Viete, čo je CIPAC?

Medzi skratkami používanými v knihovníctve a informačných vedách nájdeme aj akronym CIPAC, vytvorený zo združeného pomenovania Card- Image Public Access Catalogues. Pred niekoľkými rokmi ho navrhol Denis F. Reardon z University of Central England na označenie katalógov, ktoré vznikajú naskenovaním knižných lístkov a sú vystavované na internete. Dovtedy tento typ katalógov nemal jednotný názov a na weboch knižníc sme sa mohli stretávať nielen s názvami digitalizovaný, digitálny či elektronický lístkový katalóg, ale aj s názvami ako online verzia lístkového katalógu, starý katalóg pre r. xxxx, obrázkový katalóg, naskenovaný či digitalizovaný katalóg. V ojedinelých prípadoch potom i s označením webindex či online lístkový index.

Skratka CIPAC vhodne vyvoláva príbuznosť so všeobecne známym akronymom OPAC a je priliehavejšia než akronymy používané v niektorých knižniciach, ktoré boli vytvorené na základe obchodných názvov technológií použitých pri tvorbe naskenovaných katalógov a na hľadanie v nich: KatZoom vo Viedni, DIKAT v Luzerne, DigiKat v Heidelbergu, IPASC v Berlíne ¹ či CardPAC v Dortmunde.

CIPAC sú lacné a rýchle riešenia pre knižnice, ktoré chcú rýchlo sprístupniť svoje katalógy na internete. V porovnaní s retrokonverziou, keď možno vyčísliť náklady na retrokonverziu v rozpätí 2,42 až 4,23 eur za lístok, kalkulácia pre naskenovanie lístka vychádza na 0,11 eura. Rýchlosť možno dokumentovať na príklade Teologickej knižnice v Innsbrucku, kde sa 190 000 lístkov skenovalo 2 týždne, alebo Federálneho námorného úradu v Hamburgu, keď na skenovanie 350 000 lístkov bol potrebný iba týždeň. Rýchlosť potvrdzujú aj českí knihovníci, keď píšu, že oskenovali za hodinu 1 000 lístkov v Ústrednej knižnici Pedagogickej fakulty UJEP ² .

Problematikou CIPAC sa systematicky zaoberá viedenský knihovník Otto C. Oberhauser ³ . Podľa práce s naskenovanými katalógmi rozlišuje CIPAC založené na binárnom hľadaní, na listovaní podľa parciálnych registrov, na využití virtuálnych zásuviek či prehľadávaní textu rozpoznateľného OCR programom na lístkoch.

Pri binárnom hľadaní používateľ robí niekoľko rozhodnutí, pri ktorých postupne znižuje počet skupín prehľadávaných lístkov, až sa dostane k poslednej skupine, kde si prehliadne ľahko všetky zvyšné lístky. Najznámejší softvér vytvorený pre tento postup nesie názov KatZoom. Vyvinuli ho v Rakúskej národnej knižnici v roku 1997 ⁴ . V roku 2001 ho vylepšili o ďalšie možnosti, ako je listovanie v registroch a boolovské vyhľadávanie.

CIPAC, ktoré sú založené na princípe parciálnych registrov, vyžadujú určité množstvo práce, keď je potrebné indexovať napríklad každý dvadsiaty, päťdesiaty či stý lístok. Najznámejší softvér sa volá Chopin a vyvinula ho nemecká firma Schneider ⁵ . V súčasnosti ho využívajú veľké švajčiarske a nemecké knižnice v Halle, Kieli, Hamburgu a Berlíne.

CIPAC založené na virtuálnych zásuvkách sú variantom predchádzajúceho systému. Tiež sa na obrazovke zobrazia parciálne registre, ale tentoraz zodpovedajú označeniu originálnych katalógových zásuviek. Oproti parciálnym registrom nie je tak jemné delenie (zásuvka môže obsahovať okolo 1 000 lístkov), ale sú špecifickejšie než iba písmená A až Z v prípade KatZoomu. Navyše sú pre začiatočníka zrozumiteľnejšie, pretože obsahujú začiatočné písmená z prvého a posledného lístka a začiatočník má pocit väčšej úplnosti katalógu. Pri parciálnych registroch, kde sú slová z každého x-tého lístka, môže vzniknúť pocit, že od určitého autora nič v katalógu nie je. Pri tomto type CIPAC nemá žiadna firma vedúce postavenie, väčšinou ide o programy vytvorené pre určitú knižnicu. Výnimkou je systém vyvinutý pre British Library of Political & Economic Science ⁶ , ktorý prevzala aj knižnica Londýnskej univerzity. Otto Oberhauser spomína v tejto kategórii CIPAC i naskenovaný katalóg Moravskej zemskej knižnice ⁷ a označuje ho za unikátny variant kombinujúci nápisy s binárnym vyhľadávaním.

CIPAC vychádzajúce z prehľadávania textu rozpoznateľného OCR programom na lístkoch sú najmenej časté, hoci patrili medzi tie, ktoré boli zavádzané medzi prvými. Ako príklad môže slúžiť švajčiarsky systém BerninaSpider, ktorý vyvinuli v polovici 90. rokov minulého storočia pracovníci Eidgenössische Technische Hochschule v Zürichu, keď experimentovali s vyhľadávaním v textoch spracovaných OCR. Osobitne pozoruhodné je sledovanie tohto systému v Ústrednej verejnej knižnici v Zürichu ⁸ , keď súbežne s tým prebieha i prehľadávanie švajčiarskeho súborného katalógu, čo je “normálny“ systém OPAC vo verzii Aleph 500. Nevýhodou je jeho relatívna pomalosť. Údajne rýchlejšie hľadanie je v CIPAC v Univerzitnej knižnici v Heidelbergu ⁹ , hoci používa podobné algoritmy ako BerninaSpider. Najďalej sa dostali vo vývoji tohto typu CIPAC hessenskí odborníci, ktorí okrem technológie OCR využili transformáciu štrukturálnych elementov z lístkov do kategórií v HTML kódoch. Účinnosť týchto metód možno vyskúšať na súbornom katalógu Hessenska ¹⁰ 0.

CIPAC, ktoré boli vytvorené v posledných rokoch, majú zabudovaný komponent na online objednávanie. Niektoré umožňujú vytlačiť obrázok katalogizačných lístkov, ktoré sú však všetky čiernobiele, s výnimkou katalógu vo florentskej galérii ¹¹ . Ďalšie ponúkajú vyexportovanie záznamov do súboru. Existujú i CIPAC, kde si používateľ ukladá záznamy do nákupného košíka a zobrazuje históriu vyhľadávania.

Postupne tak CIPAC odstraňujú niektoré nevýhody, kvôli ktorým boli medzi používateľmi menej obľúbené než klasické OPAC. Už často o nich neplatí, že sa v nich nedá ako v OPAC vyhľadávať, ale len listovať. Zlepšila sa čitateľnosť naskenovaných lístkov (toto bol handicap starých ručne písaných lístkov). Stále však ostáva u niektorých počítačovo zdatných používateľov pocit frustrácie z obmedzených možností CIPAC. Určité OPAC totiž umožňujú, na rozdiel od CIPAC, hypertextové vyhľadávanie. Navyše je nutné poznať katalogizačné pravidlá z čias vzniku katalógov, prípadne vedieť čítať curent pri CIPAC na lístkoch v nemčine.

Prvý CIPAC bol vytvorený roku 1994 v Princetonskej univerzitnej knižnici a za desať rokov sa rozšírili do 15 krajín. Ukazuje to stránka ¹² udržiavaná O. C. Oberhauserom a obsahujúca odkazy na CIPAC v jednotlivých štátoch. Ako dokumentuje graf 1, najviac CIPAC sa nájde v Nemecku, kde za posledný polrok ich počet vzrástol o šesť – na 32, a v Českej republike ¹³ . Na počudovanie zatiaľ žiadna slovenská knižnica nevyužila túto metódu, zatiaľ čo české knižnice previedli do CIPAC nielen rozsiahle katalógy, ale i tie menšie ¹⁴ .

Tvorba CIPAC je lacná a rýchla alternatíva predovšetkým pre knihovníkov v špecializovaných knižniciach. Zároveň však je to dočasná alternatíva, čo dokumentujú aj poznatky zo sveta. V minulom roku ¹⁵ mala Rakúska národná knižnica a British Library of Political & Economic Science ukončiť retrokonverziu a ich CIPAC mali zmiznúť z webu. O podobný výsledok usiluje knižnica v Princetone dokonca už od roku 2001.

Poznámky: