Zo zahraničnej literatúry

Zo zahraničia

  Google Scholar sa rozvíja – má Scirus konkurenciu?

VÍTŮ, Martin: Google Scholar se rozvíjí – má Scirus konkurenci? In Ikaros [online], 2005, n. 3 [cit. 2005-04-19]. Dostupné na internete:
http://www.ikaros.cz/Clanek.asp?ID=200503003. ISSN 1212-5075

V polovici novembra 2004 spustil Google beta verziu špecializovaného vyhľadávača Google Scholar, na ktorej sa intenzívne pracuje a v súčasnosti je už k dispozícii možnosť pokročilého vyhľadávania. Google Scholar sa objavil až štyri roky po tom, čo firma Elsevier vyvinula špecializovaný vyhľadávač Scirus, ktorého cieľom bolo oddeliť informácie relevantné pre vedu, výskum a vzdelávanie od ostatného obsahu webu. Dnes sa ukazuje, že Google Scholar môže znamenať konkurenciu pre ďalšie špecializované vyhľadávače, ako aj pre platené bibliografické databázy. Objavujú sa obavy, že Google Scholar povedie k obchádzaniu licencovaných zdrojov, ktoré nakupujú knižnice, a používatelia sa uspokoja so zdrojmi nízkej kvality. V článku sa možno dočítať o ďalších podrobnostiach Google Scholar v porovnaní s vyhľadávačom Scirus, ktorý služba Search Engine Watch vybrala v rokoch 2001 a 2002 ako najlepší špeciálny vyhľadávač a ktorý získal ocenenie WebAward 2004.


Samoarchivovanie

NEGUĽAJEV, E. A.: Samoarchivirovanije [online]. In Naučnyje i techničeskije biblioteki [online], 2004, n. 12 [cit. 2005-04-18]. Dostupné na internete: http://ellib.gpntb.ru

Samoarchivovanie ( self-archiving) je umiestňovanie elektronických verzií vlastných vedeckých diel autormi vo všeobecne prístupných archívoch elektronických dokumentov. Je založené na tom, že autorovi nejde o zisk pochádzajúci z publikačnej činnosti, ale že je zainteresovaný na maximálnom šírení výsledkov svojho výskumu. Konečným cieľom samoarchivovania je dosiahnuť maximálnu efektívnosť vedeckého výskumu vďaka priamemu prístupu k vedeckým materiálom.

Na rozlíšenie archivovaného materiálu sa používajú dva termíny: preprint – materiál pripravený na publikovanie a postprint – materiál, ktorý prešiel redakčnou úpravou, bol recenzovaný (peer review) a oficiálne publikovaný. Archivované publikácie sa umiestňujú v tematických alebo inštitucionálnych archívoch. V prvom prípade ide o centralizované služby sústreďujúce materiály v rámci určitej predmetnej oblasti (arXiv.org, BioMed Central, E-LIS). Inštitucionálne archívy ( institutional repositories) udržiavajú jednotlivé organizácie, v nich sa archivujú materiály vytvorené vlastnými pracovníkmi. Hlavnou požiadavkou na archívy je podpora protokolu OAI PMH (Open Archives Initiative Protocol for Metadata Harvesting), zabezpečujúceho možnosť zberu štruktúrovaných metaúdajov o predmetoch umiestnených v archívoch a organizované vyhľadávanie v distribuovaných archívoch. Samoarchivovanie je úzko späté s myšlienkou otvoreného prístupu (open access), ktorá samoarchivovanie posudzuje ako najjednoduchšiu a najreálnejšiu stratégiu k dosiahnutiu otvoreného prístupu k vedeckým informáciám.


Slobodný softvér a knižnice

MORGAN, Eric Lease: Logiciels libres et bibliothčques. In Biblioacid [online]. 2004, vol. 1, n. 2-3 [cit. 2005-04-26]. Dostupné na internete: http://biblioacid.typepad.com/ba/pdf/BA_2004_0203.pdf. ISSN 1765-2928.

Slobodný softvér a knižnice sú ústrednou témou článku, v ktorom sa autor usiluje definovať, čo je a čo nie je slobodný softvér a objasniť jeho vzťah k SIGB (Integrovaný systém riadenia knižníc), porovnať slobodný softvér s periodikami s otvoreným prístupom a priblížiť vývoj, ktorý v súčasnosti zažíva univerzitný svet v oblasti vedeckých publikácií. Zároveň v krátkosti opisuje obmedzené množstvo počítačového vybavenia open source, ako aj jeho potenciálne využitie v knižnici.

Pokiaľ ide o pojem slobodný softvér, je definovaný jednak ako filozofia, jednak ako proces. Z filozofického hľadiska pojem značí dohodnuté použitie softvéru a metódy jeho distribúcie. Osoby, ktoré používajú slobodný softvér, môžu ho 1. slobodne akokoľvek používať; 2. slobodne modifikovať, prispôsobujúc si ho svojim špecifickým potrebám; 3. slobodne ďalej redistribuovať bezplatne alebo za sprostredkovateľskú sumu a 4. slobodne distribuovať v nových verziách. Je možné napr. vyskúšať si ho skôr, ako si ho kúpite, možno sa s ním zoznámiť a otestovať si ho. V porovnaní s komerčným softvérom, ktorý poskytuje podporu, však túto väčšinou softvér “open source” nemá a pomoc treba hľadať online, na diskusných fórach a pod.

Veľká časť slobodného softvéru je užitočná pre knižnice. Niektoré produkty špecifické pre knižnice sú Apache, Linux (slobodný softvér par exelence, šírený “zdarma”, ktorým sa bezpochyby cíti byť ohrozený Microsoft), MySQL, Perl, Swish-e, Xsltproc a xmllint, Dspace, Greenstone, Koha, MARC::Record, MyLibrary, YAZ Toolkit. Princípy a praktiky spojené so slobodným softvérom sú veľmi blízke princípom a praktikám moderného knihovníctva. Využitie slobodného softvéru v knižniciach im umožňuje získať väčšiu kontrolu nad informatickým priestorom. Ak knihovníci chcú byť lídrami vo svojej oblasti informácií a poznania, tak knižnice musia byť schopné využívať aktuálne technológie, ktoré to umožňujú. Princípy, praktiky a výsledky open source môžu pomôcť knižniciam splniť ich každodennú povinnosť a dosiahnuť ciele profesie. Slobodný softvér umožňuje knihovníkom udržiavať si určitú kontrolu nad ich informatickým priestorom skôr, ako by sa videli pod kontrolou ich informatického prostredia.


Edícia : ktoré knihy online

Bastian-Dupleix, Isabelle: Édition : quels livres en ligne? In Bulletin des bibliothčques de France [online]. 2004, n. 3, p. 36-42 [cit. 2005-04-27]. Dostupné na internete: http://bbf.enssib.fr/bbf/html/2004_49_3/2004-3-p36-bastian.xml.asp.

Eufória, ktorú prežívali podniky majúce do činenia s novými informačnými a komunikačnými technológiami, na prelome 21. storočia opadla. V súčasnosti ponuka trhu s elektronickými knihami je veľmi slabá, no v niektorých sektoroch badať istý šum. Autor článku opisuje premeny v práci v knižnom reťazci a volá po právnej a ekonomickej diskusii. Tiež pripomína očakávania vyvolané novými nosičmi.

Diverzifikácia aktivít pravdepodobne bude prebiehať v závislosti od textov a okolností čítania. Na to, aby sa nové kroky rozvíjali signifikantným spôsobom, musia záujmy protagonistov smerovať k spoločnému cieľu. Prílišné obmedzovanie používateľského potenciálu by mohlo spôsobiť znechutenie spotrebiteľov. Technické zariadenia, ktoré môžu kontrolovať a riadiť šírenie elektronických kníh, musia umožniť požičiavanie textov a cirkuláciu kultúry. Podstatné je, aby zmiernenie súčasného návrhu zákona, najmä toho, ktorý sa týka výnimky na súkromné kópie, umožnilo dosiahnuť kompromis. Cieľom je udržať systém odmeňovania tvorcov a profesionálov-sprostredkovateľov bez toho, aby sa kvôli tomu ignorovalo spoločenské využitie a hodnoty spoločného využívania a výmeny, ktoré sú základom ľudskej kultúry.

Zdieľať: