|
Príspevok prináša základné tézy o katalogizácii v
prostredí knižnice 2.0, ktoré sa môžu stať východiskom pre širšiu diskusiu
odborníkov, ale aj verejnosti, ktorá v budúcnosti čoraz aktívnejšie zasiahne
do diania knižníc.
Myšlienka knižnice 2.0 predstavuje výrazný paradigmatický posun
v spôsobe, ako nazerať na knižničné služby. V rámci nich je kľúčová
využiteľnosť, interoperabilita a flexibilita knižničných systémov. Knižnica 2.0 je
zároveň o „vtiahnutí“ používateľa do katalogizačného spracovania
prostredníctvom procesu tagovania a aj o zvýšení transparentnosti knižnice na webe.
Takáto knižnica by mala byť knižnicou humánnou a používateľsky orientovanou. Tieto
základné tézy ovplyvnia výzor našich systémov, našej webovej prezentácie i našich
základných postojov. Základným východiskom je vrátiť knižnici jej
používateľov, a to tým, že sa knižnica opätovne stane relevantným miestom, ktoré
dokáže splniť ich každodenné potreby a požiadavky.
Teória knižnice 2.0 obsahuje štyri základné prvky:
- je používateľsky orientovaná – používatelia
sa zúčastňujú na tvorbe obsahu a služieb, ktoré knižnica prezentuje
prostredníctvom webu. Konzumácia a tvorba obsahu je taká dynamická, že veľakrát nie
je možné odlíšiť úlohy knihovníka a používateľa.
- poskytuje multimediálne informácie – zbierky a
služby knižnice 2.0 obsahujú vizuálne a zvukové súčasti. Hoci sa táto
skutočnosť často neuvádza ako funkcia knižnice 2.0, je nutné s ňou počítať a
brať ju do úvahy.
- je bohatá zo spoločenského hľadiska – webová
prezentácia knižnice obsahuje prezentáciu používateľa. Obidve predstavujú
synchrónny (IM) aj asynchrónny (wiki) spôsob komunikácie medzi používateľmi a medzi
používateľom a knihovníkom.
- je inovatívna pre komunity – toto je azda
najdôležitejší aspekt knižnice 2.0. Spočíva v podstate knižnice ako komunitnej
služby, ktorá reaguje na zmeny v komunitách. Ide nielen o zmeny vnútri knižníc, ale
knižnica musí umožniť používateľom zmeniť knižnicu. Znamená to kontinuálnu
zmenu služieb, nájsť nové spôsoby vyhľadávania a využívania informácií.
Ako existencia knižnice 2.0 ovplyvní katalogizáciu? Sú knižnice
pripravené na nový spôsob katalogizácie, ktorý bude výsledkom práce profesionálov
i „laikov“? Budú katalogizátori v takom zmysle, ako ich poznáme dnes, ešte
vôbec potrební?
Katalogizácia súčasná i budúca
Pokiaľ hovoríme o jednom zo základných a zároveň tradičných
knižničných procesov, o katalogizácii, nemôžeme vynechať problematiku štandardov a
štandardizácie spracovania dokumentov. Štandardy precízne (a vari aj trocha rigidne)
predpisujú, čo a ako katalogizovať. Katalogizácia alebo spracovanie zbierok nebolo
vymyslené pre potešenie knihovníkov, ale s ohľadom na potreby verejnosti. Výsledkom
práce katalogizátorov je sprístupnenie informácií o knižničných zbierkach
prostredníctvom katalógu (klasického alebo elektronického), ktorý umožňuje
používateľovi vyhľadávať, vyberať a identifikovať z množiny metaúdajov presne
to, o čo má záujem. Aby bol používateľ úspešný pri uspokojovaní svojej
požiadavky, musí katalogizátor používať štandardné nástroje na zaznamenanie
údajov o jednotkách (zdrojoch) knižničnej zbierky. Vývoj katalogizačných
štandardov vo väčšej či menšej miere zdôrazňoval unifikáciu a jednoznačnosť
zaznamenávania údajov a výsledkom ich používania bolo sprístupnenie relevantných
informácií. Ani dnes tomu nie je inak. No v súvislosti s novými možnosťami, ktoré
knižniciam prináša web 2.0, sa nanovo musíme venovať problematike filozofie a obsahu
katalogizačných štandardov, aby zodpovedali požiadavkám doby.
Revízia katalogizačných princípov, tvorba medzinárodne
akceptovateľných katalogizačných pravidiel a hľadanie nových možností a spôsobov
indexovania (vecného spracovania) dokumentov – to sú všetko dôkazy o tom, že
knihovnícka komunita nielenže zachytila tieto trendy, ale ich aj dynamicky rieši.
Katalogizácia z hľadiska obsahu pokrýva tri základné oblasti
(ďalej sú uvedené skutočnosti, ktoré sa viažu na slovenskú katalogizačnú prax):
- menné spracovanie (popisná katalogizácia)
Nové katalogizačné pravidlá, ktorých filozofia presne zapadá
do rámca najmenej dvoch základných prvkov knižnice 2.0 – sú používateľsky
orientované a schopné popísať analógové a digitálne zdroje, čo oceníme najmä z
hľadiska rozmachu projektov masovej digitalizácie – si začínajú získavať svojich
priaznivcov a ako to už býva pri zrode niečoho nového, aj svojich odporcov. Naďalej
však zostanú dôležitým nástrojom práce katalogizátorov. Budú nahrádzať
súčasne používané Anglo-americké katalogizačné pravidlá (AACR2).
- vecné spracovanie (indexovanie)
Vecné spracovanie sa realizuje prostredníctvom viacerých
prvkov: riadené slovníky (tezaury), súbory autorít (predmetových hesiel),
klasifikačné schémy (MDT) a metódy klasifikácie zbierok knižnice podľa obsahu
(metóda Konspektu). Projekty z tejto oblasti, ktoré sa riešia na medzinárodnej úrovni
(napr. Európska knižnica, Európska digitálna knižnica – Europeana), silno
zdôrazňujú princíp multilingválnosti prístupových (selekčných) prvkov pri
zachovaní národnej identity a princíp orientácie na používanie tematických tezaurov
pri indexovaní. V tejto súvislosti sa úloha klasifikačných schém posúva do roviny
„jazyka“, ktorý zabezpečí prepojenie multilingválnych výrazov.
- súbory autorít (ich tvorba a aplikácia)
V tejto oblasti sa pripravuje medzinárodný projekt – VIAF
(Virtuálny medzinárodný súbor autorít) pre autority osobných mien a mien
korporácií. Jeho filozofia spočíva v tom, že národné súbory menných a
korporatívnych autorít sa stanú jeho virtuálnou súčasťou a kedykoľvek bude možné
príslušnú národnú autoritu použiť pri katalogizácii.
Katalogizačné pravidlá určujúce prvky – metadáta – a
spôsob ich zaznamenania i naďalej zostanú doménou profesionálov – teda
katalogizátorov. Ich používanie bude mať za následok novú štruktúru
bibliografických databáz, ktorá sa priblíži potrebám používateľa a zároveň
zjednoduší a zefektívni prácu katalogizátorov.
Iná situácia nastane v oblasti vecného spracovania. Ukazuje sa,
že práve tu budú používatelia aktívne vstupovať do procesu katalogizácie, a to
prostredníctvom spoločenského tagovania (social tagging) alebo jednoducho tagovania.
Tagovanie je atribútom webu 2.0 a jeho najznámejšiu aplikáciu predstavujú
wiki-encyklopédie. Princípom tagovania je pridávanie alebo modifikácia existujúcich
textov, článkov alebo hesiel (deskriptorov), ktoré vykonáva používateľ v určitom
definovanom rozhraní s cieľom „vlastnej“ klasifikácie nájdených jednotiek,
prípadne s cieľom informovania o zdrojoch rovnako zameraných používateľov.
Príkladom tagovania v zbierkotvornej inštitúcii (múzeum) je projekt Steven dostupný
na adrese http://www.steve.museum.
V tejto súvislosti už nemožno hovoriť o riadených slovníkoch
tak, ako ich pozná katalogizačná prax, ale o folksonómiách („ľudové
taxonómie“), ktoré primárne vytvára a využíva používateľ, ale ktoré môžu
slúžiť ako inšpirácia pre vecných katalogizátorov pri výbere vhodných pojmov na
vyjadrenie obsahu.
Tagovanie sa stane tým prvkom, ktorý výrazne ovplyvní
katalogizáciu v knižnici 2.0. Dnes je ešte pomerne ťažké jednoznačne vymenovať
pozitíva alebo negatíva tejto novej dimenzie, a preto už v predstihu budeme
musieť uvažovať o dosahu a súvislostiach, ktoré so sebou prinesie. A to nielen v
kontexte katalogizácie, ale vo všetkých procesoch knižnice.
Do celkového kontextu práce katalogizátorov zapadá ďalší
štandard (formát na zápis, resp. výmenu bibliografických údajov), ktorého
základná filozofia zostane zrejme nezmenená. I naďalej bude potrebné údaje
štruktúrovať tak, aby používateľ dostal príležitosť nájsť a identifikovať
požadovaný dokument na základe rôznych selekčných kritérií. Pritom však nemusí
byť potrebné, aby katalogizátori takéto údaje zaznamenávali spôsobom, ktorý
poznáme dnes, t. j. zápisom do pomerne zložito štruktúrovaného formátu.
Katalogizácia 2.0 bude možno aj o tom, že sa konkrétny KIS bude knihovníka
„pýtať“ na údaje bez toho, aby katalogizátor uvažoval o tom, či ide o údaj pre
pole 245 alebo 300. Vyznieva to možno ako fikcia, ale všetko treba vidieť v
súvislostiach. Technológie totiž napredujú tak dynamicky, že v nie príliš ďalekom
časovom horizonte sa táto fikcia stane realitou.
Záverom
Jednoznačne odpovedať na uvedené otázky nie je jednoduché.
Príspevok viac-menej načrtáva budúci vývoj katalogizácie, a preto sa len sčasti
dotýka konkrétnych skutočností a „ako to možno bude vyzerať“, keď sa do praxe
aplikuje knižnica 2.0. Implementácia technologických možností webu 2.0 do činnosti
knižníc ovplyvní nielen samotné knižnice, ale napríklad aj producentov
knižnično-informačných systémov, pretože KIS predstavujú najsilnejší podporný
nástroj na realizáciu knižnice 2.0.
Tém o budúcnosti katalogizácie a o tvári elektronických
katalógov je, ako vidíme, nadostač. Predpokladám, že sa k nim vrátime na rôznych
fórach, ktoré budú mať za úlohu „vymodelovať“ nové spôsoby práce
knihovníkov.
Použitá literatúra
1. CRAWFORD, W. 2006. Library 2.0 and „Library 2.0“. In
Cites & Insights. Vol. 6, 2006, No. 2, pp. 1-32.
Dostupné na: <http://cites.boisestate.edu/civ6i2.pdf>
2. MANESS, J. M. 2006. Library 2.0 Theory: Web 2.0 and its
implications for libraries. In Webology. Vol. 3, 2006, No. 2. [online]. [cit. 2008-02-10].
Dostupné na: <http://www.webology.ir/2006/v3n2/a25.htm>
|