Poznámky k súčasnému stavu automatizácie knižničných procesov v ČR

Hlavné články / Main Articles



V uplynulých 15 rokoch sa pomery v českom knihovníctve výrazne zmenili. Prispela k tomu nielen zmena
politického systému, ale aj využívanie počítačov v knižniciach – teda automatizácia ich prevádzky. Dôležitým
medzníkom v aplikácii výpočtovej techniky v knižniciach bola štandardizácia ukladaných dát a s tým spojená
kooperatívna katalogizácia, vývoj mikropočítačov a zapojenie knižníc do celosvetovej siete internet.


Mikropočítače v knižniciach Českej republiky

Mikropočítače umožnili automatizova procesy v knižniciach, pretože boli cenovo prijateľné aj pre menšie
knižnice a časom boli aj spoľahlivejšie a prívetivejšie z hľadiska obsluhy. Mýtus okolo veľkých sálových počítačov
ustúpil, knihovníci sa stali nezávislými od odborníkov výpočtovej techniky. Nebolo nutné dávať dáta dierovať do
štítkov a pások, ktoré potom museli kontrolova profesionálni knihovníci. Mikropočítače pracovali prevažne v režime
online, takže mohli byť využité pri spracovaní a pri výpožičnom protokole. Knihovníci ich mali k dispozícii počas
celej pracovnej doby. V okamihu, keď bolo možné ich prepojiť do lokálnych sietí, došlo k rozvoju integrovaných
knižničných systémov, ktoré pracovali nad jednou bibliografickou databázou. Pri tejto konštelácii potom bolo možné
počítače využívať na kompletnú automatizáciu procesov v knižniciach. Bolo možné zároveň robiť akvizíciu dokumentov
a následne ich spracovať. Čitateľ mohol prezerať katalóg, listovať v ňom a klásť otázky, ktoré mu umožnili nájsť
dokument z viacerých hľadísk.


Štandardizácia v knižniciach Českej republiky

Zavedenie štandardov do spracovania dokumentov umožňuje nielen možnú výmenu dát, ktorá spočiatku prebiehala v
režime offline, ale taktiež rýchlejšiu retrokonverziu a prechod na systémy vyššej kvality (technicky náročnejšie).
Hneď spočiatku bolo zrejmé, že je predovšetkým nutné štandardizovať štruktúru záznamu – určiť začiatok a koniec
záznamu, určiť povinné polia a podpolia v zázname. So štandardizáciou mali už knihovníci skúsenosti. V Národnej
knižnici ČR bol už skôr vypracovaný formát na výmenu dát. Prihliadal na knihovnícku prax a bolo možné ukladať
štandardizované záznamy do pamäte počítača. Mal však jednu zásadnú chybu – nebol kompatibilný s formátmi iných
krajín. Preto sa rozhodlo prijať jeden z MARC formátov, ktoré boli veľmi rozšírené v krajinách, od ktorých sme
chceli záznamy preberať. Voľba padla na formát UNIMARC, ktorý bol pôvodne určený ako výmenný. Teraz sa však IFLA,
ktorá ho vyvinula a spravovala, rozhodla už ďalej nepokračovať vo vývoji, a tak sme boli nútení opäť prejsť na iný
štandard. Na základe odporúčania rady pre katalogizačnú politiku pri Národnej knižnici Českej republiky bol
odporučený formát MARC 21, ktorý bol vytvorený a naďalej je spravovaný Kongresovou knižnicou USA a Národnou
knižnicou Kanady. O preklad názvu sa postarala Národná knižnica v Prahe. Zatiaľ vyšli dva zväzky manuálu MARC 21 –
bibliografický formát a zväzok pre tvorbu autorít. Konverzia do nového štandardu nie je v Českej republike dosiaľ
dokončená. Väčšina knižničných systémov však sa tejto zmene prispôsobila a ladí vstupy a výstupy dát z formátu
UNIMARC do formátu MARC 21. Ak by predtým spracovatelia dokumentov nepoužívali číselné označenia polí a kódované
označenia podpolí, nemuseli by teraz vo svojej praxi takmer nič meniť. Štruktúra dát je výhradne záležitosťou
počítačových prostriedkov a stačí, aby softvér pri vstupe a výstupe rešpektoval nový štandard. Podrobnejšie
informácie o formáte MARC 21 možno nájsť na stránkach Národnej knižnice v Prahe –
http://www.nkp.cz/pages/page.php3?page=fond_Marc21_soubor.htm.

Na týchto stránkach nájdete nielen konverzné tabuľky INIMARC/MARC 21, ale podrobne popísané dôvody prechodu
na nový formát v článku B. Stoklasovej Prežije formát UNIMARC rok 2003?

Čo však musia spracovatelia dobre poznať, je ďalší štandard – pravidlá popisu dokumentov. Pre nás je záväzný
preklad
Anglo-amerických katalogizačných pravidiel (ďalej AACR2), ktoré určujú obsah jednotlivých polí. Za
najdôležitejšie z týchto pravidiel pokladám určenie prameňa popisu (odkiaľ z dokumentu môžem údaj prevziať), či
bude v jazyku dokumentu, či v jazyku spracovateľskej inštitúcie. Ďalej počítačové spracovanie vyžaduje pres-_nosť v
zápise, bez preklepov a zbytočných medzier. Za zbytočné pokladám však uvádzanie údajov, podľa ktorých sa nikdy
nebude vyhľadávať a ktoré teda iba robia záznam neprehľadným a náchylným k chybám, ktoré sťažujú výmenu záznamov
medzi knižnicami.


Kooperatívna katalogizácia v Českej republike

Jednotnosť záznamu, ľahké vyhľadávanie dokumentov používateľom v rôznych databázach umožní kooperatívna
katalogizácia. Jej podmienkou je rešpektovanie štandardizácie, zavedenie internetu a ďalší štandard pre výmenu –
komunikačný protokol Z39.50. I tento protokol má väčšina knihovníckych softvérov v Českej republike. Zatiaľ si
spracovatelia na nový spôsob práce v prostredí automatizácie veľmi pomaly zvykajú. Zdá sa im, že vytvorenie celkom
nového záznamu je rýchlejšie a kvalitnejšie. Nie je to tak. Stačí sa pozrieť do niektorých súborných, ale aj
lokálnych katalógov, kde jeden dokument – jedna popisná jednotka – má niekoľko záznamov, ktoré sa od seba líšia
práve v drobných nepresnostiach (medzery), v písaní číslic a povolených znakov a v množstve vyplnených polí.

Pracovné postupy pri katalogizácii by mali prebiehať podľa schémy 1 a 2.

12.jpg (27001 bytes)


Schéma 1

12a.jpg (54112 bytes)


Schéma 2

Národná knižnica v Prahe, ktorá sa od začiatku automatizácie usiluje o štandardizáciu a zjednodušenie
manuálnej práce v knižniciach, podporuje proces kooperatívnej katalogizácie. V budúcnosti by sa mali na budovaní
súborného katalógu podieľať iba vybrané knižnice s profesionálnymi pracovníkmi. Tí budú zaškolení a testovaní pri
tvorbe záznamov. Ostatné knižnice potom budú môcť profesionálne spracované záznamy preberať a dopĺňať si iba
lokačné údaje a prípadne podrobnejší vecný popis dokumentu.


Internet v knižniciach Českej republiky

Ďalším zlomom vo vývoji automatizácie v Českej republike sa stalo zavedenie internetu do knižníc. Prepojenie
do sietí umožňuje nielen už spomenutú kooperatívnu katalogizáciu, ale využitie internetu pri ostatných procesoch v
knižniciach. V akvizícii majú pracovníci možnosť sledovať vychádzajúce dokumenty u nás i vo svete, sledovať i
nepublikované dokumenty, objednávať ich u nakladateľov, distributérov a v internetových kníhkupectvách. Tak aj
knižnice v malých mestách, kde nie sú kamenné kníhkupectvá, majú zabezpečené budovanie fondov. Ale vo väčších
mestách sa už stáva nákup cez internet bežnou praxou. V internetových kníhkupectvách a u distributérov možno
vyberať podľa viacerých hľadísk, zo širokej ponuky a za nižšiu cenu. Vo svojej knižnici môžu knihovníci overiť
nechcenú duplicitu dokumentov vo fonde a zistiť, či podobný titul nemožno vypožičať v najbližšej knižnici.

Podľa aktuálnej správy Dr. V. Richtera z národnej knižnice vláda schválila v polovici septembra
Projekt internetizácie knižníc, ktorý by mal zabezpečiť, aby všetky knižnice, ktoré poskytujú verejné
knižničné a informačné služby, boli do konca roku 2006 pripojené k vysokorýchlostnému internetu prostredníctvom
Komunikačnej infraštruktúry verejnej správy. Projekt bude riadiť Ministerstvo informatiky ČR a v projektovom tíme
budú tiež zástupcovia obcí, krajov a knižníc. Vstup knižníc do projektu bude dobrovoľný na základe podanej
žiadosti. Každá knižnica bude môcť získať kvalitné pripojenie k internetu a náklady na komunikačné poplatky budú
tri roky hradené zo štátneho rozpočtu. Na druhej strane si bude musieť každá knižnica zabezpečiť nevyhnutné koncové
zariadenia a predovšetkým prevádzkovať verejnú internetovú stanicu. V najbližšom čase bude na webe ministerstva
informatiky sprístupnená webová stránka venovaná programu. Text programu si môžete stiahnuť na
http://www.nkp.cz/oknihovnach/konsorcia/VISK/2005/internetizace.pdf.

Príslušné uznesenie vlády č. 877 z roku 2004 nájdete aj na
http://racek.vlada.cz/usneseni/usneseni_test.nsf/.

Priam revolúciou v akvizícii časopisov je ponuka vydavateľstiev a distributérov objednať vhodné tituly v
plnotextovej digitálnej forme. Používatelia knižnice potom k týmto časopisom majú priamo prístup 7 dní v týždni, 24
hodín denne. Ponuka tejto pridanej hodnoty je mnohokrát drahá, a tak sa knižnice spájajú, vytvárajú konzorciá.
Získavanie takýchto titulov pre knižnice v Českej republike je financované v rámci programov Ministerstva školstva,
mládeže a telesnej výchovy ČR (
http://www.msmt.cz/_DOMEK/default.asp?ARI=102330&CAI=2853)
a Ministerstva kultúry ČR (
http://www.nkp.cz/o_knihovnach/konsorcia/VISK/VISK8A.htm).

Odborné knižnice so zhodným odborovým zameraním sa často spájajú do konzorcií, žiadajú o granty a z
finančných prostriedkov platia prístup do špecializovaných databáz s plnými textmi časopisov.

Digitalizácia plných textov dokumentov dala možnosť knižniciam rozšíriť svoju ponuku služieb o zasielanie
digitálnych dokumentov namiesto výpožičky papierového dokumentu. Veľké knižnice už túto službu poskytujú. Najdlhšie
ju ponúka Štátna technická knižnica(http://www.vpk.cz/index.htm). V národnej knižnici je táto služba k dispozícii
na webových stránkach
http://doc.nkp.cz/php/bridge.php?CON=START.

Internet v knižniciach sa využíva i na internetové konferencie. Najrozšírenejšou a azda aj najstaršou je
konferencia KNIHOVNA. Členom Zväzu knihovníkov a informačných pracovníkov slúži konferencia SKIP, svoju konferenciu
majú priaznivci budovania školských knižníc, vysokoškolské knižnice a odborné pracovné skupiny. Vďaka tomu aj v
malých mestách sú pracovníci knižníc informovaní o dianí v našom odbore. Prehľad konferencií je uvedený na adrese:

http://knihovnam.nkp.cz/sekce.php3?page=02_diskusni_konference.htm&PHPSESSID=311002fddaed7ed3124f09f3b07621c8
.


Softvér na automatizáciu knižníc v Českej republike

Od samého začiatku procesu automatizácie knižníc sa softvér vyvíja v heterogénnom konkurenčnom prostredí.
Kooperatívna katalogizácia v homogénnom prostredí by síce mohla byť menej problémová, ale konkurencia viacerých
firiem má svoje výhody. Nikto nemá monopolné výhody a jeden výrobca alebo dodávateľ nenúti knižnice prispôsobiť sa
jeho programu a štandardom, ktoré je schopný dodržiavať. Programátori sa snažia vyhovieť požiadavkám pracovníkov
knižníc a väčšinou poskytujú spoľahlivý servis. Knižnice si môžu vybrať systém, ktorý je prispôsobený ich typu ako
vymenovaním funkcií, tak i cenou. Pokiaľ si knižnica zakúpi profesionálny systém, ktorý je distribuovaný na českom
trhu a je inštalovaný vo viacerých knižniciach, potom má i záruku, že je v jej moci dodržiavať štandardy.

V posledných rokoch veľké knižnice prechádzajú na izraelský systém

Aleph
, ktorý má v Českej republike zastúpenie v Ústave výpočtovej techniky Karlovej univerzity. Systém je
inštalovaný v národných knižniciach v Európe… U nás je k dnešnému dňu 16 inštalácií. Národný súborný katalóg a
súbory národných autorít pracujú tiež v systéme Aleph. Podrobnosti o systéme nájdete na stránkach
http://aleph.cuni.cz/ALEPH-2.html.

Prvý zahraničný autorizovaný systém, ktorý bol prispôsobený češtine a nášmu prostrediu, bol Tinlib (teraz

T-séries
), ktorý našiel uplatnenie predovšetkým vo vysokoškolských a odborných knižniciach. Jeho distributérom je tiež
Ústav výpočtovej techniky Karlovej univerzity. K dnešnému dňu má stále ešte asi 90 inštalácií, aj keď niektoré
knižnice prechádzajú na systém Aleph. Podrobnejšie o systéme nájdete na stránkach
http://tseries.cuni.cz/cz/.

Ďalším zahraničným softvérom bol systém

BIBIS
, ktorý bol inštalovaný v Akadémii vied ČR. V súčasnosti u nás nemá zastúpenie a zrejme ďalej nebude rozvíjaný.
Základná knižnica AV zakúpila Aleph.

Miestne, mestské a niektoré okresné verejné knižnice zo začiatku volili medzi systémom LANius a KP-sys.
Obidva systémy boli pre ne cenovo prijateľné a menším knižniciam vyhovovali.

Systém

LANius
vytvorili pracovníci firmy LANius z Tábora najskôr pre okresnú knižnicu v rovnakom meste, tam ho odskúšali a
ponúkli ostatným knižniciam (existuje ešte 100 inštalácií). Firma ďalej pracuje na vývoji knižničných systémov a v
súčasnosti ponúka flexibilný softvér

Clavius
. Tento systém sa rozšíril nielen v bývalých knižniciach s LANiom, ale aj vo väčších odborných knižniciach a v
súčasnosti má 457 inštalácií. Bližšie informácie nájdete na WWW stránkach
http://www.lanius.cz/.

Firma KP-sys so sídlom v Pardubiciach rozvíja knižničný softvér, ktorý našiel uplatnenie tak vo verejných,
ako aj odborných knižniciach. Ako prvý umožnil preberanie záznamov z českej národnej bibliografie. Rešpektuje
všetky štandardy a umožňuje popis všetkých dokumentov. Variant, ktorý pracuje v operačnom systéme DOS

KP-sys,
je inštalovaný v 157 knižniciach a verzia pre Windows

Kpwin
potom v 207 knižniciach. Bližšie informácie o spoločnosti a jej produktoch nájdete na stránkach
http://www.kpsys.cz/index.html.

Jedna z prvých firiem, ktorá prevzala a upravila komunikačný protokol Z39.50, bola firma COSMOTRON z
Hodonína. Vyvinula už dve verzie systému. Prvý,

Rapid Library
, bol implementovaný vo väčších odborných knižniciach v a bývalých štátnych vedeckých knižniciach v Čechách aj
na Slovensku.

Advanced Rapid Library
je kompletný integrovaný informačný systém novej generácie, určený pre správu a administráciu ľubovoľných
zbierok a katalógov v sieťovom prostredí. V súčasnosti má firma asi 150 zákazníkov a bližšie informácie sú
zverejnené na stránkach
http://www.cosmotron.cz/.

Firma ASP, a. s. (
http://www.aspas.cz), slovenský partner SVOP, s. r. o. (
http://www.svop.sk/), od roku 1996 vyvíja knižničný softvér

Dawinci
, ktorý má tiež protokol Z39.50. Inštaláciu svojich produktov má nielen v Českej republike, ale aj na
Slovensku. V súčasnosti sa systém pripravuje pre sieť lekárskych knižníc ČR.

Spoločnosť SEFIRA vstúpila na domáci trh knižničných systémov v roku 1997 so systémom KIS
. Od roku 2001 uviedla na trh nový KIS pod názvom

DAIMON
, ktorý reaguje na aktuálny technologický vývoj a potreby knižníc a spĺňa požadované štandardy. Demoverzie a
podrobné informácie možno nájsť na WWW stránkach
http://www.sefira.cz/nabizime/nabizime.htm.

Vlastný softvér na automatizáciu procesov má Mestská knižnica v Prahe. Systém

KONIÁŠ
bol najskôr inštalovaný v hlavnej budove na Mariánskom námestí v Prahe 1 a postupne je implementovaný do
pobočiek mestských častí. Je vytvorený pre knižnicu a pobočkové usporiadanie na mieru.

Sme radi, že knižnice majú k dispozícii pre automatizáciu procesov rôzne softvéry a majú teda z čoho vyberať.
Chýba iba softvér, ktorý by umožnil automatizovať prevádzku školských knižníc. Hlavnou požiadavkou na tento systém
je nízka cena a veľmi jednoduchá obsluha. Zatiaľ, bohužiaľ, v týchto knižniciach nepracujú vždy profesionálni
knihovníci.

Okrem týchto profesionálnych softvérov, ktoré rešpektujú národné štandardy, však iste existuje ešte mnoho
drobných systémov, o ktorých sa domnievam, že nemajú potrebnú štruktúru a nespĺňajú požiadavky na kooperáciu
knižníc. Knižnice, ktoré si ich nechali vyrobiť, budú mať problémy pri konverzii záznamov do sofistikovaných
systémov. Konverzia dát bude drahá a v mnohých prípadoch nebude možná. Námaha vynaložená na takto nedostatočne
spracovaný fond je zbytočná. Preto Zväz knihovníkov a informačných pracovníkov i Ústav informačných štúdií a
knihovníctva Filozofickej fakulty Karlovej univerzity, Národná knižnica ČR a ostatné veľké knižnice usporadúvajú
každoročne školenia, pracovné semináre a konferencie, aby informovali pracovníkov knižníc o najnovších trendoch v
tejto oblasti a šetrili tak prácu knihovníkov najmä menších knižníc.



Zoznam bibliografických odkazov:


MARC 21. Bibliografický formát.

1. české vyd. Praha : Národní knihovna České republiky, 2003. 2. sv. ISBN 80-7050-427-7


UNIMARC manuál: bibliografický formát.

1. české vyd. Praha : Národní knihovna České republiky, 1996. ISBN 80-7050-252-5


Anglo-americká katalogizační pravidla : druhé vydání, revize 1998 : dodatky 2002

[překlad Národní knihovna České republiky]; odborná redakce Hana Kubalová a Jaroslava Svobodová. 1. české
vyd. Praha : Národní knihovna České republiky, 2004. 137 s.

Zdieľať:
Obsah čísla