. Nielenže tradičná knižnica v spojení s tlačou predstavuje ešte stále istý počet výhod, ale vinou istej konzervatívnosti a možno i opatrnosti vydavateľov, ako aj z ekonomických dôvodov tlač zostane zrejme prvoradým nosičom pre väčšinu bežných publikácií i v najbližšom období.

Na druhej strane knižnice ponúkajú našim používateľom vďaka novým technológiám čoraz rozmanitejšie služby. Stávajú sa poradenskými centrami poskytujúcimi dokumenty a informácie pre rôzne oblasti spoločenského života, napr. pre výučbu cudzích jazykov, budujú databázové, počítačové či multimediálne študovne s offline a online prístupom k interným a externým databázam, s rôznou podobou rešeršných služieb, prístupom na internet a poskytovaním informácií, ktoré si vyžiadala doba. Mnohé knižnice dnes pôsobia ako informačné miesta o Rade Európy orientované na poskytovanie tzv. európskych informácií, prípadne ako informačné a konzultačné miesta Úradu priemyselného vlastníctva SR pri poskytovaní tzv. patentových informácií. Badateľná je snaha o inovovanie svojich webových stránok, o ich dopĺňanie kompletnejšími a aktuálnejšími informáciami, s možnosťou objednávať dokumenty elektronicky a elektronickou žiadankou MVS.

V súčasnosti sa teda elektronické služby poskytujú v súčinnosti s tradičnými službami. Vyváženosť a rovnováha medzi tradičnými a elektronickými službami bude zrejme nevyhnutná i v blízkej budúcnosti. Knižnice budú preto i naďalej poskytovať väčšine používateľov rôzne druhy nosičov a služieb podľa ich požiadaviek a potrieb. Cieľom by malo byť vytvorenie integrovaných služieb, aby používateľ nemusel zakaždým meniť a učiť sa novú rešeršnú stratégiu, keď používa iný zdroj. Naopak, produkcia informácií, orientácia používateľov v množstve elektronických informačných zdrojov a nimi poskytovaných služieb, využívanie heterogénnych informácií umožnia vytvoriť z knižníc personalizované a interaktívne systémy. Funkcia knižníc sa tak rozšíri a diverzifikuje. A to je hlavný rozdiel, ktorý som postrehla pri porovnávaní našich i francúzskych knižníc.

U nás ešte stále pretrváva orientácia nových technológií na dokument, na zbierky, na fondy. V tomto zmysle informatizácia tradičných knižničných procesov (akvizícia, katalogizácia, výpožičky) úspešne pokračuje a začína prenikať i do tých najmenších knižníc (napr. Mestská knižnica Hany Zelinovej vo Vrútkach). Oveľa slabším tempom sa rozvíja orientácia na služby, ktorá je vo vyspelých krajinách dominantným znakom knižníc. Typickým príkladom sú mikrografické dokumenty a dokumenty na elektronických nosičoch, najmä CD-ROM-y a multimédiá, ktoré majú mnohostranné využitie pri sprístupňovaní rozsiahlych databáz, encyklopédií, pri výučbe cudzích jazykov a pod. Kým vo francúzskych knižniciach sú CD-ROM-y zaradené do voľného výberu v študovniach a v sprístupňovaní sa medzi nimi a tradičnými papierovými dokumentmi nerobí žiadny rozdiel, používateľ si ich môže bez akýchkoľvek problémov vziať a pracovať s nimi, dokonca si ich požičať absenčne či prostredníctvom medziknižničnej výpožičnej služby, u nás je ich využitie stále nedostatočné a limitované rôznymi reštrikciami a obmedzeniami. Na CD-ROM sa pozerá ako na niečo zvláštne a najradšej by sme ho čitateľovi do rúk ani nedali. Podobné črty zaznamenávame
i pri mikrografických dokumentoch. Knižnice, ktoré sa zapájajú do programu mikrofilmovania nadmerne využívaných dokumentov, najmä novín a časopisov, často nemajú mikrofilmy na čom sprístupňovať, pretože nemajú dostatok čítacích prístrojov. Akoby sa s ich využívaním v službách ani nepočítalo, nehovoriac už o ich využití v reprografických službách.

Kľúčovou podmienkou informatizácie spoločnosti je internet. Výška taríf za pripojenie znemožňuje široké využívanie internetu na Slovensku. Prístup k internetu je stále nedostatočný – podľa posledného skúmania prostredia internetu v SR prostredníctvom reprezentatívneho prieskumu uskutočneného na prelome októbra a novembra 2003 (údaje na: www.tnsinteractive.sk) má na Slovensku možnosť s internetom pracovať a aj ju využíva približne 30 % občanov (31,6 % mužov a 29,1 % žien). Rozdiel je však markantný v prípade záujmu o prácu s týmto elektronickým médiom u ľudí, ktorí takúto možnosť v súčasnosti nemajú. Kým u mužov je to približne štvrtina, u žien záujem prejavila len každá piata, ktorá už počula o internete. Zároveň sa potvrdilo, že časť používateľov s prístupom k internetu ani nevyužíva všetky zdroje, ktoré im sieť poskytuje.

Ak ponecháme bokom elektronický obchod a zábavný aspekt internetu (najmä hry), internet je základným nástrojom získavania poznatkov, výskumu a informatizácie vôbec. V súlade s Programom elektronizácie knižníc Slovenskej republiky, ktorý vláda schválila v roku 2002, sa knižnica stáva miestom umožňujúcim občanom voľný prístup k internetu, čím internetové služby získavajú nezastupiteľné miesto v rámci knižničných služieb. Zatiaľ sa však rozvíjajú dosť nekoncepčne, knižnice tápu, čo môžu a čo nemôžu svojim používateľom dovoliť, kde a za akú cenu. Často sa dokonca kladie otázka, či používateľom umožniť používanie elektronickej pošty alebo textových editorov, ktoré sú vo vyspelých krajinách bežnou súčasťou knižničných služieb. Motivácia používateľov využívať internet a vzdelávať sa v tejto oblasti závisí i od toho, do akej miery im môže uľahčiť život a koľko peňazí tak ušetria. Veľmi teda záleží na druhu a kvalite obsahu, ku ktorému sa prostredníctvom internetu môžu dostať, na gramotnosti knižničného personálu, aj ich vlastnej gramotnosti. Kým vo francúzskych knižniciach som sa stretla s permanentne prebiehajúcimi inštruktážami pre verejnosť o práci s internetom, ktoré sa poskytujú zdarma buď v určených dňoch, alebo každodenne vo vyhradenom čase, u nás to zatiaľ bežné nie je. Od používateľov sa skôr vyžaduje ovládanie základov práce s internetom.

Webové stránky umožňujú pomocou internetu odstrániť viaceré problémy bežné pri tradičných knižničných službách, propagovať služby a rozvíjať celý rad ďalších služieb. Internet výrazne prispel i k vzniku novej formy referenčných služieb, ktoré sa napríklad v americkom prostredí pokladajú za najprofesionálnejšiu súčasť knižničných služieb. Knihovníci si postupne uvedomujú konkurenciu, akú predstavujú referenčné zdroje na internete, pre ich základné poslanie – poskytnúť používateľovi relevantnú informáciu. Požiadavky používateľov prichádzajúce elektronickou poštou sú čoraz zložitejšie. Jednoduché otázky (napr. rôzne adresy, autorstvo kníh a pod.) v nich ustupujú, pretože používatelia si ich na internete ľahko nájdu aj sami, kým komplexnejšie otázky vyžadujúce hlbší a dlhší prieskum sú čoraz častejšie. Preto niektoré knižnice pristupujú k vytvoreniu nových pracovných miest zameraných na prijímanie informačných požiadaviek elektronickou poštou a ich vybavovanie v stanovenom termíne. Kým spočiatku išlo často o neformálnu službu poskytovanú rovnakým spôsobom ako používateľom fyzicky prítomným v knižnici alebo telefonicky žiadajúcich o informáciu, masové rozšírenie elektronickej pošty si vynútilo vytvorenie osobitnej služby, ktorá sa stala integrálnou súčasťou knižničných služieb – referenčnej služby poskytovanej e-mailom, aj keď pohľad knihovníckej verejnosti na túto službu celkom jednoznačný nie je.

Kým u nás ešte pretrváva orientácia nových technológií na fondy, ich spracovanie a popis, inde je to orientácia na služby, vyvolaná nevyhnutnosťou odpovedať účinným spôsobom na potreby používateľov, ktorí ak nebudú spokojní, obrátia sa inde. Nové služby vedú knižnice k prehodnoteniu interakcie s používateľmi.

Pri charakteristike používateľa knižničných služieb treba brať do úvahy súčasnú tendenciu skracovania dĺžky denného pracovného času, čo spôsobuje nárast voľného času u priemerného občana a čo knižniciam otvára priestor na získavanie potenciálnych používateľov. Na druhej strane najvzdelanejší a najkvalifikovanejší občania majú paradoxne voľného času čoraz menej ako menej kvalifikovaní a je perspektíva, že budú pracovať až do neskorého veku. Knižnice si preto musia vybudovať užší vzťah k používateľom. Mnohí prichádzajú z oblasti vývoja, škôl, v oblasti internetových služieb sú dostatočne zdatní, čiže nemalo by sa stať, že používateľ bude možnosti poskytované internetovými technológiami poznať lepšie. Zároveň rastie počet používateľov, ktorí chcú vedieť, ako by mali hľadať odpoveď na svoje otázky sami. Vzdelávanie a profesionálny rast knihovníkov sú teda základnou záležitosťou pre ďalší vývoj elektronických služieb. Preto vo vyspelých krajinách podiel vzdelávacích aktivít v oblasti práce s novými technológiami rastie, pričom tieto aktivity sú aj dostatočne finančne zabezpečené.

Je všeobecne známe, že najlepšie využíva všetky možnosti internetu elektronický obchod. Naši knihovníci by sa tým mali inšpirovať – a v rámci zvyšovania vlastnej gramotnosti dostávať i lekcie z marketingu – a uvedomiť si, že produkty (teda aj služby) majú svoj životný cyklus, plánujú sa, rozvíjajú, využívajú, ale i zanikajú. Knihovníci majú vo všeobecnosti tendenciu pokladať svoje produkty a služby za nemenné, permanentné. Chápu potrebu poskytovania nových služieb používateľom, ale poskytovanie novej služby sa akoby stávalo ich konečným cieľom. Dostatočne sa neprihliada na to, že zavedenie elektronických služieb sa musí odraziť aj v organizačných zmenách a vo vypracovaní istej stratégie, ako tieto služby poskytovať. V navštívených knižniciach napríklad neboli tradičné oddelenia doplňovania, katalogizácie, služieb, ako je to zvykom v našich knižniciach, ale hovorilo sa o službách akvizičných, katalogizačných, výpožičných, informačných. Celá knižnica tak pôsobí ako jedno pracovisko, ktorého poslaním je poskytovanie služieb, teda knižnica ako celok integrovala informačné technológie do všetkých služieb, a nielen do niektorých ich častí.

A čo národná knižnica?

Poslanie Slovenskej národnej knižnice – systematicky zbierať, spracovávať a uchovávať povinné výtlačky národnej produkcie, ako i zahraničné dokumenty, predovšetkým slovacikálne, viesť ústrednú evidenciu historických knižničných fondov SR, spravovať a fyzicky ochraňovať všetky druhy fondov, zabezpečovať ochranu dokumentov mikrofilmovaním a digitalizáciou a reštaurovať a konzervovať dokumenty v celoslovenskom meradle, teda úlohy zamerané na dokumenty či fondy – sa výrazne rozšírilo o poslanie súvisiace so zameraním na služby, t. j. spracúvať a sprístupňovať Slovenskú národnú bibliografiu v klasickej a elektronickej forme, budovať súborný katalóg umožňujúci používateľom ľahko lokalizovať informačné pramene a knižniciam efektívny priebeh medziknižničnej výpožičnej služby, pokrývať všetky oblasti poznania prostredníctvom tradičných i moderných služieb prístupných aj vzdialeným používateľom, koordinovať prístup do databáz EBSCO Publishing v rámci projektu eIFL Direct a využívať najmodernejšie technológie prenosu informácií. K jej nie dostatočne známym službám patrí i sprístupňovanie literárnych a hudobných rukopisných pamiatok a fotodokumentov osobností, ktoré sa čiastočne začali už aj digitalizovať, budovanie biografickej dokumentácie ako pramennej bázy výskumnej, edičnej a informačnej činnosti a poskytovanie základného informačného servisu z oblasti genealógie.

Všeobecným cieľom SNK v oblasti služieb je zabezpečiť, aby používatelia priamo v SNK kedykoľvek spoľahlivo našli v dobrom stave všetky slovacikálne dokumenty, ktoré SNK nadobudla a ktoré sú súčasťou národného kultúrneho dedičstva Slovenska. Ich sprístupňovanie sa však nerealizuje len formou tradičných služieb. Časť fondu sa už začala digitalizovať. Na digitalizovanie sa vyberajú dokumenty, ktoré svojou kultúrnou, historickou a informačnou hodnotou prekračujú národný význam a tvoria neoddeliteľnú súčasť európskej a svetovej kultúry (rukopisné pamiatky, prvotlače a vzácne tlače, historické fotografie, rukopisné a tlačené hudobné pamiatky, osobné archívy).

Sprístupňovanie fondu SNK používateľom je obmedzené jej konzervačnými funkciami i počtom exemplárov z jednotlivých titulov. Dokumenty zaradené do národného konzervačného fondu sú totiž na využívanie neprístupné (a ďalší exemplár často nie je). Bežne sa sprístupňuje len druhý exemplár dokumentu, ktorý však často býva absenčne požičaný. SNK si uvedomuje, že ak bude informácie poskytovať pasívnym a štandardným spôsobom, používateľ sa obráti inde. Preto jedným zo spôsobov, ako umožniť štúdium týchto alebo i ďalších najviac používaných dokumentov odporučených samotnými používateľmi na základe prieskumu, ktorý prebiehal v posledných dvoch mesiacoch minulého roku, je pristúpiť k ich priamej digitalizácii a archivácii za použitia CD-ROM-ov. Najviac požadované dokumenty (najmä skriptá a ďalšie typy vysokoškolských učebníc) budú po digitalizácii a spracovaní prístupné online v univerzálnej študovni. Spustenie tejto zatiaľ najnovšej služby v diapazóne služieb SNK sa pripravuje v týchto dňoch.

Popri sprístupňovaní svojich vlastných fondov je ťažisko služieb SNK zamerané na externé informačné zdroje (EBSCO Publishing, ProQuest a ďalšie), internetové služby (služby verejného internetového pracoviska), rešeršné služby a nadväzné medzinárodné medziknižničné výpožičné služby – a v súvislosti s týmito službami i na služby konzultačné a poradenské. Tak ako pri tradičných službách, i pri službách poskytovaných z elektronických zdrojov používateľ prichádza do knižnice s očakávaním, že bude vedený kompetentným a láskavým personálom, ktorý mu pomôže zvládnuť nové technológie, čo viedlo k rozšíreniu práve tohto typu služieb.

SNK by mala byť v oblasti služieb vo vzťahu ku knižničnému systému nositeľom inovácií, ako i metodickým, poradenským a konzultačným pracoviskom. Jedným z prostriedkov je činnosť národnej komisie pre služby.

Národná komisia pre služby

Vznikla roku 2000 ako poradný orgán generálneho riaditeľa SNK pre všetky otázky súvisiace s organizáciou, metodikou a rozvojom knižnično-informačných služieb. Tvorí ju 21 vedúcich pracovníkov služieb vedeckých, akademických a verejných knižníc, ktorých na výzvu SNK nominovali ich riaditelia. Na jej zasadnutí sa pravidelne zúčastňuje i zástupca Národnej knižnice Českej republiky. Komisia sa schádza raz do roka vždy v inej knižnici nielen kvôli vopred určenému problému, ale jej cieľom je oboznámiť sa s rôznymi prostrediami, v ktorých pôsobia jednotlivé knižnice, s organizáciou služieb a s ďalšími skutočnosťami, ktorými by sa mohli navzájom inšpirovať. Keďže ide o dvojdňové podujatie, druhý deň sa zásadne venuje otázkam medziknižničnej spolupráce, najmä medziknižničnej výpožičnej službe. A práve MVS komisia doposiaľ venovala najväčší priestor. Zaoberala sa prípravou novej vyhlášky o MVS a MMVS, žiadanky MVS, zásad MVS a MMVS v národnom systéme medziknižničných služieb a príslušnými medzinárodnými odporúčaniami pre túto oblasť. Odporučila WWW formulár žiadanky MVS, ktorý sa už aplikoval vo viacerých knižniciach, a zjednotenie poplatkov za kópie poskytované v rámci MVS. V spolupráci s Katedrou knižničných a informačných štúdií FiF UK vypracovala a odporučila vzorové knižničné poriadky pre regionálne a obecné knižnice, zaoberala sa rešeršnými službami, elektronickou ochranou dokumentov a ochranou pracovníkov, používateľov a budov knižníc vôbec. Jej tohtoročné zasadnutie v Žilinskej knižnici bude zamerané na neštandardné knižničné služby.

Na odporúčanie komisie SNK vytvorila elektronickú konferenciu s názvom INFOSERV ( infoserv@list.upjs.sk) ako diskusné fórum pre problematiku knižnično-informačných služieb. Konferencia otvorila priestor na riešenie aktuálnych problémov v oblasti služieb používateľom, na zverejňovanie informácií o aktivitách knižníc, vlastných i medzinárodných skúsenostiach, štatistike služieb, pripravovaných odborných a kultúrnych podujatiach a pod. Preto je zarážajúce, že príspevky do konferencie sú viac-menej sporadické, akoby v službách žiadne problémy neexistovali. Aktívne sa využíva iba pre potreby a informovanosť knižníc, ktoré využívajú elektronické informačné zdroje v rámci projektu eIFL Direct.

Všetky dokumenty prerokované národnou komisiou pre služby vrátane zápisníc zo zasadnutí sú k dispozícii na webovej stránke SNK: www.snk.sk/sluzby/snk_main_sluzby.html.

Činnosť komisie by mala mať nepriamy účinok i na rozvoj a koordináciu ďalších knižničných činností, ako je akvizícia, súborný katalóg, mikrofilmovanie a pod. Jej reálny vplyv na knižnično-informačné služby závisí nielen od jej členov, ale aj od riaditeľov príslušných knižníc a ich ochoty akceptovať jej odporúčania.

Zdieľať: