Elektronická podpora vzdelávania na Žilinskej univerzite

Zo Slovenska

Úvod

Informačno-komunikačné technológie (ďalej IKT) sa používajú vo vzdelávaní od začiatku ich vývoja. Školy sú vybavované počítačovou technikou a majú pripojenie ku komunikačnej sieti. Počítačové technológie sa používajú ako náhrada mnohých ručne a mechanicky vykonávaných činností, ale vzdelávací proces sa doteraz nezmenil. Mohlo by sa zdať, že IKT nemôžu výrazne ovplyvniť doterajší vzdelávací proces založený na priamej komunikácii učiaceho a učiaceho sa. Na druhej strane existuje veľké množstvo európskych a národných stratégií, ktoré deklarujú zásadné zmeny vo vzdelávaní pre znalostnú ekonomiku. Z tohto dôvodu začína dochádzať v poslednom desaťročí k zásadnej premene ponímania funkcie vzdelávania. Vychádza zo skutočnosti, že rast ekonomiky a zamestnanosti je založený na využívaní vedeckého a technického rozvoja a vyžaduje vysokú úroveň využívania znalostí a informácií. Preto je potrebné zosúladiť možnosti IKT a požiadavky na vzdelávanie vo vytvárajúcej sa informačnej spoločnosti.

Elektronická podpora prostredníctvom IKT môže zásadne zmeniť formu vzdelávania tým, že umožňuje informácie elektronicky zbierať, spracovávať, ukladať, prenášať a prezentovať. Všetky uvedené činnosti sú vo vzdelávaní vykonávané, preto ich uplatnenie vo vzdelávaní je principiálne možné. Avšak implementáciu elektronickej podpory vzdelávacieho procesu nemožno ohraničiť len na riešenie technologickej infraštruktúry. Návrh a realizácia elektronickej podpory vzdelávania majú byť súčasťou zmien požadovaných vo vzdelávaní. Je tu príležitosť naplniť myšlienku Jana Ámosa Komenského: “Jde o to, aby byl nalezen způsob, podle něhož by ti, kdo učí, učili méně, ti však, kteří se učí, naučili se více, způsob, podle něhož by ve školách bylo méně hluku, nechuti a marné práce, avšak více klidu, libosti a pevného výsledku.”

Vývoj systému elektronickej podpory vzdelávania na Žilinskej univerzite

Za začiatok elektronickej podpory vzdelávania na Žilinskej univerzite (ďalej ŽU) uvádzame rok 1996, keď sme začali pracovať s autorským systémom na spracovávanie informačných obsahov Funline for Windows. ŽU bola členom spoločnosti Funline for Windows, čo bolo európske združenie na podporu autorského systému rovnakého mena. Bolo to naše prvé uvedomenie si zmien, ktoré môžu IKT priniesť do vzdelávania. Medzi týmto rokom a dneškom je doba riešení aj omylov, ale je tu aj veľké množstvo poznatkov a výsledkov práce, ktoré môžu pomôcť tým, ktorí s elektronickou podporou vo vzdelávaní začínajú.

Pokračovaním riešenia bol v roku 1998 vývoj vlastného LMS s názvom ERUDITIO. Systém sa nezaviedol do reálnej prevádzky. V roku 2000 sme zakúpili jeden z vtedy dostupných profesionálnych LMS systémov. Ani tento sa však nevyužíval v rámci celej univerzity. Bola to len malá skupina ľudí, ktorá testovala uvedené systémy a používala ich pri vyučovaní vlastných predmetov.

Okrem toho sa na univerzite vyvíjali ďalšie vlastné elektronické systémy na testovanie, prihlasovanie na skúšky a evalváciu predmetov. Mnoho vyučujúcich podľa vlastných možností a záujmu vytváralo v rámci projektov, ale aj bez nich, elektronicky spracované študijné materiály a umiestňovali ich na katedrové alebo vlastné webové stránky, ktoré mali rôznu úroveň – od elektronických učebníc cez multimediálne animácie až k multimediálnym interaktívnym kurzom v závislosti od zručností tvorcov.

Na začiatku roku 2003 vymenoval rektor ŽU tím odborníkov z vedenia školy, jej jednotlivých fakúlt a ústavov, ktorý začal systémovo riešiť problematiku elektronickej podpory vzdelávania v rámci celej univerzity. Tento tím vyšpecifikoval postup a úlohy návrhu a realizácie, vytvoril plán implementácie a špecifikoval technické riešenie informačno-komunikačnej infraštruktúry. Po realizácii pilotného projektu bol vytvorený integrovaný e-vzdelávací systém ktorý je od septembra 2004 v celouniverzitnej prevádzke.

Práve systémové riešenie problematiky elektronickej podpory vzdelávania v rámci celej univerzity, za prispenia všetkých fakúlt a ústavov, možno považovať za závažný zlom v implementácii elektronickej podpory vzdelávania na ŽU.

Systémový postup riešenia implementácie elektronickej podpory vzdelávania

Pri riešení implementácie elektronickej podpory vzdelávania bol použitý systémový prístup, ktorý je v literatúre označovaný ako triparciálny systém. triparciálny systém je princíp, ktorý zovšeobecňuje analýzu, porovnanie a syntézu procesu tým, že každý celok chápe v troch zložkách. Podľa konkrétnej povahy riešeného problému prisudzuje sa zodpovedajúci meritórny zmysel a sémantický názov trom všeobecným zložkám riešeného systému – stratégii, taktike a aktivácii.

  • Stratégia je prvotný akt tvorby, ktorý určuje stanovenie cieľa, smer rozvoja, pôsobenie určitej realizácie. Špecifikuje zámer riešenia určitého problému.
  • Taktika je fáza riešenia, v ktorej sa rozpracováva stratégia podľa vnútorných podmienok systému. Taktika definuje postupy úloh obmedzenejšieho charakteru podľa objektívnych podmienok. Ide o prípravu podmienok na realizáciu stanoveného zámeru.
  • Aktivácia je konkrétna realizácia určitého vyriešeného problému. Uskutočňuje stanovený zámer podľa pripraveného spôsobu realizácie. Je zároveň zdrojom zlepšenia alebo úpravy stanovenej stratégie a taktiky.

Strategické ciele elektronickej podpory vzdelávania

Dlhodobý zámer ŽU na obdobie 2003 – 2007, dostupný v [1], má v hlavných zámeroch vo vzdelávacej činnosti okrem iných deklarované aj nasledujúce činnosti, týkajúce sa elektronickej podpory vzdelávania:

  • ŽU po roku 1989 nastúpila cestu širokej univerzalizácie štúdia, ktorej sa bude naďalej venovať pozornosť. Ide najmä o vytváranie podmienok pre štúdium, ktoré je založené na efektívnej synergii fakúlt, podporujúce kvalitu, nové formy a obsah vzdelávania.
  • Všetky formy štúdia podporovať rozsiahlym využitím informačných technológií vrátane e-vzdelávania, čo bude vyžadovať významné zmeny v procesnej stránke vzdelávania.

Z uvedených zámerov je zrejmé, že ŽU mala už v roku 2003 jasne špecifikované ciele vedúce k zmenám obsahu a formy vzdelávania a vedela, že ich dosiahnutie vyžaduje použitie IKT vo vzdelávaní v oveľa väčšej miere než dovtedy. Na to, aby univerzita tieto ciele dosiahla, bolo potrebné postupovať systematicky, a preto ďalším systémovým krokom bola taktická časť, ktorá predstavuje rozpracovanie strategických zámerov do podmienok univerzitného vzdelávania.

Rozpracovanie strategických zámerov do podmienok univerzitného vzdelávania

Všeobecne platí, že úspešnosť implementácie IKT nie je v realizácii technického systému, ale vo vyriešení problému, pre ktorý je implementácia určená. to je vždy veľmi dôležité. aj nám sa ukázalo, že samotná realizácia informačno-komunikačnej podpory nemá zásadný význam, kým nevyrieši určitý konkrétny problém používateľov. vytvoriť nové, kvalitnejšie formy vzdelávania použitím IKT neznamená iba realizáciu existujúceho vzdelávacieho procesu s podporou IKT. Musí ísť o také uplatnenie IKT, ktoré umožní zásadnú inováciu vzdelávacieho procesu univerzity. Preto rozpracovanie strategických zámerov predstavuje hľadanie inovačných zmien, ktoré dokážu vytvoriť nové vzdelávanie.

Základom pre zmeny doterajšieho vzdelávacieho procesu je dokonalé poznanie existujúceho vzdelávacieho procesu a jeho činností. Až na základe tohto poznania je možné pristupovať k návrhu jeho zmien použitím IKT.

Ak len laicky skúmame proces vzdelávania na univerzitách, môžeme konštatovať, že je to proces funkčný. na vytvorenie zmien existujúceho procesu vzdelávania je však potrebná dôkladná analýza a opis jeho podprocesov, z ktorých sa skladá. ŽU spolu s ďalšími slovenskými univerzitami v rámci projektu [2] spracovala analýzu súčasného stavu vzdelávacieho procesu a používania informačno-komunikačnej infraštruktúry v ňom. Základom bola SWOT analýza, na ktorej sa podieľali členovia riešiteľského kolektívu. Z nej, vytvorením matice stratégií, vyplynuli problémové oblasti, na riešenie ktorých bol zostavený expertný dotazník. V ňom sa 248 expertov vyjadrovalo k trom základným problémovým oblastiam, kde bolo potrebné nájsť odpovede na mnohé otázky.

1. Proces vyučovania/vzdelávania:

  • Online vzdelávanie verzus prezenčná forma.
  • Efektívnosť a kvalita vyučovania.
  • Možnosť vytvorenia motivačného prostredia.
  • Zmeny vo vzdelávaní.
  • Strata rozvoja morálnych hodnôt a výchovy vo vzdelávaní.
  • Modely vyučovania a študijné materiály.

2. Proces tvorby obsahov:

  • Tvorba študijných materiálov.
  • Kvalita študijných materiálov.
  • Riadenie tvorby a využívania študijných materiálov.

3. Proces riadenia vzdelávania

  • Organizácia a riadenie procesu vzdelávania s elektronickou podporou.
  • Prekonávanie bariér pri implementácii elektronickej podpory do procesu vzdelávania.
  • Technologické nedostatky doterajšej implementácie elektronickej podpory vzdelávania.
  • Vytváranie štandardov vo vzdelávaní.

Dotazník bol realizovaný elektronickou formou a zo štatistického vyhodnotenia a následných brainstormingov vyplynuli nasledujúce odporúčania ďalšieho riešenia:

  • 1. Realizácia technických systémov e-vzdelávania.
  • 2. Štandardizované databázy e-študijných materiálov na národnej úrovni.
  • 3. Hodnotenie kvality e-vzdelávania.
  • 4. Podpora inštitucionálneho výskumu e-vzdelávania.

Uvedené odporúčania sú základom pre ďalšie riešenie elektronickej podpory vo vzdelávaní. V rámci projektu bol na ŽU realizovaný technický systém e-vzdelávania ako prvý krok realizačného plánu.

Realizácia elektronickej podpory vzdelávania

1. Integrovaný systém e-vzdelávanie

Analýza a špecifikácia potrieb používateľov z radov učiteľov aj študentov technických prostriedkov elektronickej podpory vzdelávania na ŽU ukázala, že úroveň využívania elektronickej podpory je veľmi rozdielna v jednotlivých predmetoch a u jednotlivých učiteľov, v závislosti od ich možností a znalostí. Preto sme sa rozhodli vytvoriť jednotný systém umožňujúci podporu všetkým, ktorí sa zaujímajú o zmenu vo vzdelávaní na ŽU. Existujúce čiastkové systémy elektronickej podpory určitých podprocesov vzdelávacieho procesu, ktoré slúžili jednotlivcom alebo katedrám, boli analyzované na základe ich funkčných vlastností a na základe technológií, v ktorých boli vytvorené. V pilotnom projekte, realizovanom v roku 2003, boli testované tieto systémy:

  • LMS Moodle a Tutor 2000,
  • systémy prihlasovania na skúšky, 
  • skúšobné a testovacie systémy,
  • evalvačný systém hodnotenia vyučovania.

Realizácia nového, celouniverzitného integrovaného systému bola vytvorená spojením vybraných čiastkových systémov. Takto vytvorený integrovaný systém e-vzdelávanie v súčasnosti umožňuje elektronickú podporu celého vzdelávacieho procesu tak, že učitelia aj študenti môžu používať jednu linku pre všetky čiastkové systémy elektronickej podpory vyučovacieho procesu. Systém e-vzdelávania je pre všetkých študentov a učiteľov univerzity dostupný na http://vzdelavanie.utc.sk a je používaný v dennom aj externom vyučovaní. Systém je zložený z týchto samostatných subsystémov:

  • informačné listy vyučovaných predmetov,
  • LMS Moodle,
  • prihlasovanie na skúšku,
  • zapisovanie výsledkov štúdia,
  • evalvácia vyučovania študentmi.

Integrovaný systém je vytvorený podľa postupnosti vykonávania jednotlivých činností vo vzdelávacom procese. Jednoducho vedie učiteľov a študentov k používaniu elektronickej podpory v procese vzdelávania, ktorý sa začína zverejnením informačného listu, následne vlastným vyučovaním, kontrolou vedomostí, zápisom príslušného hodnotenia do indexu a skúšobnej správy a evalváciou vyučovania. Každá z uvedených informácií alebo činností je prístupná cez zodpovedajúcu ikonu, prostredníctvom ktorej sa vstupuje do jednotlivých subsystémov. Na úvodnej obrazovke sú ešte ďalšie užitočné funkcie a linky, ako sú pokyny na prihlásenie sa do systému, návod na prácu s LMS Moodle, odkazy na univerzitnú knižnicu, rozvrh a ďalšie. Prístup do systému e-vzdelávanie je cez prihlasovacie meno a heslo. Systém e-vzdelávania je prepojený s fakultnými informačnými systémami, v ktorých sú databázy potrebných údajov o študentoch aj učiteľoch. Na základe informácií z informačných systémov učitelia majú prístup len do nimi vyučovaných predmetov a študenti do svojich zapísaných predmetov. O prevádzku a rozvoj systému sa v súčasnosti stará celoškolský Ústav informačných a komunikačných technológií.

2. Tvorba e-študijných materiálov

Používanie systému e-vzdelávanie vyžaduje prístup k elektronicky spracovaným študijným materiálom. Tu je potrebné rozdeliť riešenie do dvoch častí. Prvá súvisí so vzdelávacími obsahmi študijných odborov a študijných programov a ich následnou akreditáciou. Druhá časť riešenia je elektronické spracovanie obsahov. V tejto oblasti sa v súčasnosti na ŽU rieši projekt ESF nazvaný Tvorba obsahov pre e-Learning (TOP-eL) [3]. Jeho cieľom je vytvorenie vhodnej metodiky na návrh, spracovanie, uloženie a prezentovanie multimediálnych vzdelávacích objektov pre potreby výučby predmetov z oblasti informačno-komunikačných technológií. Táto oblasť je aj predmetom ďalších výskumných projektov, prevažne v rovine technológií a štandardov na spracovanie, uloženie a prezentovanie vytvorených e-študijných materiálov. Výsledky sú prezentované napríklad v [4], [5].

3. Hodnotenie kvality vzdelávania

Veľmi často vzniká otázka, či tradičný spôsob vzdelávania môže byť nahradený elektronickým vzdelávaním a aký je rozdiel v ich kvalite. Odpoveď nemôže byť jednoznačná a dá sa formulovať len vtedy, ak bude nejakým spôsobom merateľná.

Súčasné koncepcie kvality presadzujú názor, že kvalitné vzdelávanie má reagovať na rôzne potreby, požiadavky a záujmy študentov, univerzít, zamestnávateľov, spoločnosti, vlád. Vysokoškolské inštitúcie, najmä na základe dôsledkov vyplývajúcich z čoraz väčšej konkurencie a ekonomických vplyvov v oblasti vysokoškolského vzdelávania, sú aj z tohto dôvodu nútené prehodnotiť spôsoby svojej práce a pristupujú k vypracovaniu a implementácii systémov hodnotenia kvality. Nie je jednoznačne určené, aký systém hodnotenia kvality má univerzita používať, a nie je ani určené, akým spôsobom sa majú jeho realizácie aplikovať. V Štandardoch a smerniciach na zabezpečenie kvality pre univerzitné vzdelávanie v časti interného zabezpečenia kvality podľa [6] sa zdôrazňuje potreba zavedenia manažérskych informačných systémov. Tie by mali vzdelávacím inštitúciám umožniť zhromažďovať, uchovávať, analyzovať a používať relevantné informácie, ktoré sú základom pre zabezpečenie a hodnotenie kvality vzdelávania a samohodnotenia.

V rámci Európskej únie boli vyhlásené viaceré výzvy na podávanie projektov so zameraním na aplikáciu štandardov kvality vzdelávania, vyvinutie účinných nástrojov na zabezpečovanie kvality vzdelávania, na implementáciu a rozvoj systémov kvality s dôrazom na IKT. Táto skutočnosť bola podnetom aj na prípravu projektu Leonardo da Vinci s názvom Samohodnotenie vzdelávacích a odborných vzdelávacích inštitúcií – SAETO [7].

Hlavným cieľom projektu SAETO je vyvinutie elektronickej podpory sledovania kvality a samohodnotenia vo vysokoškolských inštitúciách na základe modelu EFQM. Ďalším cieľom projektu je vyvinutie metodológie na implementáciu systému kvality podľa princípov EFQM vhodnú pre vysokoškolské a odborné vzdelávacie inštitúcie. ŽU je jedným z partnerov projektu a aktívne sa zúčastňuje na záverečných úlohách projektu. Softvérová aplikácia vyvinutá v rámci projektu môže tvoriť ďalší podsystém elektronickej podpory vzdelávania.

Záver

Najväčšia hodnota uplatnenia ikt nespočíva v tom, že sa nahradí doterajší spôsob inou technológiou, ale v tom, že sa vytvorí nová pridaná hodnota, ktorá doteraz neexistovala a je veľmi potrebná pre rozvoj súčasného aj budúceho vzdelávania a vzdelanosti. Je to taká pridaná hodnota, ktorá by sa nedala vytvoriť bez efektívneho a cieleného využívania ikt. To vyžaduje zmeniť staré procesy a pravidlá a vytvoriť nové spôsoby práce. vo vzdelávacom procese univerzít to znamená meniť doterajší vzdelávací proces. metodika naznačená v tomto článku predstavuje základný postup zmien. V každej opísanej časti je potrebné riešiť ešte mnoho úloh, ale ich riešenie musí tvoriť ucelený komplex, na ktorom sa budú podieľať všetci tvorcovia hodnotového reťazca vo vzdelávaní. Aj keď dnes nie sú na univerzitách vytvorené všetky podmienky pre takúto realizáciu, proces zmien sa začal a jeho ďalší postup umožní postupne sa pripraviť na celkové zmeny a dáva oveľa väčšiu šancu obstáť v budúcnosti na globálnom konkurenčnom trhu vzdelávania.

Literatúra

[1] Dlhodobý zámer Žilinskej univerzity na obdobie 2003 – 2007. Dostupné na www.uniza.sk
[2] Využitie IKT a sieťových platforiem novej generácie vo vzdelávaní. Projekt štátneho programu výskumu a vývoja Budovanie informačnej spoločnosti, č. 2003 SP 20 028 01 04, 2006.
[3] Legíňová, K.: Reusability of learning objects for e-learning. TRANSCOM 2007 7-th European Conference of young research and scientific workers. Proceedings Section 3 Information and communication Technologies. Žilina June 25-27, 2007, ISBN 978-80-8070-693-7, s. 153-157.

[4] Bizonova, Z., Ranc, D.: Model Driven LMS Platform IntegrationFound. In The Third Advanced International Conference on Telecommunications (AICT’07). DOI Bookmark: http://doi.ieeecomputersociety.org/10.1109/AICT.2007.29.
[5] Tvorba obsahov pre e-Learning – TOPeL, Projekt ESF, reg. č. SOP ĽZ 2005/3-154, kód projektu 11230100314.
[6] European Network for Quality Assurance in Higher Education: Standards and Guidelines for Quality Assurance. In The European Higher Education Area. 1. vydanie. Helsinki: Multiprint, 2005. 41 s. ISBN 952-5539-04-0.

[7] Self-Assessment for Educational and Training Organisations – SAETO. Projekt Leonardo da Vinci No 2005LI/05/B/F/PP/164510.

Zdieľať: