Niektoré možnosti financovania knižníc

Hlavné články / Main Articles

Možnosti financovania činnosti knižníc SR zo štrukturálnych fondov v skrátenom programovacom období 2004 – 2006: operačný program Základná infraštruktúra, sektorový operačný program Priemysel a služby. Celkový rámec prípravy kohéznej politiky SR budúceho programovacieho obdobia 2007 – 2013. Operačné priority štrukturálnych fondov 2007 – 2013 v SR kľúčové pre rozvoj knižníc. Tipy na iné zahraničné a domáce možnosti financovania činnosti knižníc v SR.

V Slovenskej republike je temer 6 000 knižníc, z toho 2 956 školských, 38 akademických, 2 615 verejných, 12 vedeckých a 358 špeciálnych. Patria do pôsobnosti rôznych zriaďovateľov, z čoho sa odvíja aj ich financovanie. Obmedzené možnosti získavanie zdrojov v nedávnej minulosti sa negatívne odrážajú na vybavenosti drvivej väčšiny z nich, preto je aj pre knižnice čoraz dôležitejšie hľadať možnosti viaczdrojového financovania.

V zmysle zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť knihovníctva je Ministerstvo kultúry SR.

Štrukturálne fondy v rokoch 2004 – 2006

Vstupom do EÚ získala SR možnosť čerpať zdroje zo štrukturálnych fondov. Skrátené programovacie obdobie 2004 – 2006 je síce limitované svojou krátkosťou, neskúsenosťou účastníkov a nízkymi zdrojmi (1,2 mld. eur v bežných cenách zo zdrojov EÚ; spolu s národným spolufinancovaním z verejných aj súkromných zdrojov celkom temer 80 mld. Sk), určitý priestor však v ňom dostali aj knižnice.

Knižnice z celej SR okrem Bratislavského kraja sa mohli prostredníctvom svojich zriaďovateľov uchádzať o pomoc v rámci operačného programu Základná infraštruktúra:

Opatrenie 3.1 Lokálna infraštruktúra , podopatrenie 3.1.4 Kultúrna infraštruktúra zamerané hlavne na obnovu budov a priestorov.

Záujem bol od vyhlásenia výzvy 19. januára 2004 obrovský a zjavne prekračoval prídel prostriedkov (celkom 8,4 mil. eur, t. j. asi 330 mil. Sk). Riadiaci orgán – Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR – preto výzvu k 21. decembru 2004 pozastavil.

V troch kolách realizovaných v r. 2004 bolo zadaných 287 žiadostí v hodnote 3,3 mld. Sk. V prvom kole uspelo 19 projektov v objeme temer 170 mil. Sk; pomoc bola pridelená o. i. aj knižnici v Komárne, Spišskej knižnici v Spišskej Novej Vsi a Okresnej knižnici Bardejov. Vyhodnotenie druhého kola sa očakáva v novembri 2005, tretie kolo príde na rad v r. 2006. Do konca programovacieho obdobia už nie je reálne obnovenie výzvy na prijímanie žiadostí.

Opatrenie 3.2 Budovanie a rozvoj informačnej spoločnosti pre verejný sektor , blok A Poskytnutie lacného a bezpeč-
ného pripojenia na Internet v regiónoch
a blok B Použitie internetu na podporu regionálnej politiky a rozvoj regionálneho digitálneho obsahu.

Sem boli zahrnuté aj také aktivity, ako je umožnenie využívania najvhodnejšej telekomunikačnej infraštruktúry pre prístup na internet, vylepšenie interných počítačových sietí vo vybraných prípadoch vo verejnom sektore, zvýšenie počtu VPBI (verejných prístupových bodov k internetu). Medzi úspešné už vyhodnotené žiadosti patrí aj projekt knižníc Košického samosprávneho kraja, zahŕňajúci regionálnu knižnicu s krajskou pôsobnosťou Košice, regionálne knižnice Michalovce, Rožňava, Spišská Nová Ves, Trebišov a mestské knižnice Moldava nad Bodvou a Sobrance. V súčasnosti prebieha hodnotenie viac ako 140 žiadostí ďalšieho kola.

Do konca r. 2006 už s najväčšou pravdepodobnosťou nie je reálna ďalšia výzva na prijímanie žiadostí.

Opatrenie 3.2 Budovanie a rozvoj informačnej spoločnosti pre verejný sektor , blok E Národné projekty.

Jedným z nich je národný projekt MK SR Informatizácia knižníc, zameraný na verejné profesionálne knižnice. Zabezpečuje hardvérové vybavenie 110 týchto knižníc v celej SR, čo je základom pre vznik 760 VPBI. Medzi účastníkov projektu patrí 6 krajských, 21 regio-
nálnych, 45 mestských a 38 obecných knižníc. Z hľadiska regiónov je to 20 knižníc Prešovského samosprávneho kraja, 19 knižníc Žilinského samosprávneho kraja, 18 knižníc Nitrianskeho samosprávneho kraja, 17 knižníc Banskobystrického samosprávneho kraja, 13 knižníc Trenčianskeho samosprávneho kraja, 13 knižníc Košického samosprávneho kraja a 10 knižníc Trnavského samosprávneho kraja. Výsledok hodnotenia očakávame v novembri 2005. V prípade úspechu bude celú implementáciu projektu (vrátane verejného obstarávania a následnú udržateľnosť projektu počas ďalších piatich rokov po jeho ukončení) zabezpečovať Slovenská národná knižnica. Národný projekt považujeme za vysoko efektívny a vhodný nástroj pri zabezpečovaní informatizácie knižníc v SR. Do konca tohto programovacieho obdobia už nie je reálna nová výzva na podávanie žiadostí v tejto oblasti národných projektov.

Špecifická možnosť bola vytvorená v sektorovom operačnom programe Priemysel a služby. V rámci opatrenia 1.2 Podpora budovania a rekonštrukcie infraštruktúry sa počítalo tiež so zmodernizovaním vedeckých, akademických a špeciálnych knižníc, ako ich definuje zákon č. 183/2000 Z. z. Tieto knižnice ako verejný sektor sú informačným základom, na ktorý nadväzuje ďalší rozvoj vedy a výskumu, a tým sa zvyšuje konkurencieschopnosť priemyslu a služieb. Ide teda o špecifický, priamo v operačnom programe “objednaný” projekt knižníc, ktorého cieľom je poskytovanie špičkových informácií podnikateľskej sfére v oblasti rozvoja vedy a výskumu. Projekt 11 knižníc na vytvorenie národnej informačnej infraštruktúry a jej celoslovenské používanie podnikovou sférou bol vypracovaný v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR v gescii SNK. Účastníkmi projektu sú Ústredná knižnica SAV, Slovenská chemická knižnica pri FChPT STU Bratislava, Univerzitná knižnica Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Slovenská poľnohospodárska knižnica v Nitre, knižnica Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne, knižnica Žilinskej univerzity v Žiline, Slovenská lesnícka a drevárska knižnica pri TU vo Zvolene, Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, Prešove a Košiciach, SNK v Martine. Minister hospodárstva v júni 2005 oznámil, že nie je dostatok zdrojov, preto sa projekt zatiaľ zaraďuje do zásobníka. Naďalej sa intenzívne hľadajú možnosti realizácie projektu.

Bratislavský kraj má vďaka vysokej úrovni HDP na obyvateľa iné podmienky poskytovania pomoci ako ostatné Slovensko. Časť kraja – okresy Malacky, Pezinok, Senec, mestské časti hlavného mesta SR Bratislavy v okresoch Bratislava III. (Vajnory), Bratislava IV. (Záhorská Bystrica) a Bratislava V. (Čunovo, Jarovce, Rusovce) – môžu v rokoch 2004 – 2006 žiadať nenávratnú finančnú pomoc v rámci Jednotného programového dokumentu Bratislava cieľ 2, opatrenia č. 1.5 Obnova a rozvoj obcí a zachovanie kultúrneho dedičstva . Medzi oprávnenými aktivitami je aj zdokonalenie ponuky v službách a prístup k informačným technológiám (napr. internetové centrá vo verejných knižniciach). Medzi úspešné už vyhodnotené žiadosti patrí projekt Malokarpatskej knižnice v Pezinku. V súčasnom období prebieha hodnotenie ďalšieho kola žiadostí. Je reálny predpoklad, že do konca roka 2006 ešte bude vyhlásená výzva na predkladanie žiadostí.

Štrukturálne fondy – budúce programovacie obdobie (2007 – 2013)

V budúcom programovacom období 2007 – 2013 sa redukuje počet cieľov i nástrojov štrukturálnych fondov. Oblasť poľnohospodárstva a rozvoja vidieka už nebude ich súčasťou. Obidve oblasti spolu, t. j. štrukturálne fondy a rozvoj vidieka, tvoria náplň pojmu “kohézna politika”.

V rámci štrukturálnych fondov bude celá SR, okrem Bratislavského samosprávneho kraja (BSK), patriť do cieľa Konvergencia, BSK do cieľa Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť. Tretím cieľom je Európska teritoriálna spolupráca, čo je obdoba dnešného Interreg-u III. Z pohľadu EÚ je príprava obdobia 2007 – 2013 v časovom sklze: ešte stále nie je schválená finančná perspektíva, základná legislatíva (nariadenia) ani strategické pokyny spoločenstva (obsahové vymedzenie kohéznej politiky).

V ďalšom období 2007 – 2013 sa podľa predbežných úvah črtajú podstatne väčšie možnosti pre SR a v rámci nej aj pre kultúru. Odhaduje sa, že štrukturálne fondy v SR budú disponovať asi 10,3 mld. eur zo zdrojov EÚ (čo sa zvýši o národné spolufinancovanie z verejných i súkromných zdrojov).

Vláda SR svojimi uzneseniami č. 499/2005 a č. 583/2005 schválila strategický cieľ a priority kohéznej politiky SR pre budúce obdobie 2007 – 2013. Uznesením č. 832/2005 vymedzila obsah štrukturálnych fondov 2007 – 2013 v SR pre cieľ Konvergencia v podobe základného dokumentu, tzv. Národného strategického referenčného rámca. Výška zdrojov, ich rozdelenie medzi priority, systém riadenia a štruktúra programových dokumentov budú špecifikované až v ďalšej verzii dokumentu začiatkom roka 2006.

Osobitne zaujímavá pre knižnice v SR bude operačná priorita 2.2.2 Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií, ktorá je súčasťou špecifickej priority Rozvoj elektronických služieb, obsahu, zručností a infraštruktúry pre verejnú správu v rámci strategickej priority Inovácie, informatizácia, znalostná ekonomika. Cieľom je:

  • skvalitňovanie systémov získavania poznatkov: dokumentácia prejavov nehmotného kultúrneho dedičstva vrátane dokumentácie tradičných zručností; nákup informačných zdrojov (databáz, práv na zverejňovanie informácií a pod.),
  • zlepšenie systémov ochrany poznatkov – zbierok, informácií a ich nosičov,
  • skvalitňovanie spracovania získaných poznatkov,
  • digitalizácia poznatkov – zlepšovanie rozsahu a kapacity digitalizácie, dobudovanie digitalizačných pracovísk pamäťových a fondových inštitúcií a digitálneho obsahu na internet,
  • umiestňovanie a sprístupňovanie digitálneho obsahu pamäťovými a fondovými inštitúciami cez internet,
  • podpora ďalšieho spracovania a využitia dát a poznatkov pamäťových a fondových inštitúcií v praxi, pri výskume a pri tvorbe inovatívnych projektov, využitie poznatkov vo vyučovacom, vzdelávacom, plánovacom a rozhodovacom procese na školách, úradoch, ďalšími subjektmi a verejnosťou,
  • výskumné, dokumentačné a interpretačné centrá rómskej kultúry.

Operačná priorita je zameraná na pamäťové a fondové inštitúcie (archívy, knižnice, múzeá, galérie, pracoviská na ochranu pamiatkového fondu, špecializované odborné ústavy a pracoviská v oblasti kultúry a pod.), ktoré sa zaoberajú uchovávaním, ochranou a sprístup-
ňovaním poznatkov o kultúrnom dedičstve, umení a kultúre, jedinečných informácií a predmetov odbornej a laickej verejnosti. Výsledkom podporovaných aktivít a procesov má byť vysoká miera prepojenia a sprístupňovania dát a poznatkov uložených na rôznych nosičoch a vysoká možnosť aplikácie týchto poznatkov v oblasti výskumu, vývoja, inovácie, miestneho a regionálneho rozvoja i strategického plánovania na národnej úrovni. Uvažovaným prijímateľom pomoci je verejný sektor – pamäťové a fondové inštitúcie vrátane vysokých škôl a SAV, organizácie pre správu a ochranu autorských práv, ochranu duševného a priemyselného vlastníctva.

Priestor pre kultúru bude aj v operačnej priorite 2.2.1 Efektívna elektronizácia verejnej správy a rozvoj IK služieb, ktorej súčasťou je i rozvoj e-Culture. Táto priorita môže napomôcť rozvoj a sprístupnenie Registra kultúry.

Kultúrna infraštruktúra v budúcom období nebude samostatnou operačnou prioritou, ale bude integrálnou súčasťou priority 1.3.4 týkajúcej sa infraštruktúry (častí rozvoj miest – rozvoj obcí – revitalizácia a hospodárske využitie významných pamiatkových objektov na území) a priority 2.2.2 týkajúcej sa pamäťových a fondových inštitúcií.

Prehľad priorít cieľa Konvergencia, v ktorom uvádzame aj náš odhad systému riadenia štrukturálnych fondov 2007 – 2013 v SR, je v tabuľke Návrh sústavy priorít pre NSRR… na nasledujúcej strane .

Priority v rámci cieľa Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť, t. j. pre BSK, sú v čase prípravy tohto článku len v podobe návrhu. Kľúčové operačné priority financované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja pre kultúru sú podobné ako operačné priority už schválené pre celú SR. V porovnaní s rokmi 2004 – 2006 je prínosom uvažovaná oprávnenosť územia celého kraja vrátane všetkých častí mesta Bratislava. Handicapom je minimálny objem finančných prostriedkov, predbežne 100 mil. eur zo zdrojov EÚ (ktorý sa zvýši o národné spolufinancovanie).

Podobne ešte nie sú schválené priority pre cieľ Európska teritoriálna spolupráca, ktorá sa bude podobne ako Interreg III v tomto skrátenom období skladať z troch častí: cezhraničná, medziregionálna a medzinárodná spolupráca.

Viac informácií o štrukturálnych fondoch v SR je napr. na adresách: www.strukturalnefondy.sk,

www.build.gov.sk, www.economy.gov.sk, www.vlada.gov.sk  – časť Rokovania vlády, www.culture.gov.sk – časť Štrukturálne fondy.

Plán rozvoja vidieka na roky 2007 – 2013

Keďže poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka už nebudú súčasťou štrukturálnych fondov, budúce obdobie sa pripravuje samostatne ako Národný strategický plán rozvoja vidieka pod vedením MP SR. Osobitne zaujímavá pre kultúru bude os 3 – priorita obnova a rozvoj dedín, ktorá zatiaľ zahŕňa obce do 2 000 obyvateľov; obce nad 2 000 obyvateľov sú zahrnuté do štrukturálnych fondov. Nie je vylúčené, že samospráva sa v rámci rozvoja dedín bude svojimi projektmi uchádzať aj o obnovu infraštruktúry obecných knižníc.

Celkové zdroje budú podstatne nižšie ako v štrukturálnych fondoch, odhaduje sa asi 1 mld. eur zo zdrojov EÚ na celý Plán rozvoja vidieka na roky 2007 – 2013.

Ďalšie potenciálne zdroje financovania činnosti knižníc

Programy EÚ

Európsky hospodársky priestor

  • finančný mechanizmus Európskeho hospodárskeho priestoru a nórsky finančný mechanizmus
    www.eeagrants.sk; www.vlada.gov.sk, rokovania vlády – 27. októbra 2004, bod 4 ; 21. 9. 2005 – bod 21.

Slovenská republika

  • grantový systém MK SR – www.culture.gov.sk,
  • niektoré schválené programy či dokumenty vytvárajú predpoklady na získanie zdrojov:
  • – Stratégia konkurencieschopnosti SR do r. 2010 (Lisabonská stratégia pre SR) – www.vlada.gov.sk, rokovanie vlády – 16. februára 2005, bod 7,
    – Akčné plány k Stratégii konkurencieschopnosti SR do r. 2010 – www.vlada.gov.sk,  rokovania vlády – 13. júla 2005, bod 20,
    – Minerva – www.iminerva.sk (rozvojová časť Lisabonskej stratégie),
    – Národný program reforiem – www.vlada.gov.sk, rokovania vlády – 12. októbra 2005, bod 12,
    – Cestovná mapa zavádzania elektronických služieb verejnej správy – www.vlada.gov.sk, rokovania vlády – 19. októbra
    2005, bod 20.

Návrh sústavy priorít pre NSRR 2007 – 2013, cieľ Konvergencia (SR bez Bratislavského samosprávneho kraja)
(výber z Národného strategického referenčného rámca, 1. verzia, schváleného uznesením vlády SR č. 832/2005 dňa 19. 10. 2005)  

kormancik.jpg (195763 bytes)

Vysvetlivky:

  • k údajom v prvom stĺpci – Strategická priorita: RO – riadiaci orgán; SORO – sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom. Uvedené pravdepodobné RO / SORO sú len odhadom odboru štrukturálnych fondov a finančných nástrojov MK SR. Systém riadenia štrukturálnych fondov 2007 – 2013 bude riešený až v ďalšej verzii NSRR, ktorá bude predložená na rokovanie vlády SR;

  • k údajom v poslednom stĺpci – Fond: ERDF – Európsky fond regionálneho rozvoja; KF – Kohézny fond; ESF – Európsky sociálny fond.

Poznámka: Kultúrna infraštruktúra je integrálnou súčasťou príslušných častí operačnej priority 1.3.4 (obce – mestá – pamiatkové objekty) a operačnej priority 2.2.2 Rozvoj pamäťových. a fondových inštitúcií.
Odhad alokácií zahraničných finančných prostriedkov pre ciele ŠF 2007 – 2013 v SR (predbežné odhady, do schválenia finančnej perspektívy EÚ len orientačné):
Konvergencia (SR bez BSK) –- asi 10 miliárd eur
· Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť (BSK) – asi 100 mil. eur · Európska teritoriálna spolupráca – asi 171 mil. eur.

Zdieľať:
Obsah čísla