|
Medzinárodná výročná konferencia európskej skupiny expertov
pre automatizáciu knižníc, ktorej súčasťou bolo zasadnutie pracovnej skupiny
expertov v oblasti elektronických informačných služieb, sa tohto roku niesla pod
názvom ELAG 2007: Library 2.0.
European Libraries Automation Group (ELAG) je otvorená skupina
európskych expertov v oblasti automatizácie knižníc, ktorá vznikla v roku 1979 [http://www.elag.org]. Skupine v súčasnosti predsedá
Paula Goosens z Belgickej kráľovskej knižnice. Konferencia ELAG sa konala t. r. po
31. raz (…, 2005 Ženeva, 2006 Bukurešť, 2007 Barcelona, 2008 Lisabon, …).
Konferenciu organizačne zabezpečovalo Konzorcium katalánskych univerzitných knižníc
(Consorci de Biblioteques Universitáries de Catalunya) v historických priestoroch
Universitat de Barcelona.
Na konferencii v Barcelone sa zúčastnilo 130 odborníkov
z 28 krajín (EÚ + USA, Afrika, Izrael). Popri odborných prednáškach
s diskusiou sa rokovalo v 10 pracovných skupinách: Google, Amazon and
Iibraries, Social tagging/indexing (User participation), Blogs, Wikis…, Resource
delivery, Library 2.0: what is in a name?, A prototype of a Digital Library
Management System, Preservation of digital content, Quality Search and Result through
Subject Search Engines, E-learning and its effects on Iibraries a Open-source software:
pros and cons. Sprievodnou akciou bola prehliadka katalánskej národnej knižnice.
Konferenciu otvorili krátkym príhovorom Paula Goossens
(President of ELAG) a Lluis Anglada (Director of the Consorci de
Biblioteques Universitáries de Catalunya), v ktorom zdôraznili, že téma Library
2.0 dominuje súčasnej epoche rozvoja knižničných systémov vo svete. Vznikajú nové
informačné nástroje a objekty (blogy, wikipédie, folksonómie), ktoré stavajú
pred knižnice nové úlohy. Hlavnými črtami novej generácie knižníc je globalizácia
informačných služieb, celosvetová integrácia vedeckého informačného obsahu
a interaktívna účasť na tvorbe informačného obsahu.
Remedios Melero (Instituto de Agro-química y
Tecnología de Alimentos, Valencia) prezentoval v príspevku Inštitucionálne
repozity s otvoreným prístupom analytický prehľad modelov, nástrojov
a tematického zamerania lokálne spravovaných digitálnych knižníc
v Španielsku. Berlínsku deklaráciu ratifikovalo 21 španielskych inštitúcií.
V medzinárodných registroch Registry of Open Access Repositories (ROAR)
a v adresári Directory of Open Access Directories (OpenDOAR) sa nachádza 38
španielskych záznamov, čo predstavuje sotva 2 % z jestvujúcich. Najstarším
španielskym repozitom je Tesis Doctorals en Xarxa, k najzaujímavejším (pre
nás) patria Memoria Digital de Catalunya, Bibliotheca virtual de prensa historica
alebo Memoria digital de Canarias.
Lluis Anglada (Director of the Consorci de
Biblioteques Universitáries de Catalunya) uviedol v príspevku 25 rokov
automatizácie knižníc v Katalánsku historický prehľad etáp a aktivít
v oblasti implementácie knižničných systémov, počnúc lokálnymi vlastnými
aplikáciami v 80. rokoch 20. storočia cez dodávané integrované knižničné
systémy až po nedávne rozhodnutie o nákupe konzorciálneho knižničného
systému. Ako míľniky rozvoja uviedol vytvorenie súborného katalógu (1996), nasadenie
systému Virtua (1999) a po šiestich rokoch výber nového konzorciálneho
knižničného systému Corinthian, rozšíreného o komponenty SFX a Metalib (2005).
Konzorcium tvorí národná knižnica, 8 univerzitných a 2 siete verejných
knižníc.
Maja Žumer (University of Ljubljana)
v prednáške Amazon – doplnok alebo konkurencia knižníc? položila
otázku, či sú knižnice ešte stále považované za primárny zdroj informácií.
Poukázala na skutočnosť, že používatelia čoraz viac považujú knižničný OPAC za
príliš komplikovaný a obsahovo nezaujímavý a primárny prieskum prameňov
začínajú cez Google, Amazon a iné, používateľsky príjemnejšie
a informačne komplexnejšie systémy. Autorka odporúča SWOT analýzu súčasných
aplikácií a následnú inováciu knižničných systémov, ktoré by sa mali
inšpirovať čoraz úspešnejšími poskytovateľmi internetových služieb.
Jenifer Gatenby (OCLC PICA, Leiden)
v prednáške Prístup ku knižničným materiálom cez Google a iné webové
vyhľadávače potvrdila skutočnosť, že súčasný používateľ používa aj na
vyhľadávanie knižničných dokumentov prednostne služby Google, MSN, Yahoo
a ďalších poskytovateľov podobných webových služieb. Medzi
najnavštevovanejšie sídla patria YouTube (4), Wikipedia (10), Flickr (42). Preto je
dôležité otvoriť knižničné katalógy na automatickú indexáciu (OpenURL, export
pre Google) alebo stať sa súčasťou globálnych súborných katalógov (OpenWorldCat,
OCLC). (OCLC má v tomto smere záujem o spoluprácu aj so Slovenskom. –
Pozn. aut.).
Herbert Van de Sompel (Los Alamos National
Laboratory, Research Library) v príspevku OAI – opakované využívanie
a výmena objektov – posun interoperability od metaúdajov k prameňom vysvetlil
základy nového prístupu k mapovaniu elektronických informačných prameňov.
OAI-ORE ako komplement OAI-PMH je nástrojom na spracovanie komplexných elektronických
dokumentov. Slúži na opis štruktúry digitálneho objektu až na úroveň komponentu,
je mapou (schémou), ktorú možno strojovo interpretovať. Zatiaľ čo OAI-PMH sa
zameriava na repozity a metaúdaje, OAI-ORE na objekty a pramene [http://www.openarchives.org/ore].
Ellen Royneberg (BIBSYS, Trondheim) prezentovala
v príspevku Elektronické publikovanie a inštitucionálne archívy:
používanie open-source softvéru (Electronic publishing and institutional archives:
utilising open-source software) projekt 30 nórskych univerzitných a vedeckých
knižníc zameraný na tvorbu inštitucionálnych archívov (Pepia). Po zhodnotení
dostupných nástrojov (D-Space, EPrints, Fedora, LOCKSS, Diva) sa na
účely projektu upravil systém D-Space, ktorý sa prepojil so systémom BIBSYS.
Sue McKnight (Nottingham Trent University)
prezentovala Víziu manažmentu poznatkov a informácií. Zmena industriálnej
spoločnosti na informačnú rozširuje priestor pôsobnosti knihovníkov
a informačných pracovníkov, ale zároveň vyžaduje rozšírenie ich obzoru
smerom k manažmentu poznatkov a manažmentu informácií. Klasická
katalogizácia a správa fondov je konfrontovaná novými informačnými procesmi
s výrazným vplyvom okolia (sociálne siete, blogy, wikipédie). Nesmie sa zabúdať
na rozvoj informačnej gramotnosti používateľov.
Vittore Casarosa (ISTI-CNR, Pisa, Italy)
prezentoval v príspevku DELOS – referenčný model pre digitálne knižnice výsledky
rovnomenného európskeho projektu zameraného na koordináciu rozvoja “excelentnej
siete digitálnych knižníc”. Do rámca DELOS patria Manifest digitálnych
knižníc, Referenčný model digitálnych knižníc, Referenčné architektúry
digitálnych knižníc, Implementácia digitálnych knižníc. Základnými atribútmi
digitálnej knižnice sú obsah, používateľ, funkčnosť, kvalita, bezpečnosť,
politika a architektúra.
Pracovné skupiny ELAG2007
Program výročnej konferencie ELAG sa prelína s pracovnými
seminármi – workshopmi (WS) expertných skupín, ktoré sa venujú vytypovaným
aktuálnym problémom z oblasti “automatizácie” knižníc. Toho roku sa rokovalo
v desiatich WS:
WS 1. Google, Amazon and Libraries
WS 2. Social tagging/indexing (User participation)
WS 3. Blogs, Wikis…
WS 4. Resource delivery
WS 5. Library 2.0: what is in a name?
WS 6. A prototype of a Digital Library Management System
WS 7. Preservation of digital content
WS 8. Quality Search and Result through Subject Search Engines
WS 9. E-learning and its effects on Libraries
WS 10. Open-source software: pros and cons
Správy z workshopov sa v skrátenej podobe prezentovali
v záverečnom programovom bloku. Materiály z konferencie a pracovných
skupín, prezentácie, abstrakty prednášok a závery konferencie ELAG 2OO7:
Library 2. sú prístupné na adrese http://elag2007.upf.edu.
Interiér Katalánskej národnej knižnice
|