Spätná väzba ako indikátor efektivity a kvality

Hlavné články / Main Articles

Namiesto motta otázka:

Motivujú nás témy európskych programov k posunu vízií
našich knižníc v smere používateľských potrieb a ku kvalite poskytovaných
služieb?

 

Pohľad do minulosti, kritické hodnotenie predošlého vývoja a
správanie je jednou z účinných foriem spätnej väzby. Prinajmenšom môže
poslúžiť na posilnenie nášho presvedčenia, že to, čo robíme dnes, je oveľa
lepšie než to včerajšie, že nová generácia víťazí nad predchádzajúcou nielen
silou, ale aj kvalitou. Nastavme si na moment spätné zrkadlo na krátku exkurziu do
minulosti rozvoja knižničných systémov s osobitnou pozornosťou na postavenie a úlohy
používateľa.

 

Spätné zrkadlo

Pripomeňme si staré zlaté časy prvých INFOS-ov, keď nás
takmer všetkých bezo zvyšku opanovali pojmy systém a systémové inžinierstvo ako
metóda a niekedy aj cieľ nášho snaženia. Diskutované, analyzované a navrhované
systémy 1. generácie nepoznali pojem používateľ, ktorý sa rozplýval kdesi v
systémovom okolí a z hľadiska systémovej architektúry nebol zaujímavý. Dôležitý
bol systém, a najmä jeho autori (zdá sa, že táto generácia má tvrdý korienok).
Ľudský faktor sa objavuje a stáva módou s nástupom 2. generácie informačných
systémov, v ktorej dominuje analýza a návrh rozhrania človek – stroj (man-machine
interface). V období 3. generácie sa prieskum používateľov stáva súčasťou
analytickej prípravy návrhu systémov, ktorý sa často opiera aj o výsledky prieskumu
správania používateľov. Spomínané tri predchádzajúce generácie rozvoja
knižničných systémov (otázka znie, či sú naozaj predchádzajúce) ponímajú
používateľa len ako súčasť okolia systémov, istej reality, pre ktorú sa navrhujú
a v ktorej majú fungovať.

Pre nastupujúcu generačnú epochu, nazvime ju podľa poradia 4.
generáciou, je typická interakcia používateľa a systému vo všetkých vývojových
fázach. Od formulácie zadania, návrhu funkcionality až po overovanie v praxi a
priebežný vývoj sa uplatňuje aktívny vplyv používateľa – spätná väzba vo
forme požiadaviek, pripomienok, návrhov alebo objektívnych meraní výkonov či
efektívnosti daného systému, služby, zariadenia.

Naším problémom je však skutočnosť, že všetky spomínané
generácie systémov, a najmä ich reprezentantov a používateľov, jestvujú a dokonca
sa rozvíjajú súčasne. V knižnično-politických a odborných kruhoch je, žiaľ,
dodnes rovnakou mierou zastúpený názor, že v prvom rade treba „formovať
používateľa“ (nech si zvykne na systém, čo sa mu poskytol) ako presvedčenie a
ochota rešpektovať požiadavky a potreby používateľa od samého počiatku. Ťažko
posúdiť, kde sú príčiny tohto chaosu, ktorého dôsledkom je zreteľné zaostávanie
za vývojom v susedných krajinách, krajinách EÚ a ostatných vyspelých častiach
knižničného sveta. Pravdepodobne chýba dostatočná motivácia, neuplatňujú sa
nástroje strategického riadenia, nehodnotia sa výsledky, neanalyzujú ani nespomínajú
chyby. Čo však určite nechýba, to je inšpirácia. Na mieste je teda otázka:
„Motivujú nás témy európskych programov k posunu vízií našich knižníc v smere
používateľských potrieb?“

ELAG 1996

Na 20. konferencii ELAG na tému Kvalita elektronickej služby bola
problematika identifikácie potrieb a očakávaní používateľov obsiahnutá v pracovnom
seminári [3] zameranom na návrh používateľského rozhrania knižničných aplikácií
(GUI´s for library end-users). Skôr ako sa pristúpilo k diskusii o tom, ako by malo
toto rozhranie vyzerať, sformulovali sa nasledujúce otázky:

  • Kto sú naši koncoví používatelia (miestni a vzdialení)?
  • Aké sú ich potreby?
  • Čo očakávajú od systému?
  • Ako spolupracujú so systémom?
  • Aké vedomosti majú o našej aplikačnej oblasti?
  • Ako sú oboznámení s IT?

Diskutovalo sa tiež o potenciálnych výhodách periodických
prieskumov a priebežného monitorovania požiadaviek s cieľom poznať aktuálne potreby
a očakávania používateľov. Na základe stanovenia charakteristík hlavných
kategórií používateľov by sa mala ľahšie hodnotiť miera, do akej dostupné
grafické rozhrania korešpondujú, s obvyklými triedami požiadaviek používateľov. Na
úvod rokovania o hlavných aspektoch voľby a implementácie GUI sa vyslovili ďalšie
tri otázky:

  • Aký význam má GUI pre používateľov knižničných služieb?
  • Ako navrhnúť rozhranie tak, aby posilnilo kladné hodnotenie
    knižničných služieb používateľmi?
  • Aké kritériá možno použiť na hodnotenie GUI?

 V záveroch seminára sa okrem iného uvádza: Pri návrhu GUI
pre knižničné aplikácie v SR treba dobre a vopred poznať charakteristiky populácie
koncových používateľov, ktorým je služba určená, pričom treba mať na mysli, že
každý deň môžu prísť do styku so systémom cez internet alebo iný typ sietí nové
skupiny používateľov s neznámymi potrebami a očakávaniami. Periodické analýzy
prieskumu môžu napomôcť hodnotenie miery korešpondencie medzi poskytovanou službou a
očakávaniami tých kategórií používateľov, ktorých možno identifikovať a
kontaktovať. V prípade vzdialených používateľov, ktorí môžu byť náhodní alebo
neidentifikovateľní, je potrebné mať čiastočnú spätnú väzbu z jednotlivých
článkov „reťaze“ danej služby (vrátane GUI), napríklad vo forme dotazníkov
alebo hodnotiacich formulárov pri každom použití služby alebo v rámci periodických
prieskumov. V každom prípade bude užitočné robiť časté analýzy transakcií na
získanie informácií o správaní sa používateľov, o ich schopnosti využiť
vlastnosti systému. Štatistika o počte a výsledkoch dotazov môže napomôcť návrh a
implementáciu nových služieb a vývoj nových štýlov používateľských rozhraní.

Knižniční koncoví používatelia by mali byť zapojení podľa
možností čo najviac do jednotlivých etáp návrhu, implementácie, testovania a
priebežného zlepšovania knižničných služieb a zodpovedajúcich používateľských
rozhraní. Jednou z iniciatív môže byť napríklad založenie Európskej skupiny
knižničných používateľov (ELUG), alebo vytvorenie fóra na výmenu poznatkov o
požiadavkách používateľov.

Viac: http://www.kbr.be/elag/20seminar/contents.htm

PULMAN 1999

V rámci 5. rámcového výskumného programu EÚ na roky 1999 –
2002 sa prijala iniciatíva-projekt č. IST-2000-29204 na založenie tematickej siete s
voľne preloženým názvom Sieť na mobilizáciu rozvoja verejných knižníc (angl.
Public Libraries Mobilising Advanced Networks – PULMAN). Na projekte PULMAN sa
podieľali inštitúcie z 26 európskych krajín [1]. V rámci projektu sa vypracoval
súbor odporúčaní vo forme metodických príručiek (Digital guidelines manual – DGM
: http://www.pulmanweb.org/DGMs/DGMs.htm).

Pre oblasť manažmentu sa spracovala popri ďalších aj smernica
zaoberajúca sa meraním výkonov:

DGM – Meranie výkonov a hodnotiace nástroje. V časti
Praktické odporúčania sa uvádza odsek venovaný normalizovaným dotazníkom pre
koncových používateľov. Dotazníky ako nástroj prieskumu trhu majú pre verejné
knižnice veľkú potenciálnu hodnotu. Sú však pomerne časovo náročné s ohľadom na
výber otázok, vzoriek a spracovanie. Použitím normalizovaných dotazníkov možno
znížiť celkové náklady a zvýšiť hodnotu tejto formy prieskumu. Vo Veľkej
Británii sa napríklad používajú
4 základné normalizované dotazníky pre verejné knižnice (Public Libraries User
Survey – PLUS):

  • dotazník zameraný na využívanie knižníc všeobecne,
  • využívanie detskými čitateľmi,
  • využívanie elektronických služieb
  • dotazník pre tých, ktorí knižnicu nevyužívajú.

Výsledky týchto prieskumov sa ukladajú do spoločnej bázy
údajov a slúžia na štatistiky a porovnávanie výkonov knižníc (benchmarking).
Výsledky sa uznávajú ako ukazovatele kvality normovaného výkonu knižníc.

Výzva z Oeirasu: 13. a 14. marca 2003 sa konala v stredisku Oeiras
neďaleko Lisabonu záverečná konferencia medzinárodného projektu PULMAN s názvom
„Public Libraries, Museums and Archives Working Together in eEurope (http://www.pulmanweb.org/documents/Oeiras_v2.1_5mar%20(1).doc)“.
170 účastníkov zo 41 krajín odsúhlasilo základné priority a desaťbodový plán
aktivít, ktorý sa prijal vo forme Manifestu z Oeiras (Oeiras Manifesto, the PULMAN
agenda for eEurope). Prijatý akčný plán a výzva adresovaná ministrom, politikom a
odborníkom na národnej a miestnej úrovni má 10 zadaní, z ktorých sa najmenej 3
priamo týkajú práce s používateľom:

  1. Zostaviť stratégie, ktoré využívajú a rozvíjajú zručnosti a
    infraštruktúru európskej siete verejných knižníc, archívov a múzeí s cieľom
    naplno uplatniť ich sociálny, kultúrny a ekonomický potenciál.
  2. Implementovať politiku náboru a školenia personálu knižníc,
    vrátane primeranej mzdy a podmienok, na zabezpečenie kapacít a zručností na
    efektívne riešenie potrieb používateľov, napríklad podpora vyučovania a
    využívanie technológií informačnej společnosti.
  3. Monitorovať meniace sa potreby používateľov ako súčasť rozvoja
    politiky založenej na poznatkoch (evidencebased policy development) a plánovania
    investícií.
  4. Merať a vyhodnocovať služby na pravidelnom základe, najmä tých,
    ktoré zahŕňajú nové technológie, a zostaviť kritériá porovnávania (benchmarking)
    na odhad vplyvu a výstupov investícií.

Libecon2000 (http://www.libecon.org)

Európska komisia sa od roku 1980 systematicky zameriava na prieskum
a rozvoj knižničných aktivít. Vybavenosť, služby a ekonomika knižníc sa na pôde
EÚ monitoruje už od roku 1980 [6]. Neskôr sa uskutočnilo niekoľko prieskumov v
členských krajinách európskeho združenia pre voľný obchod (EFTA) a krajinách
strednej a východnej Európy (SVE) [7]. Projekt Libecon2000 sa riešil v rámci
čiastkového programu FP4 Telematického aplikačného programu EK DG 13 [2].

Ústredným motívom projektu bolo vybudovanie priebežne
aktualizovanej bázy štatistických údajov o knižničných aktivitách a sprievodných
nákladoch vo vzťahu k národným ekonomikám zúčastnených krajín.

Riešitelia projektu si vytýčili tieto hlavné ciele:

  • vyhodnotiť súčasný stav rozvoja štatistického sledovania
    knižničných aktivít v jednotlivých krajinách,
  • odporučiť odsúhlasený protokol spolupráce medzi ústrednými
    agentúrami na uľahčenie spracovania štatistických údajov,
  • vyzdvihnúť možnosť využitia medzinárodného porovnávania na
    hodnotenie výkonov,
  • rozvinúť spoluprácu na rýchlejšom rozvoji konzistencie
    definícií,
  • harmonizovať štatistický monitoring knižničných aktivít,
  • zjednotiť metodiku a postupy porovnávania úrovne zabezpečenia
    verejných knižnično-informačných služieb.

Projekt realizoval inštitút verejného financovania (Institute of
Public Finance Ltd. – IPF) vo Veľkej Británii. Na projekte sa zúčastnilo 29
členských a asociovaných štátov EÚ a EFTA. Výsledky s podrobnou analýzou a
metodickými odporúčaniami sa publikovali v rozsiahlej správe tzv. Millenium report
[8].

Renardus 2002

V roku 2002 vrcholilo riešenie európskeho projektu IST –
1999-10562 Reynard – Academic Subject Gateway Service Europe – RENARDUS, zameraného
na vývoj tematických portálových služieb (subject gateway services). Jedným zo
základných výstupov projektu bola správa o prieskume používateľov (WP5–D5.2),
ktorý sa uskutočnil na vzorke 296 používateľov pilotnej verzie implementovanej
služby. Tomuto prieskumu však predchádzala komplexná štúdia o požiadavkách
používateľov – tzv. prieskum prieskumov koncových používateľov (Survey of end
user surveys – WP6 – D 6.6), čo v porovnaní s ostatnými projektmi znamenalo
významný kvalitatívny a metodický posun. Prieskum prieskumov poskytuje prehľad o
existujúcich prieskumoch používateľov a ďalších dokumentoch, ktoré sa venujú
požiadavkám používateľov a metodickým otázkam prieskumu. Hoci nástroje a metódy
hodnotenia používateľov boli rôznorodé, snahou bolo sformulovať základné
požiadavky používateľov na novú organizáciu prístupu k elektronickým informačným
prameňom cez internet.

Prieskum poskytol základné odpovede na:

  • požiadavky používateľov na kvalitu a kategorizáciu
    informačných prameňov,
  • technické vybavenie,
  • prieskum nástrojov (hity, prieskumové masky…),
  • pomocné nástrojov (pomocné texty a návody),
  • používateľské profily (povolanie, vek…).

Prieskum sumarizuje výsledky získané v rámci 9 súbežne
riešených a vecne podobne orientovaných projektov EÚ (DESIRE, DutchESS, EELS, EEVL,
EULER, FVL, PRIDE, SOSIG a SSG-FI).

C@limera 2005

Úspech smerníc DGM, ktoré sa vypracovali v rámci projektu
PULMAN, podnietil iniciatívu na ich dopracovanie a aktualizáciu v rámci projektu
C@limera (Cultural Applications: Local Institutions Mediating Electronic Resources),
ktorý v rokoch 2003 – 2005 ideovo nadviazal a rozšíril záber o múzeá a archívy.
Jedným z výstupov projektu bolo vydanie súboru odporúčaní pre dobrú prax (Good
Practice Guidelines) [5]. 2. časť publikácie – Odporúčania pre riadenie –
obsahuje 6 smerníc, v ktorých sa odráža orientácia na používateľa a jeho
požiadavky na:

  • strategické plánovanie,
  • spoluprácu a partnerstvo,
  • modely podnikania,
  • personálne zabezpečenie,
  • meranie výkonov a hodnotenie,
  • legislatívne a právne otázky.

Kapitola Meranie výkonov a hodnotenie sa zaoberá nasledovnými
témami: štatistika múzeí, archívov a verejných knižníc a meranie ich výkonov,
nové štatistické ukazovatele a iné nástroje na hodnotenie elektronických služieb,
porovnávacie testy, meranie hodnoty a vplyvu činností, normalizované dotazníky a
štandardné postupy [4].

Viac: http://www.calimera.org
 

TEL 2005

Prieskum názorov, požiadaviek a pripomienok používateľov je v
súčasnosti integrálnou súčasťou každého (profesionálne) riadeného projektu.
Dobrým príkladom je projekt The European Library – TEL. Vo februári 2006 sa na
stránkach portálu TEL publikovala výzva na druhý prieskum názorov používateľov
(The second The European Library user opinion survey). V rámci projektu sa v lete 2005
prostredníctvom beta verzie portálu uskutočnil prvý prieskum názorov a požiadaviek
používateľov. Odpovede sa zahrnuli do prvej verzie Európskej knižnice (TEL) v
novembri 2005 [12]. Druhý prieskum má poslúžiť na získanie aktuálnych pripomienok a
názorov na prípadné vylepšenie systému ešte pred spustením verzie 1.3,
naplánovanej na leto 2006. Online prieskum navrhli a pripravili partnerské knižnice
projektu z 13 krajín EÚ (Rakúsko, Veľká Británia, Chorvátsko, Dánsko, Estónsko,
Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Litva, Holandsko, Portugalsko, Srbsko a
Švajčiarsko). Otázky sú zamerané na hodnotenie užitočnosti štruktúry portálu
webového sídla a praktických skúseností pri informačnom prieskume pomocou
implementovaných nástrojov prostredníctvom portálu The European Library (http://www.theeuropeanlibrary.org/portal/index.html).

DoD 2006

Digitalizácia na objednávku (Digitisation on Demand – DoD) je
názov nového projektu prijatého v 6. rámcovom programe v línii eGovernment pod
kódovým označením eTEN 518635 – DOD. Na projekte spolupracuje 13 popredných
knižníc z 8 európskych krajín (Rakúsko – koordinátorom je Univerzitná knižnica v
Innsbrucku, Slovinsko, Dánsko, Portugalsko, Nemecko, Estónsko, Maďarsko, Slovensko –
UKB a od roku 2007 aj Česká republika – MZK Brno). Projekt s plánovanou dobou
riešenia 18 mesiacov sa zameriava na rozvoj komplexných a operatívnych služieb
digitalizácie a dodávania dokumentov. Ako jeden z hlavných cieľov sa zadefinoval
pracovný balík (Work Package): Prieskum trhu – spotrebiteľský trh.

Trh koncových používateľov pre e-knihy je základom celej
služby. Otázkou je, nakoľko sú ochotní zákazníci z Európy a ostatného sveta
zaplatiť za digitalizovanú e-knihu? Ktorá z cieľových skupín je najvhodnejšia na
oslovenie, marketing a informačnú kampaň? Čo očakávajú od služby DoD a ako ich
možno motivovať na pravidelné využívanie služby? A osobitne dôležité v európskom
rozmere je: Aké sú kultúrne rozdiely medzi členskými štátmi, ktoré ovplyvňujú
úspech služby? 

Metódy na prieskum trhu zamerané na spotrebiteľský trh:

  1. Validácia založená na testovacích inštaláciách DoD služby (v
    každej zo zúčastnených knižníc); dve cieľové skupiny na ďalšiu analýzu –
    registrovaní používatelia knižníc s osobným kontaktom ku knižnici a používatelia,
    čo už služby využili.
  2. Zber a analýzy všetkých výskumných prác. Na základe týchto
    štúdií sa umožní základné všeobecné pochopenie trhu koncových používateľov a
    očakávaný rozvoj v nasledujúcich rokoch.
  3. Definovanie nových cieľových skupín a zisťovanie ich názorov a
    vôle na využitie služby v budúcnosti.

Cieľová skupina: používatelia knižníc.

Pozostáva najmä z akademického personálu (profesori, asistenti),
učitelia, študenti, novinári, genealógovia, súkromný výskum, kronikári… Osobné
interview možno organizovať v knižniciach alebo pomocou webových dotazníkov.

Pracovný balík sa člení na tri úlohy (Task):

  • Task 1: trh e-knihy a cieľové skupiny (prieskum, vyhodnotenie,
    website);
  • Task 2: prieskum skupiny používateľov (zistenie rozsahu a povahy
    spotrebiteľského trhu, odhad kapacít systému na základe vyhodnotenia skúseností so
    službou);
  • Task 3: publikácie a správa (záverečná správa, mesačný
    spravodaj pre knižnice a používateľov).

Výskum mienky používateľov sa uskutoční osobným rozhovorom s
používateľom v knižnici alebo dotazníkovou formou, pričom dôležití budú
čitatelia, ktorí už službu použili (po kontakte s ňou už majú na ňu svoj názor),
a „noví“ čitatelia, ktorí sú potenciálnymi používateľmi služby.

Hypotézy výskumu čitateľov:

  • potenciálni používatelia služby DoD sú schopní použiť službu
    a efektívne využiť produkt služby tak, aby im priniesol úžitok;
  • služba bude používateľmi vyhľadávaná v takom rozsahu a
    frekvencii ako pri ostaných službách knižnice, teda nepredpokladá sa nadmerný
    záujem o službu či úplný nezáujem čitateľov o službu;
  • predpokladá sa väčší záujem o dokumenty historickej povahy než
    o súčasné.

Hlavným cieľom výskumu používateľskej mienky je zistenie
skutočného záujmu zo strany čitateľov, schopností čitateľov využiť produkt
služby, rentabilitu služby, čím bude možné službu nasmerovať presnejšie na
potreby používateľov. Metódy a prostriedky výskumu sú: dotazník pre čitateľov
UKB, dotazník pre ostatné knižnice, ktoré majú záujem o digitalizáciu, osobný
rozhovor s používateľom služby priamo v knižnici, osobný rozhovor s potenciálnymi
používateľmi služby v knižnici, elektronický dotazník určený pre používateľa,
vystavený na stránkach (dobrovoľný, záujmový), analýza už vyhotovených
objednávok z ľubovoľných hľadísk. Úlohou výskumu je zistiť záujem
používateľov, na základe ktorého je možné predpokladať a určiť ďalší vývoj
služby.

Library 2.0

Library 2.0 je perspektívny model knižničných služieb, ktorý
reaguje na zmeny a trendy technológií, organizácie a nové možnosti a spôsoby
interakcie s používateľmi [9]. Zameriava sa na poskytovanie online služieb (opac,
helpdesk, RSS…) a rastúci spätný tok informácií od používateľa do knižnice.
Knižničné služby sa podľa tohto modelu priebežne rozvíjajú a prehodnocujú v
záujme čo najlepšej obsluhy používateľov. Snahou je zapojiť používateľa do
návrhu a implementácie knižničných služieb prostredníctvom podnecovania spätnej
väzby a spoluúčasti. Očakáva sa, že model Library 2.0 nahradí a revolučným
spôsobom zmení doterajšie tradičné jednosmerné poskytovanie a zostavovanie ponuky
služieb knižnicami. Knižničné služby by sa mali častejšie a pravidelne
vyhodnocovať a upravovať podľa meniacich sa potrieb používateľov. Aktívny a
motivovaný používateľ sa stáva významným článkom v procese rozvoja. Obojstranná
výmena informácií a nápadov, od knižnice k používateľovi a od používateľa do
knižnice, napomáha sústavné a rýchle zlepšovanie a prispôsobovanie služieb.
Používateľ sa stáva účastníkom, spolutvorcom a konzultantom pri realizácii
služby, resp. produktu rovnako v reálnej či virtuálnej forme.

Základnými princípmi modelu Library 2.0 sú [10, 11]:

  • konektivita, nástroje a aplikácie Web 2.0,
  • zapojenie používateľa do návrhu a implementácie služieb,
  • používatelia knižnice majú byť schopní modifikovať knižnicou
    poskytované služby,
  • odmietanie – nepružnosť softvérových riešení v knižniciach,
  • otvorená architektúra a rozhrania systémov,
  • priebežná zmena a výmena starších modelov, cyklické
    obnovovanie,
  • večná „beta“ verzia,
  • zber a integrácia nápadov a produktov z okolitých oblastí do
    modelov knižničných služieb,
  • trvalé overovanie a zlepšovanie služieb a ochota kedykoľvek ich
    nahradiť novšími a lepšími,
  • Library 2.0 je prevratná myšlienka,
  • rigidita plodí zlyhanie.

Projekt VEGA 1/2481/05

Komunikácia s používateľom bola základnou metódou riešenia
výskumného projektu VEGA 1/2481/05 Využívanie informácií pri informačnom
správaní vo vzdelávaní a vede,
etapy zameranej na relevanciu informácií [13].
Cieľom bolo skúmanie problematiky relevancie informácií v nových súvislostiach
doposiaľ v informačnej vede nepoužívanými kvalitatívnymi metódami. Predmetom
výskumu bola subjektívna interpretácia relevancie, ktorá odkryla nové súvislosti pri
využívaní informácií a priniesla nový pohľad na posudzovanie kvality informačných
systémov a služieb. Autorský kolektív KKIV FiF UK v Bratislave naznačil nové
aplikačné oblasti reprezentácie poznatkov a navrhol analytické modely spracovania a
využívania informácií v procesoch odborného informovania a vedeckej komunikácie v
klasickom i elektronickom prostredí vedeckých a kultúrnych informačných systémov. Aj
tu sa potvrdzuje, že  kvalita poskytovaných informácií a informačných služieb
je predovšetkým reflexiou reálnych potrieb a informačného správania používateľa.

Záverom

Krátky exkurz do knižničných projektov a iniciatív v
uplynulých desiatich rokoch potvrdzuje trvalý záujem o čo najlepšie uspokojovanie
používateľských potrieb pri rozvoji knižničných systémov a služieb. Prvé
signály, ako napokon v mnohých ďalších oblastiach rozvoja knižničných systémov,
zazneli na rokovaní expertnej Európskej skupiny pre automatizáciu knižníc (ELAG) a
rozvinuli sa v plnej šírke najmä v rámci európskych harmonizačných projektov
Pulman, Publica a C@limera. V najnovších projektoch riešených a pripravovaných podľa
zámerov 6. európskeho rámcového programu výskumu je riešenie používateľských
potrieb explicitnou podmienkou prijatia. Zároveň sa mení implementačná paradigma a
otvára sa priestor na aktívne zapojenie používateľov do spolupráce a dotváranie
knižnično-informačných systémov, aplikácií a komunikačného prostredia. Pred
knižnicami je nová výzva – Library 2.0, ktorá je vyvolaná na jednej strane
intenzívnym rozvojom komunikačných a informačných technológií a na druhej strane
rozvojom schopností a potrieb používateľa, súčasníka a spolutvorcu dnešnej
informačnej spoločnosti. Zdá sa, že rozvoj knižnično-informačných systémov je
opäť na začiatku, nastupuje 4. generácia technológií a hlásia sa nové generácie
používateľov. Pohľad do „spätného zrkadla“ našťastie prezrádza, že sa máme
o čo oprieť a že azda máme dôvod na optimizmus pri nastoľovaní nových aktuálnych
cieľov.

Použitá literatúra:

[1]      http://www.pulmanweb.org/
[2]      http://www.libecon.org

[3]      http://www.kbr.be/elag/20seminar/workshops/shop15.htm
[4]      Měření kvality a výkonu činnosti knihoven
(systémy, standardy, projekty). In Rešerše, č. 5/2005. Národní knihovna ČR,
Praha. Časové vymezení počet záznamů:
          158 : 2000-2005.
[5]      C@limera. Súbor odporúčaní pre činnosť
knižníc, múzeí a archívov.
Spolok slovenských knihovníkov : Bratislava 2005. Z
angl. orig. prel. S. Stasselová a kol.
[6]      RAMSDALE, P.: EUR 15903 EN – Library Economics in
Europe. An update – 1981-90. Information Management.
Luxembourg : Off. F. Offic.
Publ. Of the Europ.
          Commun., 1995. 244 s. ISBN
92-826-9197-7, ISSN 1018-5593.
[7]      RAMSDALE, P., FUEGI, D.:  EUR 18042 EN –
Library economics in Central & Eastern Europe. Libraries in the Information Society.
European Commision,
          DG XIII/E. 4.
Luxembourg : Off.
F. Offic. Publ. Of the Europ. Commun., 1997. 324 s. ISBN 92-828-1562-5, ISSN 1018-5593.
[8]      FUEGI, D., SUMSION, J., RAMSDALE, P. : Libecon2000 :
Millenium Report Announcement. In INFOS´2000. Zborník z 30. informatického
seminára, ktorý sa
          konal v dňoch 3. – 6. apríla
2000 v Starej Lesnej.
Zost. Alojz Androvič, Eva Nedorostová. Bratislava : Centrum
VTI SR, 2000. s. 137 až 141. ISBN 80-85165-80-5.
[9]      http://www.librarycrunch.com/

[10]   MILLER, P.: WEB 2.0 : Building the New Library. In Ariadne 45,
2005, http://www.ariadne.ac.uk/isue45/miller/

[11]   http://en.wikipedia.org/wiki/Library_2.0

[12]   www.theeuropeanlibrary.org/portal/
 

 


Poznámka redakcie: Ide o článok zverejnený v
Bulletine UKB (1/2006), ktorý s láskavým dovolením autora aj redakcie publikujeme v
skrátenej podobe.

Zdieľať:
Obsah čísla