|
Analýza z hľadiska potrieb
Filozofickej fakulty UK
Úvod
Využívanie informačných technológií predstavuje v poslednom
desaťročí jeden z najvýznamnejších nástrojov implementácie moderných trendov do
výchovno-vzdelávacích procesov. V období razantného smerovania k znalostnej
spoločnosti sú procesy celoživotného vzdelávania podmienené širokou dostupnosťou
nielen informačných zdrojov, ale aj organizačných a technických, resp.
technologických nástrojov, ktoré toto permanentné vzdelávanie podporujú. V rámci
výskumnej úlohy KEGA 3/3059/05 sme sa na Katedre knižničnej a informačnej vedy FiF UK
v Bratislave zamerali na vytvorenie modelového kurzu dištančného vzdelávania v
elektronickom prostredí. Okrem obsahových náležitostí takéhoto kurzu zameraného na
problematiku informačných systémov v oblasti vedy, výskumu a vzdelávania sa projekt
orientoval aj na analýzu, výber a implementáciu vhodného softvérového prostredia.
Cieľom tohto príspevku je zmapovať základné východiská i výsledky porovnávacej
analýzy a selekcie systému, ako aj praktické a metodické poznatky, ku ktorým dospel
tím riešiteľov v procese tvorby obsahu vzdelávacieho kurzu v prostredí systému
Moodle.
1 Dôvody nasadenia e-learningu v
akademickom prostredí
Zavádzanie e-learningových technológií je pre univerzity nielen
„kráčanie s dobou“ alebo snaha vyrovnať sa vzrastajúcej konkurencii. E-learning
prináša konkrétne výhody a rieši veľmi konkrétne problémy, s ktorými sa dnes
univerzity stretávajú, a to bez ohľadu na to, či sú technického, prírodovedného
alebo humanitného zamerania.
Samotný termín „e-learning“ v súčasnosti mnohí autori
začínajú spochybňovať a nahrádzať ho výstižnejším „computer-aided learning“
(počítačom podporované vzdelávanie), čo je termín, ktorý lepšie vystihuje
predovšetkým spôsob, akým sa e-learning využíva vo vysokoškolskom prostredí. K
autonómnemu adaptívnemu e-learningu, ktorý sa prispôsobuje individuálnym
požiadavkám a schopnostiam študenta, nás čaká ešte dlhá cesta. Hoci takmer všetky
v súčasnosti v praxi používané aplikácie možno označiť za „computer-aided
learning“, my aj v tomto článku budeme používať známejší termín
„e-learning“ v jeho predchádzajúcom význame, pokiaľ to nie je uvedené inak.
E-learning aj počítačom podporované vzdelávanie sa spravidla realizuje v
aplikačných prostrediach, tzv. „learning management systems“ alebo LMS. Ide o rôzne
systémy na správu a sprístupňovanie obsahu, bežiace na serverovej stanici, alebo o
také systémy, ktoré so serverom komunikujú a prostredníctvom neho
zdieľajú obsah.
Meniace sa spoločenské, ale aj technické prostredia nám
vkladajú do rúk nové nástroje a prinášajú nové možnosti – vznikajú tak
faktory, ktoré školu k zavedeniu e-learningu motivujú, dalo by sa povedať, že ju k
tomu „ťahajú“. Potom sú tu však aj iné faktory, predovšetkým finančné a
technické, ktoré univerzitu, ak chce ekonomicky prežiť a zachovať si kvalitu
výučby, do e-learningu doslova „tlačia“. Škola by sa o zavádzanie nových
technológií do výučby mala snažiť ešte vo fáze, kým prevyšujú motivačné
faktory nad donucujúcimi. V opačnom prípade síce e-learning dokáže priniesť
želaný ekonomický úžitok, zriedka však vedie aj k vyššej kvalite výučby.
Medzi faktory, ktoré univerzitu k e-learningu ťahajú, patria:
- nové možnosti, ktoré informačné a komunikačné technológie
prinášajú do výučby – práca s multimediálnym obsahom;
- väčšia flexibilita vo vyučovacom procese a väčší dôraz na
samostatnú prácu študenta;
- nové formy skupinovej aj individuálnej komunikácie;
- vyššia efektivita práce pedagóga, možnosť zdieľania obsahu
medzi rôznymi kurzami, možnosť kolaboratívnej prípravy obsahu kurzov a využitie
aplikácií web 2.0;
- nové možnosti externej spolupráce a spolupráce zo zahraničnými
univerzitami priamo pri vyučovaní;
- vyššia kvalita pri externých formách štúdia, intenzifikácia
kontaktu s vlastnými študentmi;
- voľne dostupné internetové kurzy slúžia vo svete ako propagácia
školy a kvality prebiehajúcej výučby, majú potenciál byť faktorom, ktorý pritiahne
na školu viac talentovaných študentov.
Medzi faktory, ktoré univerzitu k e-learningu tlačia, patria:
- tzv. „space wars“ („vojny o priestory“) – pri súčasnom
modeli financovania univerzít je potrebné prijať čo najväčšie množstvo študentov,
avšak učebne ani budovy sa nedajú nafukovať podľa aktuálnej potreby;
- pomocou e-learningu dokáže jeden pedagóg zvládnuť vyšší
počet študentov – menej priamej výučby a elektronické vyhodnocovanie testov (či
už úplné alebo čiastočné) znamenajú menšiu časovú náročnosť;
- študenti i učitelia sa neustále sťažujú na zlú dostupnosť
učebných materiálov, „papierový“ publikačný model je mimoriadne nákladný a
pomalý, elektronický zasa v súčasnosti na mnohých vysokých školách, vrátane
Univerzity Komenského, nefunkčný; prieskum realizovaný v rámci diplomovej práce na
tému elektronických kníh ešte v roku 2004 ukázal, že pedagógovia by privítali
možnosť publikovať učebné materiály elektronicky a rovnako, že študenti by tieto
materiály v elektronickej podobe akceptovali;
- IT vybavenosť – školy často nemajú prostriedky na nákup a
údržbu výpočtovej techniky a často nevhodne aplikovanou „bezpečnostnou“
politikou znemožňujú jej plnohodnotné využívanie študentmi (tí sú dnes už
väčšinou technicky lepšie vybavení ako samotná škola; e-learning využíva v
rôznom pomere práve technické prostriedky, ktoré vlastnia študenti, namiesto
prostriedkov spravovaných školou a znižuje tak nároky i priame finančné náklady
(napr. študenti využívajú vlastné laptopy miesto počítačových učební a škola
poskytuje len infraštruktúru v podobe pripojenia do školskej siete a na internet);
- vyššia miera flexibility vo vyučovaní, ktorú vyžadujú najmä
denní študenti vyšších ročníkov – súčasné prostredie vyžaduje aj od
študentov denného štúdia, aby boli ekonomicky zodpovední; miesto toho, aby škola
podporovala ich aktivity zmysluplnejším uplatňovaním sa v praxi súvisiacej s odborom,
odsúva ich ako nezodpovedných študentov; nech je to však akokoľvek, e-learning
zvýši dostupnosť informácií aj pre takýchto študentov a umožní im zodpovednejšie
sa venovať štúdiu v čase, ktorý im viac vyhovuje.
V prípade Filozofickej fakulty Univerzity Komenského s
požiadavkou na zavedenie e-learningu a LMS prišla Katedra slovenského jazyka FiF UK,
ktorá získala grant na projekt „Slovenčina ako cudzí jazyk“. Už predtým prvý
elektronický obsah v koordinovanej forme vyvíjalo oddelenie informačných technológií
v rámci svojich stránok technickej podpory. Cieľom bolo zníženie personálnych a
časových nárokov na poskytovanie podpory v prípade jednoduchých a opakovane sa
vyskytujúcich problémov s výpočtovou technikou. Avšak až projekt Katedry
slovenského jazyka FiF UK a s ním spojené finančné prostriedky podnietili
inštaláciu a zavedenie LMS.
Filozofická fakulta UK momentálne trpí mnohými problémami,
ktoré ju viac k e-learningu donucujú ako motivujú – patria medzi ne nedostatočné
priestory, zastaraná a nevhodne nakonfigurovaná výpočtová technika, ktorá nevyhovuje
potrebám študentov, no predovšetkým akútny nedostatok študijnej literatúry, a to
ako na historických odboroch, kde sa nedarí pripravovať reedície starších, už
dávno nedostupných materiálov, tak na jazykových odboroch, ktoré potrebujú pracovať
s veľkým množstvom literatúry, často v cudzích jazykoch, ktorá napriek tomu, že sa
už na ňu napríklad nevzťahuje ochrana autorského zákona, stále nie je dostupná pre
študentov v dostatočnom množstve a vo vhodnej forme. Spoločensky a technicky zamerané
odbory, ktoré v súčasnosti prechádzajú búrlivým rozvojom, ako napríklad aj
knižničná a informačná veda, nestíhajú pomocou tradičného modelu publikovania
kopírovať a tematicky obsiahnuť aktuálny vývoj v odbore.
2 Stručné porovnanie e-learningových
prostredí z hľadiska potrieb FiF UK
Slovenská republika v podpore e-learningu a v celkovej úrovni jeho
nasadenia výrazne zaostáva nielen za susednou Českou republikou, čo sa v plnej miere
ukazuje napríklad aj na medzinárodných konferenciách, akou je napríklad konferencia
SCO (Sharable Content Objects) konajúca sa v Brne, ale podľa správ o rozvoji
e-governmentu a informačných technológií aj za takými krajinami ako Rumunsko.
Technické riešenia už boli vyvinuté, sú dostupné pre všetkých v rovnakej miere a
ani na Slovensku sme sa nebáli do nich investovať. Za prechádzajúcej aj súčasnej
vlády sa uskutočnilo niekoľko megalitických nákupov a preinvestovali sa miliardy
korún, ktoré mali pokrývať aj rozvoj e-learningu. Nakúpiť výpočtovú techniku a
softvér je však len časť riešenia problému. To, do čoho na Slovensku akosi zabúda
investovať, je dotácia tvorby kvalitného obsahu, systematické vzdelávanie pedagógov
a vytváranie vhodného kolaboratívneho prostredia.
2.1 eDoceo
V čase, keď vyvstala potreba zaviesť LMS pre projekty na Katedre
slovenského jazyka a Katedre knižničnej a informačnej vedy, univerzita aktívne
presadzovala systém eDoceo. Po krátkom testovaní sme však museli od jeho použitia
ustúpiť. Systém eDoceo je postavený na serveri a na klientskych programoch
napísaných v JAVE, čo ho teoreticky predurčuje na použitie pod rôznymi operačnými
systémami, ale v skutočnosti to kvôli konfigurácii nie je možné. V čase testovania
(2005) sa ukázalo, že program je vysoko chybový a bol nefunkčný až do takej miery,
že na väčšine počítačov sa nezobrazovali správne ani len základné dialógové
okná. Navyše katedry, ktoré chceli s implementáciou e-learningu na fakulte začať,
nemali k dispozícii dostatočne výkonné počítače na prevádzkovanie systému.
Konkurenčnou výhodou systému eDoceo je pomerne zložitý systém
klient – server umožňujúci kombináciu off-line a online prístupov a testovania.
Tento napríklad poskytoval funkciu, že študent si mohol na disketu stiahnuť test, doma
ho vypracovať na vlastnej inštalácii klienta systému eDoceo a potom výsledok
priniesť na diskete do školy a nahrať ho na server. Tento archaický systém vychádzal
ešte z predpokladu, že konektivita do siete predstavuje pre študentov vážny problém.
Avšak v dobe nákupu a nasadzovania sme už nevideli žiadne praktické využitie pre
prenos dát medzi LMS a študentom pomocou diskiet.
Vážnym nedostatkom systému eDoceo bola nutnosť mať okrem neho
ešte nainštalovaný program Microsoft FrontPage v špecifickej verzii. Tento program na
tvorbu webových stránok nebol štandardnou súčasťou Microsoft Office a bolo by nutné
ho dokupovať samostatne, navyše, šlo o veľmi nekvalitný produkt a spoločnosť
Microsoft už dlhšie nepokračuje v jeho vývoji a nahradila ho inými riešeniami. Obsah
si tak pedagóg musel vytvárať a organizovať sám ako sériu internetových stránok,
pričom vkladanie multimediálneho obsahu znamenalo narážať na ďalšie a ďalšie
problémy v systéme.
Medzi hlavné nedostatky systému eDoceo patrili:
- nutnosť používať klientske programy na počítačoch učiteľov a
študentov, ktoré navyše boli takmer úplne nefunkčné na systémoch, ktoré mala v tom
čase fakulta k dispozícii;
- ťažko pochopiteľný systém off-line modulov, pre ktoré nebolo
žiadne praktické využitie;
- slabá podpora pre tvorbu obsahu;
- nulová podpora kolaboratívnej tvorby modulov a zdieľania obsahu
medzi kurzami;
- slabá podpora komunikácie na akejkoľvek úrovni (učiteľ –
študenti, študenti medzi sebou, učiteľ – konkrétny študent);
- primitívne testovacie rozhranie.
Pedagógovia ani študenti systém eDoceo neprijali, čo sa
prejavilo tým, že v tomto prostredí vzniklo len veľmi málo prakticky použiteľného
obsahu. Univerzita Komenského už v podpore systému eDoceo nepokračuje a na jej
internetových stránkach sa o tomto projekte nenachádza ani zmienka.
2.2 Claroline a Dokeos
V roku 2005 sa viaceré fakulty rozhodli vydať sa vlastnou cestou a
zvolili si, nainštalovali a začali spravovať vlastný LMS systém. Niektoré, ako
napríklad Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK, mali už predtým vlastné
experimentálne e-learningové programy realizované ako celouniverzitné prednášky
(napríklad Evolúcia sociálneho správania v roku 2003), tie však neboli súčasťou
LMS, ale samostatnými aplikáciami.
Po zlej skúsenosti s proprietárnym systémom eDoceo sme si pri
výbere LMS stanovili nasledujúce základné požiadavky:
- open-source, možnosť inštalácie a správy na vlastných serveroch
bez nutnosti inštalácie programov na strane používateľa (učiteľa či študenta), a
teda so správou cez webové rozhranie;
- nezávislosť od konkrétneho operačného systému minimálne na
strane používateľa s podporou pre samostatné i kolaboratívne vytváranie obsahu;
- komunikačné rozhranie pre nesynchrónnu i synchrónnu komunikáciu
na úrovniach učiteľ – študijná skupina, učiteľ – jednotlivý študent a pre
komunikáciu medzi samotnými študentmi s vyhovujúcimi testovacími modulmi;
- taký systém, s ktorým boli skúsenosti v porovnateľných
prostrediach.
Pri evaluácii sme sa zamerali na tri porovnateľné systémy –
Claroline <http://www.claroline.net/>, jeho
nadstavbu Dokeos <http://www.dokeos.com/> a
systém Moodle <http://moodle.org/>, <http://moodle.cz/>. Všetky tieto systémy spĺňali
stanovené požiadavky. Z hľadiska prívetivosti používateľského rozhrania zaujal
systém Dokeos, ktorý mal v sebe integrované aj najpokročilejšie nástroje pre
vkladanie a prácu s multimediálnym obsahom (obr. 1). Administratíva, testovacie
rozhranie a možnosti rozšírenia o prvky synchrónnej komunikácie (audio- a
videokonferencie, ale už za poplatok) z neho robili zaujímavého kandidáta. Jeho
nevýhodou, ktorá nakoniec zabránila nasadeniu, bola neúplná lokalizácia a vyskytli
sa aj problémy s podporou národnej abecedy v testovacích moduloch. Dokeos je v
súčasnosti rozšírený najmä v Španielsku a Belgicku, kde prebieha aj jadro jeho
vývoja. Dokeos využíva jadro z projektu Claroline, preto sme sa v ďalšom kroku
zamerali na tento systém.
Obr. 1 Ukážkový kurz v systéme Dokeos <http://campus.dokeos.com/courses/DEMOCOURSE/index.php>
Claroline nebol až taký multimediálne sofistikovaný a
používateľsky prívetivý ako Dokeos, ale obsahoval lokalizáciu a dokonca aj
základnú dokumentáciu (táto bola napísaná už dávnejšie ešte k jednej z
predchádzajúcich verzií autorkami na Ekonomickej univerzite v Bratislave) v slovenskom
jazyku. Zdá sa však, že lokalizačný projekt stagnuje a aktuálna verzia na testovacom
serveri už nie je dostupná v slovenčine, ale iba v češtine (obr. 2). Claroline bol
experimentálne nasadený na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave
a využíva sa prakticky dodnes ako úložisko multimediálnych súborov, jednoduchá
dokumentácia k exkurziám a pokusný priestor využívaný študentmi a doktorandmi (obr.
3).
Obr. 2 Testovací server aktuálnej verzie LMS
Claroline <http://www.claroline.net/demo/>
Obr. 3 Systém Claroline nasadený na Prírodovedeckej
fakulte UK
<http://www.raft-project.sk/claroline/>
Výhodou systémov Claroline a Dokeos je veľmi prehľadný repozitár
digitálnych dokumentov uložených v kurze, priamo integrované nástroje na kolaboráciu
a realizáciu online konferencií. V systéme Dokeos môže študent veľmi prehľadne
mapovať svoj postup cez kurz a mieru úspešnosti postupu cez jeho jednotlivé
fázy. Ako nástroj na vkladanie obsahu je v súčasnosti integrovaný
editor Tiny MCE, ktorý je populárny medzi open-source redakčnými systémami. Ponúka
prostredie známe z programu Microsoft Word a práca s ním je veľmi jednoduchá.
2.3 Moodle
Napriek nesporným výhodám systémov Claroline a Dokeos sme si ich
nakoniec ako LMS na FiF UK nevybrali. Hlavným dôvodom bola problematická lokalizácia a
v tom čase ich malá rozšírenosť na školách na Slovensku a v Čechách. Počas
testovania jednotlivých CMS systémov sme navštívili aj Masarykovu univerzitu v Brne,
kde sú s nasadzovaním LMS a IS univerzity už veľmi ďaleko. Pretože na tejto
univerzite bol e-learning aktívne využívaný (a to aj v oblastiach, pre ktoré sme ho
plánovali nasadiť na FiF UK) a našli sme ľudí, ktorí boli ochotní podeliť sa o
svoje doterajšie skúsenosti a pomôcť nám pri počiatočnom nasadzovaní systému,
vybrali sme si práve systém Moodle <http://www.moodle.cz>.
Systém Moodle je najčastejšie využívaný aj v programoch podchytených na portáli
Európskej únie <http://www.elearningeuropa.info/>.
Moodle pochádza pôvodne z Austrálie, vyvíja ho však
medzinárodný tím vrátane niekoľkých ľudí z Českej republiky. Ponúka takmer
identické vlastnosti ako predchádzajúce dva open-source LMS systémy. Medzi jeho
výhody patria:
- veľmi sofistikované nástroje pre správu študentov v rámci
systému,
- podrobný monitoring aktivít študenta v kurze (ktorý môže byť
napríklad jedným z podkladov jeho hodnotenia, pozri obr. 6),
- možnosť kolaborácie pri tvorbe kurzov,
- bohaté rozhranie na vytváranie rôznych typov testov s uzavretými
i otvorenými otázkami a flexibilné systémy ich hodnotenia,
- aktuálna lokalizácia do slovenského jazyka, v súčasnosti dobrá
podpora národného prostredia vo všetkých moduloch (obsah, testy, komunikácia) vďaka
konverzii databázy na systém UTF-8,
- integrované nástroje pre komunikáciu na všetkých úrovniach
(učiteľ – študijná skupina, učiteľ – študent, študent – študijná skupina,
študent – študent), ankety a diskusné fóra,
- web 2.0 nástroje, ako napríklad možnosť vkladania RSS kanálov do
prostredia kurzu, kalendár udalostí zdieľateľný s ostatnými aplikáciami, tvorba
wiki stránok a integrácia niektorých služieb známych zo sociálnych sietí, o. i. aj
tagovanie (pozri aj prehľad pripravovaných funkcií pre verziu 1.9 a 2.0 <http://docs.moodle.org/en/Roadmap>),
- bohatý systém voliteľných modulov a rozšírení, ktoré
vnášajú do systému novú funkcionalitu,
- silná podpora systému na slovenských a českých univerzitách,
- možnosť modifikácie systému a jeho priame integrovanie do
informačného systému univerzity.
Pri práci a po dokonalejšom oboznámení sa so systémom sme
narazili aj na niektoré nedostatky:
- slabšia podpora priameho vkladania multimediálneho obsahu
(napríklad video alebo Flash nie je možné bez špeciálnych rozšírení vkladať
priamo, je kvôli tomu nutné vkladať HTML kód),
- vstavaný editor na vkladanie obsahu HTMLArea (obr. 5) v súčasnosti
zaostáva za konkurenciou (napríklad TinyMCE),
- aktualizácia softvéru a presun kurzov do nového systému alebo na
nový server vie byť značne problematická (napríklad presun kurzu na nový server
spôsobí nefunkčnosť všetkých vnútorných liniek v rámci kurzu, čo sa napríklad
prejaví tým, že „zmiznú obrázky“ – táto chyba dodnes nebola odstránená),
- inštalácia rozšírení vyvíjaných tretími stranami prispieva k
znižovaniu stability systému a komplikuje jeho aktualizáciu,
- napriek úsiliu sa hlavným vývojárom v poslednom roku nedarí
dodržiavať stanovený vývojový cyklus a vydanie jednotlivých verzií čoraz viac
mešká za predbežnými termínmi (túto situáciu spôsobuje pripravovaný prechod z
verzií 1.x na 2.x, ale mešká aj aktualizácia súčasnej 1.8.4 + a vydanie stabilnej
verzie 1.9).
S mnohými z uvedených a asi aj s ďalšími nedostatkami by sme sa
pravdepodobne stretli aj pri ostatných systémoch, keby sme mali dostatok priestoru ich
intenzívnejšie testovať v reálnom nasadení. Uvádzame ich ako príklad bežných
ťažkostí, ktoré sa vyskytujú pri nasadení voľne dostupných open-source systémov.
O popularite a o jednoduchosti nasadenia i využívania LMS Moodle
svedčí nielen jeho rýchle rozširovanie na Slovensku, ale dokazujú to aj naše
vlastné skúsenosti. Napriek tomu, že predchádzajúce, univerzitou podporované
systémy sa na FiF UK nepremietli do žiadnej praktickej aplikácie, za prvý rok po
nasadení LMS Moodle sme zaznamenali vytvorenie 6 kurzov, ktorých služby využilo takmer
400 študentov (obr. 4).
Obr. 4 Aktuálny prehľad kurzov v systéme Moodle
na FiFUK
<http://www.e.fphil.uniba.sk/course/index.php>
Obr. 5 Editor HTMLArea a vkladanie obrázku do textu
2. modulu kurzu
„Informačné systémy v oblasti vedy, výskumu a vzdelávania“ http://www.e.fphil.uniba.sk/
Obr. 6 Podrobná správa o aktivitách študenta v
rámci kurzu v systéme Moodle http://www.e.fphil.uniba.sk/
Obr. 7 Prehľad kurzu „Informačné systémy v
oblasti vedy, výskumu a vzdelávania“ v LMS Moodle http://www.e.fphil.uniba.sk/
Na obr. 7 je znázornený prehľad kurzu Informačné systémy v
oblasti vedy, výskumu a vzdelávania, ktorý bol pripravený v rámci projektu KEGA
3/3059/05. V hlavnej strednej časti môžeme vidieť rozčlenenie obsahu kurzu do
jednotlivých kapitol – okruhov a ich častí. Ide v podstate o samostatné HTML
dokumenty, ktoré sú navzájom poprepájané a hierarchicky usporiadané. Ku každému
okruhu je pripojený slovník obsahujúci pojmy introdukované v danej časti, ktorý je
však dynamicky prepojený aj na hlavný slovník uvedený medzi zdrojmi na samom
začiatku. Študenti sa môžu podieľať na tvorbe slovníka a dopĺňať ho podľa
potreby o termíny, ktoré im nie sú jasné, s tým, že učiteľ môže túto aktivitu
moderovať alebo dokonca použiť ako parameter na záverečné hodnotenie študenta v
kurze. Na konci jednotlivých okruhov sa takisto nachádzajú jednotlivé testy, ktoré
slúžia predovšetkým študentom na preverenie si, do akej miery sa im podarilo správne
pochopiť danú látku. Na konci semestra je možné sprístupniť hlavný test, ktorý
náhodným, ale váženým výberom otázok z jednotlivých okruhov môže každému
študentovi vygenerovať test, na základe ktorého je potom možné vytvoriť hodnotenie
kurzu. Známky, či už vyhodnotené automaticky alebo v prípade písomných prác a
otvorených otázok pridelené učiteľom, je ďalej možné exportovať do databáz alebo
tabuľkového procesora (napr. Microsoft Excel), kde môžu byť ďalej spracovávané.
V ľavom stĺpci sa nachádzajú niektoré administratívne
nástroje a odkazy na prehľad jednotlivých zdrojov a vyhľadávanie, zatiaľ čo v
pravom je to prehľad najnovších aktivít, plánovaných udalostí. Jednotlivé bloky je
možné voľne konfigurovať a rozširovať, napríklad o RSS kanál, odkazy na príbuzné
predmety, formulár pre spätnú väzbu a pod.
2.4 SANAKO
E-learning môžeme rozdeliť, okrem iných kritérií, aj na
synchrónny a asynchrónny. V prípade asynchrónneho proces vyučovania zo strany
vyučujúceho a proces učenia zo strany študentov neprebiehajú v rovnakom čase.
Učiteľ teda vytvorí nejaký obsah, ktorý potom študent študuje, spravidla vlastným
tempom a v jemu vyhovujúcom čase. Pri synchrónnom e-learningu prebiehajú oba procesy
súčasne, ide teda o „online“ vyučovanie, virtuálne učebne, videokonferencie,
živé prenosy (napríklad z operácie) a podobne. LMS v sebe môžu v rôznej miere
obsahovať obe formy e-learningu, avšak voľne dostupným riešeniam dominuje práve
asynchrónny e-learning, ktorý je lacnejší na implementáciu a prevádzkovanie.
Pretože jedným z dôvodov pre nasadenie LMS na FiF UK bolo aj
vyučovanie slovenského jazyka pre cudzincov, uvažovali sme aj o možnostiach použitia
virtuálnych učební a priameho online vyučovania. Funkčne sa ako ideálny produkt v
tom čase javil SANAKO Lounge 100 (http://www.sanako.com),
ktorý je priamo zameraný na online vyučovanie jazykov pomocou prostredia virtuálnych
učební. Softvér sa snaží dokonale imitovať prostredie skutočnej učebne pomocou
priamej interakcie hlasom aj obrazom, zdieľania súborov aj obrazoviek, virtuálnej
tabule, priamou komunikáciou medzi študentmi i možnosťou vytvárania pracovných
skupín (obr. 8).
Obr. 8 SANAKO Lounge – učiteľ má priamu
kontrolu nad tým, čo práve robia jeho študenti.
Systém SANAKO sme si nakoniec nevybrali z dvoch dôvodov – pre jeho finančnú
náročnosť a pre pomerne jednostranné zameranie na výučbu jazykov. Licencia
umožňujúca simultánne pripojenie učiteľa a 10 študentov stála v prepočte 1.5 mil.
Sk aj s udržiavacím poplatkom na obdobie troch rokov. Pre 50 používateľov, čo je
počet, ktorý by fakulta, prípadne univerzita, dokázala perspektívne využiť, je to
viac ako dvakrát toľko. SANAKO má iste vynikajúci potenciál a nájde si miesto v
kvalitne pripravenom projekte, ale dnes je už k dispozícii aj niekoľko voľne
dostupných rozšírení, ktoré časť jeho funkcií dokážu preniesť aj do systémov,
akými sú Moodle či Claroline.
2.5 Digitálne repozitáre
Digitálne repozitáre majú tendenciu stať sa alfou a omegou
akademického vzdelávania budúcnosti. Ich narastajúci význam sa odráža aj v ich
postupnej implementácii do rôznych LMS (pozri kapitolu 2.3 Moodle). Tu sa opäť
prejavuje narastajúca úloha knižníc v digitálnom veku. Problematika digitálnych
repozitárov je veľmi široká a nad rámec tohto článku, ale pre základnú
orientáciu uveďme, že repozitáre ako také môžu obsahovať rôzne typy objektov,
medzi ktoré (okrem iných) patria:
- nespracované a odvodené výskumné dáta,
- plné texty článkov pripravených do tlače alebo článkov, ktoré
práve prechádzajú recenzovaním,
- elektronické záverečné práce,
- pôvodné publikácie,
- učebné jednotky (objekty),
- dynamické súbory bibliografií a odkazov na vybranú tému,
- slobodne editovateľný obsah v podobe wiki stránok.
Tento výber jednotlivých typov objektov bol zámerne zvolený s
ohľadom na ich možnú implementáciu a prepojenie s LMS. LMS môže byť otvorený aj
uzavretý systém, kde je možné využiť možnosť zdieľania dát v uzavretej skupine
ešte predtým, ako sú oficiálne publikované, čo môže byť niekedy neprimerane
zdĺhavý proces. Ukázalo sa, že pedagógovia majú často ešte neopublikovaný
materiál, ktorý chcú zaradiť do vyučovacieho procesu, no nevedia, ako to urobiť
bezpečným spôsobom.
Za pozornosť stoja aj dynamicky vytvárané bibliografie, odkazy a
wiki stránky, ktoré priamo využívajú technológie nazývané ako web 2.0. Spomedzi
všetkých sa v minulosti najviac presadzovali repozitáre priamo obsahujúce „učebné
jednotky“. Na ich popis slúžia štandardy združené v modeli SCORM (Sharable Content
Object Models), ktorý predstavuje normu na vytváranie a zdieľanie jednotlivých
objektov v e-learningových aplikáciách (viac informácií na stránkach Advanced
Distributed Learning (http://www.adlnet.gov/scorm/).
Jeho úlohou je zabezpečiť prenositeľnosť a zdieľanie obsahu v rámci LMS, ale aj
medzi rôznymi LMS systémami, kompatibilita so SCORM je preto veľmi dôležitá. Na
popis jednotlivých objektov sa používa manifest zapísaný v jazyku XML. Systémy
pracujúce so SCORM dokážu zabezpečiť dynamické zdieľanie zdroja medzi rôznymi
systémami, pričom je možné ho prispôsobovať a uplatňovať pri tom „pravidlá
dedičnosti“, čo vedie k veľmi efektívnemu využívaniu základných materiálov,
ktoré môžu byť prispôsobené pre mnohé cieľové skupiny a zariadenia a pritom vždy
dynamicky aktualizovateľné.
3 Metodika vhodnej konverzie textov do
prostredia elektronického kurzu s využitím web 2.0
V prípade vytvárania e-learningového kurzu v akademickom
prostredí je potrebné si uvedomiť jednu zásadnú vlastnosť univerzitného
vzdelávania – a síce, že jeho cieľom nie je naliať študentom všetku múdrosť do
hlavy lievikom, ale zorientovať ich v problematike a naučiť ich samostatne myslieť,
pracovať s poznatkami daného odboru a komunikovať novozískané vedomosti. Mali by byť
schopní syntézy, kritiky, hodnotenia kredibility pôvodných zdrojov i vytvárania
nového obsahu. Ak máme uvedené na pamäti, je nám jasné, že nejdeme vytvárať
digitálny bestseller, ale skôr prostredie, kde je možné tieto aktivity uskutočňovať
a rozvíjať.
Pri vytváraní e-learningového kurzu teda nebude naším cieľom
zdigitalizovať a naservírovať „na tácni“ všetky dostupné informácie alebo
všetky informácie nevyhnutné na to, aby študent prešiel na skúške, ale skôr
poskytnúť štruktúru, prehľad, odkazy na užitočné zdroje a prostriedky, pomocou
ktorých budeme schopní o tom všetkom komunikovať. Ďalšou špecifickou vlastnosťou
kvalitného LMS je schopnosť zdieľať a „recyklovať“ obsah, kolaboratívne ho
upravovať alebo dokonca nechať študentov, aby nielen hodnotili jeho kvalitu, ale aj
sami k nemu prispievali. Zdieľanie kmeňových dokumentov medzi príbuznými kurzami
prináša zvýšenie efektivity práce pri vytváraní kurzov i v samotnom učebnom
procese.
Zamýšľaný obsah je vhodné rozdeliť si do dvoch základných
kategórií (tab. 1), pričom nezáleží na tom, či ide o text alebo o multimediálny
zdroj.
Zatiaľ čo dynamický obsah je vhodné do kurzu vkladať priamo a s každým ďalším
kurzom ho priebežne aktualizovať, statický obsah je výhodnejšie ukladať do
digitálnych repozitárov a do konkrétneho kurzu ho linkovať. Žiaľ, tento prístup
zatiaľ v dostatočnej miere nepodporujú všetky LMS, avšak úloha digitálnych
repozitárov a digitálnych knižníc v e-learningu sa stáva čoraz významnejšou.
Samotný LMS Moodle poskytuje zatiaľ jednoduchý nástroj na vytváranie spoločného
repozitára (Moodle Docs), ale v pripravovanej verzii 1.9, a najmä vo verzii 2.0 sa
chystá nielen jeho vylepšenie, ale aj vytvorenie aplikačného rozhrania (API) pre
priamu komunikáciu s ostatnými digitálnymi repozitármi a ich integráciu do jedného
systému (pozri prehľad pripravovaných funkcií, Repository API <http://docs.moodle.org/en/Development:Repository_API>).
Pri vytváraní dynamickej časti, a teda obsahu integrovaného do
samotného kurzu, je potrebné viac než inokedy dbať na zásady správneho online
publikovania, ktoré vyplývajú okrem iného aj z technických obmedzení súčasnej
výpočtovej techniky, predovšetkým zobrazovacích zariadení (monitorov), ktoré za
tlačeným výstupom budú ešte hodnú chvíľu zaostávať. Elektronický kurz by teda
nemali byť iba zdigitalizované skriptá. Text je potrebné rozdeliť do kratších
blokov, aktívne využívať dynamické vytváranie hypertextových odkazov,
multimediálny rozmer, ktorý prostredie ponúka, a možnosť priameho získavania
okamžitej spätnej väzby či konzultácií, ako aj „susedskej podpory“, keď si
študenti pomáhajú navzájom medzi sebou – stačí im na to vytvoriť len vhodné
prostredie.
Ak chceme využiť možnosť kolaboratívnej tvorby alebo konverzie
textov do elektronickej podoby, je potrebné hneď na začiatku si stanoviť základné
metodické pravidlá, sprístupniť ich všetkým spolupracovníkom a nechať možnosť
okamžite diskutovať o prípadných nejasnostiach, napríklad v diskusnom fóre. Na
vytváranie metodických návodov sa nám osvedčilo využitie videodemonštrácií,
ktoré ukazujú správny postup pri robení špecifického úkonu (vkladanie obrázkov,
formátovanie textu) a sú sprevádzané slovným komentárom alebo textovým opisom.
Zhotovovanie textových opisov k animáciám sa javí ako menej náročné a umožňuje
používateľovi rýchlejšie pracovať s textom, keďže pri jeho zrýchlenom
prehrávaní (napríklad pri preskakovaní informácií, ktoré sú mu už známe) nie je
odkázaný na zvukovú informáciou, ale textové komentáre sa mu zjavujú v kontexte s
každým daným úkonom. Na druhej strane vyhotoviť kvalitný zvukový komentár si
vyžaduje ďalšie technické vybavenie (mikrofón minimálne strednej triedy). Môže to
byť časovo náročnejšie, lebo zvuk sa často dohráva aj tak až ex post a výsledné
video je oveľa náročnejšie na prenos po sieti, nakoľko zaberá spravidla rádovo
väčší objem.
Ako softvérové produkty na zachytávanie videa z obrazovky sa nám
osvedčili Adobe Captivate <http://www.adobe.com/products/captivate/>
a voľne dostupný program v rámci projektu Jing <http://www.jingproject.com/>. V prvom prípade
ide o robustný produkt schopný zachytávať a editovať zložitejšie záznamy vrátane
automatického vytvárania kontextuálnych textových opisov (zatiaľ iba v angličtine,
do slovenského jazyka je potrebné ich manuálne prepísať). Adobe Captivate je
komplexným nástrojom na tvorbu e-learningového obsahu, ktorý dokáže oveľa viac ako
len tvorbu videodemonštrácií. Je schopný vytvárať simulácie systémov, jednoduché
texty a podporuje podmienkové štruktúrovanie obsahu. Na druhej strane osvojenie práce
s týmto programom si vyžiada od používateľa istý čas a program nie je dostupný
zdarma, no napriek tomu ho odporúčame najmä pre rozsiahlejšie multimediálne projekty.
Druhým programom na zhotovovanie snímkov z obrazovky a nahrávanie
videa je program Jing. Funkcionalitou je omnoho jednoduchší a pre naše potreby bol plne
dostačujúci. Umožňuje automatické snímanie obrazovky a jednoduché grafické
editácie, ako aj automatické nahrávanie, konverziu a publikovanie videa. Ide o veľmi
dobre integrovaný systém, ktorý si nevyžaduje prakticky žiaden čas na učenie a je
možné ho začať efektívne používať takmer okamžite. Výhodou programu Jing je to,
že je dostupný zdarma, a to pre operačné systémy Windows a Mac OS X. Navyše obsahuje
úložný priestor, kde je možné jednotlivé videá automaticky nahrať, a ich vkladanie
do LMS je potom hračkou, nakoľko ich stačí hypertextovo prepojiť.
Pri vkladaní textov sme využívali vstavaný editor HTMLArea,
ktorý však má svoje obmedzenia. Zložitejšie úpravy bolo potrebné urobiť priamo v
HTML kóde alebo pomocou iného editora. Osvedčilo sa nám použitie prehliadača Mozila
Firefox a jeho rozšírenia XinhaHere! <http://xinha.webfactional.com/>,
ktoré funguje na tom istom princípe ako HTMLArea, avšak ponúka viac funkcií a lepšiu
stabilitu. Toto rozšírenie je možné použiť aj s inými LMS a redakčnými
systémami, ktoré pracujú s HTML kódom.
Pri konvertovaní digitálnych alebo tlačených textov a ich
vkladaní do prostredia LMS je potrebné dbať na to, že jadrom konverzie je v
skutočnosti prevedenie grafickej úpravy textu do jej sémantickej podoby. HTML a XML
dokumenty sú zamerané predovšetkým na opis sémantickej štruktúry ako na finálny
vzhľad dokumentu. Vďaka tomu ostáva zachovaná informačná hodnota a dokument je
možné prispôsobiť rôznym výstupným zariadeniam – od tlačiarne cez klasický
počítač až po mobilné zariadenia alebo prístroje sprístupňujúce obsah nevidiacim
a inak znevýhodneným používateľom. Konverzia do sémantickej podoby znamená, že
jednotlivé časti neformátujeme po grafickej stránke, nezáleží na type a veľkosti
písma, ale záleží na tom, aby sme správne rozlišovali hierarchiu textu, čo je text
základnej úrovne, čo nadpis, ktorý popisok je spojený s ktorou tabuľkou, čo je
číslovaný zoznam a pod. Opticky môže sémantický dokument vyzerať v niektorých
prípadoch rovnako ako dokument prenesený len jednoduchým skopírovaním, ale rozdiel je
v HTML alebo XML značkách, ktorými je popísaný (napríklad h1 až h6 pre nadpisy, li
pre číslovaný zoznam a pod.). Z toho vyplýva, že človek konvertujúci texty by mal
mať aspoň základné pochopenie HTML jazyka a sémantického popisu textu. V prostredí
textových editorov je možné sémantiku popísať napríklad vhodným používaním
formátovacích štýlov, čo však v praxi máloktorý autor naozaj ovláda.
Autori LMS systémov vytvárajú svoje novšie produkty tak, aby
boli viac v súlade s pravidlami prístupnosti pre znevýhodnených používateľov. Hoci
sa jadro systému a orientácia v ňom stávajú prístupnejšie, zabezpečenie
prístupnosti samotného obsahu stále zostáva zodpovednosťou jeho autorov. Aj tu však
treba poznať rozumnú hranicu. Alternatívny textový popis k obrázku by mal byť
samozrejmosťou, no vytváranie zložitých textov podrobne opisujúcich komplexné
schémy alebo grafy je časovo veľmi náročné a opodstatnené naozaj len vtedy, ak
vieme, že našou cieľovou skupinou bude väčšie množstvo zdravotne postihnutých
študentov. V takom prípade by na zabezpečenie prístupnosti mali byť vyčlenené aj
mimoriadne finančné prostriedky či ľudské kapacity.
4
Integrácia
e-learningového prostredia do informačného systému univerzity
Jedným z cieľov nasadenia e-learningu je aj zvýšenie efektivity
práce a finančná úspora. Tento potenciál je možné naplno využiť až
prostredníctvom integrácie LMS s informačným systémom univerzity (ISU). Zatiaľ čo
tradičné nástroje LMS umožňujú efektívne vytvárať a zdieľať obsah kurzov,
integrácia s ISU odbremení pedagógov od mnohých administratívnych činností.
Integrácia oboch systémov sa zvyčajne začína jednotnou
autentifikáciou študentov do systému, na základe ktorej si následne LMS dokáže z
centrálneho servera načítať aktuálne údaje o študentovi. Podľa jeho profilu a
údajov o absolvovaných a zapísaných predmetoch mu potom dokáže ponúknuť výber z
relevantných elektronických kurzov, ktoré si môže napísať. Ak by sme chceli do
tohto procesu vniesť prvky webu 2.0, zamerali by sme sa na implementovanie možnosti
hodnotiť kurzy absolventmi, diskusie medzi potenciálnymi záujemcami o kurz a študentmi
upravované stránky s odporúčanými zdrojmi ku kurzu.
Ak si na základe daných pravidiel študent môže zapísať kurz,
učiteľ hneď po zápise uvidí jeho profil a kontaktné údaje. Počas absolvovania
kurzu obsahuje LMS sofistikované nástroje na sledovanie aktivít študenta, zbiera jeho
priebežné skóre (či už automatické napríklad v testoch s uzavretými otázkami,
alebo pridelené učiteľom napríklad za odovzdané práce, testy s otvorenými otázkami
alebo iné aktivity – aj prispievanie do samotného obsahu kurzu môže byť takou
aktivitou), ktoré dokáže na konci vyhodnotiť a výsledky automaticky odoslať do ISU.
Protokoly a hárky stačí potom jednoducho vytlačiť a netreba ich zdĺhavo vypĺňať.
Ďalšia úroveň integrácie spočíva v prepojení LMS s
knižničnými zdrojmi. Nemusí ísť iba o digitálne repozitáre, učiteľ môže zoznam
povinnej a odporúčanej literatúry priamo prepojiť so záznamami v knižničnom
katalógu. Študent si tak môže knižku objednať pomocou jediného kliknutia, prípadne
priamo na stránkach kurzu vidí, koľko exemplárov z danej knižky je aktuálne k
dispozícii na vypožičanie. Ako jeden z prvkov webu 2.0 je možné do systému
integrovať hodnotenie a diskusie o jednotlivých zdrojoch či priamo možnosť
vytvárania si takýchto „živých“ bibliografických zoznamov priamo študentmi.
Dôležitým prvkom integrácie je aj prepojenie komunikačných
rozhraní. To napríklad umožní, aby študent videl na svojej osobnej stránke ISU
správy a oznamy zaslané študentom v rámci e-learningovej skupiny, svoje aktuálne
hodnotenie či súhrn aktivít práve prebiehajúcich v ním zapísaných kurzoch
(aktuálne pridané materiály, diskusie či aktuálne termíny odovzdania úloh).
Integrácia LMS s informačným systémom univerzity prináša
vyššiu efektivitu vynaložených prostriedkov, vytvára prostredie pre lepšie
zdieľanie a distribúciu získaného poznania, odbremeňuje pedagógov od
administratívnych činností a v neposlednom rade vytvára podmienky pre ďalší rozvoj
e-learningu, predovšetkým smerom ku kontextuálnym on-demand aplikáciám (obr. 9). V
rámci nich sa obsah kurzu prispôsobuje nielen individuálnemu tempu študenta, ale aj
kontextu, v ktorom sa práve nachádza. Ten istý kurz môže mať rôznu úroveň v
magisterskom a bakalárskom programe, alebo sa môže prispôsobovať kontextu konkrétnej
praxe pri študujúcich popri zamestnaní.
Obr. 9 Inovácie v e-learningu (© 2004 IBM
Corporation)
5
Aplikácia
inovácií web 2.0 v e-learningovom prostredí
Technológie webu 2.0 sa rapídne prenášajú aj do prostredia
e-learningu – veď napokon práve ono ako prvé prišlo s kolaboratívnym prístupom k
tvorbe obsahu. Web 2.0 však obsahuje dva fenomény – kolaboratívny a sociálny. V
tejto súvislosti vzniklo vo svete mnoho termínov ako „cooperative learning,“
„social learning,“ „organizational learning,“ „participative learning,“
„networked learning,“ a „collaborative networked learning“. Každý z nich nesie
isté špecifiká, no s menšími odchýlkami v podstate obsahujú to isté –
spoluprácu a vzdelávanie. Zo sociálneho hľadiska je základným princípom webu 2.0 v
e-learningovom prostredí vytváranie komunít na rôznych úrovniach – od osobných a
FOAF (Friend of a Friend – známy známeho) sietí cez sociálne mobilné siete, peer
siete (študenti študentom), produkčné siete, autonómne, voľne organizované
zmiešané siete alebo uzavreté profesionálne komunity – možností je v tomto smere
neúrekom a dynamicky vnikajú nové, doteraz neopísané štruktúry. Pre formovanie a
rast takýchto sietí je potrebné vytvoriť flexibilné komunikačné prostredie schopné
interakcií nielen v rámci vnútorného prostredia, ale aj externe. Dnešné LMS
nástroje väčšinou majú implementované bohaté možnosti komunikácie v rámci
jednotlivých kurzov (pozri kapitolu 2.3 Moodle). Tieto je možné čiastočne rozšíriť
integráciou s informačným systémom inštitúcie, avšak interakcia s externým
prostredím často chýba úplne a je možné ju označiť za jeden z najpálčivejších
nedostatkov z hľadiska implementácie web 2.0 do e-learningu.
Základným kameňom budovania moderného e-learningového kurzu je
kolaborácia a zdieľanie informačných zdrojov, preto nástroje umožňujúce túto
činnosť tvoria jadro dnešných LMS systémov. Hoci spolupráca pedagógov pri tvorbe
obsahu a vyučovaní sa stáva celkom bežnou, menej častejšia je spolupráca na
vytváraní kurzu so samotnými študentmi. Jej najjednoduchšou formou môže byť
priebežné získavanie spätnej väzby formou ankiet či hlasovania, to však ešte
patrí do sveta webu 1.0. Úloha podieľania sa študentov na formovaní elektronického
kurzu dnes stále viac narastá a na to ich treba vybaviť príslušnými nástrojmi. V
rámci nášho projektu „Informačné systémy v oblasti vedy, výskumu a
vzdelávania“ sme nechali študentov, aby si sami vytvárali slovníky neznámych
pojmov, s ktorými sa stretli pri štúdiu textov. Z nich sa potom automaticky generoval
centrálny slovník spoločný pre celý kurz. V rámci prvkov 2.0 môžu študenti
úroveň jednotlivých definícii navzájom hodnotiť a možnosť použiť tagovanie bude
pridaná s najbližšou aktualizáciou systému (obr. 10).
Obr. 10 Študentmi generovaný slovník pojmov k
príslušnému okruhu
v LMS Moodle http://www.e.fphil.uniba.sk/
Vklad študentov k obsahu kurzu však môže byť omnoho bohatší.
V praxi sme si vyskúšali aj uverejňovanie študentských seminárnych prác a
prezentácií na stránkach kurzu. Študenti dokonca k svojmu okruhu mali sami pripraviť
aj niekoľko testových otázok pre priebežný test – študentmi vyrobené testy pre
študentov sa nakoniec ukázali ako často náročnejšie, než keby ich pripravil
samotný učiteľ. Záverečný test bol vytvorený náhodným výberom práve z banky
študentských otázok – každý študent dostal iný, automaticky generovaný test, ale
s rovnomerným zastúpením všetkých okruhov a s otázkami, s ktorými sa už počas
priebežného testovania stretol (niektoré z nich boli po priebežnom testovaní
upravené, ale iba tak, aby boli lepšie zrozumiteľné a jednoznačnejšie, ak sa
ukázali ako nejasné). Napriek tomu, že sa nám podarilo vytvoriť kurz, kde väčšina
obsahu okrem pár pilotných prednášok bola vytvorená priamo študentmi, ešte stále
nejde tak celkom o uplatnenie webu 2.0 – obsah kurzu síce pochádzal od študentov, ale
do systému ho vkladal učiteľ (obr. 11).
Obr. 11 Ukážka z elektronického kurzu HTML/XML
– väčšina obsahu pochádza
priamo od študentov, vpravo sa nachádzajú automaticky aktualizované RSS kanály.
Aby sme mohli hovoriť o webe alebo e-learningu 2.0, je potrebné
intenzifikovať sociálny aspekt komunikácie v rámci kurzu nad rámec diskusných fór a
chatovania a vytvoriť prostredie, v ktorom študenti budú môcť sami svoje zdroje
vkladať, upravovať, triediť a hodnotiť. V tejto súvislosti sa stále častejšie
skloňuje pojem „collaborative workspaces“ – môžu ho napríklad predstavovať aj
súbory wiki stránok, čo je funkcionalita, ktorú majú bežné LMS systémy už
integrovanú. Medzi ďalšie postupne sa presadzujúce web 2.0 nástroje patria samozrejme
prepojenia na RSS kanály, pomocou ktorých je možné priamo integrovať aktuálny
externý obsah, ale aj publikovať obsah vlastný (napríklad novinky o dianí v kurze je
možné prostredníctvom RSS publikovať do IS univerzity alebo priamo do RSS čítačiek
študentov). Postupne sa presadzuje aj tagovanie a hodnotenie vložených objektov, ktoré
zlepšuje orientáciu a prispieva k celkovo vyššej kvalite obsahu. Dôležitý je fakt,
že študenti hodnotia, tagujú a anotujú obsah zo svojho pohľadu príjemcu informácie,
a tak poskytujú dôležitú spätnú väzbu nielen pre svojich kolegov, ale aj pre
pedagóga a správcu kurzu.
Najväčší potenciál má však web 2.0 v pripájaní externých
zdrojov do systému. Študenti si môžu vytvárať vlastné anotované bibliografie
zdrojov a hodnotiť ich relevanciu pre konkrétny problém analyzovaný v rámci kurzu.
Konkrétne aplikácie v tejto oblasti sa v e-learningových systémoch zjavujú zatiaľ
iba postupne, ale ich potenciál je obrovský. Pri integrácii externého plnotextového
zdroja do systému je možné automaticky sledovať, ako používatelia s daným objektom
pracujú. V prípade PDF dokumentu alebo skonvertovanej webovej stránky je možné
zistiť, na ktorých stránkach študenti trávia najviac času, ktoré časti
najčastejšie citujú (alebo plagujú) vo svojich prácach, ktoré dokumenty alebo
pasáže sa najčastejšie spomínajú v diskusiách alebo na wiki stránkach.
Užitočným nástrojom na sledovanie používateľského správania môže byť aj
jednoduchý generátor citácií – napríklad študent si označí text a po
skopírovaní sa mu automaticky vloží do dokumentu alebo nového okna aj s úplnou
citáciou, ktorú si len skopíruje. Systém si údaj o operácii vloží do databázy,
takže vie, odkiaľ a čo študent kopíroval. Táto metóda je výrazne lacnejšia a
menej náročná ako napríklad porovnávanie plných textov v digitálnom repozitári s
textami vloženými do učebných objektov alebo odovzdávanými cez LMS.
Pretože LMS vďaka integrácii s IS a knižnicou na fakulte vie, z
akej pozície študent k daným zdrojom pristupuje (v ktorom ročníku je, v rámci
ktorého kurzu alebo ktorej úlohy sa pripája k zdroju), je možné takto automaticky
generovať schémy práce používateľa so zdrojmi a ďalším študentom ponúknuť
relevantné informácie nezávislé od používateľského hodnotenia, ale založené na
skutočnom používateľskom správaní. Takto napríklad študent pri stiahnutí PDF
dokumentu rovno uvidí frekvenčný histogram strán či zoznam často citovaných zdrojov
relevantných práve pre jeho konkrétnu situáciu. Mnohí pedagógovia sa bránia
nasadeniu týchto technológií s argumentom, že ide o prílišné zľahčovanie
štúdia. Cieľom však nie je zjednodušiť štúdium, ale naopak – ponúknuť
väčšie množstvo relevantných zdrojov k danému problému a nástroje na
efektívnejšiu prácu s informáciami. Výsledkom má byť vytvorenie väčšieho
priestoru na to, aby si študent mohol vytvoriť vlastný kritický úsudok a aplikoval
získané poznatky. Takýto model práce síce kladie vyššie nároky na prácu
pedagógov, ale podľa nášho názoru má potenciál prispieť k skvalitneniu
súčasného vzdelávacieho modelu.
Záver
Univerzity sú v súčasnosti k e-learningu motivované i
donucované zároveň. Medzi pozitívnu motiváciu patria nové možnosti, ktoré
informačné a komunikačné technológie prinášajú do výučby, väčšia flexibilita
vo vyučovacom procese, vyššia efektivita práce pedagóga s využitím aplikácií web
2.0 a s odbúraním administratívy, vyššia kvalita vzdelávania pri externých formách
štúdia a možnosť spolupráce so zahraničím. Voľne dostupné internetové kurzy
slúžia vo svete ako propagácia školy a kvality prebiehajúcej výučby, majú
potenciál byť faktorom, ktorý pritiahne na školu viac talentovaných študentov. K
zavádzaniu e-learningu alebo počítačom podporovaného vzdelávania donucujú
univerzity narastajúce počty študentov, obmedzené priestory školy a jej
nedostatočné IT vybavenie a často aj slabá dostupnosť kvalitných učebných
materiálov v tlačenej podobe.
Hlavnou úlohou moderného e-learningu na akademickej úrovni nie je
digitalizovať tlačené alebo vyrábať nové učebné materiály, ale skôr vytvárať
prostredie zastrešujúce interné aj externé informačné zdroje k danej problematike.
Je potrebné poskytnúť predovšetkým priestor pre efektívnu komunikáciu, ktorá
umožní študentom sa s látkou nielen oboznámiť, ale o získaných poznatkoch aj
diskutovať, vedieť ich kriticky zhodnotiť, syntetizovať a aplikovať. Hlavnou črtou
pri tvorbe elektronických kurzov je kolaborácia a zdieľanie výsledkov. Zamýšľaný
obsah je vhodné rozdeliť na statický (prevažne nemenné rozsiahlejšie celky), ktorý
patrí skôr do digitálneho repozitára, a na dynamický, ktorý je potrebné častejšie
aktualizovať. Aj statické aj dynamické objekty je možné vytvárať v spolupráci a
zdieľať medzi kurzami, avšak zatiaľ čo pri statických ide o kmeňové dokumenty,
ktorých autormi sú väčšinou profesionáli, pri dynamických môže ísť o objekty s
vysokým podielom študentskej práce.
Moderné LMS začínajú stavať na vysokej integrácii s
knižnicami – predovšetkým s digitálnymi repozitármi, no aj katalógmi tradičných
dokumentov. Tu sa opäť ukazuje narastajúca úloha knižníc v digitálnom veku, ktoré
by sa mali stať hlavnými dodávateľmi a sprostredkovateľmi obsahu pre e-learningové
prostredia. Miera pripravenosti akademických knižníc na túto novú úlohu je však
zatiaľ stále pomerne nízka, a to nielen na Slovensku. Tradičný „poličkový
model“ sa síce pomaly pretvára, zaostáva však integrácia a schopnosť dodávať
relevantné, on-demand objekty priamo do e-learningových systémov.
Už samotné nasadenie LMS zvyšuje efektivitu práce pedagógov a
šetrí finančné i technické prostriedky, avšak na plné využitie potenciálu
e-learningu je potrebné ho integrovať s informačným systémom univerzity a obohatiť
ho o nástroje web 2.0, ktoré umožňujú študentom podstatne viac sa podieľať na
tvorbe kurzov, efektívnejšie pracovať s informáciami a nové poznatky rýchlejšie
uplatňovať v kontexte s praxou. Web 2.0 obohacuje kolaboratívny aspekt e-learningu o
sociálny fenomén komunít a intenzifikuje komunikáciu na všetkých úrovniach. Jeho
nástroje a princípy si nájdu najväčšie uplatnenie pri práci s externými zdrojmi,
kde umožňujú vytvárať a zdieľať dynamické prepojenia na externé dokumenty,
vytvárať anotácie a hodnotiť ich relevanciu. Priamou integráciou týchto zdrojov je
možné ďalej automaticky vyhodnocovať relevanciu ich obsahu voči individuálnym
potrebám študenta alebo pracovnej skupiny a zrýchliť tak prácu s informáciami.
Cieľom nie je zľahčovať štúdium, ale zefektívniť prijímanie relevantných
informácií a poskytnúť väčší priestor pre ich analýzu, vytvorenie a obhajobu
vlastného úsudku a aplikáciu získaných poznatkov.
E-learning a web 2.0 pochovajú časy, keď sa študenti učili
„verklíkovať“ celé skriptá, transformácia tradičných modelov vzdelávania však
bude klásť vysoké nároky na pedagógov. Technické prostriedky už máme, obsah sa
postupne vytvára a vďaka webu 2.0 táto aktivita už neleží iba na pleciach učiteľov
– dnes je jednoduché realizovať kvalitný kurz, kde väčšinu informačnej hodnoty
dokážu pripraviť vhodne usmerňovaní študenti. Avšak iba kontinuálnym vzdelávaním
a pravidelnou motiváciou dokážeme vysokoškolských pedagógov pripraviť na nové
úlohy, ktoré majú v časoch webu 2.0 a e-learningu pred sebou.
Článok bol spracovaný v rámci výskumnej úlohy KEGA 3/3059/05 „Súbor
interaktívnych učebných textov pre integrovaný predmet Informačné systémy v oblasti
vedy, výskumu a vzdelávania“ na Katedre knižničnej a informačnej vedy FiF UK v
Bratislave.
Použité a odporúčané zdroje:
ALEXANDER, S. 2003. E-learning developments and
experiences. In Education + Training, 2001,Vol 43, Issue 4/5, pp. 240-248.
CONOLE, G. 2002. Systematising learning and research
information. In Journal of Interactive Media in Education, 2002 (7). [cit. 2008-01-31].
Dostupné na webe: <http://www-jime.open.ac.uk/2002/7>.
DOLOG, P., HENZE, N., NEJDL, W., SINTEK, M. 2004.
Personalization in distributed e-learning environments. In International World Wide Web
Conference : Proceedings of the 13th international World Wide Web conference on Alternate
track papers & posters. New York : ACM 2004. pp. 170 – 179. [cit. 2008-01-31].
Dostupné na webe: <http://portal.acm.org/citation.cfm?id=1013395>.
FRIESEN, N. 2004. Three Objections to Learning Objects and
E-learning Standards. In McGreal, R. (Ed.). 2004. Online Education Using Learning Objects.
London: Routledge. Pp. 59-70. [cit. 2008-01-31]. Dostupné na webe: <http://www.info2.uqam.ca/~nkambou/DIC9340/seances/seance10et12/Standards%20et%20LO/objections.pdf>.
MCGRAW, K. L. 2001. E-Learning Strategy Equals
Infrastructure. Learning Circuits – ASTD’s Online Magazine All About E-Learning. June
2001. [cit. 2008-01-31]. Dostupné na webe: <http://www.learningcircuits.com/2001/jun2001/mcgraw.html>.
POLSANI, P. R. 2003. Use and Abuse of Reusable Learning
Objects. Journal of Digital Information (3) 4. [cit. 2008-01-31]. Dostupné na webe: <http://jodi.ecs.soton.ac.uk/Articles/v03/i04/Polsani/>.
STOJANOVIC, L., STAAB, S., STUDER, R. 2001. eLearning based
on the SemanticWeb [cit. 2008-01-31]. Dostupné na webe: http://www.aifb.uni-karlsruhe.de/WBS/Publ/2001/WebNet_lstsstrst_2001.pdf.
|