Preventívne opatrenia pri práci s počítačmi – pomôžu?!

Krok za krokom

Všetci tí, ktorí pracujú s počítačom skoro každý deň – takých je veľmi veľa a budú určite stále pribúdať, nám dajú určite za pravdu, že sedenie pri počítači sa na nich začína prejavovať: bolesťami v krížoch, na šiji, bolesťami hlavy a očí…

Dlhodobé sedenie za počítačom skutočne zaťažuje človeka!

Celý náš pohybový aparát pri ňom dosť trpí, a preto si musíme vytvoriť aspoň také pracovné prostredie, v ktorom sa bude namáhať čo najmenej.

Pre zaujímavosť uvádzame:

Ťažkosti vyvolané drobnými opakovanými pohybmi pri práci s počítačom nazývame Repetition Strain Injury (ďalej RSI) a sú spôsobené sťahovaním a uvoľňovaním svalov, ktoré sa prejavujú v rôznych častiach tela súčasne (napr. bolesti ramena a zápästia). Ich počet stále rastie (tab. č. 1).

Počet prípadov ochorenia z nesprávneho sedenia pri počítači (Kyseľová, 2004):

Rok Počet prípadov RSI – Repetition Strain Injury Percento všetkých chorôb z povolania
1985   37 000 30
1988 115 300 48
1990 185 400 56
1995 260 500 68
1998 332 700 74

Tab. č. 1

Pri práci s počítačom väčšinou sedíme na stoličke, klávesnicu a monitor máme na stole.

Všetky tieto súčasti našej pracovnej plochy by mali byť preto rozmiestnené takto:

34_1.jpg (37664 bytes)

Obr. 1 – Náčrt

Na sedenie pri obrazovke je vhodná stolička s nastaviteľnou výškou sedadla a mala by mať operadlo.

Výšku sedadla treba nastaviť tak, aby boli chodidlá na podlahe a dolné končatiny v kolenách zvierali pravý uhol. (Nohy by nemali byť vo vzduchu ani skrížené pod stolom.)

Stôl je vhodné mať v takej výške, aby horné končatiny položené na stole zvierali v lakti pravý uhol (za optimálnu sa považuje výška okolo 75 cm). Sedadlo a poloha klávesnice musia umožňovať dynamické sedenie, aby sa dala meniť poloha tela.

Na pracovnom stole by mal byť poriadok aj dosť miesta, aby sme dlho nehľadali počítačovú myš… Myš by sa nemala nachádzať ďaleko od klávesnice a kábel, ktorým je prepojená s počítačom, by mal byť dostatočne dlhý, aby sme sa za myšou nemuseli naťahovať a aby ruka, ktorá s ňou pracuje, bola uvoľnená. Myš sa má držať voľne, nie kŕčovito.

Pohodlné sú stoličky s opierkami pod ruky, ktoré zabraňujú preťažovaniu zápästia.

Povrch stola by mal byť matný . Na stole nie je vhodné umiestňovať lesklé predmety.

Špeciálne počítačové stolíky bývajú dosť nízke, a preto sa považujú skôr za nevhodné.

Vzdialenosť monitora od očí závisí od veľkosti obrazovky a zobrazovaných znakov.

Bežné obrazovky (14 až 15-palcové), s intervalom obnovovania 75 Hz a menším, by mali mať monitor vzdialený minimálne 50 cm od očí, optimálne 60 cm, maximálne 90 cm. Bližšia vzdialenosť ako 40 cm namáha očné svaly. Pri väčšej vzdialenosti ako 90 cm treba veľmi zaostrovať, čo opäť zbytočne namáha očné svaly.

Vzdialenosť monitora od očí závisí tiež od stavu zraku jednotlivca .

Pri písaní na počítači je dobré zvoliť si väčšie písmo. Odporúča sa veľkosť písma 12, ktorá sa dobre vníma a nenamáha zrak.

34_2.jpg (10789 bytes) Monitor sa musí nastaviť výškovo i stranovo správne. Horný okraj monitora by mal byť maximálne vo výške očí sediaceho pracovníka.

Medzi najlepšie monitory patria 15 až 17-palcové monitory LCD – majú nielen malý rozmer a nízku hmotnosť, ale hlavne výbornú ostrosť obrazu a bezchybnú geometriu obrazu.

(Zobrazovací displej má čas odozvy 30 ms, kontrastný pomer je 300 : 1 a hodnota jasu je 320 cd/m 2 .)

Obrazovka by mala byť umiestnená kolmo na smer pohľadu, t. j. priamo pred pracovníkom. Šetrí to zrak i krčnú chrbticu.

Pri odpisovaní textu je vhodné umiestniť vedľa monitora stojan na písaný text, čím sa zabráni otáčaniu hlavy a striedaniu pohľadu na rozdielne osvetlené miesta.

Dôležité je aj postavenie monitora vzhľadom na okno. Optimálne je jeho umiestnenie súbežne s oknom tak, aby denné svetlo prichádzalo zboku. So zreteľom na jas denného svetla je dôležité, aby obrazovka nebola priamo osvetlená, a preto je vhodné umiestňovať ju ďalej od okna alebo okno zatieniť, napr. vhodnými žalúziami. (Netreba zabúdať ani na pravidelné umývanie okien, lebo čisté okná a dobré osvetlenie zvyšujú výkonnosť o 5 – 15 %.)

Dôležité je zabrániť odrazom svetiel na stole a na obrazovke. Taktiež by monitor nemal byť zaprášený.

Všetky počítače obsahujú zdroje elektromagnetického žiarenia, ktoré preniká von, a to najmä na hornej ploche a z bočných plôch monitora.

Vo vzdialenosti 50 cm od monitora je intenzita elektromagnetického poľa už zdravotne neškodná, resp. zanedbateľná.

Podľa smerníc Európskej únie musí platiť, že akékoľvek žiarenie monitorov, s výnimkou viditeľného pásma elektromagnetického spektra, musí byť znížené na zanedbateľnú úroveň z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

V súčasnosti je expozícia z počítačov znížená na najmenšiu možnú mieru. Na ochranu pred elektromagnetickými poliami slúžia obrazovkové filtre a bočné ochranné štíty, ktoré chránia pred expozíciou žiarenia z bočných strán a zadnej strany monitora. Použitie je vhodné tam, kde sú spolupracovníci, ako aj okolití ľudia v bezprostrednej blízkosti zapnutých a nechránených monitorov.

Aby sa predchádzalo chorobám z nesprávneho sedenia pri počítači, vyrába sa rad pomôcok. Môžeme si napríklad zakúpiť:

Ergonomickú klávesnicu – pod týmto označením sa predávajú modely klávesníc s prehnutými tvarmi, ktoré sú konštruované tak, aby pri písaní čo najviac vyhovovali prirodzenej polohe rúk.

35_3.jpg (25484 bytes)

Obr. 3 Ergonomická klávesnica

35_4.jpg (20664 bytes)

  Obr. 4
Bezdrôtová klávesnica s bezdrôtovovou myšou

  

Alfanumerická klávesnica je u týchto modelov rozdelená do 2 oddelených blokov medzi klávesmi G a H. Písanie na týchto klávesniciach najviac vyhovuje používateľom, ktorí píšu “všetkými desiatimi”. Cena klávesnice je do 1000,- Sk.

Niektoré ergonomické klávesnice majú navyše aj rôznu tuhosť klávesov. Táto myšlienka vychádza z toho, že nie všetky prsty majú rovnakú silu – ukazovák je silnejší ako malíček.

Najčastejšie tieto klávesnice pochádzajú od spoločnosti Microsoft a ich cenová relácia je približne 4 000,- Sk.

Veľmi výhodné sú aj bezdrôtové komplety klávesníc s myšou . (Načo by nám mal prekážať dlhý kábel?)

Alebo radšej touchpad – ide o zariadenie nahrádzajúce myš. Posunom prstu po vyhradenej ploche sa zaisťuje posun kurzora po obrazovke, ako keby sa hýbalo myšou. Takéto touchpady sú prevažne na notebookoch.

Ako uvádza H. Kyseľová (2004), pri práci s klávesnicou alebo aj s myšou dochádza najčastejšie k zápalu šliach na rukách, na zápästí, na ramenách. Choroba takto vyvolaná je druhou najčastejšou chorobou z RSI, na ktorú sa predpisujú lieky, a patrí medzi najčastejšie príčiny zdravotnej neschopnosti.

Nevhodne umiestená klávesnica spôsobuje:

  • trvalé napätie v zápästiach, čo môže viesť k výraznému tlaku na tzv. mediánový nerv v zápästí. Výsledkom tohto tlaku je bolesť, slabosť či necitlivosť v ruke a brnenie v palci, ukazováku, prostredníku;
  • trvalé napätie svalov, ktoré priamo nesúvisí s pohybom (spevnenie krížov a ramien).

Trvalému statickému napätiu svalov je dôležité predchádzať častou zmenou polohy tela, aktívnym sedením pri práci s počítačom a častými prestávkami, cvičeniami a zmenou činnosti. Častejšie a kratšie prestávky sú účinnejšie.

Celkový pracovný čas pri obrazovke počítača by mal byť maximálne 6 hodín za zmenu. Prestávky by mali byť po prvej hodine aspoň 5 minút, po druhej 10 minút a po troch hodinách 15 minút.

Prestávky sa chápu v zmysle výkonu inej činnosti mimo práce pred obrazovkou.

Ako sme už naznačovali, veľmi dôležité je vhodné denné osvetlenie bez oslnenia. Miestnosti bez denného svetla nevyhovujú na trvalú prácu s počítačmi.

Pri umelom osvetlení je potrebné dbať, aby minimálna úroveň osvetlenia pre trvalú prácu neklesla pod 200 luxov (lx). Odporúčané úrovne osvetlenia pre kancelárie sú od 300 do 750 lx, pre projektové a kresliarske práce je to od 500 do 700 lx.

Osvetlenie pracovného miesta nesmie byť nikdy nižšie než 60 % stanovených hodnôt.

Ak je toto osvetlenie pre prácu za obrazovkami vysoké, prejavuje sa to zhoršením kontrastu medzi znakom a pozadím na obrazovke. Ako prevencia sa používa doplňujúce bočné osvetlenie na čítanie tlačených písomností. Dôležité je zabrániť oslneniu a odlesku, ktoré zvyšujú namáhanie zraku.

Rozdiel medzi jasom predmetov a zariadením v miestnosti má byť priemerný v porovnaní s jasom obrazovky. Rozdiel medzi priemerným jasom obrazovky a písomností má byť maximálne 1 : 10. Pomer jasu obrazovky a ďalšieho vybavenia okolia obrazovky, ako je nábytok či steny, nemá byť vyšší ako 1 : 100. Vo všeobecnosti sú vhodné: pre nábytok tlmené farby, svetlé steny, koberce môžu byť tmavšie.

Optimálnym osvetlením pracoviska s obrazovkami je sústava nepriameho osvetlenia, ktorá využíva odraz svetla od stropu a stien, s možným doplňujúcim osvetlením pracovného miesta.

Najhospodárnejšie je pracoviská osvetľovať žiarivkami, ktoré nevrhajú tieň a ich svetlo sa približuje k dennému svetlu.

V oblasti ochrany zraku (tzv. vizuálnej ergonómie) sa presne definujú požiadavky na:

  • obrazovku (veľkosť minimálne 355 mm v uhlopriečke),
  • klávesnicu (matný povrch),
  • pracovný stôl (dostatočne veľký),
  • veľkosť znakov,
  • ostrosť kontúr znakov, resp. rozlišovacia schopnosť obrazovky,
  • minimálne blikanie obrazovky.

Dôležité je zabezpečiť vyhovujúce mikroklimatické podmienky pracoviska:

  • teplotu (v rozsahu 22 až 25,5 °C),
  • relatívnu vlhkosť vzduchu (má byť 45 až 75 %, zlepšujeme ju vyparovačmi-zvlhčovačmi),
  • rýchlosť prúdenia vzduchu (nemala by prekračovať 0,2 m.s –1 , prísun čerstvého vzduchu na osobu za hodinu má byť najmenej 30 m 3 ),
  • úroveň hluku (nemá presahovať 65 dB).

Uvedené zásady a požiadavky na prácu s obrazovkami treba požadovať pri zriaďovaní nových pracovísk a na existujúcich pracoviskách treba postupne dosiahnuť zladenie s odbornými požiadavkami na ochranu zdravia pracovníkov pri práci za obrazovkami a nielen s nimi.

A ako to vyzerá v praxi?

Zo štatistík vyplýva, že preventívnu prehliadku u všeobecného lekára ročne absolvuje ani nie 15 % dospelých. Je to žalostne málo. My Slováci sa o svoj zdravotný stav dostatočne nezaujímame.

Pritom má každý zákonný nárok každé dva roky (darcovia krvi a zdravotne postihnutí dokonca raz za rok) absolvovať u praktického lekára komplexnú lekársku prehliadku.

Varovné výzvy lekárov či priamo ministerstva zdravotníctva mnohokrát končia ako ten hrach na stene.

Nikto nedokáže presvedčiť človeka, aby absolvoval preventívnu prehliadku, keď on sám nemá záujem. Pritom práve včasná diagnóza je zárukou úspechu, prípadne potrebnej liečby. Ak sa aj pri prehliadke žiadna diagnóza nezistí, netreba ľutovať čas strávený u lekára. Aspoň sa oboznámime so skutkovým stavom našej telesnej schránky. A ten dobrý pocit, že sme pre svoje zdravie niečo urobili, že naše telo podstúpilo “technickú kontrolu” s dobrým výsledkom, za to určite stojí.

Pre zaujímavosť: Slovenská národná knižnica (SNK) umožnila v októbri roku 2003 svojim pracovníkom absolvovať preventívnu lekársku prehliadku. Zúčastnilo sa jej 57 zamestnancov, čo predstavuje približne 20 % z priemerného evidenčného počtu pracovníkov 290 osôb.

Lekárska prehliadka sa vykonala u odbornej očnej lekárky na Poliklinike v Martine. Zistený stav nebol veľmi optimistický: u viacerých zamestnancov sa zistilo rapídne zhoršenie zraku.

Pracovníci Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (Štátneho zdravotného ústavu) v Martine prisľúbili pomoc. Plánujú dokonca začať budovať tzv. zdravé pracovisko v SNK. Mali by sme sa o to všetci zaujímať. Ide predsa o zdravie každého z nás. Len zdravý zamestnanec sa môže plnohodnotne zapájať do každodenných aktivít svojho pracoviska, čo si uvedomuje určite aj vedenie SNK.

Cieľom nášho príspevku je iniciovať záujem o otázky organizačno-priestorového usporiadania a vybavenia pracovísk v SNK a tým prispieť k zvýšeniu kvality našej práce a jej humanizácie.


Zoznam bibliografických odkazov:

ROVNÝ, I. a kol.: Hygiena 3. Martin : Vydavateľstvo Osveta, 1998, s. 56-61.
Sedíte správně? In Počítač pro každého, 2004, č. 6, s. 44-45.
Neobyčejné klávesnice. In Počítač pro každého, 2003, č. 8, s. 14-15.
Klávesnice nejen na psaní. In Počítač pro každého, 2002, č. 19, s. 40-41.
15 palců za 15 tisíc. In Počítač pro každého, 2002, č. 24, s. 9.
KYSEĽOVÁ, H.: Nič vás nebolí? To ešte neznamená, že ste zdravý! In: Sme – Sme pre všetkých – Jar – špecializovaná príloha zo 6. apríla 2004, roč. 12, č. 81, s. 6-7.
MRAČEK, Zdeněk: Kvalita života. In Forum Medical, 2000, č. 8, s. 10-12.

Zdieľať: