Otázky a odpovede týkajúce sa open source

Zo zahraničia

Dňa 2. septembra 2003 Nelsonville Public Library (NPL) – stredne veľký systém 7 knižníc, ktorý poskytuje
služby 60 000 obyvateľov Athens County v štáte Ohio – začala využívať nový integrovaný knižničný systém. Hoci
knižnice neustále menia softvér integrovaného knižničného systému, táto udalosť bola neobvyklá: NPL je prvou
verejnou knižnicou na svete používajúcou MARC-ovú verziu Koha, ktorá má charakter open source, t. j. systému sú
prístupné zdrojové kódy programu. Táto skutočnosť predstavuje významný míľnik v knižničnej technológii.

Webová stránka Koha (www.koha.org) obsahuje množstvo informácií o softvéri Koha; v podstate ide o integrovaný
knižničný systém typu open source pre automatizáciu verejnej knižnice.

Zahŕňa všetko potrebné pre chod knižnice:

  • online verejne prístupný katalóg knižničného fondu (OPAC),
  • databázu používateľov knižnice,
  • vypožičiavanie kníh čitateľom a ich vrátenie do fondu,
  • požiadavky čitateľov týkajúce sa knižničných jednotiek,
  • objednávky od dodávateľov,
  • rozpočet na nákup kníh,
  • transfery medzi pobočkami knižnice
  • a mnohé ďalšie funkcie späté s jej prevádzkou.

Verzia 2 systému Koha, ktorú používa NPL, podporuje bibliografické záznamy vo formátoch MARC 21 a
UNIMARC.

Ako asi predpokladáte, cesta k systému Koha bola dlhým a náročným procesom. Všetko sa to začalo pred vyše
dvoma rokmi, keď sme pátrali v adresári Koha v snahe porozumieť schopnostiam a možným problémom súvisiacim s týmto
systémom. V januári 2002 sme spojili sily a vytvorili “tech skupinu”, ktorej členmi boli riaditeľ knižnice,
asistent riaditeľa, webmaster, správca systému a správca cirkulácie softvéru. Rozhodli sme sa zaangažovať do
jedného experimentu: je možné zmeniť celý automatizovaný softvér, počnúc operačnými systémami až po webové
nástroje, na open source do konca tohto roka? Usúdili sme, že nás to nepovedie ani k “úspechu”, ani k “fiasku”, len
k jednoduchej výskumnej otázke s odpoveďou “áno” alebo “nie”. Bez ohľadu na výsledok by sme zozbierali množstvo
informácií a naplánovali si od začiatku spôsob, ako ich sprostredkovať celej knižničnej komunite.

Fakt, kvôli ktorému sme sa začali zaoberať systémom Koha, bol slobodný prístup
. Chceme využívať naše webové sídlo (
www.athenscounty.lib.oh.us) s cieľom ponúknuť špičkové informačné
služby knižničným používateľom, ale uvedomili sme si, že si to vyžaduje riadiť vlastnú automatizáciu a databázový
softvér. Potrebovali sme byť nezávislí, aby sme mohli zmeniť kód, prípadne iné veci, ak to bude nutné, pretože
činnosti, ktorým sa chceme venovať, sa dlho neobjavia v komerčnom knižničnom softvéri.

Všimnime si, že mnohí ľudia chápu softvér typu open source ako “voľný”, lepšie je však chápať ho ako
“prístupný zmene”, nie ”bezplatný”. Systém Koha môže s určitými úpravami fungovať aj bez zbytočného míňania peňazí,
ale vyžadoval by si stráviť viac času pri implementácii než komerčný integrovaný knižničný systém (pri ktorom je
potrebné platiť dodávateľovi softvéru za úpravu). Potrebovali by sme značné vedomosti o softvéri webového servera
(obvykle Apache), o programovacom jazyku Perl a databázovom systéme MySQL, aby bolo možné konfigurovať niektoré
časti systému Koha, preto sú na fungovanie systému Koha nevyhnutné pomerne veľké investície. No napriek tomu je
lacnejší než komerčný knižničný sofvér, najmä ak uvážite, že neplatíte za neho žiadne ročné licenčné
poplatky.

Takže, na aký druh problémov sme narazili, keď sme po prvý raz skúmali systém Koha? Prvým bolo nepravidelné
tempo vývoja. Keďže vývoj kódovania v systéme Koha je pre väčšinu programátorov otázkou “voľného času”, rýchlosť
jeho vývoja je ťažké predvídať. Ocitli sme sa v pozícii čakateľov na rozvoj kľúčových modulov s pochybnosťami, či
budú vôbec niekedy vyvinuté, a so strachom, že odpoveď na našu pôvodnú otázku bude “nie” – v tom prípade by sme náš
systém nemohli úplne zmeniť na open source. Druhým problémom bolo “trieštenie”. Ak by sme pochopili vývoj kódu Koha
a ukončili ho v súlade s našimi potrebami, kódovaním charakteristík, ktoré potrebujeme, a vynechaním vlastností,
ktoré sú pre nás zbytočné, vytvorili by sme novú verziu Koha, ktorá by sa odlišovala od hlavného “vývojového
stromu”. To by znamenalo stratiť výhody získavania vyšších verzií programu v budúcnosti. Na druhej strane, ak by
sme trpezlivo počkali, disponoval by systém Koha všetkými vlastnosťami, ktoré by ho urobili živým automatizovaným
systémom pre našu knižnicu? Vynára sa otázka: ako vedia programátori, čo bude potrebovať väčšina knižníc, a ako
knižnice vedia, či Koha bude nakoniec obsahovať všetky kľúčové prvky?

Odpovede nájdeme pri pohľade do histórie systému Koha. Knižničný trust Horowhenua Library Trust (HLT) z
Nového Zélandu poveril Koha vyriešením problému Y2K v ich komerčnom systéme. (Dodávateľ odišiel a kód zostal
uzatvorený, takže nebola možnosť zafixovať to, čo bolo už urobené.) Keď HLT prvý raz uviedla do prevádzky systém
Koha, rozhodla sa vytvoriť ho ako open source v nádeji, že sa pripoja ostatné knižnice a podporia vývoj nových
potrebných vlastností. Názov systému “koha” je maorského pôvodu a znamená “dar”. Koha nie je len jednoduchým darom,
ktorý možno len tak odovzdať; je darom, ktorý je daný niekomu (obvykle pri návšteve domu) s očakávaním, že v
budúcnosti darca obdrží pri vhodnej príležitosti spätný dar. Aj toto je spôsob, akým funguje komunita open source –
záležitosti pracujú najlepšie vtedy, keď účastníci nielen dávajú, ale aj dostávajú.

Dôležité je, že knižnice nevnímajú open source ako bezplatný softvér, ktorý práve zaviedli, stlačia gombík a
všetky ich problémy sa zázračne vyriešia. Ako som už poznamenal, knižnice by mali pristupovať k open source s
myšlienkou, že značnú časť svojho pracovného času venujú tomu, aby pochopili kód a fungovanie softvéru. Mali by byť
pripravené aj na finančné výdavky, tak ako v prípade, keď pravidelne platia ročné licenčné poplatky za komerčný
softvér. Pokiaľ ide o komerčný softvér, rozdiel je v tom, že veľká časť licenčných poplatkov sa využíva na výskum a
vývoj, nad ktorým knižnica nemá žiadnu kontrolu, zatiaľ čo pri open source možno z tých istých peňazí financovať
vývoj softvérových modulov, o ktoré má knižnica naozaj záujem. HLT si zaplatil produkt, ktorý vynikajúco zodpovedá
jeho potrebám. Nakoniec sme si uvedomili, že ak knižnice zaplatia viac, obdržia doplnky k takému produktu, ktorý
bude spĺňať ich požiadavky – bez toho, aby museli platiť za vývoj celého softvérového balíka. Konečnou výhrou pre
knižnice by bola skutočnosť, že by zaplatili jednorazové poplatky, ktoré by boli pravdepodobne nižšie ako ročné
licenčné poplatky. Programátori majú veľmi jasnú predstavu o tom, čo chcú knižnice (peniaze vládnu svetom!). Mohol
by to byť vynikajúci model úspechu!

Kým sme sledovali vývoj systému Koha a rozvíjali naše vlastné úvahy o vzťahu medzi knižnicami a open source,
v júli r. 2002 bola vydaná verzia 1.2.0 systému Koha. Po prvýkrát sme videli produkt, ktorý vyzeral ako živá
alternatíva k nášmu súčasnému softvéru. Koncom augusta sme mali celodenné stretnutie “tech skupiny”, aby sme
posúdili doterajšie výsledky v našom výskumnom projekte, a skonštatovali sme, že systému Koha chýbajú tri dôležité
veci: úplná podpora formátu MARC, protokol Z39.50 a SIP2 alebo NCIP modul. Aby sme vyriešili tieto nedostatky,
rozhodli sme sa venovať určité finančné prostriedky na vývoj Koha a zverejnili sme RFP pre komunitu open source na
implementáciu podpory formátu MARC 21 v systéme Koha. Zistili sme, že sme to nedomysleli – RFP, ktorý sme nakoniec
akceptovali, zabezpečil podporu pre formáty MARC 21 a UNIMARC, obsahujúc vlastnosti umožňujúce prispôsobenie kódu
akýmkoľvek ďalším požiadavkám na formát MARC, ktoré by mohli knižnice v zahraničí uprednostniť. Táto práca sa stala
základom pre verziu 2.0 systému Koha, ktorá by mala byť oficiálne vydaná v blízkej budúcnosti. Vyvinuli sme náš
vlastný protokol Z39.50 s použitím súboru nástrojov open source “yaz” a nabudúce budeme riešiť modul NCIP, aby sme
mohli rozšíriť naše súčasné schopnosti.

Prechod k systému Koha sa začal realizovať presunom niektorých starých dát do Koha, aby sme zistili, ako sa
budú správať. Pôvodne sme chceli využiť služby databázového konzultanta, ktorý by nám pomohol pri premiestňovaní
našich dát. (Toto je úloha, ktorú obvykle vykonáva dodávateľ “nového” softvéru, keď knižnice menia jeden komerčný
produkt za iný). Časom sme si uvedomili, že mechanizmus transferu dát nie je až taký ťažký ako identifikácia toho,
ktoré dáta chceme uchovať a ktoré sú nadbytočné; to boli jediné rozhodnutia, ktoré sme mohli urobiť. Z tohto dôvodu
sme uskutočnili transfer dát sami. Keď sme už mali časť našich dát prenesenú a (tie) pracovali, vstúpili sme do
dlhej fázy vylaďovania, hľadania chýb v kódoch i v týchto dátach. Učili sme sa na základe skúseností, ako systém
Koha pracuje s našimi dátami a ako sa ony správajú v tomto systéme, a realizovali sme v obidvoch prípadoch zmeny na
dosiahnutie potrebných výsledkov. Potom sme premiestnili aj ostatné dáta a nechali fungovať Koha spolu s naším
starým výpožičným systémom. Vďaka tomu sa personál mohol zoznámiť s novým systémom a mal tiež príležitosť požadovať
zmeny týkajúce sa obrazoviek, upravených funkcií atď. Keď sme mali pocit, že Koha je dostatočne vyskúšaný a
spoľahlivý
, vypli sme starý automatizovaný systém.

Bolo správne to, čo sme urobili? Myslíme si, že áno. Úprimne povedané, po skúsenostiach a rozruchu, ktorý
nastal v súvislosti so získaním úplnej kontroly nad naším softvérom, by sme sa pravdepodobne nikdy nevrátili ku
komerčnému systému. Za jediný mesiac používania si personál už zvykol na požadované zmeny a zlepšenia a vidí, že
jeho požiadavky sa dali realizovať v priebehu niekoľkých dní – to sa nestáva pri komerčnom softvéri. S naším novým
systémom sme boli schopní robiť veci, ktoré sme si roky želali realizovať s tým starým. Je to všetko vec
zvyku.

Je niečo, čo by bolo možné zlepšiť v základnom kóde Koha? Samozrejme! Už sme rokovali s niektorými pôvodnými
vývojovými pracovníkmi Koha o nových vzrušujúcich zmenách týkajúcich sa vyhľadávacieho systému – ale táto práca
nezačne skôr, kým pre Koha nebude vyvinutá novšia verzia. Bude však potrebné aj ďalšie zdokonaľovanie. Schopnosť
meniť a zdokonaľovať je však jednou zo silných stránok softvéru typu open source.

Dobre sme minuli naše peniaze? Ak porovnáme finančné prostriedky, ktoré sme použili na vývoj Koha, s peniazmi
vynaloženými na ročné licenčné poplatky, možno budeme
vyrovnaní” s Koha za 18 mesiacov. Ak sa pokúšate predstaviť si aj náklady spojené so školením a čas, ktorý
personál strávil pri inštalovaní a implementovaní Koha, je to zložitejšie. Hoci tieto náklady boli nepochybne
vysoké, vracajú sa nám každý deň napr. v schopnosti modifikovať náš systém tak, aby pracoval podľa našich
požiadaviek – a to je niečo, čo je neoceniteľné.

V nasledujúcich rokoch oprávnene očakávame, že naše webové sídlo ponúkne jedny z najlepších online
knižničných služieb dostupných kdekoľvek vo svete. To bude náš zisk z investovania do Koha.



Poznámka redakcie:

O tomto novozélandskom knižničnom systéme zaujímavo píše aj poľský autor A. Kamiński (dostupné na
http://ebib.oss.wroc.pl/2004/54/kaminski.php).

Preklad článku Nelsonville Public Library: Questions and Answers About Open Source, zverejneným na
http://webjunction.org/do/displayContent?id=1172,
vyšiel s láskavým dovolením autora. Preložila Mgr. Mária Orolínová.

 




1


Autor je riaditeľom Nelsonville Public Library (USA, štát Ohio) a je spokojným používateľom open source.
Zistite prečo!

Zdieľať: