Web náš každodenný… (očami knihovníka a používateľa verejnej knižnice)

Hlavné články / Main Articles

Začiatok nášho milénia je poznačený novými informačnými technológiami a hlavne rozvíjajúcim sa internetom. Čoraz viac údajov je prístupných v digitálnej podobe a knižnice, pokiaľ chcú plniť svoje informačné i vzdelávacie poslanie, musia reagovať na túto skutočnosť a poskytovať svojim používateľom relevantné informačné zdroje bez ohľadu na ich formu. Zámerom tohto príspevku je poukázať na možnosti, výhody a dosahy rozšírenia internetu a webu v živote knižníc.V druhej časti príspevku prezentujeme vývoj a tvorbu dvoch kvalitatívne odlišných webových stránok Mestskej knižnice v Bratislave z aspektu významového i technologického.

Ako, kde a kedy sa to všetko začalo…

Veľmi stručne nazrieme do histórie. Písal sa rok 1969. Americká agentúra ARPA poverením Ministerstva obrany USA buduje a vytvára prvú počítačovú sieť ARPANET. Úspešný projekt na báze prepojenia štyroch univerzít dokázal význam počítačových sietí. Obdobie medzi rokmi 1983 – 1992 znamenalo rozvojovú etapu v dejinách internetu najmä na pôde amerických vedeckých a akademických pracovísk. Komercionalizácia internetu nastala až po roku 1991 prijatím zákona High Performance Computing Act. 90. roky minulého storočia sú charakteristické prudkým nárastom internetu vo všetkých sférach života, najmä v komerčnom prostredí. Zaslúžila sa o to nová technológia a nástroj na vyhľadávanie a navigovanie v internete – World Wide Web.

Služba World Wide Web (WWW)

Myšlienka webu vznikla vo výskumných laboratóriách CERN vo Švajčiarsku v roku 1990, keď programátori vytvorili technickú infraštruktúru na využívanie informácií na rôznych počítačoch (jazyk HTML, súbor pravidiel HTTP a štandard URL). Podiel na uplatnení a rozšírení WWW majú aj americkí vedci vyvinutím programu NCSA Mosaic, ktorý umožnil prehliadanie dokumentov.

World Wide Web (W3 alebo WWW) môžeme definovať ako distribuovaný multimediálny hypertextový systém.1 WWW je dnes najznámejšia a najpoužívanejšia služba internetu, ktorá jednoduchým spôsobom sprístupňuje bohatstvo internetu. Princíp webu spočíva v type klientskeho programu na strane používateľa, nazývaný tzv. prehliadač (v angličtine browser). Vynikajúcou vlastnosťou webu je princíp hypertextu, keď jednotlivé stránky sú prepojené pomocou odkazov (linky, hyperlinky), ktoré môžu smerovať na ktorékoľvek miesto na internete. Web ako multimédium ponúka používateľovi informácie v podobe textu, obrázkov, zvuku či videozáznamu. Informácie webu majú na internete svoju jednoznačnú adresu, vyjadrenú prostredníctvom URL (Uniform Resource Locator – jednotný lokalizátor zdroja).

Web ako multimediálne prostredie si našlo cestu do všetkých oblastí dnešnej spoločnosti, preniklo i do sveta reklamy, obchodu a zábavy. Rozvoj globálnej informačnej siete ovplyvňuje informatizáciu spoločnosti. Pre knižnice ako informačné inštitúcie vznikajú nové úlohy v súvislosti s digitálnym obsahom na internete v oblasti poskytovania služieb a zabezpečovania informačných potrieb vzdelávania, vedy, výskumu, relaxácie i podpory podnikania. V novom miléniu sa mení a bude meniť podstata klasickej “kamennej” knižnice na knižnicu digitálnu s cieľom zabezpečiť používateľovi(zákazníkovi) interaktívny prístup k integrovaným multimédiám. Toto nové poslanie knižníc je založené na ich vzájomnej kooperácii na národnej i medzinárodnej úrovni.

Web na Slovensku a internetizácia knižníc

Na konci roku 1990 sa internet dostal i do Československa. V 90. rokoch sa rozšíril najskôr na akademickú pôdu a výskumné pracoviská. Postupne sa globálne elektronické informácie na internete dostali k širokým vrstvám používateľov a inštitúciám rôzneho druhu vrátane knižníc.

Stav a kvalita internetizácie knižníc na Slovensku je značne diferencovaná. Aj keď v posledných rokoch výrazne stúpol počet knižníc s verejne prístupnými internetovými miestami, stále existujú knižnice bez pripojenia na internet. Praktická realizácia krokov na podporu informatizácie knižníc (Stratégia rozvoja slovenského knihovníctva do roku 2006, Program elektonizácie knižníc, uznesenie vlády č. 310/2001) zatiaľ nie je dostatočná. Na to, aby všetky verejné knižnice mohli poskytovať integrované služby s prístupom k informačným zdrojom umiestneným kdekoľvek na svete, je potrebné doriešiť ich pripojenie na internet s dostatočnou kapacitou prenosových liniek.

V knižniciach s vyriešenou internetizácou sa stalo využívanie WWW technológie každodennou pracovnou rutinou. Knižniční a informační pracovníci pri svojej práci využívajú možnosti vyhľadávania informácií na internete a umožňujú prístup svojim používateľom k vonkajším informačným zdrojom a na druhej strane propagujú svoju činnosť prostredníctvom vlastných webových prezentácií.

Využívanie webu z pohľadu knižničného pracovníka

Pri písaní týchto riadkov sme si položili otázku, ako ovplyvnil internet a webové stránky prácu v knižnici? Koľko času trávime pri surfovaní a vyhľadávaní potrebných informácií pre svoju činnosť a pre našich používateľov? Vrátili by sme sa do obdobia bez počítačov, internetu a moderných technológií? Bez hlbšieho zamyslenia máme jednoznačnúodpoveď – nie!

Webové stránky nás denne sprevádzajú v činnosti všetkých knižničných procesov (od akvizície, služieb až po riadenie a marketing).

Akvizícia a budovanie fondov

Jadrom každej knižnice sú jej knižničné fondy. V súčasnom technickom pokroku a digitalizácii informačného obsahu na internete ponúkajú knižnice používateľom okrem tradičných tlačených materiálov aj elektronické médiá a prístup k externým informačným zdrojom. Postup pri získavaní informačných zdrojov je takýto:

  • informácia o informačnom zdroji, ktorý potrebujeme získať,
  • objednávka,
  • dodanie informačného zdroja s faktúrou,
  • uskutočnenie platby.

Všetky tieto kroky môže pracovník knižnice realizovať klasicky (prostredníctvom kníhkupectiev, klasickým výberom z tlačených edičných plánov, realizáciou tradičnej písomnej objednávky a platbou prostredníctvom banky), vo väčšine prípadov i elektronicky cez internet.

Proces výberu a zakúpenia dokumentu uľahčuje jeho fyzické prehliadnutie a prelistovanie, a tak klasický spôsob akvizície v podmienkach verejných knižníc stále prevláda. S internetizáciou knižníc a získavaním elektronických zdrojov nastupuje nákup aj cez web. Webové prostredie sa javí ako vhodná forma doplňovania informačných zdrojov, ktoré nie sú k dispozícii v kníhkupectvách v mieste sídla alebo krajiny, respektíve ponuka informačných zdrojova plnotextových databáz je možná len prostredníctvom webu. Dnešný internet ponúka veľké množstvo virtuálnych kníhkupectiev a vydavateľstiev tlačených dokumentov i producentov elektronických kníh a databáz z celého sveta i zoSlovenska. Pracovník knižnice má k dispozícii ihneď informáciu o ponúkanej produkcii, o cenách informačných zdrojov, má možnosť rýchlych doplňujúcich elektronických otázok, možnosť objednania i realizácie platby priamo zo svojho počítača. Prostredníctvom webu a surfovania po internete je v mnohých prípadoch získanie potrebných informačných zdrojov pravdepodobnejšie ako prostredníctvom tradičného obchodu (“kamenné” kníhkupectvá a vydavateľské katalógy majú svoje obmedzenia). Dobre plánovaná a realizovaná akvizícia v knižniciach spočíva v spojení vyhľadávania, výberu a získavania informačných zdrojov klasickým aj elektronickým spôsobom.

Web – nástroj vo výpožičných a informačných službách knižníc

V tejto časti príspevku sa zameriame na možnosti služieb využívaných prostredníctvom webového prostredia knižničnými pracovníkmi (služby MVS, konzultačné, poradenské a rešeršné služby), ako aj používateľmi knižníc. Knižnica preberá na seba úlohu vstupnej brány do sveta informácií. Úlohou knižničného pracovníka je nasmerovať používateľa k presnému informačnému zdroju, ktorý uspokojí jeho požiadavky, či už ide o tradičný alebo digitalizovaný zdroj.

Na prvom mieste uvádzame najrozšírenejšiu službu knižníc na internete – online katalógy. Používatelia i knižniční pracovníci majú možnosť prehľadávať katalógy jednotlivých knižníc, získať informácie o dostupnosti dokumentov, rezervovať, objednať si ich cez internet, respektíve získať prostredníctvom MVS alebo systému document delivery. Výhodou je, že prístup k týmto službám môžu mať používatelia priamo zo svojho pracoviska, školy, domáceho prostredia. Národná bibliografia a súborné katalógy na webe predstavujú ďalšie dôležité vyhľadávacie nástroje pre používateľov i knižnično-informačných pracovníkov. Preberaním záznamov z týchto sekundárnych prameňov prostredníctvom komunikačného protokolu Z39.50 šetríme čas a odstraňujeme duplicitu v katalogizácii knižnice. Vo sfére informačných služieb stále významnejšiu úlohu preberajú informačné brány a portály, z ktorých je zabezpečenýj ednotný prístup k prehliadaniu viacerých elektronických katalógov, prípadne aj k abstraktovým i plnotextovým databázam rôznych kooperujúcich knižníc a inštitúcií. Umožňujú interaktívne vyhľadávanie podľa rôznych kritérií a skracujú čas nájdenia potrebných relevantných zdrojov.

Pripojením na internet sa pracovníkom knižníc a ich používateľom otvorili možnosti prístupu k elektronickým databázam, či už voľne prístupným alebo plateným. Môže ísť o bibliografické databázy, s abstraktom i bez abstraktu (súpisy literatúry zamerané na určitý odbor, tematiku, špecializáciu), alebo o faktografické databázy s konkrétnymi údajmi. Najvyhľadávanejšie sú plnotextové databázy, ktoré obsahujú úplný text primárnych dokumentov (databázy časopisov, zákonov, elektronických kníh, encyklopédií, príručiek, výkladových slovníkov z rôznych vedných disciplín a i.). Svetové trendy v oblasti digitalizácie odborných informácií naznačujú výraznejšiu orientáciu knižníc na elektronické informačné zdroje a databázy. Pri získavaní ich licencovaného prístupu bude potrebná väčšia kooperácia slovenských knižníc na odbornej, regionálnej i národnej úrovni.

Najvýraznejší dosah a využívanie internetu a webu v knižniciach vidíme v poskytovaní internetových služieb pre verejnosť. Zriadením verejných internetových prístupových miest sú všetkým občanom garantované rovnaké podmienky prístupu k informačným zdrojom a sieťam na internete. Knižnice postupne preberajú funkciu informačnej a komunikačnej infraštruktúry pre verejný sektor. Používateľské zázemie, využívajúce internetové služby a digitálny obsah webu, je rôznorodé. Deti školopovinného veku využívajú prístup na internet na hranie a zábavu, vyhľadávanie stránok populárnych osobností zo sveta hudby, umenia a športu, študenti a mládež viac na študijné účely a používatelia z radov dospelých na vyhľadávanie pracovných príležitostí, spravodajských, obchodných informácií a informácií z verejného sektora a kultúry.

Internet vo sfére riadenia a marketingu knižníc

Efektívne riadenie knižnice vyžaduje tím skúsených, flexibilných a odborne vzdelaných vedúcich pracovníkov. Vo svete nových technológií pribudla i podmienka ovládania počítačovej gramotnosti a práce s internetom. Okrem bežných riadiacich metód, klasických pracovných postupov i operatívnych riešení sa v procese riadenia využíva aj elektronická komunikácia. Komunikácia prostredníctvom elektronickej pošty sa zaužívala v styku so zriaďovateľmi, partnermi, spolupracovníkmi a používateľmi knižnice. Šetrí čas a urýchľuje proces rozhodovania.

V práci riadiaceho pracovníka našiel web široké informačné uplatnenie. Vedieť a byť “in” dnes znamená sledovať spravodajstvo a odbornú tlač, legislatívu, poznať konkurenčné prostredie, činnosť a aktivity partnerských a spolupracujúcich knižníc a inštitúcií. Základ všetkých potrebných informácií riadiacim pracovníkom v knižniciach poskytne knihovnícky portál InfoLib. Pomocníkmi vyhľadávania akýchkoľvek údajov vo webovom prostredí sú prieskumové nástroje (najmä google.com, google.sk) a predmetové adresáre a zoznamy.

K dôležitým technikám marketingu a propagácie knižnice patrí aj webová prezentácia knižnice. Webové stránky sa stali vynikajúcim nástrojom elektronickej prezentácie činnosti knižníc, sú schopné poskytovať používateľom aktuálne informácie a služby v reálnom čase.

Webové stránky verejných knižníc na Slovensku

Vývoj webových stránok verejných knižníc na Slovensku nepostupoval tak dynamicky ako v komerčných firmách. Podľa štatistických údajov zo SNK2 v roku 2004 malo vlastnú webovú stránku len 45 z celkového počtu 2 677 verejných knižníc, z toho 37 webových prezentácií mali regionálne a mestské knižnice. Hoci predpokladáme, že uvedené číslo sa do dnešných dní zvýšilo, tento údaj poukazuje na neuspokojivý stav internetizácie knižníc, nedostatok finančných prostriedkov na moderné technológie i slabú marketingovú stratégiu vedúcich pracovníkov.

Aká je situácia v hlavnom meste Bratislave? Zo šiestich mestských knižníc s právnou subjektivitou majú štyri knižnice vlastnú webovú prezentáciu a jedna knižnica informuje o svojej činnosti prostredníctvom stránky príslušného mestského úradu. S profesijnou a komunitnou hrdosťou sme prijali fakt, že webová stránka Staromestskej knižnice v roku 2005 získala Cenu Prezidenta združenia Slovak Prix Multimedia za inovatívny prístup a dodržiavanie štandardov.

Problematika webových prezentácií knižníc na Slovensku vo zvýšenej miere rezonuje v knihovníckej komunite a na stránkach odbornej tlače po roku 2004, keď bol vyhlásený 1. ročník súťaže o najlepšie domáce knižničné webové sídlo “TOP WebLib 2004”. Zhodnotenie webových stránok poukázalo na ich rozdielnu kvalitu z hľadiska navigácie, vyhľadateľnosti, obsahu i aktuálnosti. Súťaž podnietila väčšiu diskusiu ohľadom tvorby webových stránok, potreby a dôležitosti dodržiavania štandardov World Wide Web konzorcia (W3C). V závere roka 2005 bol k tejto tematike usporiadaný aj odborný seminár pre pracovníkov knižníc, ktorý sa stretol s veľkým záujmom. Prednášky odborníkov zmenili u poslucháčov filozofiu pohľadu na webovú prezentáciu. Názory, že na vytvorenie stránky postačuje zvládnutie jazyka HTML, sú už zastarané a neopodstatnené. Tvorba kvalitného webového sídla je tvorivá záležitosť a vyžaduje tímovú spoluprácu odborníkov viacerých disciplín. Dizajn webových stránok má rešpektovať štandardy W3C i používateľské určenie, faktory jednoduchej a efektívnej navigácie, prístupnosti, a vyhľadateľnosti. Dôležitá je obsahová koncepcia, profesionálny vzhľad, transparentnosť, aktuálnosť a viacjazyčnosť poskytovaných informácií. Rýchly prienik na trh a uplatnenie v praxi dnes zaznamenávajú redakčné systémy, ktoré uľahčujú tvorbu a priebežnú aktualizáciu webových stránok.

Webové prezentácie Mestskej knižnice v Bratislave

S vybudovaním lokálnej siete a pripojením na internet (september 2004) boli vytvorené podmienky na propagáciu služieb a sprístupnenie informácií o činnosti i aktivitách knižnice na webe. Po Knižnici Ružinov a Knižnici Nové Mesto sa Mestská knižnica stala treťou verejnou knižnicou v Bratislave, ktorá sprístupnila svoje webové sídlo v decembri roku 2004.

Dizajn prvej webovej stránky

V koncepcii a tvorbe stránky sme kládli dôraz na obsahový aspekt i na grafický dizajn. Z hľadiska obsahu bola stránka dostatočná. Tvorilo ju 22 podstránok, ktoré obsiahli všetky dôležité oblasti života knižnice. Nechýbala tu stručná história, informácie o jej pracoviskách, o poskytovaných službách, výpožičnom čase, podujatiach a tiež odkaz na online katalóg, cenník, kontaktné údaje, oznamy a iné údaje.

mestska1.jpg (76413 bytes)

Stránky boli navrhnuté a postavené na tabuľkovom princípe. Existovali dva druhy podstránok. Prvým bola stránka s telom v jednom celku a druhá s telom predeleným na dve časti v pomere 2 : 1. Ľavá strana obsahovala textovú časť a na pravej strane bol umiestnený ilustračný obrázok alebo fotografia z pracoviska s krátkou informáciou. Hlavná navigácia bola situovaná na hornej horizontálnej lište pod ilustračným obrázkom a logom. Na lište sa nachádzalo osem položiek ponukového menu. V priebehu ďalšieho vývoja a dopĺňania nového obsahu v prezentácii sa umiestnenie stalo nedostatočným. Keďže horizontálne menu nebolo vysúvacie ani inak expanzné, po kliknutí na ďalšiu stránku sa musel nevyhnutne zmeniť aj obsah lišty. Tento spôsob navigácie nebol pre používateľov jednoznačný a neexistovala navigačná cesta, ktorá by pomáhala pri orientácii.

Stránky mali svoju pevnú šírku i výšku. Obsah niektorých podstránok narážal na obmedzený priestor pevnej výšky,t akže musel byť rolovateľný v pevnom ráme stránky. Nevýhodou takéhoto riešenia je, že vnorené okno (IFRAME) dedí niektoré problémy stránok vytváraných v rámcoch a nie je podporovaný niektorými staršími prehliadačmi.

Chýbali niektoré základné prvky, ktoré by stránky mali obsahovať, čo sa v plnej miere prejavilo po určitom čase ich ostrej prevádzky. Štruktúra hlavného menu nevyhovovala z hľadiska funkčnosti a prehľadnosti. Prvok vnoreného okna nebol podporovaný všetkými prehliadačmi a navyše jeho zobrazenie je v niektorých prehliadačoch voliteľné, takže aj keď ho prehliadač podporoval, obsah stránky sa nemusel načítať. Na úvodnej stránke chýbal priestor pre stručné uvedenie novinky alebo organizovaného podujatia.

Z formálneho aspektu nebolo webové sídlo v prvej fáze formátované kaskádovým štýlom, čo do značnej miery komplikovalo editovanie stránok. Po sprístupnení webovej prezentácie na internete knižnica riešila otázku zodpovednosti za aktualizáciu stránok. Určený pracovník absolvoval školenie v základoch vytvárania stránok v jazyku HTML a v ďalšej fáze bol poverený stránky prerobiť do kaskádových štýlov a starať sa o ich editovanie.

Prvá prezentácia Mestskej knižnice na webe mala i ďalšie nedostatky. Z hľadiska kódovania stránky neboli validné, obsahovali niekoľko chýb, niektoré obrázky neboli popísané. Chýbala na nich navigačná cesta, mapa stránok, inojazyčná verzia a fotogaléria. Prax a zmienené nedostatky si vyžiadali zmenu a vytvorenie kvalitatívne vyššej úrovne webovej stránky.

Nová webová stránka sprístupnená v roku 2006

Ku tvorbe a vývoju novej stránky (www.mestskakniznica.sk) sme pristúpili zodpovednejšie, s cieľom dodržiavať štandardizáciu, so zámerom rozšíriť a skvalitniť obsahovú štruktúru i optimalizáciu grafiky. Prezentáciu sme zamerali predovšetkým na potreby používateľa, ale na stránkach sa nachádzajú aj informácie pre knihovníkov a informačných pracovníkov.

Aktuálne stránky sú obsahovo bohatšie a tvorí ich vyše 40 podstránok. Zmenilo sa ponukové menu, do štruktúry pribudli Oznamy a Podujatia na úvodnej stránke vo forme stručného avíza a podrobne na samostatných podstránkach, rozšírili sa sekcie O knižnici a Služby, pribudla Fotogaléria a samostatná kapitola Verejné knižnice v Bratislave. Stránky sú doplnené o dokumenty knižnice (zriaďovacia listina, správy o činnosti, zásady používania internetu a i.).

mestska2.jpg (71246 bytes)

Základné informácie o knižnici sú aj v anglickom jazyku. Pod hornou lištou, ktorá obsahuje názov a logo knižnice, sa nachádza horizontálna pomocná navigácia, ktorá obsahuje odkazy na textovú verziu, otázky a pripomienky, mapu stránok, vyhľadávanie na stránke a na kontaktné údaje.

Hlavná navigácia je umiestnená v ľavej časti. Jednotlivé položky sú uložené pod sebou a navigácia má dve úrovne. Prechod po jednotlivých položkách je viditeľný aj zmenou farby pozadia. Orientáciu napomáha aj navigačná cesta, ktorejj ednotlivé kroky sú klikateľné.

Stránky sú formátované v kaskádových štýloch a ich jednotlivé časti nie sú vytvorené v tabuľkách, ale v “divoch”. Majú pevnú šírku a variabilnú výšku. Sú ladené v troch farbách. Horná lišta, menu a odkazy sú fialové. Nadpisy a vybraté položky menu sú červené a text je tmavosivý. Sídlo je tvorené z dvoch typov podstránok. Úvodná stránka jet rojstĺpcová, vľavo je hlavné menu, v strede je telo a vpravo je priestor pre novinky a kalendár podujatí. Druhý typ je dvojstĺpcový. Na ľavej strane je menu a zvyšok šírky tvorí telo stránky. V päte každej podstránky sú pôvodcovské údaje a odkaz na informácie o prístupnosti. Stránky majú hlavne informačnú hodnotu. Obrázky sú umiestnené vo fotogalérii, majú formu náhľadov s možnosťou zväčšenia.

Nová štruktúra umožnila stránky zdynamizovať pravidelnou aktualizáciou. Živou časťou sú najmä sekcie Podujatia a Oznamy na úvodnej stránke vo forme krátkych avíz s možnosťou odkazu na podrobné informácie. Podrobné údaje o jednotlivých akciách sa nachádzajú na podstránke Aktuálne podujatia, z tejto časti sa po ukončení aktuálnosti presunú do zoznamu zrealizovaných podujatí. K týmto informáciám sa pridáva odkaz na pozvánku alebo obrazovú fotodokumentáciu. Dynamické stránky tvoria priestor na uplatnenie redakčného systému, pomocou ktorého bude v blízkej budúcnosti sídlo aktualizované.

Z hľadiska funkčnosti sú stránky obohatené o viaceré prvky. Mestská knižnica pripravila textovú verziu najmä pre vyznávačov novej technológie PDA a mobilného internetu, ale zároveň dokonale zabezpečuje zobrazovanie stránok pre používateľov textových a hlasových prehliadačov. Novinkou, ktorá má punc exkluzivity, je možnosť vyhľadávať dokumenty v online katalógu knižnice priamo z úvodnej stránky. Slúži na rýchlu informáciu o dostupnosti dokumentu v knižnici. Prieskum je možné uskutočniť na základe troch základných kritérií: autor, názov a kľúčové slovo. Možnosť priameho kontaktu s knižnicou ponúka aj podstránka Otázky a pripomienky, na ktorej sa nachádzajú dva formuláre. Prvý slúži na položenie otázky alebo pripomienky a druhý na získanie návrhov pre akvizíciu. Orientácii na stránkach pomohla nielen navigačná cesta, ale aj mapa stránok, ktorá prehľadne kopíruje existujúcu štruktúru sídla s možnosťou prechodu do príslušnej sekcie alebo podstránky.

Stránky sú z hľadiska kódovania validné na úrovni typu strict. Každá podstránka obsahuje metadáta, podrobný popis aj kľúčové slová. Validný je aj kód kaskádových štýlov. Testovanie prístupnosti stránky sa uskutočnilo na troch najpoužívanejších internetových prehliadačoch, a to Internet Explorer, Opera a Mozilla Firefox.

Nová webová prezentácia bola sprístupnená koncom februára 2006. Z pohľadu spracovateľa oceňujeme jej štruktúrovanosť, dynamickosť a prehľadnosť. Avšak až spätná väzba a odozva od používateľov preverí jej skutočnú hodnotu v reálnej praxi.

Hodnota verejnej knižnice v informačnej spoločnosti

V etape formujúcej sa informačnej spoločnosti moderné technológie prenikajú aj do sféry knižníc. Digitálny obsahi nformácií na internete zaznamenáva obrovský nárast a webová technológia ovplyvňuje charakter informačných zdrojov. Knižnice musia pružne reagovať na tieto zmeny a poskytovať okrem tradičných tlačených dokumentov aj elektronické zdroje a prístup do plnotextových elektronických databáz. Ako informačné inštitúcie sú povinné sprostredkovať prístup k materiálom skladovaným na rôznych miestach a patriacich rôznym inštitúciám. Úloha poskytovať integrované služby si vyžaduje výraznú spoluprácu knižníc a informačných inštitúcií, ako aj dobrú propagáciu a sprostredkovanie služieb prostredníctvom webových prezentácií.

Hoci na jednej strane je tu každodenná potreba využívať internet, obsah poslania knihovníka a informačného pracovníka verejnej knižnice nemôžeme zúžiť len na moderné technológie. Stredom záujmu je a zostane používateľ a uspokojenie jeho požiadaviek prostredníctvom rôznych foriem.

Vo vzdelávacom procese nadobúdajú knižnice čoraz väčší význam pri zabezpečovaní prístupu aj k digitalizovaným poznatkom, na druhej strane je knižnica aj kultúrnou a pamäťovou inštitúciou s obrovským myšlienkovým bohatstvom krásnej literatúry v tlačenej podobe. Verejné knižnice zodpovedajú za zachovanie kultúrneho dedičstva a jeho odovzdanie ďalším generáciám, za udržiavanie živosti vlastného jazyka, literatúry a kultúry svojho národa, ako aj za šírenie svetovej literárnej produkcie. Majú nezastupiteľné miesto vo vytváraní a posilňovaní čitateľských návykov u detí a mládeže organizovaním rozličných aktivít na podporu čítania a rozvoja kreativity.

Poznáme význam krásnej literatúry, poézie i prózy na formovaní vnútorných postojov a vlastností človeka. Vo vyspelom svete vydávanie a čítanie beletrie prežíva novú renesanciu a veríme, že klasická a hodnotná kniha v tlačenej podobe si prostredníctvom knižníc nájde cestu k slovenskému čitateľovi aj vo svete informačnej spoločnosti. Priamy osobný a príjemný ľudský kontakt, individuálny prístup k jednotlivým kategóriám používateľov, milé slovo, pomoc i rada pri výbere literatúry a informácií v dnešnom rýchlom spôsobe života sú pridanou hodnotou knižničných pracovníkov. Táto sociálna funkcia knižníc, ich multikultúrne a vzdelávacie pôsobenie vplýva na vytváranie všestrannej osobnosti používateľa. A v tom vidíme základnú hodnotu i význam verejných knižníc.


Použitá literatúra:

MAKULOVÁ, S.: Vyhľadávanie informácií na internete. Bratislava : EL&T, 2002. 376 s.
KILÁROVÁ, I. DROPKOVÁ, J.: Štatistický prehľad činnosti knižníc v Slovenskej republike za rok 2004. Martin : SNK 2005, s. 123.
MAKULOVÁ, S.: Informačná architektúra ako metodológia tvorby webových stránok. In ITlib. Informačné technológie a knižnice, 2003. Roč. 7, č. 2, s. 1-8.
MAKULOVÁ, S.: Hodnotenie webových stránok. In Ikaros, 2005, roč. 9, č. 11, s. 1-13. Dostupné na internete: http://www.ikaros.cz/node/2036
HORVÁTHOVÁ, M.: Akvizícia cez web. In ITlib. Informačné technológie a knižnice, 2002. Roč. 6, č. 1, s. 1-4.

Zdieľať: