Digitálne riadenie autorských práv z pohľadu knižníc

Hlavné články / Main Articles

Systémy digitálneho riadenia autorských práv (DRAP) predstavujú mechanizmus sprístupňovania informačných obsahov na základe zmluvného vzťahu medzi držiteľom práv a záujemcom o obsah. Necitlivé zavedenie týchto systémov môže knižniciam znemožniť využívať výnimky z autorského zákona. Článok rozoberá túto problematiku z pohľadu držiteľov práv, knižníc a ich klientov.


1. Úvod

Nechceným bočným efektom prechodu na digitálnu formu autorských diel je znefunkčnenie princípov, na ktorých je postavený autorsky zákon. Ten implicitne predpokladá, že kopírovanie diela je možné iba finančne nákladným mechanickým spôsobom a že jednu kópiu diela môže naraz využívať iba jeden používateľ. Na druhej strane uznáva, že legálne nadobudnuté dielo sa stáva stopercentným súkromným vlastníctvom nadobúdateľa a že je vo verejnom záujme, aby knižnice a vzdelávacie inštitúcie dostali výnimky z autorského zákona. Digitalizácia spôsobila, že autorské dielo možno veľmi jednoducho a prakticky s nulovými nákladmi kopírovať a že jedna kópia diela môže byť (vďaka existencii internetu) v tom istom okamihu využívaná veľkým množstvom používateľov. Producenti digitálnych obsahov (e-kníh, audio/videonahrávok, softvéru, počítačových hier a pod.) to vnímajú ako hrozbu a pokúšajú sa eliminovať tieto bočné efekty digitalizácie zavedením systémov digitálneho riadenia autorských práv (DRAP). Bohužiaľ, zatiaľ sa zdá, že s vaničkou sa vyleje i dieťa. Konkrétne ide o to, že v snahe skomplikovať život pirátom zhotovujúcim čierne kópie zabránia (alebo aspoň značne skomplikujú) knižniciam možnosť využívať výnimky z autorského zákona. Do karát im v tomto prípade hrá to, že uvedené výnimky sú v zákone (nielen u nás, ale prakticky na celom svete) vymedzené tzv. negatívnym spôsobom, t. j. dávajú knižniciam určité právo, ale neukladajú producentom digitálnych obsahov povinnosť vytvoriť podmienky na efektívne využitie týchto výnimiek. V nasledujúcich odstavcoch sú stručne opísané princípy systému DRAP, jeho kladný i negatívny dosah na činnosť knižníc.

2. Princípy činnosti systémov DRAP

V súčasnosti neexistuje jediná, celosvetovo akceptovaná definícia systému DRAP. Vo všeobecnosti vládne zhoda v tom, že systémy DRAP predstavujú mechanizmus sprístupňovania informačných obsahov na základe zmluvného vzťahu medzi držiteľom práv a záujemcom o obsah:

konvit1.jpg (15382 bytes)
Obr. 1 Systém DRAP ako trojuholník práva, zainteresovaných osôb a (digitálneho) obsahu

Zainteresovanými osobami sú na jednej strane držitelia práv (autori, vydavatelia…) a na druhej strane konzumenti obsahu, resp. sprostredkovatelia prístupu k obsahu.

Základnými zložkami systému DRAP sú:

  • prostriedky autentifikácie a autorizácie,
  • prostriedky na vyjadrenie práv,
  • prostriedky na ochranu práv.

Prostriedky autentifikácie a autorizácie zahrnujú:

  • manažment identity používateľa vrátane formátu, štruktúry databázy údajov o používateľovi, ochrany súkromia a ochrany osobných údajov,
  • nástroje na overenie identity používateľa,
  • nástroje na riadenie prístupových práv.

Systém DRAP musí byť vždy naviazaný na existujúcu národnú legislatívu, ktorá je v rôznych krajinách rôzna. Z toho vyplýva, že aj systém DRAP bude národným systémom. Na druhej strane v oblasti autorského práva existujú, hlavne v krajinách EÚ, len minimálne odchýlky, takže v budúcnosti by mohlo dôjsť k vytvoreniu európskeho DRAP systému.

Vzájomná interakcia jednotlivých zložiek systému DRAP je znázornená na nasledujúcom obrázku:

konvit2.jpg (38250 bytes)
Obr. 2 Interakcia zložiek systému DRAP

3. Prínosy zavedenia systému DRAP

Zavedenie systému DRAP umožní sprístupniť diela chránené autorským zákonom v digitálnej forme online (internet) i offline (CD nosiče). Z pohľadu knižníc to znamená zjednodušenie procesu medziknižničnej výpožičnej služby a rozšírenie ponuky pre klientov knižníc. Inou výhodou je sprehľadnenie a priebežná aktualizácia databáz držiteľov práv k autorským dielam, čo knižniciam umožní zjednodušiť proces nákupu diel.

Z pohľadu klientov knižníc odpadá potreba cestovať do možno vzdialeného mesta po určitú publikáciu, prípadne čakať na ňu rádovo týždne. Taktiež im otvára možnosť prispôsobiť nakupovanie diel svojim potrebám, napríklad nekupovať si celý časopis, ale iba vybrané články z neho. Prakticky to znamená uvedenie do života nových modelov predaja, ktoré doteraz nebolo možné implementovať kvôli absencii riadiaceho mechanizmu v diele samotnom.

Držitelia práv k autorským dielam samozrejme dúfajú, že zavedením systému DRAP sa eliminujú všetky “pirátske” aktivity.

4. Potenciálne hrozby vyplývajúce zo zavedenia systému DRAP

Bohužiaľ, výpočet potenciálnych hrozieb je oveľa dlhší ako výpočet výhod. Pod túto skutočnosť sa podpísali hlavne dve skupiny zainteresovaných: zákonodarcovia a držitelia práv k autorským dielam.

Zákonodarcovia na celom svete nestíhajú prispôsobovať právo novým možnostiam ponúkaným informačno-komunikačnými technológiami. V prípade autorského zákona ich snaha nasýtiť vlka a pritom zachovať ovcu celú viedla k tomu, že autorský zákon sa nedá matematicky modelovať, pretože definícia výnimiek má skôr charakter fuzzy množiny ako presných pravidiel. V dôsledku toho nie sú presne stanovené mantinely, za ktoré systém DRAP nesmie zájsť.

Držitelia práv celkom logicky vidia svoje záujmy až na prvom mieste. Prakticky to znamená, že vyžadujú od návrhárov systém DRAP, ktorý nebude mať žiadne “diery”. Príkladom takejto diery sú práve výnimky z autorského zákona. Aby záplata dobre držala, vyžadujú od konzumentov obsahu podpísať licenčné zmluvy. Tým sa ochrana práv presúva spod krídel autorského zákona pod oveľa silnejšie krídla obchodného či občianskeho zákonníka. Voľnejšie interpretované – zatiaľ čo podľa autorského zákona platí, že čo nie je zakázané, je dovolené, v prípade licencie platí, že čo nie je licenciou dovolené, je zakázané.

Z predchádzajúcich riadkov je zrejmé, že zavedením systému DRAP sa miska váh nakloní na stranu držiteľov práv na úkor spotrebiteľov. Prakticky to prinesie:

  • obmedzenie práva nakladať so súkromným vlastníctvom predstavovaným legálne zakúpeným autorským dielom (napríklad nemožnosť kopírovať zakúpené dielo na iné zariadenie – vlastné PC, MP3 prehrávač, CD prehrávač v aute, konvertor textu na zvuk pre slepcov a pod., komplikácie pri predaji diela do bazáru či inému záujemcovi, obmedzenie počtu použití diela – licencia napríklad môže znieť len na 5 prehratí diela, obmedzenie lehoty využitia diela – napr. na dva mesiace, geografické obmedzenie – dielo predávané v Európe nemusí byť prehrávateľné na zariadení v USA atď.);
  • zásah do súkromia – systém DRAP kvôli nájdeniu pirátov sleduje a zaznamenáva, ako používateľ nakladá s legálne kúpeným dielom. Nápadne to pripomína slávnu Orwellovu knihu 1984 a v nej opísaného “veľkého brata”, ktorého bdelému oku nikto neunikne;
  • negatívny vplyv na vývoj nových zariadení – napr. legislatíva v USA nedovoľuje vyvíjať zariadenia, na ktorých by sa dali zhotovovať čierne kópie, pričom nie je presne definované, čo všetko do tejto kategórie patrí;
  • zvýšenie nákladov na strane používateľa – uvedenie novej generácie systému DRAP bude vyžadovať od používateľa nákup nových dekódovacích prostriedkov.

 

5. Potenciálne hrozby vyplývajúce z implementácie systému DRAP pre akademické prostredie a knižnice

1. Systémy ochrany autorských práv sú účinné len v prípade, že z pravidla, podľa ktorého pracujú, neexistuje žiadna výnimka. Výnimka predstavuje dieru, cez ktorú sa k digitálnemu obsahu môže dostať neautorizovaná osoba.

2. Pri predaji autorských diel sa čoraz viac začínajú využívať licenčné zmluvy, konštruované na báze občianskeho alebo obchodného zákonníka (spravidla zmluva o predaji). Niektoré ustanovenia týchto zmlúv môžu byť formulované tak, že znemožnia aplikáciu ustanovenia autorského zákona o voľnom využívaní diela na nekomerčné akademické a knižničné účely.

3. Výnimka v zákone chráni knižnice pred tým, aby ich držitelia práv nemohli žalovať na súde za porušenie autorských práv. Negatívne vymedzenie výnimky však nechráni pred svojvôľou držiteľov práv, ktorí vďaka novým technológiám môžu zabrániť prístupu k obsahu. Vďaka negatívnemu vymedzeniu ich za to používateľ nemôže žalovať na súde.

4. Pre nový model podnikania s digitálnymi obsahmi nie je prijateľné, aby zostala zachovaná možnosť urobiť si kópiu diela pre vlastnú potrebu. Tomuto má zabrániť tzv. autentizácia zariadení. Ide o to, že určitý digitálny obsah sa bude dať prehrať iba na jednom zariadení, ktoré si zákazník nadefinuje alebo ktoré použije na prehrávanie ako prvé. To skomplikuje činnosť knižníc a vyžiada si vyjednanie špeciálnych podmienok pre knižnice.

5. Producenti digitálnych obsahov sa najviac cítia byť ohrození vytváraním tzv. peer to peer sietí na internete, umožňujúcich vzdialené kopírovanie obsahov. Ak by však došlo k ich zákazu, znamenalo by to prakticky zákaz vzdialeného kopírovania súborov na akékoľvek účely, teda aj výmenu diel medzi knižnicami.

 

6. Záver

Súčasné systémy DRAP sa orientujú takmer výlučne len na ochranu práv a nie na skutočný manažment autorských práv. Podľa nášho názoru je však len otázkou času, kedy sa aj táto časť systémov rozpracuje tak, aby vyhovovala aj potrebám knižníc. Tlak v tomto smere vyvíja i EBLIDA (European Bureau of Library, Information and Documentation Associations), ktorá zdôrazňuje, že úlohou knižníc v informačnej spoločnosti je umožniť občanom prístup k informáciám. Podľa názoru EBLIDA systémy DRAP majú vychádzať z ducha autorského zákona, zvlášť tej časti, ktorá umožňuje výnimky zo zákona. Direktíva EÚ č. 2001/29 (EU copyright Directive) obsahuje zoznam takýchto výnimiek, ktoré by mali rešpektovať všetky členské štáty a ktoré by mali byť implementované v systémoch DRAP.

Aby sa zachovalo postavenie knižníc ako sprístupňovateľa informácií, systém DRAP by mal obsahovať nasledujúce funk-
čné bloky:

  • riadenie autorských práv,
  • riadenie kontraktov,
  • riadenie prístupu k obsahu,
  • riadenie procesu zúčtovania.

Z pohľadu EBLIDA kľúčovými otázkami pri zavádzaní systémov DRAP sú:

1. rešpektovanie výnimiek uvedených v direktíve,
2. zabezpečenie interoperability (prístup k obsahu z rôznych typov zariadení),
3. štandardizácia (kompatibilita zariadení od rôznych výrobcov),
4. bezpečnosť a ochrana dát (voľba stupňa zabezpečenia podľa typu obsahu),
5. možnosť obísť technické zabezpečenie v odôvodnených prípadoch (napr. potreba prekopírovať obsah na nový typ nosiča),
6. oboznámenie konzumenta s obmedzeniami vyplývajúcimi z DRAP a povolenými výnimkami,
7. jednoduchosť manipulácie a používania (systém priateľský ku konzumentovi),
8. spôsob riešenia sporov (vytvorenie zvláštnych arbitrážnych orgánov).

Systém DRAP, ktorý by bral do úvahy záujmy všetkých zainteresovaných strán, by sa tak mohol stať dobrým pomocníkom knižníc pri plnení ich základného poslania.

Zdieľať: