Rozhovor s Milanom Regecom

Predstavujeme / Introducing

regec.jpg (7409 bytes)

V dňoch 19. až 21. februára sa uskutočnilo jedno z najväčších svetových podujatí o elektronickom vzdelávaní E-ducation Without Borders 2005 v Abu Dhabí ( http://education2005.com/ewb05photo_video.asp)   v Spojených arabských emirátoch. I na tomto významnom podujatí sme mali zástupcu zo Slovenska. Milan Regec, interný doktorand na Katedre knižničnej a informačnej vedy UK v Bratislave, sa predstavil so svojím projektom “Digital libraries as resource providers for academic e-learning”, s ktorým sa nielenže prebojoval medzi päťdesiatku najlepších, ale podarilo sa mu získať aj cenu za najlepšiu posterovú prezentáciu.

 

  • Si doktorandom na Katedre knižničnej a informačnej vedy FiF UK v Bratislave. Čím presne sa tam zaoberáš?

Ako doktorand by som sa mal predovšetkým venovať písaniu dizertačnej práce, ale zatiaľ sa skôr “rozkukávam”. Samotný knižničný odbor je pre mňa v podstate málo známy. Mám čo doháňať, predtým som totiž chodieval do knižnice ako správny chalan iba kvôli babám.

  • Čo je témou tvojej dizertačnej práce?

V hrubých črtách je cieľom práce vybudovať model digitálnej knižnice Univerzity Komenského, ale už dnes mi je jasné, že model samotnej digitálnej knižnice nestačí. Zlyhával by v tom istom bode, v ktorom zlyhávajú súčasné akademické knižnice – ich prepojenie s vyučovacím procesom je takmer mŕtve. Študenti vo svojich knižniciach len veľmi vzácne nájdu literatúru, ktorú k svojmu štúdiu potrebujú.

  • Čo ťa viedlo k tomu, že si sa rozhodol nastúpiť na doktorandské štúdium práve na Katedre knižničnej a informačnej vedy FiF UK, keď si absolvoval celkom iný odbor?

Na katedre marketingovej komunikácie som písal diplomovú prácu o elektronických knihách a možnostiach ich uplatnenia v rôznych oblastiach, v reklame, ale aj pri vzdelávaní. Jedna z vecí, ktorú som si pri písaní práce uvedomil, bola, že elektronická kniha sama osebe nemá budúcnosť. Naopak, poskytovanie celých balíkov elektronického obsahu v podobe dynamicky sa rozvíjajúcich kolekcií je už dnes odsúdené na úspech. Presun od marketingovej komunikácie ku knižničnej a informačnej vede bol pre mňa teda presun od elektronických kníh k digitálnym knižniciam. Vzhľadom na to, že elektronická kniha sa zatiaľ javí ako mŕtvo narodené dieťa, bol to pre mňa rozhodne posun k lepšiemu.

  • Prednedávnom si úspešne reprezentoval Slovensko na medzinárodnej študentskej konferencii v Abu Dhabí. Ako si sa o nej dozvedel?

Vďaka vlastnej lenivosti. Pred rokmi som sa prihlásil do jednej mailovej skupiny, kde si študenti vymieňali informácie o rôznych študentských podujatiach po celom svete. Spočiatku aktívna diskusná skupina postupne zanikala, ale nikdy som si nenašiel čas sa z nej odhlásiť. Dnes sa tam zjaví jeden mail tak za štvrť roka, pozvánka na konferenciu v Abu Dhabí bola jedným z nich. Ľudia väčšinou informácie na internete vyhľadávajú, tentoraz si informácia našla mňa. Pred dvoma rokmi som vďaka tej istej skupine v Istanbule absolvoval Ad-venture, súťaž a workshop v oblasti kreatívnej reklamy.

  • Jedna vec je dozvedieť sa o takomto podujatí, druhá dostať sa naň. Ako sa to podarilo študentovi z “malého Slovenska”?

V čase, keď som sa o konferencii dozvedel, som o e-learningu nevedel takmer nič, takže chvíľu som zvažoval, či sa vôbec o niečo pokúšať. Napriek neznámej téme a bez nádeje, že by mi niekto preplatil cestu, som sa nenechal odradiť a začal vypracúvať projekt. Moja školiteľka i ostatní členovia katedry mi poskytli podporu a prepotrebný časový priestor, bez ich dôvery a porozumenia by to nešlo. Po akceptovaní abstraktu to začali byť trošku nervy, bolo treba rýchlo poslať celý návrh projektu. Aj vďaka tomu, že som ho asi ako prvú vec v živote odovzdal včas, som sa dostal do užšieho výberu spomedzi 700 akceptovaných prác. Vtedy som začal tušiť, že sa to s tou cestou predsa len nejako vyrieši – nakoniec mi prišiel mail, že ako autorovi jednej z najlepších 60 prác mi cestu aj konferenčné náklady preplatí usporiadateľ. V neposlednom rade som sa za to všetko veľa modlil.

  • Prezradíš nám niečo o projekte, ktorý si tam prezentoval?

Projekt prezentovaný v Abu Dhabí sa týkal toho, ako dostať potrebný a žiadaný obsah do digitálnej podoby a ako takto, doslova podľa požiadaviek (on-demand) učiteľov a pedagógov, vytvorenú digitálnu knižnicu efektívne prepojiť so systémom elektronického aj klasického vzdelávania. Stavia na myšlienke, že ak študentov zapojíme do samotnej tvorby digitálneho fondu a upravíme skladbu podľa ich požiadaviek, vytvoríme si tak zároveň základňu verných čitateľov, ktorí sú pre knižnicu aktívnym prínosom. Pri digitalizácii vychádza okrem iných aj z Projektu Gutenberg, a najmä jeho systému distribuovaného korigovania. Do tohto dobrovoľníckeho projektu sa môže zapojiť každý, samotné rozhranie na korigovanie je dokonca aj v slovenčine. Druhá časť projektu sa týka prepojenia digitálnej knižnice s e-learningovými nástrojmi; to je časť, ktorú stále rozvíjam a ktorá pravdepodobne vytvorí ťažisko mojej dizertačnej práce. Myslím si, že v Abu Dhabí zaujala najmä myšlienka spojenia digitálnych knižníc a e-learningu v záujme zefektívnenia tvorby a spoločného využívania digitálneho obsahu – je totiž nezmysel snažiť sa všetky informácie natlačiť do modulov e-learningového kurzu. Na tvorbe zdrojov v digitálnej knižnici sa môže podieľať viac ľudí a viac ľudí môže tieto informácie aj spoločne využívať, nie sú určené len pre konkrétnu skupinku študentov konkrétneho kurzu.

  • Aký si mal celkový pocit z atmosféry v Abu Dhabí?

Jedna vec je forma a druhá jej skutočný obsah. Z pohľadu formy je táto konferencia neopísateľná, niečo ako z rozprávok Tisíc a jednej noci. Zlaté okná, stropy či výťahy najluxusnejšieho hotela na svete, recepcie, laserové show a megaohňostroje priťahovali azda viac pozornosti, než si ubytovanie a sprievodný program takéhoto podujatia zaslúži. Tými skutočnými hodnotami boli ľudia a ich názory, žiaľ, nie všetkých bolo možné čo i len zazrieť, bolo nás jednoducho príliš veľa. Napriek tomu sa mi podarilo nadviazať zaujímavé kontakty s ľuďmi zo všetkých kontinentov. Konferenciu organizovali študenti pre študentov, čo sa odrazilo v jej veľmi živej, dynamickej, no najmä motivačnej atmosfére, ktorej duch ma dodnes neopustil. Veľmi inšpiratívne boli napríklad aj prejavy a vôbec celkový prístup k študentom, ktorý prezentovali čestní hostia, výkonní riaditelia z firiem ako Intel či IBM či politickí prominenti, ako napríklad írsky premiér. Ich otvorenosť a ochota načúvať názorom študentov a motivovať ich boli obdivuhodné. Nešlo o žiadne zdvorilostné návštevy, títo všetci strávili v Abu Dhabí plné tri dni a bolo ich možné zazrieť aj počas študentských prezentácií. No vari najzaujímavejšia podrobnosť je tá, že konferencia sa koná každé dva roky a svoj abstrakt tam môže poslať ktorýkoľvek denný študent vysokej školy.

  • Čo plánuješ robiť v budúcnosti po získaní doktorandského titulu?

Na otázku “Čím budeš, keď budeš veľký?” som dodnes nenašiel odpoveď. Neviem, či sa to volá doktorandský titul a či vôbec nejaký získam, no to, čo teraz robím, ma nesmierne baví. Lekárom ani misionárom sa už asi nestanem, konferencia v Abu Dhabí ma však inšpirovala, ako byť užitočným aj inak. Viacerí študenti i firmy na nej prezentovali priam futuristicko-utopistické predstavy o tom, ako má práve elektronické vzdelávanie vyriešiť problém negramotnosti v krajinách tretieho sveta. Myslím, že po ukončení doktorandského štúdia bude ten najvhodnejší čas prejsť od slov k činom. Tajne dúfam, že Červený kríž alebo UNICEF, kde pracujem ako dobrovoľník, mi poskytnú príležitosť a roky po doktoráte strávim prácou v teréne, možno práve na jednom z projektov, ktoré ešte dnes vyzerajú tak nereálne.

  • Ďakujem za rozhovor.

Denisa Uhliarová
študentka Školy knihovníckych a informačných štúdií v Bratislave (III. B)

Zdieľať: