Hodnotenie webových sídiel nominovaných na cenu TOP WebLib 2005
Zo Slovenska|
Cieľom tohto príspevku je predstaviť čitateľom najčastejšie chyby, s ktorými sa porota súťaže Top WebLib 2005 (S. Makulová, M. Regec, A. Fojtu) stretla, predovšetkým z hľadiska informačnej architektúry, prístupnosti a použiteľnosti webu, ktoré vo svete dizajnu a tvorby webu neustále získavajú na väčšej dôležitosti a význame. Dnes sa stáva internet najžiadanejším médiom na vyhľadávanie a získavanie informácií zo všetkých oblastí spoločenského života. Je potešiteľné, že aj keď mnohí spočiatku chápali internet hlavne ako komerčný nástroj, čoraz viac prevažujú webové sídla zamerané na iné oblasti, ako napríklad médiá, vzdelávanie a kultúru. Úlohou webového sídla je poskytovať používateľom maximum dostupných informácií pokiaľ možno čo najprístupnejším, najzrozumiteľnejším a pútavým spôsobom. V teoretickej rovine to znie jasne a samozrejme, avšak prax je úplne iná. Ak používatelia nie sú schopní porozumieť webu, môžu sa cítiť zmätení. Pokiaľ návšteva určitého webu nesplní ich očakávanie, budú si to v lepšom prípade pamätať a na dané stránky sa už nikdy nevrátia, v tom horšom prípade nadobudnú presvedčenie, že nekvalitná webová stránka je obrazom samotnej inštitúcie. Cieľom tvorcov a autorov webu by malo byť webové sídlo, ktoré umožňuje prístup ku všetkým dôležitým informáciám pri rešpektovaní pravidiel prístupnosti, použiteľnosti webu a informačnej architektúry. Informačná architektúra Nie je to tak dávno, čo svetlo sveta uzrela nová disciplína – informačná architektúra, ktorá sa zaoberá mnohými problémami súvisiacimi s organizáciou a usporiadaním obsahu v internete. Informačná architektúra stavia svoje základy na štyroch pilieroch: metadáta a klasifikácia, navigácia, vyhľadávanie a dizajn. Aj z tohto pohľadu boli hodnotené nominované webové sídla knižníc (Makulová, 2002). Pri vytváraní webového sídla podľa informačnej architektúry by dizajnéri mali dbať napríklad na to, či používatelia dokážu nájsť požadované informácie do maximálne troch kliknutí myšou na odkazy (links), či sú informácie koherentne prezentované alebo či existuje dostatočná navigácia v prípade používateľovho prístupu na stránku z inej než úvodnej stránky (napríklad prostredníctvom vyhľadávacieho nástroja). Hodnotenie knižníc z hľadiska informačnej architektúry V prípade prvého piliera informačnej architektúry, pod ktorý patria metadáta a klasifikácia, je viac ako prekvapujúce, že knižnice (s výnimkou niekoľkých vedeckých a verejných knižníc) nevyužívajú žiadne metadáta (teda nielen automaticky generované), ktoré v kľúčových slovách opisujú účel a obsah webovej stránky. Veď práve v tomto by mali byť knižnice “ako doma”. Navigáciu v našom hodnotení reprezentovala predovšetkým mapa sídla (z anglického slovného spojenia site map), niekedy označovaná aj ako mapa stránok, prípadne mapa serveru. Ide v podstate a súhrnné prezentovanie obsahu, najčastejšie pomocou stromovej štruktúry. Mapu stránok sme však na väčšine webových sídiel knižníc hľadali len márne. Odhliadnuc od online katalógov (kópií fyzických katalógov knižničných fondov), väčšina súťažiacich knižníc neposkytovala na svojich stránkach žiaden nástroj na vyhľadávanie. Ten by mal byť dostupný už z úvodnej (domovskej) stránky a mal by byť dostatočne (graficky) viditeľný a jednoduchý. Dizajn ako štvrtý pilier informačnej architektúry úzko súvisí s použiteľnosťou a prístupnosťou webu, na čo som z môjho pohľadu pri hodnotení webových sídiel porotou kládla najväčší dôraz. Prístupnosť a použiteľnosť webu Termín prístupnosť webu (web accessibility) býva niekedy významovo zamieňaný za použiteľnosť webu (web usability) a dostupnosť webu (web availability). Hoci v bežnom jazyku ich považujeme za slová podobného významu, v oblasti dizajnu webu máme pod prístupnosťou webu na mysli predovšetkým logický prístup (vhodné podmienky na spracovanie informácií v mysli človeka), na rozdiel od fyzického prístupu (dostupnosti), teda napríklad pripojenia na internet. Treba mať však na zreteli, že prístupnosť webu je neoddeliteľnou súčasťou použiteľnosti webu. Neexistujú medzi nimi pevne stanovené hranice a ohraničenie. Neplatí však, že každá prístupná stránka je nutne aj použiteľná, a naopak (Fojtu, 2005, s. 11). Hodnotenie knižníc z hľadiska prístupnosti webu Na testovanie a hodnotenie webových sídiel boli použité ako validačné nástroje priamo podporujúce prístupnosť, tak i tie, ktoré ju podporujú nepriamo. Do prvej spomenutej kategórie môžeme zaradiť aDesigner (http://www.alphaworks.ibm.com/tech/adesigner/) – validátor a simulátor zrakového znevýhodnenia od americkej spoločnosti IBM. Jeho hodnotením úspešne prešlo len niekoľko knižníc. Druhú skupinu validátorov v našom hodnotení reprezentoval validátor zdrojového kódu, kaskádových štýlov a toolbar AIS WEB Accessibility Toolbar 1.0 (http://www.nils.org.au/ais/web/resources/toolbar), ktorý predstavuje kompilát online služieb. Automatické validačné nástroje však dokážu identifikovať len časť bariér prístupnosti webu, preto dodatočná manuálna kontrola bola nevyhnutná. To platí i pre použiteľnosť webu, ktorá bola hodnotená podľa kritérií stanovených vopred na základe skúseností. Spomenúť možno také kritériá, ako napríklad rozvrhnutie obsahu na webovom sídle (obzvlášť na úvodnej stránke), relevantnosť samotného zverejneného obsahu, šírka a dĺžka stránky (z dôvodu využívania posúvnikov (scrolling bars)) či vhodnosť URL (Uniform Resource Locator) adresy a pod. K jedným z najdôležitejších kritérií prístupnosti patrili, okrem alternatívnych textov k netextovým objektom (obrázkom, grafom, mapám ap.), predpisy určujúce veľkosť písma v relatívnych jednotkách. S prechodom niektorých knižníc na správu webových sídiel prostredníctvom redakčných systémov (content management systems) možno v tejto oblasti zaznamenať istý pokrok. Stále však jestvujú knižnice, ktoré nedostatočne alebo vôbec nepomenúvavajú obrazový materiál a písmo zobrazujú vo fixnej forme, takže sa s ním nedá ďalej pracovať (napríklad samotné logo s názvom knižnice v obrázkovej podobe). Čo sa týka použitých farieb a farebného kontrastu popredia a pozadia stránok, musím s ľútosťou skonštatovať, že ani jedna webová knižnica sa nedokázala s touto problematikou dostatočne vysporiadať. Hoci možno vidieť určitý pokrok v dizajne webových sídiel knižníc, ešte stále sa stretávame na stránkach so značne ťažkopádnou a neprístupnou technológiou rámcov (frames). Nahradiť by sme ju mohli pomocou kaskádových štýlov, čím dosiahneme oddelenie prezentácie od štruktúry a zároveň čistejší zdrojový kód. Kaskádové štýly umožňujú dokonalú kontrolu nad zarovnávaním, medzerami a umiestnením textu v dokumente, týmto sa dá vyhnúť zneužívaniu prvkov, resp. tagov na prezentačné efekty. Zdrojový kód na účely súťaže, skontrolovaný validatórom “HTML Validation Service” z dielne World Wide Web konzorcia (W3C), mal zodpovedať niektorej z finálnych verzií značkovacieho jazyka HTML, XHTML či XML. To znamená, že syntax a značky mali spĺňať medzinárodne uznávanú špecifikáciu, napríklad HTML 4.01 Transitional (prostredníctvom prvku DOCTYPE). Nesmieme zabúdať, že sémantické informácie z bezchybného zdrojového kódu môžu byť správne interpretované rôznymi výstupnými zariadeniami (o. i. hlasový prehliadač, čítačka obrazovky). Tým je zabezpečená prístupnosť webových stránok pre široké spektrum (aj znevýhodnených) používateľov. Nemenej podstatná v súvislosti so zdrojovým kódom je aj aplikácia potláčaných prvkov, ich používaniu by sa tvorcovia webu mali vyhýbať. Boli totiž už prekonané novými (prístupnejšími) prvkami, resp. tagmi. Toto spomínam kvôli dosť často vyskytujúcemu sa prvku bold. Na niektorých sídlach sme sa stretli aj so spúšťačmi akcií (event handlers) a programovými objektmi majúcimi formu takých atribútov ako onmouseover, onfocus, onclick, onkeypress a onchange. Tie je potrebné vytvárať tak, aby neboli závislé len od jedného typu vstupného zariadenia. V opačnom prípade totiž môžu byť bariérou pre motoricky a kognitívne znevýhodnených používateľov, ako aj pre používateľov staršej generácie. I keď PDF dokumenty samy osebe nepatria medzi ťažiskové oblasti prístupnosti webu, nie je možné opomínať ich správne publikovanie na webe. Napríklad v prípade informácií o otváracích hodinách knižnice je irelevantné vytvárať samostatný dokument, pretože týmto sa riziko neprístupnosti podstatne zvyšuje (napríklad pri súboroch Microsoft OfficeWord s príponou .doc), tieto sú aj náročnejšie na pamäť pri prenose počítačovou sieťou. Kladne som hodnotila fakt, že ani jedna knižnica nepoužila pop-up (vyskakovacie) okná na prezentovanie dôležitých informácií. Záver Najčastejšie chyby z oblasti prístupnosti, použiteľnosti a informačnej architektúry, s ktorými sme sa ako porota pri hodnotení nominovaných knižníc stretli, boli chýbajúce alternatívne texty pre netextové objekty, nedostatočný farebný kontrast popredia a pozadia stránky, fixná veľkosť použitého písma, nedostatočne využitý priestor, t. j. rozvrhnutie obsahu na stránke (buď príliš mnoho, alebo príliš málo informácií), nevalidný zdrojový kód a využívanie zastaranej technológie rámcov. Väčšinu týchto problémov by však hravo vyriešil redakčný systém na riadenie a správu webových sídiel.
Zoznam bibiografických odkazov FOJTU, A. 2005. Analýza súčasného stavu a perspektívy riešenia v oblasti iniciatívy prístupnosti webových sídiel. [Diplomová práca]. Bratislava : Filozofická faktulta Univerzity Komenského, 2005. 70 s. |