Rozvojové projekty Slovenskej národnej knižnice a výhľad do budúcnosti
Hlavné články|
Vedomosti predstavujú jeden zo základných predpokladov rozvoja informačnej spoločnosti. Rastúci objem informácií sám o sebe nie je prospešný, pokiaľ sa informácie nepremenia na poznatok využiteľný pre rozvoj vedy, kultúry a vzdelávania. Ak sa však v informačnej spoločnosti chápu vedomosti a poznatky ako životne dôležitá potreba, potom sa musí venovať väčšia pozornosť nielen otázkam ich prenosu, využiteľnosti, dostupnosti, ale aj inštitúciám, ktoré s poznatkami a vedomosťami pracujú. Takýmito inštitúciami sú knižnice. Knižnice sú inštitúcie, ktoré sa tradične po tisícročia zaoberajú zhromažďovaním, spracovávaním, uchovávaním, ochranou a sprístupňovaním dokumentov v akejkoľvek forme. Charakteristickou črtou súčasného vývoja je stále rastúci podiel elektronickej komunikácie a zvyšujúci sa objem digitálnych dokumentov popri neklesajúcom objeme tlačenej produkcie. Hoci rozvoj informačných a komunikačných technológií zásadným spôsobom ovplyvňuje činnosť knižníc, mení tradičné postupy a služby, ktoré musia pohotovo reagovať na meniace sa požiadavky používateľov knižníc, knižnice si aj v budúcnosti zachovajú svoje tradičné funkcie. Súčasne začnú vykonávať rovnaké funkcie aj pre elektronické zdroje. Centrom slovenského knižničného systému je Slovenská národná knižnica (SNK). Základným poslaním SNK je prostredníctvom knižnično-informačných služieb a informačných technológií zabezpečovať slobodný prístup k informáciám šíreným na všetkých druhoch nosičov, budovať, ochraňovať a sprístupňovať knižničné fondy, archívne fondy a múzejné zbierkové predmety so vzťahom k dokumentácii vývoja slovenskej literatúry, knižnej kultúry a umenia, ako aj databázy z týchto oblastí, a tým uspokojovať kultúrne, informačné, vedeckovýskumné a vzdelávacie potreby ľudí a napomáhať ich celoživotné vzdelávanie, nezávislé rozhodovanie a duchovný rozvoj 1 . Vzhľadom na skutočnosť, že SNK v minulosti pôsobila ako súčasť Matice slovenskej, ktorá v istom období sledovala iné priority než rozvoj slovenského knihovníctva, a ako samostatná právnická osoba sa konštituovala až 1. júla 2000, úroveň jej rozvoja a technologickej vyspelosti je v porovnaní s poprednými európskymi a svetovými národnými knižnicami celkovo zaostávajúca. Preto už od svojho vzniku ako samostatnej právnickej osoby intenzívne sleduje trendy v oblasti knihovníctva aj v oblasti informatizácie spoločnosti a snaží sa ich presadzovať všetkými dostupnými prostriedkami. Okrem finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu sa usiluje získavať prostriedky aj z mimorozpočtových zdrojov, ako sú dary a granty, grantový systém MK SR 2 a v súčasnosti aktuálne projekty EK v rámci 6. rámcového programu a programu Technológie informačnej spoločnosti 3 a štrukturálne fondy EÚ 4 . Dokončené, rozpracované aj zamýšľané projekty SNK možno rozdeliť do 5 základných skupín:
Medzi projekty zaradené do prvej skupiny patria projekty na dobudovanie integrovaného knižnično-informačného systému SR orientovaného na tvorbu a využívanie súborných katalógov, súboru autorít, online prístupu do súborných a lokálnych katalógov a ďalších služieb verejnosti. Medzi najvýznamnejšie patria: Projekt eIFL Direct – elektronické informácie pre knižnice (1999) 5 , Súborný katalóg knižníc SR (2002) 6 , Virtuálna knižnica Slovenska (2002), Knižnično-informačný systém tretej generácie (2004) 7 . Do tejto skupiny môžeme zaradiť aj projekty národnej a medzinárodnej spolupráce s inými knižnicami, napríklad projekt 6. rámcového programu Európskej komisie v oblasti Information Society Technologies (IST) TEL-ME-MOR 8 . Program podporuje 10 národných knižníc z nových členských štátov zapojených do projektu v získaní plného členstva v Európskej knižnici – TEL (The European Library), čo je iniciatíva založená pod záštitou Konferencie európskych národných knižníc (CENL), ktorá poskytuje jednotný prístup k elektronickým zdrojom európskych národných knižníc a k ďalším knižničným službám. Okrem toho program TEL-ME-MOR zastrešuje aj projekty na podporu zlepšenia právnej podpory systému knižníc a novely autorského zákona vytvárajúcej priaznivejšie podmienky pre poskytovanie knižničných služieb – napríklad projekt eIFL – IP 9 .Jeho cieľom je prostredníctvom zvyšovania informovanosti a obhajovania záujmov knižníc presadiť, aby knižnice mohli poskytovať spravodlivý a rovný prístup k informáciám v súvislosti s nepriaznivým vývojom v právach duševného vlastníctva, v ktorom sa začínajú presadzovať reštriktívne trendy pri sprístupňovaní dôležitých informácií, vzdelávacích materiálov a kultúrnych zdrojov. Opierajúc sa o tieto projekty sa SNK snaží dosiahnuť takú úroveň vybudovania informačného systému na Slovensku, ktorý by bol porovnateľný s informačnými štandardmi krajín EÚ a postupne by umožnil prepojenie a kooperáciu s ostatnými vonkajšími informačnými systémami, najmä v rámci EÚ. Do druhej skupiny patria najmä dva projekty: 1. národný projekt Ministerstva kultúry SR, ktoré poverilo SNK jeho implementáciou, s názvom Informatizácia knižníc (2005) a 2. individuálny projektový zámer SNK pod názvom Projekt na vytvorenie národnej informačnej infraštruktúry a jej celoslovenské používanie podnikovou sférou (2004). Cieľom prvého projektu je vybavenie 110 verejných profesionálnych knižníc (regionálnych s krajskou pôsobnosťou, regionálnych, mestských, obecných) výpočtovou technikou, čím sa vytvoria nové verejné prístupové body k internetu. Tým sa okrem iného zabezpečí prístup na internet pre širokú verejnosť, zvýši sa počítačová gramotnosť obyvateľstva, zlepšia sa podmienky pri zavádzaní eGovernmentu a prístup obyvateľov k nemu, zlepší sa prístup k digitálnemu obsahu a zabezpečí sa prístup občanov k informáciám, vzdelávaniu a na internetové stránky orgánov štátnej správy a samosprávy s možnosťou online komunikácie. Cieľom druhého projektu je zvýšiť konkurencieschopnosť priemyslu skvalitnením knižničných služieb, zlepšením priestorových podmienok každej vybranej univerzálnej a akademickej knižnice, zlepšením ich spolupráce pri vzájomnom poskytovaní informačných prameňov a služieb, podporou sprístupňovania online katalógov na internete, optimalizáciou medziknižničných služieb a zabezpečením odbornej konzultačnej činnosti tak, aby poskytovali odborný a kvalitný informačný servis, maximálny používateľský komfort, kvalitu, rýchlosť a relevantnosť informácií pre podnikateľov v regióne a tak nasmerovali Slovensko k znalostnej ekonomike. Ďalej sem môžeme zaradiť v minulosti úspešne zrealizované projekty: Dobudovanie tlačiarne SNK (2001), Informačné miesto Rady Európy a európskych informácií (2002), Informačné a kontaktné miesto Úradu priemyselného vlastníctva SR (2003) a sprístupňovanie slovenských a zahraničných patentových databáz. Projekty ochrany a sprístupnenia kultúrneho dedičstva sú zamerané na záchranu, stabilizáciu a konzerváciu tradičných nosičov informácií využívaním procesu mikrofilmovania a digitalizácie. SNK realizuje v rámci napĺňania Národného programu ochranného reformátovania dokumentov SR viaceré projekty: Národný program ochranného mikrofilmovania periodík v SR , Uchovávanie a sprístupňovanie dokumentov prostredníctvom hybridnej techniky , Digitálna knižnica a archív , Záchrana, archivácia a sprístupnenie zvukových záznamov vo fondoch SNK a Archivácia dát na fyzických médiách 10 . Na tomto mieste môžeme spomenúť digitalizačné projekty v rámci programu digitalizácie slovenského kultúrneho dedičstva Pamäť Slovenska 11 , ktorý má prirodzené väzby na program UNESCO Pamäť sveta 12 , a úspešný projekt vybudovania slovenského portálu zdigitalizovaného kultúrneho dedičstva Memoria Slovaca 13 . Treba poznamenať, že trend digitalizácie je v súčasnosti veľkým fenoménom v Európe aj vo svete. Digitálne knižnice boli vyhlásené za jednu z vlajkových lodí pod programom i2010: Digitálne knižnice 14 . V rámci 5. rámcového programu sa SNK prostredníctvom MK SR zapojila do projektu MINERVA – Ministerská sieť na zhodnocovanie digitalizačných činností 15 , ktorej cieľom je harmonizovať činnosti vykonávané pri digitalizácii kultúrneho a vedeckého obsahu, aby sa vytvorila dohodnutá spoločná európska platforma a presadzovali sa odporúčania a smernice týkajúce sa digitalizácie, metaúdajov, dlhodobej prístupnosti a uchovávania. Pod 6. rámcovým programom bolo vyčlenených na digitalizáciu už 36 miliónov eur 16 a Európska komisia má v pláne alokovať ešte viac prostriedkov v nadchádzajúcom 7. rámcovom programe. Dodatočné financovanie bude súčasťou programu generálneho direktoriátu Informačná spoločnosť, nazvaného eContent+ 17 . SNK venuje pozornosť všetkým spomenutým programom a pripravuje sa na možné zapojenie sa do nich. K stavebným projektom sa radia projekty zásadného zlepšenia priestorových podmienok SNK v zmysle rozsahu a kvality, podpory výstavby a rekonštrukcie SNK s orientáciou na zlepšenie knihovníckych služieb – projekty rekonštrukcie univerzálnej študovne “Zlatá niť” (2001), rekonštrukcie kinosály (2002), modernizácie výpočtového strediska (2002), opravy kultúrnej pamiatky Slovenského národného literárneho múzea (2003). Hoci množstvo projektov z predchádzajúcich štyroch skupín pripravuje a realizuje SNK v spolupráci s inými inštitúciami na národnej aj medzinárodnej úrovni, ide najmä o spoluprácu s orgánmi štátnej správy a knižnicami. Samostatnú skupinu pritom predstavuje spolupráca SNK s múzeami, archívmi a inými pamäťovými inštitúciami pri spracovávaní, ochrane a sprístupňovaní kultúrneho dedičstva s dôrazom na zavádzanie nových informačných technológií a kompatibilitu systémov s cieľom prezentovať výsledky spoločne. Jedným z takýchto projektov je spoločný projekt SNK, STU a SAV s názvom Kniha SK 18 . Cieľom tohto projektu je vytvorenie informačného systému pre používateľov z oblasti technológií záchrany a uchovávania tradičných nosičov kultúrneho a vedeckého dedičstva, ktorý slúži na rozvoj technológií ochrany a záchrany knižničných a archívnych dokumentov. Priebežne sa dopĺňa najmä pôvodnými prácami o technológiách, výskumnými správami, správami o pôvodných experimentoch, experimentálnych metódach, zariadeniach, procesoch, látkach, bezpečnosti atď. Dnes, päť rokov po vzniku SNK ako samostatnej právnickej osoby, nemožno pochybovať o tom, že SNK a slovenské knihovníctvo vôbec sa vďaka týmto projektom posunula značne dopredu. Medzi významné finančné zdroje v procese implementácie možných budúcich projektov môžeme zaradiť viaceré finančné zdroje a programy Európskej únie, najmä v súvislosti s nadchádzajúcim programovacím obdobím 2007 – 2013, v rámci ktorého bude SNK môcť čerpať nové prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ, najmä z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Na podporu niektorých jej vybraných aktivít môže tiež využiť programy spolupráce nového programu Culture 2007 19 , ktorý nadväzuje na súčasný program Culture 2000 20 , programy bilaterálnej spolupráce, najmä programy Holandského kráľovstva 21 a granty finančného mechanizmu EHP a Nórskeho kráľovstva 22 , granty rôznych slovenských a európskych inštitúcií a veľvyslanectiev, v oblasti výskumu už spomínané programy v rámci prebiehajúceho 6. rámcového programu 23 a nadchádzajúceho 7. rámcového programu 24 a program EUREKA 25 . SNK je na dobrej ceste premeniť sa na významnú inštitúciu európskeho významu. Aby naďalej mohla uskutočňovať svoje nové poslanie – napĺňať očakávania svojich používateľov, musí pokračovať v zásadných zmenách svojej činnosti a v pravidelnom rozširovaní svojich služieb s využívaním informačných a komunikačných technológií.
Poznámky:
|