CASLIN 2006. Spätná väzba alebo robíme to dobre?

Už 13. ročník medzinárodného seminára CASLIN 2006, ktorý organizovala Knihovna Akademie věd České republiky v Prahe, sa konal v dňoch 11. – 15. júna 2006 v krásnom prostredí Českého raja na zámku Hrubá Skála. Seminár otvoril jeden zo zakladateľov pán Andrew Lass z USA. V úvodnej prednáške na tému Robíme to dobre? ­ Meranie efektivity uviedol účastníkov do problematiky, o ktorej sa hovorilo počas celých štyroch dní. Spomenul aj krátku históriu predchádzajúcich seminárov a vyzdvihol dôležité témy, ktoré boli v minulosti prednesené.

Ako prvý vystúpil s odbornou prednáškou pán Bruce Thompson z USA. Predstavil projekt LibQUAL. História a vývoj projektu, v ktorom išlo o komplexný výskum trhu a ktorého cieľom bolo nájsť vhodné štatistické údaje, prechádzali určitými etapami. Podľa neho je dôležitým faktorom hodnotenia kvality samotný čitateľ, používateľ, zákazník, preto treba oslovovať nielen reálnych, ale aj potenciálnych používateľov. Po vytvorení optimálneho dotazníka sa odpovede analyzujú pomocou softvérových programov. LibQUAL má po piatich rokoch vývoja a úprav 22 kľúčových otázok, prieskum sa robí v 4 typoch knižníc. V súčasnosti je do projektu zapojených vyše 700 knižníc na celom svete. Výsledky analýzy kvantitatívnych a kvalitatívnych aspektov sú vyjadrené pomocou kruhových a stĺpcových grafov.

Poľskí prednášatelia Blazej Feret a Marzena Marcinek hovorili na tému Ukazovatele výkonnosti: poľský projekt. Pán Feret sa vo svojom vystúpení s názvom Prečo merať výkony knižníc dotkol citlivej otázky. Podľa neho je pri získavaní financií z pohľadu zriaďovateľa dôležitá implementácia strategických plánov, pre používateľa je však dôležitá kvalita služieb. Knižnica musí zodpovedne plniť úlohy voči zriaďovateľovi a zároveň uspokojiť potreby používateľov. Podľa neho používateľská spokojnosť nie je objektívnou hodnotou, ale emocionálnou reakciou. Pani Marcinek hovorila o projekte Analýza výkonnosti v poľských knižniciach. Spomenula skutočnosť, že v Poľsku neexistuje celoštátny systém ani ústredný úrad, ktorý by hodnotil knižnice. Vytvorený projekt, ktorého súčasťou bol dotazník so 48 otázkami zameranými na uspokojovanie klientov a kvalitu služieb, mal pomôcť vedeckým knižniciam v porovnateľných ukazovateľoch. Jeho cieľom bola snaha o vytvorenie štandardov hodnotenia knižníc. Na záver odzneli aj zaujímavé otázky: Majú sa sledovať len ukazovatele spokojnosti u používateľov, alebo aj u knihovníkov a pracovníkov knižníc?

Prednáška Víta Richtera z Národní knihovny ČR Meranie kvality a výkonov činnosti verejných knižníc. Projekt benchmarking knižníc bola rozdelená do dvoch častí. V prvej sa autor zameral na tému kvality a výkonu činnosti verejných knižníc, ako má knižnica merať výkony a kvalitu služieb, ako má preukazovať svoju efektívnosť a s kým sa má porovnávať. V druhej časti hovoril o benchmarkingu, o jeho prednostiach aj obmedzeniach v praxi, ako aj o projekte BIX Bibliotheksindex (prístupný je na stránke: http://www.bix-bibliotheksindex.de), ktorý je podporovaný Bertelsmannovou nadáciou. Jeho cieľom je porovnávať kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele, ktoré dosahujú konkrétne knižnice. V Českej republike bol vytvorený podobný projekt „Benchmarking knižníc“, ktorého garantom je Národní knihovna ČR a jeho realizácia prebieha od decembra 2005 do marca 2007. Do tohto projektu je zapojených približne 40 knižníc a jeho cieľom je vytvoriť a testovať benchmarkingový systém hodnotenia činnosti verejných knižníc.

Ako jediný zo Slovenska na tohtoročnom CASLIN-e prednášal pán Alojz Androvič z Univerzitnej knižnice v Bratislave na tému Programové financovanie knižníc – science fiction alebo reality šou? Ministerstvo financií SR naštartovalo v roku 2003 reformu riadenia verejných financií s úmyslom pozdvihnúť rozpočtový proces na modernú európsku úroveň. Cieľom reformy bolo zvýšiť transparentnosť použitia verejných zdrojov a zabezpečiť ich efektívne využívanie. Súčasťou opatrení bolo zavedenie trojročného rozpočtového cyklu, ktorý vychádza z potrieb strategického plánovania. Zámerom programového rozpočtovania je zabezpečiť transparentné, účelové a efektívne smerovanie výdavkov štátneho rozpočtu. Programová štruktúra rozpočtu obsahuje presnejšie informácie o využití finančných prostriedkov vo vzťahu k výsledkom, ktoré sa majú dosiahnuť. Stanovenie konkrétnych cieľov a merateľných ukazovateľov poskytuje odbornej i laickej komunite dobrý prehľad aktivít vo verejnom záujme a umožňuje priebežné a cyklické hodnotenie výkonov, dosiahnutých výsledkov a objemu vynaložených verejných prostriedkov. Takéto rozpočtovanie ilustruje prostredníctvom merateľných kritérií mieru a efektívnosť splnenia stanovených cieľov, úloh a výkonov verejných inštitúcií.

Zaujímavá bola i prednáška Ako sledovať využívanie knižničného fondu, ktorú prezentovali pani Radka Římanová a Linda Skolková zo Státní technické knihovny (STK) v Prahe. Prvá časť bola teoretická, kde prednášajúce objasnili, čo sú prezenčné výpožičky a ako sa v súčasnom období sledujú a vyhodnocujú. V druhej časti prednášky nás informovali o výsledkoch sledovania prezenčných výpožičiek v knižniciach ČR. STK využila na tento prieskum softvér easyresearch.biz (http://www.easyresearch.biz) v jeho 30 dňovej testovacej verzii. Výsledky prieskumu dokazujú, že zo 75 respondentov 46 sleduje využívanie prezenčných výpožičiek v knižniciach a 29 respondentov ich nesleduje. Pražské kolegyne poukázali na praktické využívanie tohto prieskumu, potrebu sledovať prezenčné výpožičky v praxi a na cieľ ďalej rozšíriť a pokračovať v prieskume sledovania prezenčných výpožičiek všetkých typov dokumentov vo fondoch knižníc ČR aj naďalej.

Pán Hanuš Hemola z Národní knihovny ČR nám na rôznych modelových situáciách, ktoré boli spracované ako krátke filmové ukážky, odprezentoval tému Divadlo a spätná väzba v knižnici. Študenti pedagogiky na Filozofickej fakulte KU v Prahe pripravili predstavenie zo života jednej knižnice. Modelové situácie boli zamerané na komunikáciu medzi pracovníkmi knižnice a používateľmi, na vykreslenie niektorých problémových reakcií a na ich riešenie. Prednáška mala edukačný charakter.

Sériu prednášok druhého dňa otvorila pani Deborah Novotny z Britskej knižnice. V prednáške Meranie hodnoty – hodnotenie miery sa zamerala na analýzu stavu fondu Britskej knižnice, hovorila o problémoch ochrany fondu a konzervovania kníh. Kurátori a knihovníci sú v súčasnosti manažérmi obsahu, preto musia stále dokazovať, že za získané peniaze dodávajú hodnotu. Ochrana fondov je vo Veľkej Británii dotovaná grantovo a meranie hodnoty a hodnotenie miery ohrozenia fondov pomáha knižniciam preukazovať opodstatnenosť vysokých investícií.

Pán Barclay Ogden z USA nám predstavil vo svojej prednáške CALIPR: automatizovaný nástroj rozhodovania pri riadení ochrany rovnomenný projekt Berkeleyho univerzity v Kalifornii. CALIPR kompiluje dotazníkové údaje, stanovuje priority a poskytuje odporúčania na samotné činnosti (viac o projekte nájdete na webovej stránke http://sunsite.berkeley.edu/CALIPR).

Ako konštruovať a vyhodnocovať prieskumy bola ústredná téma pána Daniela Čermáka zo Sociologického ústavu Akademie věd ČR. Zameral sa na aspekty, ktorými sa treba riadiť pri zostavovaní a vyhodnocovaní ankety a prieskumov. Dôležitá pri tejto práci je príprava dotazníka, témy, na ktoré sa chceme pýtať, formulácia otázok, ale aj voľba kategórií odpovedí, ktoré pripravujeme. Vyhodnocovanie dotazníkov, ich návratnosť a reprezentativita je tiež dôležitý aspekt. Vyzdvihol potrebu konzultovať tvorbu dotazníkov s odborníkmi – sociológmi.

Stále aktuálnu tému Knižnice a povodne prezentoval tento rok pán Jiří Polišenský z Národní knihovny ČR v Prahe. Zhrnul povodne v Českej republike, ktoré napáchali najväčšie škody v histórii knižníc (rok 1997 na Morave, roky 2002 a 2006 v Čechách). Poznatky získané pri záplavách by sa dali zhrnúť do oblastí, ktoré pokrývajú bezprostredné reakcie na udalosti a snahu o ich riešenie, aktivity zamerané na prevenciu a na získavanie nových technológií ochrany a obnovy fondov.

Pani Dana Lošťáková z knižnice Univerzity Palackého v Olomouci mala prednášku Vieme, čo naši používatelia potrebujú? Informovala o vzniku informačného centra Univerzity Palackého v roku 1991, priblížila vývoj tohto centra a neskôr vznik Knižnice Univerzity Palackého v dnešnej podobe. Spomenula rok 2000, keď pracovníci knižnice zorganizovali celouniverzitnú anketu zameranú na vzťah študentov a pracovníkov Univerzity Palackého k výpočtovej technike a na využívanie elektronických informačných zdrojov. Výsledky ankety premietli do praxe. V roku 2003 zorganizovali ďalšiu anketu. Z výsledkov vyplynulo, že v knižnici došlo na základe lepšej propagácie, usporiadaním prednášok a vzdelávacích akcií k výraznému zlepšeniu práce s elektronickými informačnými zdrojmi.

Poslednú prednášku …aby zrkadlo zrkadlilo… mechanizmus zmien v MKP mala pani Jaroslava Štěrbová z Mestskej knižnice v Prahe. Vyzdvihla základné úlohy knižnice – poskytovanie verejných knihovníckych a informačných služieb pre každého používateľa. Poukázala na to, že určujúcimi strategickými smermi v ich činnosti je dostupnosť služieb, univerzalita fondu, vyváženosť medzi vzdelávaním a relaxáciou a jej efektívnosť. Zmeny v ich knižnici ovplyvňujú viaceré faktory, ako napríklad zriaďovateľ, používatelia, iné domáce, ale aj zahraničné knižnice, ako aj samotní pracovníci knižnice a partnerské a spolupracujúce inštitúcie.

Predposledný deň bol venovaný workshopom, ktoré viedli zahraniční prednášajúci. Nosnými témami boli matice a ich použitie, budúcnosť knižníc a osobnosť knihovníka, kritériá kvality a ich meranie. Posledný deň seminára zazneli v akváriu mierne provokačné otázky na zamyslenie. Vybraní účastníci mali minútu na vyjadrenie svojho názoru k otázkam typu: Robíme to dobre? Pre koho meriame, pre koho robíme merania? Sme spokojní s politikou nášho zriaďovateľa? A čo doma? Aká je spätná väzba v rámci našej inštitúcie?

Ak sa však pýtate, kto bude organizovať ďalší ročník medzinárodného seminára, vieme odpovedať hneď. Garantom seminára CASLIN 2007 na tému „IT and Scholarly communication“ bude Univerzitná knižnica v Bratislave a bude sa konať v tradičnom termíne – v treťom júnovom týždni.