Manifest o digitálnych knižniciach a využívanie informácií v informačnej spoločnosti
Zo Slovenska|
Úvod V júni 2006 bol vydaný významný dokument – Manifest digitálnych knižníc (The Digital Library Manifesto 2006) – zaradený do riešenia 6. rámcového programu Európskej komisie. Manifest bol vypracovaný ako súčasť projektov DELOS – siete výnimočnosti zameranej na digitálne knižnice. Prináša princípy a kľúčové pojmy spracovania a využívania informácií v nových súvislostiach blízkej budúcnosti. Sumarizuje doterajšie výsledky výskumov, hlavné pojmy, aktérov a referenčné rámce. V tomto príspevku budeme preto prezentovať hlavné myšlienky manifestu pre odbornú verejnosť. Považujeme za dôležité pochopiť jeho koncepčné východiská práve preto, aby sme mohli uvažovať o trendoch výskumu a praxe využívania informácií v informačnej spoločnosti. V záverečných častiach príspevku predstavíme širší kontext manifestu v informačnej spoločnosti a vysvetlíme “obrat” v informačnej vede. V súlade s tým budeme informovať o výsledkoch výskumu na KKIV FiF UK zameranom na využívanie informácií v časti relevancia informácií (projekt VEGA 1/2481/05). Manifest všeobecne Manifest predstavuje metodologický nástroj pri vytváraní efektívnych projektov digitálnych knižníc a ich služieb. Syntetizuje doterajšie najlepšie prístupy a skúsenosti. Autori manifestu reprezentujú významnú medzinárodnú komunitu vedcov z oblasti informatiky, telekomunikácií, informačnej vedy a informačných systémov (Taliansko, Grécko, Veľká Británia, Nemecko, Švajčiarsko). Pri jeho tvorbe pomáhali aj viacerí ďalší experti, najmä účastníci seminára vo Frascati v júni 2006. Manifest všeobecne znamená písomnú deklaráciu princípov a zámerov v určitej oblasti. V historickom vývoji existujú známe manifesty v politike, umení alebo vede. V poslednom čase začali vznikať aj manifesty v oblastiach nových technológií. Napríklad tzv. “tretí manifest”(The Third Manifesto, 2006) deklaruje princípy budúcich databázových systémov. Podobným prípadom je aj manifest o objektovo orientovaných databázových systémoch (The Digital Library Manifesto, 2006). Ich princípy sa stávajú základom novšieho uvažovania o štruktúrovaní a lepšom využívaní informácií. Objektovo orientované princípy opisujú základné objekty, vlastnosti, ich funkcie a vzťahy medzi nimi. Podrobnejšie sme tieto princípy vysvetlili napr. v monografii Teória informačného prieskumu (Steinerová, 1996). Ciele manifestu a história digitálnych knižníc Cieľom manifestu o digitálnych knižniciach je opísať univerzum digitálnych knižníc, určiť základy integrácie výskumov a zlepšiť metodológiu vývoja digitálnych knižníc. Zameriava sa na pravidlá, vysvetlenie pojmov a funkcií digitálnych knižníc. Digitálne knižnice ako pojem a vedecká oblasť sa rozvíjajú v posledných 15 rokoch. Vo vývoji bolo zložité dohodnúť sa na chápaní pojmu digitálna knižnica v takých rôznorodých oblastiach ako umelá inteligencia, interakcia človek-počítač, informačné systémy alebo knižničná a informačná veda. V krátkej histórii vývoja digitálnych knižníc sa ukazuje, že od roku 1990 sa multidisciplinarita riešila “prirodzeným” spôsobom vývoja “zdola hore”. Začali sa budovať konkrétne systémy. Z nich sú veľmi známe také projekty ako digitálna knižnica Alexandria (Alexandria Digital Library, http://www.alexandria.ucsb.edu/), zameraná na geopriestorové multimediálne dokumenty, alebo projekt ARTISTE (integrovaná analýza a navigačné prostredie pre umelecké obrazy a multimediálny obsah). Tieto projekty zastrešuje v usa Národná vedecká nadácia (NSF), ktorá iniciuje DLI-1 a DLI-2. Na európskej úrovni je to zas program technológie v informačnej spoločnosti (IST) a projekty Európskej komisie. Z európskych projektov sa mnohé riešia práve ako súčasť výskumov DELOS (Network of Excellence on Digital Libraries, http://www.delos.info/). Významným kontextom fungovania systémov a projektov na európskej úrovni je stratégia rozvoja informačnej spoločnosti do roku 2010: EC – IST, i2010-DL http://ec.europa.eu/information_society/. V 7. rámcovom programe na roky 2007 – 2008 sa zdôrazňuje zameranie na využívanie digitálneho obsahu v kultúrnych inštitúciách. To zahŕňa najmä tri aspekty: 1. digitalizáciu a budovanie centier digitalizácie a konzervácie, 2. riešenie otázok autorského práva pre “bezhraničné digitálne objekty” a 3. podporu experimentov s “open access” softvérom smerom k “otvorenému” obsahu a spoločným zdrojom podporujúcim poznatky a tvorivosť v elektronickom prostredí (creative commons, knowledge commons). Jedným z trendov je aj postupná premena digitálnych knižníc na “knowledge commons”, ktoré možno preložiť ako spoločné poznatkové priestory (zdroje). Odlišnosť od predstáv “tradičných” digitálnych knižníc je v tom, že to budú také prostredia (v zmysle prestupujúcich interaktívnych systémov), ktoré sa stanú centrom intelektuálnej činnosti, uľahčia komunikáciu a kolaboráciu medzi vedcami alebo inými skupinami ľudí. Mali by syntetizovať distribuované multimediálne dokumenty, senzorické údaje a iné zdroje bez bariér prístupu k obsahu. Majú byť orientované na človeka s cieľom poskytovať používateľom nové a personalizované zážitky a množstvo univerzálnych aj špecializovaných funkcií pri výmene a integrácii obsahu. Príkladmi sú aj projekty budovania európskej digitálnej knižnice (http://www.theeuropeanlibrary.org/) Definovanie digitálnej knižnice a informačný objekt V priebehu posledných 15 rokov vzniklo množstvo rozmanitých digitálnych systémov a služieb. V súčasnosti sa už začína kumulovať nadobudnutá skúsenosť. Postupne sa vynárajú určité vzorce spoločných postupov, kolektívneho pochopenia a skúseností pri vývoji systémov. Pri definovaní pojmu digitálna knižnica dochádza k mnohým problémom. Sú spôsobené prepojením protirečivých pojmov. Na jednej strane je to pojem program a systém, na druhej strane pojem knižnica v zmysle inštitúcie, služby a komunity používateľov. Najvýznamnejší odborníci, napríklad Edward Fox, Christine Borgmanová, Nicholas Belkin, Dagobert Soergel, Michael Lesk a iní, vystihli vo svojich definíciách podstatu digitálnej knižnice ako univerzálneho ukladacieho priestoru pre poznatky a tiež komunikačného kanálu aj nástroja a prostriedku na poskytovanie služieb. Ak sa funkcionalita tradičnej knižnice prepája s digitálnym sieťovým prostredím, potom sa predstava o základnej “entite” na spracovanie a využívanie “obsahu” posúva od tradičného dokumentu k “informačnému objektu”. Rozdiel je v inom ohraničovaní celku v elektronickom prostredí. To sa prejavuje v kontextualizácii prepojeniami, multimediálnej forme, dostupnosti (ľahkosti prístupu) a manipulácie a v spojení opisu so samotným objektom. Takýto objekt možno modelovať prostredníctvom jeho vlastností, vzťahov a funkcií v určitej situácii pre konkrétneho používateľa. Informačný objekt sa definuje ako hlavná jednotka informácie, ktorá je riadená digitálnou knižnicou, teda je zdrojom digitálnej knižnice. Identifikuje ho identifikátor informačného objektu a obsahuje asociované metadáta na rôzne účely manažmentu. Okrem toho informačný objekt môže mať rôzne vydania, prejavy a môže byť asociovaný s anotáciami. Pojem informačného objektu je zložitým pojmom, ktorý možno vnímať z rôznych uhlov pohľadu. Informačný objekt je však “čistou” abstrakciou, podobne ako pojem “dielo” v modeli IFLA-FRBR. Môže pritom nadobúdať rôzne prejavy na rôznych úrovniach konkrétnosti (napríklad edícia, prejav, artefakt ap.). Príkladom práce s informačným objektom je aj objektovo orientovaný konceptuálny referenčný model (Conceptual Reference Model, CRM, v súčasnosti návrh normy ISO 21127 CIDOC CRM). Využíva sa na zabezpečenie kompatibility pri technologickom spracovaní údajov o objektoch v pamäťových inštitúciách (múzeách, galériách, knižniciach, archívoch). Je základom na formovanie informačných štruktúr pre digitálne kultúrne repozitáre. Informácie o rôznych kultúrnych objektoch a artefaktoch sa môžu nachádzať v rôznych pamäťových inštitúciách (ako informačné objekty) a nový model ich umožňuje prepájať na úrovni abstraktných významových vzťahov. Tieto významové vzťahy určujú vzťahy osôb (aktérov), času, miesta, udalosti a i. Napríklad artefakty uložené v rôznych inštitúciách sa môžu viazať k udalosti podpisu určitej politickej dohody. Model umožňuje prepojiť informácie týkajúce sa tejto udalosti – článok z novín, zvukový záznam prejavu politikov, biografické informácie aktérov, miesto podpisu (mesto), historickú situáciu, rukopis dokumentu, informácie o majiteľovi hotela, v ktorom sa udalosť odohrala, či o pere, ktorým bola dohoda podpísaná, atď. Model tak definuje významové vzťahy a ich reprezentáciou v pravidlách na súboroch rôznych informácií vzniká ontológia, ktorá je uložená v znalostnej databáze. V súčasnosti sa pracuje aj na integrácii modelov IFLA-FRBR a CIDOC CRM. Cez koncepciu “informačného objektu” sa v praxi prechádza od dát a informácií k znalostiam integrovaným v spoločných pokročilých systémoch (digitálne knižnice, “znalostné priestory”). Novšie interpretácie digitálnej knižnice a predstava budúceho rozvoja Význam pojmu digitálna knižnica sa vyznačuje tromi posunmi. Prvým posunom je prechod od orientácie na systém (prístup k zdrojom) a na obsah (jeho organizácia, informačná architektúra) k orientácii na rôzne činnosti človeka v elektronickom prostredí. Digitálna knižnica v novších významoch preto otvára priestor pre zážitky človeka. To je výsledok nebývalej interaktivity, ktorá mení aj tradičné koncepcie dokumentu, produktu či média. Druhým významovým posunom je zmena tradičnej predstavy o uchovávaní a následnom vyhľadávaní informácií smerom k podpore komunikácie, kolaborácie a interakcie členov komunít v elektronickom prostredí. Tretí posun umožňuje vidieť digitálnu knižnicu ako pojem smerujúci od uloženia textov a multimédií k obsiahnutiu senzorických údajov, mobilnej komunikácii a nadväzným službám. Ako vidieť, predstavy o tom, že sa tradičná knižnica v elektronickom prostredí iba odzrkadľuje, sú prekonané. Digitálna knižnica ako pojem sa rozširuje k funkciám využívajúcim také vlastnosti elektronického prostredia, ktoré pri tradičných procesoch neexistovali. Preto víziou digitálnej knižnice do budúcnosti je koncepcia “obývaného informačného priestoru”. Technologicky podmienená kooperácia (computer-supported cooperative work) podporuje stretanie sa informácií a ľudí v elektronickom priestore. Informačný priestor umožňuje realizovať interaktívnu, kognitívnu a relevančnú revolúciu pri vyhľadávaní a využívaní informácií. V rámci nich sa významne menia reprezentácie informácií a reprezentácie ľudí (od metadát cez značkovacie jazyky až po jazyk reprezentácie ľudskej interakcie v elektronickom prostredí). Digitálna knižnica v novej koncepcii umožňuje kolaboráciu a vykonávanie rôznych činností s informačnými objektmi, vzájomné informovanie sa o svojich aktivitách v digitálnom prostredí, poskytovanie rôznych pohľadov na informácie v kontexte ich použitia. Dôležitá je aj vizualizácia a vzájomné delenie sa s informáciami medzi členmi komunity používateľov. Víziou pre budúcnosť sú “prepojené komunity” ako efektívne sociálne pracovné priestory umožňujúce tvorbu, výmenu a efektívnu vizualizáciu digitálnych informácií. Univerzum digitálnych knižníc – základné pojmy Tri základné vrstvy univerza digitálnych knižníc predstavujú tieto pojmy: digitálna knižnica (DL), systém digitálnej knižnice (DLS) a systém na správu digitálnej knižnice (DLMS). Digitálna knižnica je organizácia, ktorá zhromažďuje, riadi a dlhodobo uchováva bohatý digitálny obsah a poskytuje používateľským komunitám špeciálnu funkčnosť v merateľnej kvalite a podľa predpísaných pravidiel. Systém digitálnej knižnice je programový systém založený na architektúre a poskytovaní funkcií, ktoré sa vyžadujú pre konkrétnu digitálnu knižnicu. Zabezpečuje interakciu používateľov s digitálnou knižnicou. Systém na správu digitálnej knižnice je všeobecný softvérový systém, ktorý poskytuje vhodnú infraštruktúru na vytvorenie a administráciu systému digitálnej knižnice a integráciu ďalších špecializovaných funkcií. Na základe dôkladnej pojmovej analýzy manifest definuje vzťahy inklúzie a hierarchie medzi pojmami model digitálnej knižnice, model systému digitálnej knižnice a model systému na správu digitálnej knižnice. Ďalej definuje šesť základných pojmov v pojmovom priestore digitálnej knižnice – obsah, používateľ, funkčnosť, kvalita, pravidlá (stratégia), architektúra. Obsah je množinou informačných objektov organizovaných v súbore. Používateľ je všeobecný pojem pre aktérov oprávnených využívať a vytvárať nové informácie. Funkčnosť predstavuje služby a súbor nadväzných funkcií digitálnej knižnice ako systému. Pritom možno definovať určité jadro funkcií, ako napr. registrácia nového informačného objektu, vyhľadávanie, prezeranie, manažment informácií a ďalšie pomocné funkcie. Kvalita predstavuje také parametre, ktoré možno použiť na hodnotenie obsahu a správania digitálnej knižnice. Niektoré parametre možno charakterizovať ako objektívne, ktoré sa dajú merať, a iné ako subjektívne založené na experimentoch. Stratégia znamená súbor pravidiel, ktoré riadia interakciu medzi používateľmi a digitálnou knižnicou. Môže sa týkať bezpečnosti systému, systému riadenia digitálnych práv, riadenia záťaže systému ap. Architektúra znamená organizovanie funkčnosti a obsahu prostredníctvom hardvéru a softvéru digitálnej knižnice. “Bohatá” funkčnosť – rôzne prezentácie, základní aktéri Zložky digitálnej knižnice spája princíp “bohatej” funkčnosti. To znamená rozmanitosť informácií, množstvo interakcií a funkcií. Štruktúra informácií je bohatšia a jemnejšia s novšími nástrojmi, ako sú napríklad taxonómie, ontológie, mapovacie nástroje, pojmové mapy, tematické mapy. V niektorých systémoch sa uplatňuje paradigma adaptívneho fazetového prezerania. Umožňuje prinajmenšom tri možné pohľady na rovnaké údaje. Tieto pohľady môžu závisieť od hĺbky štruktúr informácií, pričom prepojenia (model vzťahov) sú viditeľné počas vyhľadávania. Na úrovni aktérov v interakcii s digitálnou knižnicou sa určujú štyri hlavné roly: koncoví používatelia, projektanti (návrhári), systémoví administrátori a aplikační vývojári. Koncovým používateľom môže byť tvorca obsahu, konzument obsahu, prípadne aj knihovník. Projektanti stanovujú funkčné a obsahové parametre systému. Môže pritom ísť o konfiguráciu funkcií (napríklad formát, dotazovací jazyk, používateľský profil, model dokumentu) alebo o konfiguráciu obsahu súvisiacu s externými zdrojmi. Pritom sa využívajú ontológie, klasifikačné systémy, súbory autorít, geografické slovníky. Administrátori digitálnej knižnice zabezpečujú výber softvérových zložiek a ich rozmiestnenie pri zabezpečení vhodnej úrovne kvality. Vývojári vyvíjajú jednotlivé zložky. Každá z týchto skupín používa odlišný aj spoločný slovník. Základom je súbor pojmov, ktoré rozpracúvajú ďalšie dokumenty o digitálnych knižniciach (referenčný model, The Digital Library Reference Model, 2006). Referenčný rámec digitálnych knižníc Dôležitou súčasťou manifestu je referenčný rámec digitálnych knižníc. Ide najmä o modelovanie základných pojmov a vzťahov medzi nimi, ktoré sú užitočné pri uvažovaní o digitálnej knižnici. Referenčný rámec sa skladá z troch zložiek: 1. referenčného modelu, 2. referenčnej architektúry a 3. konkrétnej architektúry. 1. Referenčný model je súbor vzájomne prepojených pojmov, ktoré opisujú časti ľudského poznania (napríklad vedecká oblasť). Referenčný model je definovaný ako minimálny súbor zjednocujúcich pojmov, axiómov a vzťahov v rámci určitej domény. Tieto pojmy sú nezávislé od špecifických štandardov a technológií. Sú rozpracované na vysokej úrovni abstrakcie, aby ich bolo možné pružne prispôsobiť konkrétnej implementácii. Cieľom referenčného modelu je konsolidovať rôznorodosť existujúcich prístupov do jedného celku. 2. Referenčná architektúra predstavuje vzor architektonického návrhu digitálnej knižnice na základe abstraktných pojmov a vzťahov z referenčného modelu. Je základom na implementáciu v systéme digitálnej knižnice smerom k špeciálnym aplikáciám. 3. Konkrétna architektúra zavádza dodatočné prvky na konkretizáciu referenčnej architektúry s konkrétnymi štandardmi a špecifikáciami. Tieto tri zložky referenčného rámca umožňujú vývoj a implementáciu systému a kompatibilitu a interoperabilitu konkrétnych digitálnych knižníc. Manifest tak zabezpečuje spolu s ďalšími súvisiacimi dokumentmi rôzne funkcie prepojenia medzi rôznymi digitálnymi knižnicami a je otvorený pre vývoj nadväzných dokumentov. Význam manifestu a obrat v informačnej vede Manifest je dobrým príkladom modelovania situácií pri vytváraní a využívaní digitálnych knižníc. Je inšpiratívny pre výskum v informačnej vede a modelovanie zložitých abstraktných pojmov. Pre prax budovania informačných systémov prináša vysvetlenie histórie aj súčasného stavu fungovania digitálnych knižníc. Ukazuje, ako sa praktické výskumy postupne kumulujú a ako sa z nich vynára spoločná metodológia na vytváranie novších systémov. Manifest môžeme interpretovať aj vo svetle súčasného významného obratu v informačnej vede, ktorý reprezentuje nová koncepcia integrácie informačného prieskumu, vyhľadávania informácií a informačného správania (napr. Ingwersen, Järvelin, 2005, Steinerová, 2005). Podstata obratu spočíva najmä v “mäkšom” a “širšom” pohľade na informačný prieskum, ktorý vychádza z poznania prirodzených ľudských informačných procesov. Zaujímavé je najmä informačné správanie človeka v elektronickom prostredí. Z neho sa napokon odvíjajú aj všetky funkcie novších digitálnych knižníc, spracovanie senzorických údajov a mobilná komunikácia prestupujúca nielen profesionálne vedecké aplikácie, ale aj podporujúca riešenie každodenných informačných problémov človeka. Informačná veda tak umožňuje svojím poznaním informačných procesov a informačného správania použitie svojich výstupov pri tvorbe pokročilých funkcií nových systémov, podpore informačnej gramotnosti či rozvoji využívania lekárskych informácií v každodennom informačnom správaní človeka. Významnými aplikačnými oblasťami sú aj komunikovanie s verejnou správou, fungovanie integrovaných kultúrnych a pamäťových systémov, mediálna komunikácia a fungovanie nových médií. Informačná veda sa preto neuzatvára len do oblasti odborného a vedeckého informovania a komunikovania. Na všeobecnej úrovni už dokáže predkladať také modely, systémy a služby, ktoré sú aplikovateľné prierezovo vo vznikajúcej informačnej spoločnosti – všade tam, kde je mimoriadne intenzívny vzťah človeka a informácií pri riešení problémov, ale aj pri trávení voľného času a zážitkoch v elektronickom prostredí. Dôsledky pre človeka v informačnej spoločnosti Oproti minulému vývoju v službách knižníc možno v súčasnosti vidieť odlišnosti pri využívaní informácií z hľadiska vzťahov človeka a technológií. Ak v tradičných informačných systémoch dominovali najmä transakcie s informáciami, v novších kontextoch digitálnych knižníc sa zdôrazňujú súvislosti a prepojenia, ktoré postupne vedú k vyššej úrovni využívania informácií v digitálnych knižniciach. Zbližovanie technológií a človeka znamená pre informačnú spoločnosť osobitne bohatú interakciu v elektronickom prostredí. To človeka v elektronickom priestore splnomocňuje, uvoľňuje priestor jeho tvorivosti, zabezpečuje riadenie dynamiky a premenlivosti informačných štruktúr. Novšie systémy by mali človeku v informačnej spoločnosti umožniť dosiahnuť vyššiu úroveň porozumenia významov pri práci s informáciami. V tomto zmysle hovoríme o kognitívnej revolúcii v informačnej vede aj v praxi využívania informácií. Znamená to lepšie poznávanie kognitívnych procesov človeka pri využívaní informácií a ich prepájanie s funkciami systémov. Je to aj vďaka tomu, že nové generácie digitálnych knižníc zdokonalili mechanizmy reprezentácie poznania – štrukturáciu, organizovanie, opis a manipuláciu s informačnými objektmi. Pri zbližovaní a “splývaní” funkcií človeka a systému vo využívaní informácií je v informačnej spoločnosti dôležité všimnúť si aj zásadný rozdiel medzi nimi. Systém umožňuje dobre ukladať, uchovávať informácie, spracúvať transakcie, analyzovať, vyhľadávať a použiť informácie. Je to však “strojové”, algoritmické porozumenie a mechanické využitie informácií. Človek v informačných procesoch je zložitejší a jeho porozumenie informácií je mnohonásobne štruktúrované. Využíva informácie aktívne, tvorí významy (ich konštrukciou), uplatňuje tvorivosť, vedomie, emócie aj sociálne kontakty. Informačnú spoločnosť možno odvodiť práve od vzťahov človeka, informácií a technológií. V koncepciách informačnej spoločnosti sa často informácie “nadhodnocujú”. Niekedy sa informácia chápe ako tovar, inokedy ako “služba” alebo ako objekt manipulovania. Pojmy informácia alebo informačné technológie však na pochopenie informačnej spoločnosti nestačia. Dôležité sú skôr vzťahy človeka k informáciám, ktoré spôsobujú zmenu oproti predchádzajúcim historickým obdobiam. Podstata tejto zmeny znamená integrovanie informačných zdrojov na globálnej úrovni a porozumenie a využívanie informácií sprostredkované inteligentnými systémami. Ďalším príznakom je nebývalá digitalizácia informačných objektov a vytváranie digitálnych knižníc. Pritom je tiež dôležité, že v inteligentných sprostredkujúcich systémoch sa reprezentácie objektov a informácií približujú fungovaniu mentálnych reprezentácií a pamäti. Zásadnou zmenou informačnej spoločnosti je aj prechod od predchádzajúcej “nespojitosti” pri spracovaní informácií a využívaní dokumentov k prepojeniam, významovým vzťahom a spojitosti. Elektronické prostredie to podporuje, ale zároveň vytvára nové “modely” využívania a rozširovania informácií, interakcie a zážitkov. Na tieto nové modely a svety ešte nemáme celkom ustálené spôsoby opisu či terminologický aparát. Podstatné je, aby informační profesionáli a používatelia boli pripravení na stálu zmenu. Využívanie informácií a relevancia v elektronickom prostredí Vychádzajúc zo vzťahov človeka a informácií predpokladáme, že pre efektívne využívanie informácií v informačnej spoločnosti bude najdôležitejšia práve schopnosť určiť relevanciu informácií. Výskumná úloha VEGA 1/2481/05 Využívanie informácií pri informačnom správaní vo vzdelávaní a vede sa zamerala práve na problémy relevancie informácií a informačného správania rôznych skupín študentov, vedcov a doktorandov. V časti o relevancii informácií sme vypracovali pojmové modely naznačujúce zložité kognitívne a afektívne procesy pri vnímaní relevancie, postupoch a použitých kritériách. V kontexte digitálnych knižníc sú z nášho výskumu zaujímavé najmä rozdiely pri posudzovaní relevancie v tradičných dokumentoch a v elektronickom prostredí. Výsledky výskumu naznačujú, že relevanciu môžeme interpretovať ako aktívny kognitívny proces interakcie s informáciami. Je to intelektuálny proces postupného odkrývania významu informácií v kontextoch. Tento proces je integrovaný emocionálnymi zážitkami objavu, nájdenia hodnoty a potvrdzovania svojej existencie. Relevancia v elektronickom prostredí je rozptýlená, premenlivá, s náročnejšou tvorbou významov. Dôležitú úlohu tu zohráva “pátranie” po pôvode zdroja. Podobne ako v tradičnom prostredí je relevancia v elektronickom prostredí rozčlenená na orientačnú (smerovanie, navigácia k zdrojom) a obsahovú (hlbšia intelektuálna analýza). V elektronickom prostredí sa však metainformácie spájajú so samotným obsahom prostredníctvom prepojení. Relevancia v elektronickom prostredí je podmienená funkciami technológie (predbežná relevancia, triedenie, spojenia). Pridanou hodnotou elektronického prostredia pri posudzovaní relevancie sú spojenia informácií v kontextoch, pokročilé vyhľadávanie a inteligentné rozhranie. Relevancia v elektronickom prostredí sa podobá modelom mozaikovitého skladania významu informácií. Elektronické prostredie však lepšie podporuje situačné a kontextovo podmienené skladanie jednotlivých kritérií posudzovania relevancie. Rozhodovacie procesy overovania informácií pri posudzovaní relevancie sú tu podporené interaktivitou, flexibilitou, možnosťami triedenia, vizualizáciou, skupinovou prácou, nelineárnosťou a spojeniami. Doktorandi v našom výskume pristupovali k tlačeným zdrojom emotívnejšie. Zdôrazňovali najmä ich lepšiu čitateľnosť a hodnovernosť. Pritom im vyhovuje najmä intelektuálna analýza, hĺbka spracovania obsahu, stabilnosť a predvídateľnosť. Pri elektronických zdrojoch oceňovali dostupnosť, aktuálnosť, rýchlosť a technologické možnosti prinášajúce dobré možnosti vyhľadávania, prepájania a multimediálnych foriem. Elektronické prostredie tak lepšie podporuje aj situačne podmienené skladanie mnohonásobných kritérií relevancie. Výsledky nášho výskumu predstavujú množstvo analýz a pojmových modelov, ktoré budú prezentované v osobitnej správe. V zásade umožňujú lepšie pochopiť obsah pojmu relevancia v elektronickom prostredí, rozlíšiť jednotlivé typy relevancie, modelovať subjektívne a objektívne zložky relevancie. Možno ich využiť nielen pri navrhovaní systémov a služieb, ale aj pri podpore informačnej gramotnosti používateľov. Niektoré prvé výsledky sme zverejnili aj na medzinárodnej konferencii Využívanie informácií v informačnej spoločnosti v októbri 2006 (Steinerová, J., Šušol, J., Grešková M., 2006). Záver Manifest o digitálnych knižniciach predstavuje významný míľnik pri formovaní ďalších výskumov v informačnej vede. V súvislosti s výsledkami skúmania informačného správania odzrkadľuje trendy posunu informačnej práce do nového informačného (elektronického) prostredia. Od prístupu k obsahu sa prechádza k väčšej interaktívnosti a samoobslužnému pohybu ľudí (napríklad študentov) v elektronickom prostredí. Služby, obsah či inštitúcie sa nielen integrujú, ale aj rozptyľujú a vyžadujú novšie modely využívania informácií v informačnej spoločnosti. Na úrovni spracovania dokumentov a kultúrnych objektov sa prechádza k novšej úrovni abstrakcie a integrácie s dôrazom na významové vzťahy (modely FRBR a CIDOC CRM). Človek v informačnej spoločnosti sa ocitá v kognitívnej, interaktívnej a relevantnej revolúcii. Preto sme v rámci výskumu na KKIV FiF UK nanovo interpretovali a modelovali pojem relevancia. Vychádzali sme z trendu skúmania informačného správania v elektronickom prostredí a informačnej spoločnosti. Manifest o digitálnych knižniciach dokazuje, že takéto výskumy sa uplatnia vo vývoji praktických služieb a systémov v budúcnosti.
Literatúra BEKIARI, Chryssoula, CONSTANTOPOULOS, Panos, DOERR, Martin. 2006. Information Patterns for Digital Cultural Repositories. 2006. In ERCIM News, July 2006, č. 66, s. 31-32. The Digital Library Manifesto. 2006. DELOS. A Network of Excellence on Digital Libraries. Thematic Priority: IST-2002-2.3.1.12. Technology-enhanced Learning and Access to Cultural Heritage.[Authors:] L. Candela, D. Castelli. Y. Ioannidis, G. Koutrika, P. Pagano. S. Ross. H.-J.Schek, H. Schuldt. DELOS 2006. 20 s. The Digital Library Reference Model [online]. [2006] [cit. 2007-01-30]. Dostupné na: http://www.delos.info/ReferenceModel/ INGWERSEN, Peter, Järvelin, Kalervo. 2005. The Turn. Integration of Information Seeking and Retrieval in Context. Dordrecht, Springer 2005. 448 p. ISBN 10 1-4020-3850-X (HB) STEINEROVÁ, Jela. 1996. Teória informačného prieskumu. Bratislava : SlTK-CVTI, 1996. 262 s. ISBN 80-85165-58-9 Steinerová, Jela. 2005. Informačné správanie: Pohľady informačnej vedy. Bratislava: CVTI SR, 2005. 189 s. ISBN 80-85165-90-2 STEINEROVÁ, Jela, ŠUŠOL, Jaroslav, GREŠKOVÁ, Mirka. 2006. Information behaviour in relevance judgements. In Využívanie informácií v informačnej spoločnosti. Zborník z medzinárodnej konferencie. Bratislava, SR, 10.-11. 10. 2006. Bratislava : Centrum VTI SR, 2006, s. 29-40. The Third Manifesto . 2006 [online]. In Darwen, H., Date, C.J. Databases, Types, and the Relational Model: The Third Manifesto. Addison-Wesley, 2007. [cit. 2007-01-26]. Dostupné na: http://www.thethirdmanifesto.com/ Príspevok bol spracovaný v rámci riešenia projektu VEGA 1/2481/05 Využívanie informácií pri informačnom správaní vo vzdelávaní a vede. |