Čo prináša Virtua alebo skúsenosti UK v Bratislave

Zo Slovenska

44.jpg (10687 bytes)

O význame aplikácie prostriedkov výpočtovej techniky v knižnično-informačných procesoch dnes už nikto
nepochybuje. Automatizované knižnično-informačné systémy priniesli zvýšenie kvality knižnično-informačných
služieb a zároveň zefektívnenie a racionalizáciu celej činnosti knižníc. Prevádzka profesionálnych
knižnično-informačných systémov však nie je ani lacnou, ani technicky či organizačne jednoduchou záležitosťou. Za
určitých podmienok sa však racionalizácia dá dosiahnuť aj v tejto oblasti. Jedným z príkladov môže byť aj
Univerzita Komenského v Bratislave, ktorá sa rozhodla zabezpečiť automatizáciu knižníc svojich súčastí centrálne
a s týmto cieľom zaobstarala knižnično-informačný softvér, centrálny server, na ktorom knižnice pracujú, a
zabezpečila aj technickú správu systému.

Napriek tomu, že ústrednou témou príspevku má byť knižnično-informačný systém Virtua, pre lepšiu názornosť
uvedieme niekoľko informácií o organizácii knižníc na Univerzite Komenského v Bratislave (ďalej aj UK).

Súčasťou každej vysokej školy by mala byť dobre vybudovaná knižnica, poskytujúca kvalitné služby svojim
používateľom, ktoré sú pri súčasnom rozvoji komunikačno-informačných technológií bezprostredne spojené s
automatizáciou a stúpajúcim využívaním výpočtovej techniky v knižniciach. Univerzita Komenského postupne realizuje
rozsiahly a náročný projekt budovania celouniverzitného integrovaného informačného a komunikačného systému, ktorého
súčasťou je aj automatizácia knižníc. Realizácia projektu vychádzala zo strategickej štúdie, ktorá dôsledne
analyzovala všetky oblasti univerzity a dokázala otvorene pomenovať a uviesť nielen pozitíva, ale aj negatíva.
Štúdia určila hlavné ciele do budúcnosti a návrh, ako ich dosiahnuť pomocou informačných technológií. V tejto
súvislosti sa uskutočnila aj hĺbková analýza stavu fakultných knižníc.

Univerzita Komenského, najstaršia a najväčšia slovenská univerzita, nemá ústrednú univerzitnú knižnicu; každá
z jej 13 fakúlt si buduje vlastnú knižnicu podľa svojho zamerania. Jednotlivé pracoviská univerzity sa nachádzajú v
rôznych častiach Bratislavy, niektoré sú dokonca aj v iných mestách Slovenska (napr. Jesseniova lekárska fakulta v
Martine, ďalšie pracoviská sú i v Modre, Nitre, Košiciach atď.). Rozsah knižničného fondu na celej UK je viac ako
1,3 milióna knižničných jednotiek, ročne knižnice získajú takmer 20 000 nových knižničných jednotiek, asi 3 000
titulov časopisov, registrujú 30 000 čitateľov, ktorým ročne požičajú asi 600 000 dokumentov. V jednotlivých
knižniciach pracuje viac ako 100 pracovníkov, ktorí okrem základných služieb (absenčné a prezenčné výpožičky)
poskytujú bibliograficko-informačné služby, spracúvajú rešerše z rôznych vlastných i externých informačných
zdrojov, podieľajú sa na informačnej výchove poslucháčov a pod.

Potreba mať informácie o tom, čo sa nachádza v knižniciach jednotlivých súčastí UK, ako aj potreba
dokumentovať a vykazovať informácie o kvalite a množstve publikačnej činnosti pedagogických a vedeckovýskumných
pracovníkov UK bola podnetom na vybudovanie “virtuálnej” univerzitnej knižnice. Klasická “kamenná” celouniverzitná
knižnica mala byť plnohodnotne, zmysluplne a na vyššej úrovni nahradená optimálnou elektronizáciou a vzájomným
prepojením knižníc jednotlivých súčastí UK. Vzhľadom na rozsah a náročnosť knižničnej agendy bolo rozhodnuté, že
najvhodnejším riešením bude implementácia niektorého hotového, praxou overeného, komplexne integrovaného
knižnično-informačného systému. Na základe verejnej súťaže bol v roku 1998 získaný knižnično-informačný systém
VTLS, ktorý bol následne implementovaný a postupne overovaný v 4 pilotných fakultných knižniciach (knižnice
Farmaceutickej fakulty, Právnickej fakulty, Filozofickej fakulty a Fakulty matematiky, fyziky a informatiky).
Začiatkom roku 2001 bol realizovaný upgrade systému VTLS na novšiu a progresívnejšiu verziu, známu pod názvom
Virtua.

Knižnice UK v systéme Virtua spracúvajú dve agendy – zabezpečujú prevádzku bežných knižnično-informačných
procesov (katalogizácia, OPAC, výpožičky…) a budujú databázu evidencie publikačnej činnosti pracovníkov UK, z
ktorej poskytujú rôzne druhy výstupov. Po overení funkčnosti systému sa do práce v rámci virtuálnej knižnice
postupne pridávali ďalšie fakulty. V súčasnosti súborný online katalóg obsahuje záznamy 12 fakultných knižníc
(Fakulta managementu sa do celouniverzitného systému zapojí v r. 2005) a 259 čiastkových knižníc (122 000
bibliografických záznamov, 231 000 záznamov exemplárov, 16 500 záznamov o čitateľoch). Publikačnú činnosť spracúva
v systéme Virtua všetkých 13 fakúlt UK (asi 131 000 bibliografických záznamov, 90 000 citácií).

Knižnično-informačný systém Virtua ILS je produktom firmy VTLS Inc. Virtua. Je to komplexný systém s
modulárnou štruktúrou (moduly Akvizícia, Katalogizácia, OPAC vrátane WWW rozhrania, Výpožičky, Seriály a
reportovací a štatistický modul), je multipoužívateľský, poskytuje možnosť nastavenia rôzneho stupňa autonómnosti
distribuovaných knižníc.

Systém je založený na aplikácii architektúry klient/server, pričom na serverovej strane sú podporované
unixové platformy (SUN Solaris, IBM AIX, HP Unix, Linux…), na strane klienta je to predovšetkým platforma
WindowsTM. Základom systému Virtua je relačné databázové prostredie (ORACLETM), trojvrstvová architektúra
klient/server a sieťová technológia. Spojenie týchto kľúčových technológií rieši tri rôzne aspekty
knižnično-informačného systému: správu a riadenie dát, progresívny vývoj softvéru a sprístupnenie informácií po
sieti. Systém ponúka plnú podporu UnicodeTM, a to tak na strane servera, ako aj na strane klientskych aplikácií. Je
potrebné zdôrazniť, že plnohodnotné využívanie Unicode je možné len v prípade, ak operačný systém klientskeho
počítača tiež podporuje Unicode (minimálne Windows 2000, resp. XP). Nevyhnutnosťou efektívnej práce so systémom je
nepretržité pripojenie k internetu, hoci Virtua má k dispozícii aj nástroje na prácu offline v prípade
neprístupnosti centrálneho servera (zálohovací výpožičný program, katalogizácia).

Systém bol navrhovaný špeciálne so zámerom podporiť práce s multimediálnymi aplikáciami v distribuovanej
sieti. Spĺňa kritériá certifikátu kvality ISO 9001.

Komplexný súbor parametrov, Virtua ich obsahuje viac než 3 000, poskytuje možnosť “ušiť si systém na mieru”.
Vnútorným komunikačným protokolom systému je Z39.50. Tento štandard umožňuje jednak prístup do vzdialených databáz
iných inštitúcií, ktorých systém tiež podporuje protokol Z39.50, jednak sprístupňovanie vlastných záznamov
ostatným. Systém umožňuje prácu s viacerými databázami súčasne. Knihovníci UK využívajú najmä možnosť preberania
záznamov cudzojazyčných dokumentov z Library of Congress.

Prístup do systému je autorizovaný na základe používateľského mena a hesla. Virtua ponúka širokú škálu
nastavení používateľudských profilov (viac ako 600 funkcií), ktoré možno aplikovať v závislosti od vnútornej
knižničnej politiky pre rôzne typy používateľov (knihovníkov i čitateľov) na skupinovej i individuálnej úrovni,
resp. na úrovni jednotlivých lokácií.

Systém zabezpečuje komplexnú formálnu kontrolu vkladaných dát (kontrola duplicity, prítomnosť povinných polí,
správnosť ISBN/ISSN a pod.) a poskytuje možnosť rôznych korektúr a hromadných opráv, ktoré sa okamžite premietnu do
relevantných záznamov databázy. Virtua vykonáva kontinuálne transakcie znižujúce na minimum straty údajov v prípade
“pádu” systému.

WWW rozhranie je založené na tzv. skin technológii (t. j. technológii koží), ktorá dovoľuje jednoducho a
efektívne konfigurovať jeho vzhľad a funkcie.

Súčasťou systému je aj jazykový editor, pomocou ktorého sa podľa potrieb dajú upraviť jednotlivé systémové
správy, názvy tlačidiel atď.

Z hľadiska správy a riadenia systém Virtua nekladie prehnané nároky na obsluhujúci personál (technici a
administrátori) čo do počtu (aj rozsiahle implementácie zvládnu 2 – 3 administrátori), ale dôležitá je znalosť
problematiky a koordinovaný a systematický postup.

Pre knižnice UK práca so systémom znamenala zásadnú zmenu v doterajších pracovných postupoch. Bolo
nevyhnutné, aby knihovníci vedeli katalogizovať podľa Anglo-amerických katalogizačných pravidiel, pracovať s
formátom MARC 21, používať autority. S cieľom unifikovať jednotlivé pracovné postupy bolo (a stále je) potrebné
opakovane školiť, pripravovať množstvo metodických pokynov a postupov na jednotné spracovanie rôznych typov
dokumentov, resp. riešiť špecifické problémy.

Ako prvé sa na UK implementovali moduly katalogizácie a OPAC. Tvorba súborného online katalógu UK priniesla
nový prvok – kooperatívnu katalogizáciu, keďže v centrálnej databáze je bibliografický záznam o dokumente jeden
jediný raz a k nemu sú pripojené všetky exempláre nachádzajúce sa v jednotlivých knižniciach. Knižnice a knihovníci
sa museli naučiť medzi sebou spolupracovať. Termíny “môj záznam”, “naše predmetové heslo” prestali existovať,
všetky bibliografické informácie sú spoločne využívané.

Spracovanie dokumentov v systéme Virtua prinieslo novú kvalitu. Katalogizácia sa zefektívnila a zrýchlila
(knihovníci majú možnosť “vyskladať” si záznam využitím integrovaného súboru autorít; do záznamu je možné
preberať/kopírovať autorské, vydavateľské, predmetové a iné údaje); informácie sú okamžite po uložení do databázy k
dispozícii pri vyhľadávaní.

Zaujímavým rozšírením “klasickej” informačnej služby je pripájanie plných textov dokumentov, resp. iných
relevantných informácií (obrázok, zvuk atď.) k záznamom v súbornom katalógu i v databáze publikačnej činnosti.
Zatiaľ sú v databáze plné texty len tzv. voľne dostupných dokumentov. Tejto problematike chceme venovať v blízkej
budúcnosti väčšiu pozornosť, keďže digitálne knižnice sú progresívny a perspektívny trend.

Systém Virtua disponuje skutočne silnými vyhľadávacími nástrojmi, ktoré sú však používateľsky “priateľské”. V
bázach možno vyhľadávať jednak prostredníctvom jednoduchého prezerania (výsledkom sú abecedné zoznamy podľa autora,
názvu, predmetu, vydavateľa a pod.), jednak podľa kľúčových slov, ktoré možno kombinovať pomocou logických
operátorov. Vyhľadávanie sa dá filtrovať na základe lokácie (t. j. umiestnenia dokumentu v tej-ktorej knižnici) či
typu dokumentu (monografické publikácie, seriály, články…) a pod. Výsledky prieskumu je možné uložiť, vytlačiť
alebo poslať e-mailom.

Moduly Katalogizácia i OPAC sa pri rešpektovaní a dodržiavaní dohodnutých metodických postupov implementovali
v prostredí UK, v rôznych podmienkach viacerých knižníc pomerne rýchlo; trochu komplikovanejšie to je s
výpožičkami. Pred zavedením spoločného systému si každá fakultná knižnica vo vlastnom knižničnom a výpožičnom
poriadku samostatne definovala svoje typy čitateľov (študent, doktorand, učiteľ…) a určila podmienky poskytovania
služieb (počet požičaných dokumentov, výpožičná lehota, spôsob upomienkovania atď.) podľa svojich špecifík.
Zavedenie systému Virtua si vyžiadalo určité kompromisy, keďže niektoré parametre museli byť nastavené centrálne.
Výpožičné pravidlá sa dajú nastaviť zvlášť len pre hlavné lokácie (v našom prípade fakultné knižnice). Je možné ich
kombinovať s typom čitateľa a triedou exemplára. Pri nastavovaní výpožičných pravidiel, tzv. matríc, je potrebné
vziať do úvahy, že podobne ako bibliografické záznamy, aj záznamy o čitateľoch sú spoločne využívané. Záznam o
čitateľovi môže byť v databáze len jedenkrát. Tento fakt spôsobuje, že akonáhle knižnica zaregistruje čitateľa do
databázy, ten sa automaticky stáva čitateľom všetkých kooperujúcich knižníc, pričom sa nemení pôvodný typ
používateľa. Veľkou výhodou pre čitateľa je skutočnosť, že jeden preukaz platí vo všetkých knižniciach UK; navyše
sme funkciu čitateľského preukazu integrovali so študentským preukazom vo forme čipovej karty, čiže tento preukaz
je viacfunkčný (platí napr. aj ako “električenka” či ISIC). Museli sme veľmi dôsledne zvážiť, aké typy čitateľov sa
nadefinujú (jednotlivé fakulty majú, pochopiteľne, záujem zvýhodniť svojich študentov pred ostatnými, takže
výsledkom bolo 13 typov študentov samostatný typ čitateľa pre študenta každej fakulty UK). Navyše 12 fakultných
knižníc UK má spolu asi 70 výpožičných miest. Keď k tomu prirátame triedy exemplárov, nastavovanie parametrov nie
je rozhodne jednoduché. Z hľadiska koncového používateľa je však systém Virtua priateľský, predpokladá, že ten bude
k informáciám pristupovať cez www rozhranie. Prostredníctvom internetu si čitateľ pohodlne zistí, či niektorá z
knižníc požadovaný dokument má a či je tento dokument k dispozícii na vypožičanie. Ak je dokument dostupný, môže
zaregistrovaný čitateľ poslať do príslušnej knižnice online žiadanku/rezerváciu na daný dokument.

Ďalšie dva moduly systému – Akvizícia, Seriály – sú na UK implementované čiastočne (spracovanie prírastkových
zoznamov, štatistické prehľady o prírastkoch), ich úplná implementácia sa pripravuje.

Databázy Univerzity Komenského sú prístupné bez obmedzenia všetkým záujemcom na adrese
http://vili.uniba.sk.

Doteraz dosiahnuté výsledky vytvárajú dobrý a životaschopný základ pre informačné zabezpečenie akademickej
obce UK. Pozitívne treba hodnotiť skutočnosť, že knižnično-informačná problematika sa na UK stala súčasťou
celouniverzitného informačného systému a jej riešeniu je venovaná mimoriadna pozornosť a podpora. Chod systému nie
je úplne bezproblémový, rôzne prevádzkové a pracovné problémy spôsobuje i nerovnomerná odborná úroveň zamestnancov,
rôznorodé postavenie a kompetencie vedúcich jednotlivých knižníc, rozptýlenosť a nekoordinovanosť. Mimoriadnu
pozornosť treba venovať odbornej príprave knihovníkov, školeniam, systematickej a metodickej práci, čím sa
pripravujú podmienky na efektívne využívanie možností automatizovaných knižnično-informačných systémov. Podcenenie
niektorých faktorov môže veľmi negatívne ovplyvniť celkový výsledok. Na základe doterajších skúseností so systémom
Virtua však môžeme konštatovať, že máme v rukách kvalitný, vývojaschopný nástroj. Pri dobrej organizácii práce,
koordinovanom a systematickom riadení spĺňa požiadavky knižníc UK. Občas sa nájde nejaká funkcia, ktorú systém
neplní tak, ako by si knihovníci predstavovali. Existuje však dokonalý systém?

Knižnice by mali po zavedení nového automatického systému fungovať lepšie a efektívnejšie než predtým. Aby sa
tak stalo, musí byť známy východiskový stav i plánované funkčné zmeny v knižnici/knižniciach. Implementácii
akéhokoľvek nového systému by teda mala predchádzať dôsledná analýza, tak ako to bolo na UK. V praxi to však často
vyzerá inak.

Zdieľať:
Obsah čísla