Riziko záplavy: knihovník medzi prevenciou a nápravou škôd. Skúsenosti z povodní v roku 1997 a 2002

Hlavné články / Main Articles



V posledných rokoch museli kultúrne inštitúcie v Čechách čeliť nebezpečenstvu rozsiahlych záplav. Krízové
riadenie ponúka riešenie takýchto katastrofických udalostí, overené postupy, pokyny, návrhy na záchranné a
nápravné aktivity. Jeho prvoradou snahou sú však hlavne preventívne opatrenia, ktoré pravdepodobnosť pohromy
znižujú a umožňujú minimalizovať prípadné škody. Práve ich porušenie či priamo absencia počas povodní spôsobili
veľké a zbytočné škody. Základné zásady bezpečnosti sa týkajú lokácie stavby a vnútorného rozmiestnenia
knižničného fondu. Zahrnujú budovu, v ktorej sú zbierky uložené, zohľadňujú pozitívne aj negatívne faktory
prostredia a určujú kontrolné mechanizmy na nápravu rizikových bodov. Jadrom ochranných opatrení je vytvorenie
krízového plánu, ktorý vychádza z gescie a úloh konkrétnej knižnice (či inej kultúrnej inštitúcie), stanovuje
priority v preventívnom zabezpečení fondu a postup evakuačných a záchranných prác, rieši organizačnú,
personálnu aj technickú pripravenosť na prípadnú živelnú pohromu alebo haváriu.




V tlačenej alebo elektronickej podobe sú k dispozícii skúsenosti a poznatky najmä z povodní v roku 2002:
odkazy na niektoré z nich budú iste informačne prínosné.



1 Hrozba zasiahnutia vodou

Skutočné katastrofy prichádzajú bez výstrahy, sú však o to zdrvujúcejšie. Pritom pre bezpečnosť pamäťových
inštitúcií platia tie isté (okrem iného) jednoduché zásady, ktorými by sa riadila dobre vedená domácnosť… Téma
zvládania kríz, t. j. pohrôm spôsobených buď ľudským faktorom, alebo prírodným faktorom, zahŕňa rozsiahlu
problémovú oblasť. Sústreďme sa teda na vodný živel, s ktorým sa Európa musí v posledných rokoch počas čoraz
častejších záplav vyrovnávať.

Nejde iba o riečne toky, ktoré sa v čase povodní rozlievajú po okolí, ale môže ísť tiež o dažďové zrážky,
ktoré stekajú zo zvýšeného terénu v okolí depozitára. Podobný zničujúci účinok majú aj havárie v dôsledku poruchy
vodovodného alebo teplovodného potrubia; výdatný dážď zdvihne hladinu spodných vôd a skladové priestory
nachádzajúce sa v suteréne alebo na prízemí zaplaví kanalizácia aj v prípade, že budova stojí na vyvýšenom mieste;
pri lejaku môže zatekať do zdanlivo dobre zabezpečenej budovy – voda si priechod dokáže nájsť.

Obrana proti
masívnemu zasiahnutiu vodou existuje. Tie najjednoduchšie, základné kroky by mali byť uplatňované všeobecne,
aj knižnicami, ktorých fond sa chápe ako spotrebný; nemusia byť pritom vôbec finančne náročné, naopak, ich
dodržanie ušetrí výdavky a obmedzí prípadné škody. Platí však, že kvôli zvýšeniu bezpečnosti je potrebné predvídať
možné komplikácie a investovať do vyplývajúcich preventívnych opatrení. Hodnoty, ktoré chránime, stoja za
vynaloženú námahu i náklady.


10.jpg (29943 bytes)


Aj tak vyzerali niektoré knižnice po katastrofe


1.1 Prevencia

Prvú, zásadnú fázu prevencie predstavuje zníženie pravdepodobnosti masívneho zasiahnutia vodou: odstránenie
rizikových miest a v krajnom prípade, pokiaľ okolnosti nedovoľujú vhodné riešenie, aspoň ich stále monitorovanie.
Ak je depozitár v záplavovom pásme, znamená to potrebu zvýšenej pozornosti a pripravenosti na zásah.

Základom predchádzania haváriám a katastrofám spôsobeným vodným živlom je
prieskum a definovanie konkrétnych rizikových faktorov. Zo získaných informácií vychádzajú návrhy
preventívnych a ochranných opatrení, ktoré berú do úvahy požiadavky prioritných fondov. Opatrenia na ochranu a
zabezpečenie knižničného fondu pred masívnym zasiahnutím vodou sa čiastočne líšia podľa konkrétnych podmienok a
lokalizácie depozitného priestoru či sídla danej kultúrnej inštitúcie.

Knižnice, pamäťové a kultúrne inštitúcie si, bohužiaľ, nemôžu vždy vyberať. Neraz sú vďačné aj za priestory a
budovy, ktoré uvedeným požiadavkám nevyhovujú a sú v
priamom rozpore so základnými princípmi ochrany. Straty, ku ktorým došlo počas povodní v roku 2002, postihli
predovšetkým zbierky, ktoré boli uložené v rizikových priestoroch.

Potenciálne nebezpečenstvo, že dôjde k zatopeniu vodou – umiestnenie budovy v
záplavovom pásme alebo v blízkosti
vodného zdroja, prípadne takmer hazardná prítomnosť
rozvodov naplnených vodou v bezprostrednom dosahu zbierok, bude okrem súboru základných
preventívnych aktivít vyžadovať ďalšie
ochranné opatrenia, často značne nákladné. Tieto zvýšené bezpečnostné postupy môžu, ale tiež nemusia byť
dostatočne účinné.


2 Kľúčové bezpečnostné podmienky


2.1 Geografické alebo topologické faktory

Primárna zásada bezpečnosti knižničných zbierok i ďalšieho majetku knižnice či kultúrnej inštitúcie je
zdanlivo jednoduchá: nezriaďovať ich na mieste, kde by ich mohli ohroziť záplavy alebo zvýšená hladina
spodných vôd. I vtedy, keď sa knižnica či jej dislokovaný depozitár nachádza v relatívnom bezpečí pred
dosahom zvýšeného stavu vody, vyplatí sa pravidlo neukladať knižničné fondy, archívy a katalógy do priestorov pod
úrovňou okolitého terénu.

Pôvodne v Českej republike i v ďalších európskych štátoch nedávno dokázali, že záplava môže preniknúť do
miest, ktoré mali byť mimo nebezpečenstva, a vystúpiť do nečakanej výšky. Vznikali situácie, keď sa museli zbierky
sťahovať pri narastajúcom nebezpečenstve dokonca niekoľkokrát, vždy na ďalšie vyvýšené plochy alebo na vyššie
poschodie. Napriek tomu k nim v mnohých prípadoch voda dosiahla.

Ďalším rizikom je skutočnosť, že dokumenty, aj keď umiestnené v zatopenom priestore nad hladinou vody, sú
výrazne poškodzované
zvýšenou vlhkosťou ovzdušia alebo
vzlínaním vody a následne vznikom
plesní. Často trvá viac dní, než je možné do postihnutých priestorov vstúpiť a previezť dokumenty do
bezpečia, vysušiť ich alebo zamraziť.


2.2 Budova

Stavba, v ktorej je umiestnená knižnica alebo jej depozitár, predstavuje
jadro systému ochranných opatrení. Pokiaľ je skutočne situovaná na mieste, kde by ju ohrozovalo zaplavenie,
možno znížiť riziko uložením vzácnejších dokumentov na
vyšších poschodiach, kritické miesta
stavebne zabezpečiť pred prienikom či presiaknutím vody a vypracovať podrobný, efektívny plán
krízových opatrení.

V prípade staršej budovy, kam má byť fond deponovaný, je potrebné vopred preveriť stav vonkajších a
vnútorných
stien, strechy a základov, ďalej stav
hydrantov, odkvapov, okien, vodnej a kúrenárskej
inštalácie. Ak sú zbierky chránené pred požiarom
sprinklerovou hasiacou sústavou, je nutná i kontrola tohto zariadenia. Je užitočné inštalovať vlhkostné
snímače. Hoci to na prvý pohľad súvisí skôr s problematikou požiarov, neuškodí dohliadnuť i na priechodnosť
únikových ciest a nezabúdať na prípadné odstránenie nefunkčných, objemných predmetov alebo
znečisťujúcich látok.

11_1.jpg (9546 bytes)

Zväzok po povodni 2002

Všetky
zistené nedostatky musia byť odstránené ešte pred uložením zbierok, ktoré by v ideálnom prípade mali byť
rozmiestnené so zreteľom na slabiny daného priestoru z hľadiska požiadaviek ochrany a bezpečnosti knižničného
fondu. Pozornosť by sa mala venovať tiež
statike budovy, už s ohľadom na
presuny fondov v prípade ohrozenia živelnou pohromou.

Výstavba novej budovy knihovníkom uľahčuje situáciu, pretože je možné do architektonickej koncepcie zabudovať

ochranné a bezpečnostné prvky. Avšak tak v prípade novostavby, ako aj pri využití stavby pôvodne určenej na
iné účely, je nevyhnutné
priebežne kontrolovať spomínané kritické body stavby a jej príslušenstva a udržiavať ich v dobrom
stave.


2.2.1 Odpadové vody

Počas povodní v roku 2002 sa niektorým inštitúciám vyplatili účinné bezpečnostné záklopky na kanalizácii;
pomohlo i vodotesné
zabezpečenie kanalizačných otvorov; inde však pod silným tlakom zlyhali i tieto opatrenia. Časť kultúrnych
organizácií tak nebola zasiahnutá rozvodneným riečnym tokom, ale silne
kontaminovanou vodou zo stôk, a to v čase, keď už hladina povrchových vôd klesla.

Výnimočne môžu byť mikroorganizmy v záplavovej/stokovej vode natoľko rezistentné, že vyžadujú opakovanú
dezinfekciu. Ak ide o fond, ktorý možno nahradiť, a znečistenie bolo signifikantné, potom je potrebné zvážiť
náklady na vysúšanie a dekontamináciu. V určitých prípadoch je potom lepšie postihnutý fond zlikvidovať. Vzhľadom
na bezpečnosť čitateľov, knihovníkov i zväzkov samotných je dezinfekcia dokumentov zachránených zo záplav nutná.
Ako najúčinnejšie a popritom šetrné k dokumentom sa osvedčilo ošetrenie
etylénoxidom. Skôr než sa vrátia do fondu, je nutné ponechať zachránené dokumenty pol roka izolované, v tzv.

karanténe.


2.3 Uloženie knižničných fondov

Premyslené uloženie zbierok môže priniesť značné zníženie strát pri živelnej pohrome a uľahčenie nápravy
škôd. Z hľadiska nebezpečenstva masívneho postihnutia vodou a podľa skúseností, ktoré tieto mimoriadne udalosti
priniesli, je preukázaná prospešnosť umiestnenia dokumentov na policiach aspoň
25 cm nad dlážkou. Ubudne síce skladovací priestor, ale istá ekonomická strata, ku ktorej dôjde, je menej
škodlivá než nutnosť nahrádzať potom zväzky zničené vodou z inak banálnej menšej havárie – pri záplavách už môže
ísť o straty veľmi citeľné.

11_2.jpg (9446 bytes)

Mechnická očista zväzkov v digestori


Filmy, mikrofilmy a CD médiá

by mali byť
zálohované a kópie uložené mimo budovy: záchrana filmového materiálu je vždy citlivou záležitosťou. Zbierky
akéhokoľvek druhu sú pri povodniach ohrozené nielen vodou a nečistotami v nej (drobné pevné častice môžu poškriabať a
zničiť CD nosič), ale taktiež mechanickým poškodením, ktoré môže byť veľmi deštruktívne.

Ukázalo sa tiež, že inak príjemné a dekoratívne drevené regály sa pri ohrození vodou neosvedčili. Môžu sa
ľahšie poškodiť mechanickými účinkami vodného prúdu, deformujú sa vlhkosťou, takže dochádza k preboreniu políc a
pádu dovtedy aj nepoškodených zväzkov. Zväzky, ktoré presiakli vodou alebo vlhkom, zväčšujú svoj objem a dokážu
poničiť i solídny kovový kompakt. Drevené regály po zasiahnutí vodou – môže ísť aj o haváriu nepríliš veľkého
rozsahu – dlho schnú, no najmä pri povodni im hrozí zvýšené riziko napadnutia plesňami a hubami.

Pri povodniach sa v praxi tiež ukázalo, ako užitočné môžu byť ochranné obaly pre cennejšie alebo citlivejšie
dokumenty. Ideálnym materiálom je tzv. “nekyslá” lepenka archívnych kvalít, ale i obyčajná lepenková škatuľa
uchráni uložený zväzok či zložku fotografií prinajmenšom pred mechanickým poškodením a pred nečistotami, ktoré
záplavová voda nesie. Väčšinou však boli dokumenty vyslobodené skôr, než voda presiakla cez obal až k nim.


3 Predbežné opatrenia pre prípad živelnej katastrofy

Každá inštitúcia, každá budova má svoje špecifické podmienky, úlohy i priority. I keby sa podarilo
minimalizovať riziko postihnutia zbierok vodou
, nemožno ho vylúčiť úplne. Podľa prieskumov rizikových faktorov však pravdepodobnosť tejto katastrofy môže
postihnúť veľký počet knižníc i múzeí. Okrem toho treba vziať do úvahy, že na rozdiel od primárneho zasiahnutia
vodou vždy, i pri najväčšej opatrnosti, hrozí
nebezpečenstvo požiaru. Postup pri likvidácii katastrofy a pri
náprave škôd, čiastočne spôsobených práve hasiacim zásahom, sa potom do značnej miery kryje s postupmi
používanými pri záplavách a iných vodných pohromách
.

Základ pre rýchly a úspešný zásah i nápravu škôd, pokiaľ už dôjde k masívnemu zasiahnutiu vodou alebo k inej
živelnej katastrofe, predstavuje
plán krízových opatrení. Niekedy sa nepresne označuje ako
evakuačný plán, ktorý by mal byť súčasťou krízového plánu, alebo sa ním priamo zamieňa.


3.1 Plán krízových/mimoriadnych opatrení

Napriek doterajším neradostným skúsenostiam s povodňami sa nájdu kultúrne inštitúcie, ktoré
krízový plán nepokladajú za dôležitý, alebo sú ochotné prijať ho v minimalizovanej verzii označených
únikových ciest. Rozhodne však nie je povinný. Predovšetkým pre väčšie knižnice a knižnice spravujúce významné
zbierky môže byť nesmierne užitočný; menšej verejnej knižnici podobný materiál uľahčí situáciu, pokiaľ by došlo k
mimoriadnej udalosti. Ukážka
organizačnej smernice zameranej na riešenie krízovej situácie je k dispozícii na adrese:
http://skip.nkp.cz/KeStazeni/ModryStVzor.rtf.

Každá inštitúcia má právo a možnosť vytvoriť plán krízových mimoriadnych opatrení tak, aby zodpovedal jej
konkrétnej situácii, organizačnej štrutúre, personálnym, ekonomickým, priestorovým, technickým podmienkam, jej
zameraniu. Nie všetky knižnice majú konzervačnú povinnosť, nie vždy je k dispozícii reštaurátor, ohrozenia sa
vyskytujú v rôznych podobách, rozsahu i kombináciách, najrôznejšie eventuality sa nepodaria vopred odhadnúť. Vždy
by mal zostať dostatočný priestor na improvizáciu v rámci stanovených pravidiel.

Plán krízových opatrení presúva problematiku ochrany a bezpečnosti z oblasti nárazových aktivít
administratívneho charakteru do sféry
strategických úloh, ktoré riešia vedenie organizácie. Krízový plán presahuje cez zásady
prevencie a systému jej kontroly až po plán
evakuácie, stanovuje postupy aj opatrenia na riadenie záchranných prác a priame riešenie udalostí v priebehu
pohromy. Vytyčuje tiež stratégiu revitalizácie knižnice a ich zbierok po odznení mimoriadnej udalosti.

Medzi
zásady, v duchu ktorých by mal byť krízový plán vytvorený, a to
v písomnej podobe, patrí flexibilita, adresnosť, informovanosť, predvídavosť, pripravenosť, komunikácia.
Podľa priebežne zohľadňovaných zmien, ku ktorým v knižnici dochádza, musí byť obsah krízového plánu aktualizovaný a

modifikovaný. Plán
evakuácie zbierok a evakuačný plán
osôb (prípadne majetku mimo knižničného fondu) síce bývajú samostatnými materiálmi, ale mali by sa vzájomne
dopľńať.

S krízovým plánom by mali byť zoznámení
všetci zamestnanci knižnice, lebo sa týka všetkých. Iba niektoré informácie, ktorých charakter sa spája s
bezpečnosťou inštitúcie a jej zbierok, by mali byť vyňaté z
komunikačnej väzby medzi najširším okruhom pracovníkov knižnice na jednej strane a krízovým tímom/krízovou
komisiou na strane druhej. Zárukou úspešného
krízového riadenia sú premyslené pravidlá jeho organizácie, okrem toho potom (podľa zahraničných skúseností)

preškolenia zamestnancov v opatreniach, ktoré stanoví krízový plán, a
nácvik reakcií na mimoriadne situácie. V našich podmienkach sa tento zámer pravdepodobne nezaobíde bez
sprievodných ťažkostí…


12.jpg (11132 bytes)  


Vyrezávací plotter Kasemake


3.2 Interné opatrenia


3.2.1 Klasifikácia a zabezpečenie fondu

Východiskové body krízového plánu predstavujú analýza stálych
rizikových faktorov,
zhodnotenie zbierok a stanovenie
priorít pre prípad ochrany i postupnej záchrany fondov. V prípade masívneho zasiahnutia vodou sa nemôže
podariť evakuovať alebo zachrániť všetko: inštitúcie, ktorých fondy boli zničené povodňami, aj pri pohotovom
zásahu, zamrazení a šetrnom vysušení dokumentov získali späť vždy okolo 20 000 zväzkov. Tento počet predstavuje
objem, ktorý je v medziach technických i organizačných možností záchrany. Náklady na dopravu kníh do mraziarní, na
úhradu mraziarenských kapacít, na vysúšanie, dezinfekciu, konzervátorské alebo reštaurátorské zásahy sú značné. Je
teda nutné zvážiť vopred, ktoré časti fondu sú nahraditeľné; ukázalo sa, že mnohé zo zničených zbierok doplnili
dary našich i zahraničných inštitúcií.

Vybrané dôležité časti knižničného fondu by mali byť podľa dôverného kľúča označené a/alebo zaevidované tak,
aby mohli byť v prípade potreby včas evakuované, ale aby zároveň bola zachovaná ich bezpečnosť pred odcudzením. Nie
všetky informácie z krízového plánu, s ktorým by inak mali byť zamestnanci inštitúcie podrobne oboznámení, môžu byť
prístupné mimo uzavretého okruhu poverených osôb.


Evidencia, katalógy, archívy

, či už v písomnej, alebo elektronickej podobe, musia byť uložené čo najbezpečnej-

šie; pokiaľ možno mali by byť zálohované na inom mieste, v inej budove. Z hodnotovej
hierarchie knižničných fondov sa odvodzuje formulácia evakuačného plánu pre danú inštitúciu, budovu alebo
depozitný priestor; ovplyvní tiež zostavenie
krízovej komisie (pokiaľ je v knižnici ustanovená) a
krízového tímu, ktorého najvýznamnejšou úlohou je vedenie záchranných prác v prípade katastrofy.


3.2.2. Príprava na mimoriadnu udalosť

Medzi osobami, ktoré v krízovom tíme pracujú, má byť zastúpený skúsený pracovník (alebo pracovníci) s dobrým
prehľadom o najvýznamnejších knižničných fondoch, bez ohľadu na stupeň jeho organizačného zaradenia. V priebehu
povodní nastali prípady, keď podriadení zamestnanci boli nútení riešiť priamo na mieste krízovú situáciu bez
vrcholového riadiaceho pracovníka alebo v opozícii k jeho pokynom a s vlastnou iniciatívou úspešne zvládli záchranu
zbierok.

Krízový plán určuje zodpovednosť, právomoci a povinnosti nielen členom krízového tímu a ich zástupcom, ale
podľa potreby tiež ďalším pracovníkom knižnice. Uvádza adresy a kontakty na poverené osoby z danej inštitúcie, na
externých odborníkov, ktorí by mohli pomôcť pri záchrane dokumentov a náprave škôd, a na komerčné firmy, ktorých
produkty alebo služby sú pre záchranu zbierok nevyhnutné. Predíde sa tým strate času a síl, keď postihnuté
inštitúcie naliehavo pátrali po konzultáciách, obalových materiáloch a prenosových pomôckach.

Plán krízových opatrení sa venuje
poplašnému systému,
evakuačným trasám a
transportným prostriedkom, rieši i tzv. kľúčový režim. Určuje, kam a za akých okolností budú
premiestnené dokumenty či ďalšie materiály a predmety (počítačové vybavenie, artefakty, doklady), vopred
evakuované alebo zachraňované až po mimoriadne udalosti. Vybrané miesta či miestnosti musia byť zabezpečené z
hľadiska
statiky budovy
a zabezpečenia evakuovaných fondov (majetku) pred dodatočným poškodením alebo odcudzením.


13.jpg (14835 bytes)


Ručné čistenie poškodených zväzkov


3.2.3 Príručný sklad pomôcok

Malo by byť vopred zrejmé, akým spôsobom sa bude
manipulovať so zasiahnutými dokumentmi, ako a za akých podmienok sa núdzovo ošetria,
uchovajú až do zamrazenia alebo vysušenia, ako sa budú
baliť a prepravovať.

V knižnici musí byť vybudovaný centrálny sklad (prípadne s príručnými súpravami v blízkosti zbierok)
ochranných pomôcok, ktoré budú pripravené pre prípad havárie, napr. polyetylénové vrecká a fólie, čistiace a
dezinfekčné prostriedky, ochranné odevy a respirátory, drobné technické vybavenie, náradie či prenosné svietidlá –
najlepšie čelné a pod. Vybavenie skladu je potrebné kontrolovať, obmieňať a dopĺňať, aby sa mohlo kedykoľvek
použiť.

V sklade nemusí byť všetko potrebné, i keď je po katastrofe potrebné rátať s
výpadkom elektrického prúdu a s prerušením dodávok vody i telefonického a sieťového spojenia. Pri niektorých
drahších prístrojoch a zariadeniach (čerpadlá, odvlhčovače, agregát na naftu alebo benzín) alebo takých
nevyhnutných, ale neskladných a niekedy úzkoprofilových pomôckach, ako sú prepravky, stačí vedieť, odkiaľ je možné
si ich požičať; najideálnejšie je v tomto zmysle urobiť predbežnú dohodu.

I veľká organizácia v prípade katastrofy potrebuje spoluprácu a pomoc – ak aj nie pre seba, tak pri záchrane
ďalších, menších organizácií. Stojí za zmienku i poďakovanie za to, do akej miery si počas povodní takto vzájomne
pomáhali knižnice a ďalšie kultúrne inštitúcie bez toho, aby ich k tomu zaväzovali písomné dohody. Prispeli nemalou
mierou tiež organizácie za hranicami a celý rad jednotlivcov z rôznych kútov Českej republiky i zahraničia. Avšak –
pre istotu…


3.3 Externé aktivity

Veľká časť opatrení zostáva iba na pleciach inštitúcie/knižnice samotnej. Ďalšie kroky však vyžadujú
spoluúčasť externých subjektov. Podľa rozsahu, významu, charakteru a hodnoty fondov musia plán krízových opatrení
zvážiť, či bude v prípade pohromy nutná pomoc
sťahovacej firmy – nielen kvôli vlastnému prevozu dokumentov pri evakuácii alebo dodatočnej záchrane, ale
pri
presune z depozitných priestorov do dopravného prostriedku. Vybranú firmu možno predbežne zmluvne zaviazať k
tejto objednávke, pretože v prípade takej rozsiahlej katastrofy, akou boli povodne, je už dosť zložité zabezpečiť
tatúto službu.

Rovnako užitočné je mať predbežnú dohodu aj s mraziarňami. Uloženie zamrazených fondov totiž vyžaduje
dodržanie
hygienických noriem a znamená jednak získanie povolenia od príslušného hygienika, jednak vyhradenie
mraziarenského boxu iba na tento účel. Dokumenty, ktoré boli zavčasu evakuované mimo priestorov knižnice, môžu sa
prechodne uchovávať v inej kultúrnej inštitúcii. I takúto výpomoc je lepšie mať zmluvne podopretú vrátane
vyriešenej zodpovednosti za uložený fond s tým, že určené
náhradné miestnosti či depozitáre budú prezreté a schválené zodpovednými pracovníkmi (členmi krízového
tímu).

Nemusí dôjsť k veľkému nešťastiu, ale i pri haváriách menšieho rozsahu alebo drobných nehodách pomôže vedieť,
na ktoré reštaurátorské pracovisko alebo menovite na ktorého reštaurátora sa obrátiť so žiadosťou o záchranu
zničeného dokumentu. Kontakty možno nájsť napríklad na adrese:
www.restaurator.cz/.

I tu prospeje predbežná dohoda alebo zmluva o spolupráci, pokiaľ ide o inštitúciu podobného zamerania.

Samostatná kapitola, ktorá sa iba sľubne vyvíja, je potom nadväznosť na aktivity regionálnych/miestnych
krízových štábov a na
integrovaný záchranný systém (IZS). Podklady k tejto téme možno nájsť okrem iného na stránkach Národnej
knižnice ČR alebo Českého komitétu Modrého štítu:

Na Slovensku bol Národnou radou Slovenskej republiky schválený zákon č. 129/2002 Z. z.
o
integrovanom záchrannom systéme, s účinnosťou od 1. júla 2002
:
http://www.uco.sk/robime/izs.htm.


4 Krízová situácia – masívne zasiahnutie vodou

Najcitlivejším bodom krízového plánu, aj keby bol čo ako starostlivo prepracovaný, je určenie okamžiku, kedy
sa pri
hroziacich záplavách majú spustiť evakuačné práce. Pokiaľ sa začnú
príliš skoro, môže dôjsť k poškodeniu alebo aj stratám dokumentov, bez ohľadu na zbytočné finančné náklady a
premárnenú pracovnú kapacitu. Preventívna hodnota zásahu potom nemusí byť docenená… Ak sa začne v okamihu, keď je
nebezpečenstvo preukázateľné bez všetkých pochybností, riskuje krízový tím, že nestihne ohrozené priestory vypratať
včas. Najmä vtedy, keď je nutné dokumenty prepraviť do inej lokality, môže byť záchrana znemožnená preplnenými
alebo nepriechodnými
komunikáciami.

Budova sa môže ešte počas vypratávania cennejších zväzkov
ocitnúť bez elektrického prúdu (napr. zaplavením trafostanice), čo sťaží ochranné práce. Presun zbierky do
bezpečia, a to i vo vyšších poschodiach budovy, býva taktiež prerušený príkazom na evakuáciu osôb, ako sa stalo v
nie jednej inštitúcii počas povodní. Evakuácia fondov je možná iba do určitého kritického okamžiku, či už ide o
povodeň, alebo požiar. Vo chvíli, keď riziko stúpa, majú prístup do ohrozeného priestoru už iba príslušníci
Hasičského záchranného zboru.

Knihovníkovi neostáva nič iné, než čakať, dokiaľ ho klesajúca voda, hasiči a
statik nevpustia do zničenej budovy. Medzitým však môže zalarmovať všetky sily na záchranu zasiahnutých
dokumentov a nápravu škôd. Zabezpečí si potrebné zariadenia, odvoz dokumentov
, mraziarne, dohodne sa vopred s reštaurátormi, ktorí budú mať rozhodujúce slovo pri záchrane poškodených
dokumentov.

Hlavne však musí získať
dobrovoľníkov na vyslobodenie kníh z bahna, pokiaľ na to nestačia (alebo nemôžu z rôznych dôvodov) vlastní
zamestnanci. Neodporúča sa vpúšťať na miesta zaplavené vodou alebo bahnom osoby s
alergiou alebo
mladistvých. Ďalej treba dozrieť na vybavenie ochrannými pomôckami i na (aspoň) zásobovanie dobrovoľných
pracovníkov pitnou vodou.

A, samozrejme, môže nadviazať kontakt s
oznamovacími prostriedkami, humanitárnymi organizáciami, s inými kultúrnymi inštitúciami a s
nadriadenými orgánmi: cieľom je jednak informovať verejnosť (a svojich používateľov), jednak získať finančné
prostriedky na nastávajúci boj o záchranu dokumentov i doplnenie fondu… Ďalej to už nezávisí iba od neho.


14.jpg (26008 bytes)


Tím ľudí zachraňujúcich dokumenty


5 Záchrana a náprava

Straty, ku ktorým počas povodní došlo, priniesli draho vykúpené, ale veľmi prospešné poznatky.

Skúsenosti knižníc a ďalších inštitúcií, ktoré lovili z bahna svoje zbierkové poklady, sa objavili na
konferenciách, v
zborníkoch a na internete. Za všetky aspoň uveďme Spoločnosť pre technológie ochrany pamiatok, ktorá svoj
Zpravodaj STOP, č. 3/2002, venovala tematike “Povodne 2002” a Zpravodaj STOP, č. 1/2003 “Povodne rok potom”, ďalej
zborník
CASLIN 2003 – Zvládanie kríz a ich následkov. Praha : STK, NK ČR, 2003 a elektronické príspevky:
www.pulib.sk/elpub/CASLINO4/Polisenky.pdf alebo
www.ikros.cz/Clanek.asp?ID=200408023.

Aktuálnosť a rozsah problematiky záplav viedli k vzniku monografie Hany Brožkovej, zhrnujúcej problematiku
povodní, prevencie a nápravy povodňových škôd, ktorá by mala v priebehu tohto roka vyjsť v NK ČR. Na
stránkach NK ČR sú zverejnené návody, ako najlepšie zaobchádzať s
dokumentmi poškodenými vodou: postupy, metódy a technológie ich návratu k životu a k čitateľom (
http://www.nkp.cz/pages/page/.php3?page=weba_havarie.htm).

Pretože v kritickej situácii nie je vždy ľahké dostať sa k internetu, vydal Český komitét Modrého štítu v
spolupráci s ďalšími inštitúciami ako pomôcku kartónové
koliesko prvej pomoci a záchranných prác. Je určené na zavesenie do skladísk knižničných fondov a iných
priestorov knižnice, kde možno predpokladať vznik krízových situácií, a je možné si ho pozrieť a objednať na
adrese:
http://skip.nkp.cz/odbCKMSkolecko.htm.

Vďaka iniciatíve Štátneho ústredného archívu, Knižnice Akadémie vied ČR a Národnej knižnice ČR a vďaka
vládnej podpore (“Obnova majetku štátnych kultúrnych zariadení poškodeného povodňou 2002”, program 264 118,
podprogram 0031):

  • boli analyzované dostupné metódy vysúšania dokumentov poškodených vodou –
    http://www.nkp.cz/povodne/suseni.htm,
  • boli v praxi využité technológie sušenia vákuovým balením a vlhkovzdušného sušenia,
  • vzniklo pracovisko Knižnice Akadémie vied ČR v Jenštejne, ktoré je určené na vysúšanie a dezinfekciu
    dokumentov a na ich následnú digitalizáciu,
  • zrodilo sa Centrum pre reštaurovanie a konzerváciu knižných fondov postihnutých povodňou pri NK ČR,
  • zničeným dokumentom a zbierkovým predmetom bude slúžiť Metodické centrum konzervácie pri Technickom múzeu v
    Brne,
  • reformátovalo sa – mikrofilmovalo a následne digitalizovalo takmer 40 titulov poškodených alebo zničených
    periodík,
  • v NK ČR v spolupráci s firmou Elsyst Engineering Vyškov vytvorili systém Kramerius na pre tvorbu a
    sprístupnenie digitalizovaných dokumentov,
  • NK ČR vyvinula viacúčelovú vákuovú komoru, ktorá je vhodná na vysúšanie vzácnejších a citlivejších
    dokumentov, kníh v kožených väzbách, starých tlačí.

 

Žiadna skúsenosť nie je dosť drahá, tá povodňová navyše bola svojím spôsobom prínosná. Záleží však na nás,
aby sme pred takýmito príležitosťami k adrenalínovým knihovníckym zážitkom uchránili seba – a knižničný fond
predovšetkým. Nemusí to byť ani také zložité…

Zdieľať: