Elektronické služby knižníc – služby v ére internetu

Hlavné články / Main Articles

Niet pochýb o tom, že medzi hlavné fenomény súčasného obdobia patrí vysoký nárast informačných a komunikačných technológií a s tým súvisiace prenikanie počítačov a internetu do všetkých sfér každodenného života spoločnosti. Internet a digitalizácia vstupujú aj do činnosti knižníc
a výrazne ovplyvňujú ich služby.

S neuveriteľne prudkým rozvojom informačných a komunikačných technológií a s ich nástupom do knižníc neodmysliteľne súvisia aj elektronické texty, digitálne knižnice, elektronické vydavateľstvá a kníhkupectvá. Čoraz viac knižných a časopiseckých titulov je prístupných iba v elektronickej podobe, digitalizuje sa svetové literárne dedičstvo.

Elektronické služby knižníc podmieňuje okrem týchto činiteľov najmä stúpajúci nárast používateľov internetu a neustále rozširovanie sa počítačových sietí. Súčasná generácia používateľov sa s internetom stretáva už v škole, preto je prirodzené, že ho považuje za nevyhnutný a už bežný prostriedok prístupu k dokumentom a informáciám a že sa so svojimi požiadavkami obracia práve na knižnice.

Elektronické služby tak predstavujú nový druh informačných služieb knižníc založených na sprostredkovávaní informácií cez internet. Pri označení týchto služieb sa často stretávame aj s ich inými pomenovaniami.

Aj keď v súčasnosti neexistuje ich presne vymedzená definícia, v podstate ich možno rozdeliť na tri skupiny podľa toho, akú informáciu poskytujú používateľovi.

1. Referenčné služby

Tento druh informačných služieb odpovedá na otázku používateľa nepriamo, odkazom na zdroj, v ktorom si nájde požadovanú informáciu, prípadne na miesto jeho uloženia.

2. Zdrojové služby

Používateľovi poskytujú plný text z licencovaných alebo voľne dostupných elektronických informačných zdrojov, digitálnych knižníc, systémov elektronického dodávania dokumentov a pod., v ktorom nájde odpoveď na svoju otázku.

3. Syntetické služby

Používateľovi poskytujú odpoveď vo forme nového faktu, ktorý nie je v informačnom zdroji bezprostredne uložený.

Elektronické služby sú v knižniciach zastúpené nerovnomerne vzhľadom na rôzne finančné, materiálne i personálne podmienky knižníc. Argumentuje sa najmä obavou, že zavedenie referenčných služieb ako najbežnejšieho typu elektronických služieb by priniesol taký nárast požiadaviek používateľov, ktorý by knižnica buď nezvládla, alebo by vzhľadom na náročnosť požiadavky nebola schopná dať relevantnú odpoveď. Výsledky knižníc, ktoré tieto služby poskytujú, však svedčia o tom, že tých požiadaviek nie je tak veľa (určite by ich mohlo byť i viac), čo je zrejme už odrazom skutočnosti, že knižnica prestáva byť jediným miestom, na ktoré je používateľ odkázaný pri požiadavke o poskytnutie informácie. Pri bežnej prehliadke webových stránok možno zistiť, že v podstate každá významnejšia inštitúcia má na svojej stránke službu typu Napíšte nám, čiže používateľ má možnosť získať potrebnú informáciu priamo a nie sprostredkovane cez referenčnú službu knižnice, ktorá odkazuje len na zdroj, prípadne na miesto jeho uloženia.

Na vznik a rozvoj elektronických služieb mali vplyv najmä tieto historické skutočnosti:

  • Projekt Gutenberg – prvá digitálna knižnica na svete, 1971
    Cieľom projektu, ktorý založil Michael Hart (vtedy študent Univerzity v Illinois), je digitalizácia, archivovanie a bezplatné rozširovanie čo najväčšieho počtu kníh elektronickou cestou. Spočiatku bol zameraný len na anglofónnu literatúru, postupne sa rozširoval o národné a jazykové sekcie, takže
    v súčasnosti obsahuje vyše 20 000 voľne prístupných titulov v rôznych jazykoch sveta, vo formátoch, ktoré možno používať takmer na každom počítači. Od augusta 2003 je k dispozícii CD Best of Gutenberg s výberom 600 kníh, od decembra 2003 DVD s 9 400 titulmi, ktoré sú na požiadanie zasielané knižniciam zdarma.
  • Chroniques de Cybérie – prvý frankofónny elektronický list, 1994
    Prvý elektronický list s názvom Kronika Kybérie založil kanadský novinár Jean-Pierre Cloutier ako týždenník aktualít vo forme listu posielaného najskôr elektronickou poštou a od apríla 1995 rozširovaného prostredníctvom internetu. Hoci v roku 2002 mal 5 600 abonentov, o rok na to svoju činnosť z finančných dôvodov skončil. Jeho pokračovaním je blog autora.
  • Amazon – prvé online kníhkupectvo na svete a priekopník elektronického obchodu, 1995
    Založil ho Jeff Bezos v Seattle s cieľom predávať knihy na internete. Veľmi skoro po ňom nasledovali ďalšie elektronické kníhkupectvá, napr. Internet Bookshop vo Veľkej Británii, Alapage vo Francúzsku a pod. Na ich webových stránkach možno vyhľadávať v katalógu, prečítať si recenziu, prípadne úryvok z knihy, a elektronicky si titul objednať.
  • Internet Archive – archivovanie webových stránok, 1996
    Založil ho Brewster Kahle v San Franciscu s cieľom archivovať webové stránky na internete a tým uchrániť históriu internetu pre budúce generácie. Ide o významný pracovný nástroj pre vysokoškolských pedagógov, vedcov a historikov. V máji 2007 obsahovali webové archívy už 85 miliárd webových stránok.
  • DAISY – konzorcium na definovanie štandardu zvukovej knihy, 1996
    DAISY je medzinárodné konzorcium, ktoré vzniklo s cieľom definovať medzinárodný štandard pre záznam, výrobu a čítanie zvukových kníh pre nevidiacich a organizovať ich digitalizáciu v svetovom meradle. V auguste 2005 zodpovedalo norme DAISY 129 650 kníh dostupných na internete.
  • Zazieweb – nezávislé webové sídlo zamerané na aktuality z oblasti knihy, 1996
    Založila ho Isabelle Aveline ako webové sídlo určené pre všetkých milovníkov knihy, odborníkov i amatérov. Obsahuje okolo 5 000 literárnych webových stránok. Ponúka tiež priestor pre aktívne komunikujúcich čitateľov. V tejto súvislosti vznikol aj pojem elektronický čitateľ (e-čitateľ) označujúci čitateľa, ktorý chce diskutovať, polemizovať a vymieňať si skúsenosti s inými čitateľmi na internete.
  • CyLibris – prvé frankofónne elektronické komerčné vydavateľstvo, 1996
    Prvé vydavateľstvo, ktoré využíva na vydávanie a predaj nových kníh internet. Knihy sú tlačené na objednávku a zasielané priamo klientovi, predaj kníh sa uskutočňuje iba cez internet.
     
  • @folio – definovaný ako nosič putovnej knihy, 1996
    Cieľom projektu, ktorý vytvoril architekt a dizajnér Pierre Schweitzer, je uľahčenie čítania literárnych textov prístupných na internete prostredníctvom faksimile prepojeného s hypertextom.
  • Vydavateľstvo 00h00 – prvý vydavateľ na svete predávajúci iba elektronické knihy, 1998
    Vydavateľstvo 00h00 založili Jean-Pierre Arbon a Bruno de la Moreira v Paríži a je zamerané iba na predaj elektronických kníh. V roku 2000 jeho katalóg obsahoval 600 titulov, z toho asi sto pôvodných a zvyšok tvorili elektronické reedície diel vydaných inými vydavateľmi. V tom istom roku ho kúpila americká spoločnosť Gemstar.
     
  • Britannica.com – prvá anglofónna voľne dostupná elektronická encyklopédia, 1999
    V septembri 2000 patrila Britannica.com medzi 100 najnavštevovanejších webových sídiel na svete. Od roku 2001 je prístup platený na základe mesačného alebo ročného predplatného.
     
  • WebEncyclo – prvá frankofónna voľne dostupná elektronická encyklopédia, 1999
    Od roku 2002 je prístup podmienený bezplatnou registráciou.
  • Million Book Project – projekt digitalizácie milióna kníh, 2000
    Autormi projektu sú profesori Carnegie Mellon University. Jeho cieľom bolo vytvorenie digitálnej knižnice obsahujúcej milión kníh. V roku 2005 knižnica obsahovala 10 612 kníh.
  • Lyber – koncepcia vydavateľstva Eclat, 2000
    Projekt Lyber založil profesor Michel Valensi, riaditeľ vydavateľstva Eclat. Lyber definuje ako elektronickú knihu bezplatne prístupnú na internete na základe princípu shareware, s ponukou kúpiť knihu pre seba alebo svojich priateľov a s umožnením čitateľovi robiť o knihe online komentáre.
  • Mobipocket – spoločnosť v oblasti elektronickej knihy zameraná na osobnú asistenciu, 2000
    Spoločnosť Mobipocket založená v Paríži má za cieľ čítanie a bezpečnú distribúciu elektronických kníh na základe osobnej asistencie (PDA). V apríli 2005 Mobipocket kúpil Amazon.
  • Román Stephena Kinga The Plant – prvá kniha vydaná iba v elektronickej forme, 2000
  • Grand dictionnaire terminologique (GDT), 2000
    Voľne prístupný Veľký terminologický anglicko-francúzsky slovník obsahujúci heslá z priemyslu, vedy a obchodu, jedna z najnavštevovanejších webových stránok na svete.
  • Handicapzéro – frankofónny portál pre zrakovo postihnutých používateľov, 2000
    Portál je adaptovaný na poskytovanie informácií zo všetkých oblastí spoločenského života (program TV, predpoveď počasia, ponuka zamestnania atď.) pre nevidiacich a zrakovo poškodených používateľov.
  • Guttenbergova biblia – 2000
    Digitálna verzia Guttenbergovej biblie z rokov 1454 – 1455 je prístupná na stránke British Library.
  • Wikipédia – slobodná a otvorená encyklopédia, 2001
    Otvorená, voľne prístupná encyklopédia so slobodným obsahom, ktorej autormi sú Jimmy Wales
    a Larry Sanger. V súčasnosti existuje v mnohých jazykových verziách vrátane slovenčiny.
  • Bookshare.org – veľká digitálna knižnica pre zrakovo znevýhodnených používateľov, 2002
    Digitálnu knižnicu vytvorila spoločnosť Benetech zo Silicon Valley. Knihy sú prístupné v 2 formátoch: BRF (v Braillovom písme) a DAISY (umožňujúcom počúvanie textu). Koncom roku 2006 knižnica poskytovala prístup k 30 000 knihám a 150 denníkom.
  • Public Library of Science (PLoS) – začiatok vydavateľskej činnosti, 2003
    Public Library of Science založená v roku 2000 sa stala nekomerčným vydavateľstvom vedeckých a lekárskych periodík voľne dostupných na internete.
  • MIT OpenCourseWare – prednášky Massachussets Institute of Technology, 2003
    Ide o bezplatné sprístupnenie prednášok, konferenčných textov, praktických prác, cvičení, bibliografií a pod. Massachussets Institute of Technology s cieľom dať ich k dispozícii verejnosti. Plánuje sa aj sprístupnenie textov ďalších univerzít.
  • Google Book Search, 2006
    Projekt Google Book Search bol spustený s cieľom nahradiť kontroverzný Google Print z roku 2004 ukončený v auguste 2005 pre konflikty s vydavateľmi kníh chránených autorským právom. Napriek tomu, že konflikt s vydavateľmi pokračuje, Google pokračuje v digitalizácii fondov veľkých knižníc a naďalej digitalizuje knihy bez povolenia vydavateľov, pričom sa odvoláva na právo občana na prístup ku knihám na internete.
  • Live Search Books, projekt svetovej digitálnej knižnice Microsoftu, 2006
    Cieľom projektu je umožniť vyhľadávanie v knihách digitalizovaných Microsoftom pomocou kľúčových slov. K prvým digitalizovaným fondom patria fondy British Library a knižnice Kalifornskej a Torontskej univerzity, v januári 2007 k nim pribudli fondy New York Public Library a knižnice Univerzity Cornell.
  • Citizendium – veľká encyklopédia prístupná online, 2007
    Citizendium (skratka The Citizens‘ Compendium) je veľká encyklopédia sprístupnená 25. 3. 2007, ktorej autorom je Larry Sanger, jeden z autorov Wikipédie. Citizendium pracuje na podobnom princípe ako Wikipédia, avšak autori podpisujú články svojím menom a vydávajú ich odborníci s univerzitným vzdelaním, ktorí majú viac ako 25 rokov. V súčasnosti Citizendium obsahuje 1 100 článkov. Na rozdiel od Wikipédie, Citizendium zaručuje kvalitu obsahu.

Uvedený prehľad svedčí o tom, že knižnice nikdy nemali k dispozícii také obrovské množstvo informácií, aké poskytuje v súčasnosti internet, a ktoré môžu sprostredkovať svojim používateľom.

Najbežnejším typom elektronických služieb v slovenských knižniciach sú referenčné služby a v rámci nich služba Spýtajte sa knižnice. V súčasnosti túto službu poskytuje 18 knižníc, aj keď nie vždy pod týmto názvom. Nie všetky knižnice boli totiž ochotné prijať tento názov i spoločné logo vybraté vo verejnej súťaži. Logo tejto služby v rôznych farebných mutáciách aj s pokynmi, ako ju zriadiť, sú uvedené na webovej stránke SNK.

Pri referenčných službách je dôležitá otázka ich organizačného zabezpečenia v knižnici a ujasnenie si, na aké otázky používateľov odpovedať a na aké nie. Pred zavedením tejto služby je potrebné vyriešiť i nasledujúce otázky:

  • spôsob prijímania otázok (webový formulár a požadované údaje, ktorými sú elektronická adresa, priestor pre otázku, prípadne bydlisko – nie adresa);
  • koordinácia služby v knižnici (spôsob zabezpečenia odpovedí na otázky na rôznych pracoviskách knižnice);
  • lehotu odpovedí;
  • vlastné zodpovedanie otázky;
  • štatistika služby;
  • archivovanie otázok a odpovedí.

Všetky tieto náležitosti kladú veľké požiadavky na osobu referenčného pracovníka, ktorý by mal predovšetkým vedieť, kde môže hľadať odpoveď na otázku používateľa.

Medzi najbežnejšie otázky používateľov patria otázky vzťahujúce sa na knižnicu, jej fondy, služby a pod., ale i otázky vyžadujúce odpoveď, kde používateľ môže požadovanú knihu získať. Referenčný pracovník by mal teda poznať najvýznamnejšie digitálne knižnice. Digitálne knižnice spĺňajú odveký cieľ knihovníkov v čo najširšej miere sprístupniť knihy širokej verejnosti. Aj keď niektoré vznikajú priamo na webe (na Slovensku napríklad Zlatý fond Sme), vo väčšine prípadov ide o zdigitalizované fondy knižníc nachádzajúce sa na ich webových stránkach.

Takisto by mal poznať najbežnejšie voľne dostupné encyklopédie a slovníky, ale aj elektronické vydavateľstvá a kníhkupectvá, ktoré už nechýbajú ani na Slovensku. Veď podľa monitoringu návštevnosti webových stránok službou NAJ.sk je martinské kníhkupectvo Martinus na 19. mieste spomedzi vyše tisícky sledovaných webových stránok.

To isté platí o antikvariátoch. Pri návšteve Jagelonskej knižnice v Krakove som získala zaujímavý poznatok, že pri strate výpožičky knižnica trvá na vrátení pôvodného titulu a čitateľ môže zaplatiť za knihu (10-násobok ceny) až vtedy, keď na príslušnom tlačive prinesie potvrdenie najmenej od troch antikvariátov, že daný titul nemajú – čo môže byť inšpiráciou i pre naše knižnice. V takom prípade však knižnica musí poskytnúť používateľovi adresy antikvariátov na internete.

Internet – elektronická pošta, bázy dát antikvariátov, zoznamy vyradených titulov prístupné na webe a elektronický obchod – to všetko podstatne mení i tradičné metódy retrospektívneho doplňovania fondov knižníc a v konečnom dôsledku závažným spôsobom ovplyvňuje i služby používateľom.

V knižniciach sa poskytujú rôzne druhy referenčných služieb, napríklad:

  • Služby poskytované prostredníctvom elektronickej pošty alebo formulárov vystavených na webovej stránke knižnice, pri ktorých referenčný pracovník odpovie na otázku položenú používateľom do stanoveného časového limitu (napr. 48 hodín).
  • Služby, pri ktorých prebieha reálny dialóg medzi pracovníkom a používateľom (napr. telefonický rozhovor na princípe Skype alebo online chat na princípe ICQ).
  • Možno tu zaradiť aj služby, ktoré slúžia referenčným pracovníkom ako podpora pri odpovediach na otázky používateľov a používateľom zas ako prvý informačný zdroj k ďalším referenčným službám (archívy, FAQ, adresáre hypertextov).

V Slovenskej národnej knižnici sa táto služba poskytuje od roku 2004 na hlavnej stránke SNK (vpravo hore). Má tri formy: Spýtajte sa knižnice elektronickou poštou, telefonicky cez internet, online rozhovorom s referenčným pracovníkom (online chat).

Po zadaní otázky na webovom formulári čitateľ dostane odpoveď do 24 hodín, pri náročnejších otázkach do 48 hodín. Z otázok a odpovedí sa buduje voľne prístupný chronologický archív.

Služby Telefonicky cez internet a Online chat sú prístupné v pondelok až v piatok od 10,00 hod. do 12,00 hod. Zamerané sú na informácie o službách, fondoch a vyhľadávaní v online katalógu SNK. Telefonický alebo online rozhovor môže prebiehať iba s jedným účastníkom.

Na službu Spýtajte sa knižnice nadväzuje služba FAQ, ktorá je v SNK taktiež na hlavnej webovej stránke: www.snk.sk/?faq.

V súčasnosti obsahuje odpovede na najčastejšie otázky kladené prostredníctvom elektronickej pošty z oblastí:

  • čitateľský preukaz, výpožičný proces,
  • predlžovanie výpožičnej lehoty;
  • MVS.

Otázky používateľov však svedčia o tom, že táto služba je takmer nevyužívaná. Dôvodom je zrejme neznalosť všeobecne zaužívanej skratky FAQ. Odporúčanie Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV používať slovenskú skratku ČO (Časté otázky) je však neakceptovateľná.

V SNK i v ďalších knižniciach sa poskytujú aj iné služby založené na využívaní internetu. Vo všeobecnosti možno povedať, že internet umožňuje knižniciam rozšíriť diapazón svojich služieb i svojich používateľov. Tlak na knižnice v súvislosti s poskytovaním služieb je veľmi intenzívny a nikdy v minulosti nebol väčší. Používatelia však objavujú aj iné možnosti získavania informácií, ktoré predstavujú pre knižnice konkurenčné prostredie, preto referenčné služby by sa mali stať bežnými službami aspoň väčších knižníc.

Zdieľať: