Štandardy – druhy, vývoj a použitie

Hlavné články / Main Articles

Cieľom príspevku je definovanie jednotlivých existujúcich druhov štandardov využívaných tzv. pamäťovými inštitúciami. Rieši sa otázka definovania pojmu štandard. Je predstavený Európsky sprievodca kompetenciami v odbore knihovníckych a informačných služieb, ktorý vydal SKIP v Prahe v roku 2006 ako preklad originálu Európskej komisie, ktorý je výsledkom výskumu v rámci programu Leonardo da Vinci. Z jeho kompetencií je predstavená kompetencia I 06 Analýza a prezentácia informácií, do ktorej patria štandardy spracovania a prezentácie informácií v knižnično-informačných systémoch – ISBD, AACR2, UNIMARC, MARC 21, STN a ISO normy, nové aktivity FRBR a RDA a ich možnosti uplatnenia.

Štandardizácia patrí už dlhodobo k hlavným heslám dlhodobého európskeho integračného procesu. Okrem techniky, technológie a práva zasahuje aj do vzdelávania a v súvislosti s tým aj do kvalifikačných kategórií všetkých povolaní, ktoré sa vyskytujú na trhu práce.

V súčasnosti sa do popredia prepracovala vízia spolupráce tzv. pamäťových inštitúcií, založená na dodržiavaní stanovených pravidiel. Tieto musia byť špecifikované a stanovené nielen na úzkej regionálnej úrovni, ale predovšetkým na úrovni jednotlivej krajiny a jej zapojení do európskych a celosvetových aktivít.

Štandardy sa však týkajú rozličných aspektov činnosti, ktorých rozsah je veľmi široký.

Jednotlivé agendy patriace do týchto aspektov činnosti sú rôznorodé a označované tiež rôzne.

Môže to byť:

  1. akvizícia, zber, zhromažďovanie, predarchívna starostlivosť;
  2. tvorba, uchovávanie, spracovanie, evidencia, ochrana;
  3. sprístupňovanie, požičiavanie, služby.

Z medzinárodných štandardov (napr. ustanovení a snáh IFLA) vyplýva, že v súčasnosti je jednou z hlavných a preferovaných zásad poskytovanie a uspokojenie potrieb používateľa, týmto smerom sa uberajú aktivity FRBR a RDA, podrobnejšie o nich budeme hovoriť ďalej.  

V súčasnosti sa rozšíril aj pojem informačná politika. V širšom zmysle sa informačnými politikami rieši otázka toku a spracovania informácií. V užšom zmysle informačná politika, či už na medzinárodnej, národnej úrovni alebo úrovni inštitúcií, usmerňuje, reguluje vytváranie informácií, prístup k nim, ich šírenie, spoločné využívanie a používanie.

Štandardy uplatňované nielen v oblasti  knihovníctva a informačných vied, ale aj vo všetkých organizáciách, ktoré zahrňujeme pod pojem pamäťové inštitúcie, zvyčajne delíme do dvoch väčších okruhov:

  1. technické štandardy;
  2. štandardy pre realizáciu vlastných základných činností.

1.   Technické štandardy ovplyvňujú tok a spracovanie informácií. V prostredí prepojenom sieťami si prepojenie a výmena informácií medzi systémami vyžadujú širokú škálu štandardov, ktoré špecifikujú formáty údajov, rozhrania sietí, operačné systémy, nástroje na uchovávanie údajov, komunikačné protokoly na komunikáciu medzi nástrojmi a ostatné aspekty komplexného zaobchádzania s informáciami a prostredia, v ktorom sa spracúvajú. Od začiatku 90. rokov 20. storočia sa tieto štandardy považujú za nevyhnutnú súčasť informačnej politiky všade vo svete. Zbližovanie počítačových a komunikačných technológií malo hlboký vplyv na vytváranie informácií, ich distribúciu, prístup k nim a ich používanie. Rozsiahle siete z optických vlákien, medi, bezdrôtové siete a iné médiá prenosu navzájom prepojili milióny počítačov využívajúcich širokú škálu aplikácií. Výsledná informačná infraštruktúra založená na internete poskytuje rámec, v ktorom komunikačné siete podporujú služby na vyššej úrovni, určené na ľudskú komunikáciu a prístup k informáciám. Sieťami prepojené digitálne prostredie, ktoré sa objavilo ako spoločenský nástroj zmeny v druhej polovici 90. rokov 20. storočia, však pre tieto technické štandardy pripravilo živnú pôdu. Knižnice vo svojom úsilí sprístupňovať informácie v miliardách fyzických a digitálnych formátov tieto otázky považujú tiež za veľmi dôležité.

V súčasnosti sa však vynára často aj otázka: Čo vlastne myslíme pod pojmom štandard?

Je iróniou, že vlastne neexistuje štandardná definícia štandardu. Pojem „štandardy“ už roky trpí tým, že sa používa, ale aj zneužíva. Vyjadrenie pojmu môže byť aj nejasné a beztvaré, a to aj napriek tomu, že sa štandardy stali základnou, všadeprítomnou súčasťou modernej spoločnosti. Tento pojem sa nielenže používa v mnohých kontextoch (napr. v rôznych priemyselných odvetviach, hospodárstve, medicíne, práve) s rôznymi vedľajšími významami, ale často dochádza aj k nesprávnemu chápaniu a použitiu nepovinných alebo regulačných aspektov štandardov.

Podľa Slovníka cudzích slov je štandard – dosiahnutá, ustálená, bežná úroveň alebo ustálený, jednotný vzor, jednotná forma alebo priemerná ustálená miera dačoho alebo typický výrobok, ktorý má určené technické vlastnosti, ustálené štátnymi normami. Pojem štandardizácia má tiež viaceré definície podľa uvedeného slovníka – štandardizácia je utváranie stálych podmienok, znakov, tvarov, podôb dačoho, úprava podľa jednotného vzoru, proces, postup ustaľovania, upevňovania alebo systém, resp. súhrn opatrení na vypracovanie, určenie a zavádzanie jednotných záväzných vlastností a akostí výrobkov, materiálov, výrobných procesov, metód skúšania, organizačných podmienok, označení a merných jednotiek, čo predpokladá obmedzenie ich počtu na minimum.

Po revízii rôznych existujúcich definícií pojmu štandard v literatúre sa objavila nasledujúca pracovná definícia:

Štandard predstavuje schválenú odpoveď  na znovu sa objavujúci problém, či už uvedomený, predpokladaný alebo skutočný, a kodifikuje odpoveď  na účely komunikácie. Štandard je výsledkom procesu riešenia problémov. Zahŕňa dohody medzi zainteresovanými stranami, ktoré chcú na riešenie problému schváliť konkrétne odpovede. Súhlas s používaním štandardu vedie k predpokladaným výsledkom a k znižovaniu neistoty.

Používaním štandardov sa môže dosiahnuť interoperabilita. Technické úrovne interoperability vyvolávajú však otázky informačnej politiky. Interoperabilitu ako technický cieľ je možné dosiahnuť. Prístup k informáciám však môže byť cieľom informačnej politiky. Aj tak hospodárske a organizačné otázky môžu obmedziť prístup zabezpečený prostredníctvom interoperabilných systémov, ale tieto otázky smerujú   späť k otázkam informačnej politiky. Technická interoperabilita neustanovuje prístup k informáciám a ich spoločné využívanie, to je úlohou informačnej politiky.

2.   Štandardy na realizáciu vlastných základných činností poskytujú tiež rôzne druhy pre rôzne typy knižníc.

V roku 2006 vydal Svaz knihovníků a informačních pracovníků ČR publikáciu Evropský průvodce kompetencemi v oboru knihovnických a informačních služeb, ktorá bola vypracovaná v rámci programu Leonardo da Vinci za podpory Európskej komisie. Obsahuje dve časti:

  1. Kompetence a schopnosti
  2. Úrovně kvalifikace

Publikáciu preložili českí kolegovia z anglickej verzie, ale terminológiu museli konfrontovať aj s francúzskou verziou, pretože vznikali terminologické problémy.

Riešitelia projektu stáli pred úlohou stanoviť nielen výpočet nárokov na jednotlivé funkcie, ale aj plastický obraz vzájomne previazaných pôsobností medzi rôznymi nárokmi na rôzne úrovne kvalifikácie v rámci celej hierarchie pracovných funkcií. Pokúsili sa čo možno najkonkrétnejšie definovať kvalifikačné požiadavky, a to nielen z hľadiska špecifických knihovnícko-informačných vedomostí a schopností, ale aj z hľadiska všeobecne požadovaných vlastností pracovníkov prichádzajúcich do priameho kontaktu s používateľmi, riadiacich pracovníkov a ľudí pracujúcich s modernými, prudko sa rozvíjajúcimi technickými nástrojmi a technológiami. Výsledkom je akási fazetová klasifikácia typov funkcií a súčasne nárokov na ich výkon, a to všetko je odstupňované podľa hierarchie postavenia príslušnej funkcie v štruktúre pracoviska. Táto hierarchia je vyjadrená štyrmi vytýčenými úrovňami, v ktorých sa všetky skupiny vedomostí členia na rôzne špecifikované nároky.

V celkom 30 okruhoch odborných vedomostí sú rozlíšené skupiny vedomostí špecifických pre knihovnícko-informačné profesie, ďalej komunikačné a príbuzné vedomosti, riadiace a organizačné vedomosti a konečne je tu vyčlenená skupina ďalších oblastí vedomostí užitočných pre rozvoj knihovnícko-informačných profesií.

Najzaujímavejší je výsledok, ku ktorému projekt dospel práve pri výbere tých vedomostí, ktoré majú tvoriť jadro knihovnícko-informačnej profesie. Tridsať okruhov je rozdelených do piatich skupín:

I – Informácie
T – Technológie
C – Komunikácia
M – Riadenie
S – Kompetencie z ostatných  (vedných) odborov

Vzhľadom na šírku profesijného spektra, o ktoré v kompetenciách ide, museli byť špecifikácie profesijných nárokov zovšeobecňované. Napriek tomu by však bolo pravdepodobne lepšie špecifikovať niektoré nároky konkrétnejšie. Predovšetkým by bolo možné nárokovať konkrétne schopnosť identifikačného popisu dokumentov podľa svetovo rozšírených štandardov, t. j. odkázať na svetový program   Medzinárodnej federácie knihovníckych asociácií (IFLA) známy pod skratkou UBCIM (Universal
Bibliographic Control and International MARC) a pod. v kompetencii I 06 Analýza a prezentácia informácií.         

Práve štandardy spracovania a prezentácie dát v knižnično-informačných systémoch sú predmetom nášho záujmu.

V 70. – 80. rokoch 20. storočia pri začiatkoch používania výpočtovej techniky pri spracovaní informácií sa začínajú aplikovať medzinárodné štandardy. Postupne sa prekladajú a dostávajú k dispozícii používateľom v slovenskom preklade a začína sa s nimi pracovať vo všetkých typoch knižníc.

Sú to predovšetkým:

  1. ISBD
  2. AACR2
  3. UNIMARC, MARC 21
  4. STN a ISO normy

V spracovaní bibliografických záznamov sa uplatňujú jednotlivé štandardy ISBD – Medzinárodný štandardný bibliografický popis, ktoré upravujú a zjednocujú princípy bibliografického popisu. Ide o celkovú štruktúru bibliografického popisu, poradie jednotlivých údajov, interpunkčné znamienka, ktoré majú svoj význam, novú terminológiu, dôslednú previazanosť s ďalšími medzinárodnými štandardmi.

Podľa výkladu ISBD(G) – General International Standard Bibliographic Description (Všeobecný medzinárodný štandardný bibliografický popis) – sa pod pojmom bibliografický popis rozumie súbor bibliografických údajov, ktoré popisujú a identifikujú dokument. ISBD odporúča, aby bibliografické údaje boli v bibliografickom popise usporiadané do oblastí, ktoré sa nazývajú polia. Oblasti, t. j. polia, sú vlastne skupiny príbuzných údajov bibliografického popisu. Bibliografické údaje v týchto oblastiach (poliach) predstavujú vlastný obsah bibliografického popisu a hlavnú časť bibliografického záznamu.

Medzinárodné štandardy pre bibliografický popis (ISBD) špecifikujú pravidlá popisu a identifikácie dokumentov všeobecne.

Všeobecný medzinárodný štandardný bibliografický popis – ISBD(G) poskytuje všetky údaje, ktoré sú potrebné na popis a identifikáciu všetkých druhov dokumentov, ktoré sa spravidla nachádzajú
v knižničných fondoch. Určuje poradie popisných údajov a špecifikuje systém interpunkcie v popise.

Hlavným cieľom ISBD je poskytnúť pravidlá na kompatibilnú popisnú katalogizáciu či tvorbu popisných údajov na celom svete a pomôcť tak pri medzinárodnej výmene bibliografických záznamov medzi národnými bibliografickými agentúrami a v medzinárodnom knižničnom a informačnom spoločenstve.

K dispozícii sú nasledujúce typy štandardov ISBD, ktoré boli vydané aj v slovenskom jazyku:

  1. ISBD(G). Všeobecný medzinárodný štandardný bibliografický popis
  2. ISBD(M). Medzinárodný štandardný bibliografický popis pre monografie
  3. ISBD(CP). Pravidlá aplikácie ISBD na popis článkov
  4. ISBD(CF). Medzinárodný štandardný bibliografický popis pre počítačové súbory 
  5. Nahradil ho v súčasnosti revidovaný ISBD(ER). Medzinárodný štandardný bibliografický popis pre elektronické zdroje
  6. ISBD(CM). Medzinárodný štandardný bibliografický popis pre kartografické materiály
  7. ISBD(A). Medzinárodný štandardný bibliografický popis pre staré tlače
  8. ISBD(NBM). Medzinárodný štandardný bibliografický popis pre neknižné materiály
  9. ISBD(PM). Medzinárodný štandardný bibliografický popis pre hudobniny
  10. ISBD(S). Medzinárodný štandardný bibliografický popis pre seriály

     Nahradil ho v súčasnosti revidovaný ISBD(CR). Medzinárodný štandardný bibliografický popis pre seriály a iné zdroje na pokračovanie.

Ďalej sú to Anglo-americké katalogizačné pravidlá (Anglo-american Cataloging Rules – AACR2), ktorých slovenský preklad slúži pri filozofii tvorby obsahu jednotlivých údajových prvkov, ktoré sú základom komplexného bibliografického záznamu.

Katalogizačné pravidlá určujú, ako sa majú vytvárať bibliografické popisy a záznamy pre katalógy.

Na Slovensku sú dostatočne známe všetky štandardy – Medzinárodný štandardný bibliografický popis (ISBD). AACR majú so štandardmi ISBD veľa spoločného. Sú založené na rešpektovaní princípov ISBD. V porovnaní s ISBD sú však viac orientované na prax. Obsahujú pravidlá a inštrukcie, ktoré sú spracované špeciálne s prihliadnutím na praktické potreby (napr. pravidlá pre brožúry, jednolistové tlače, rukopisy a rukopisné zbierky, trojrozmerné artefakty a reálie, zdroje na pokračovanie a pod.). Obsahujú aj pravidlá pre dôležité praktické oblasti, ktoré sa v ISBD nenachádzajú (záhlavia, unifikované názvy a odkazy a v rámci toho základné normatívne inštrukcie týkajúce sa voľby prístupových výrazov, personálnych záhlaví, geografických názvov ako prístupových výrazov, korporatívnych záhlaví, unifikovaných názvov a odkazov a pod.). Na niektoré špeciálne oblasti (seriály, staré tlače a i.) existujú analogické pravidlá, ktoré vychádzajú z AACR.

Pravidlá kopírujú poradie katalogizačných operácií, ktoré sa uskutočňujú vo väčšine súčasných knižníc a bibliografických agentúr. Časť I. obsahuje informácie o popise katalogizovanej jednotky. Časť II. sa dotýka výberu a tvorby záhlaví (selekčných údajov), pod ktorými sa informácia popisujúca dokument predloží používateľom katalógu, dotýka sa ďalej vytvárania odkazov k týmto záhlaviam. V obidvoch častiach sa postupuje od všeobecného k špecifickému. V časti I. sa špecifikum dotýka fyzického nosiča katalogizovanej jednotky, úrovne podrobnosti vyžadovanej pre každý popisný údaj a analytického popisu jednotky obsahujúcej jednotlivé časti.

V časti II. Pravidlá vychádzajú z predpokladu, že pre každú popisnú jednotku sa vytvára jedno hlavné záhlavie, ktoré dopĺňajú vedľajšie záhlavia.

Ďalším štandardom sú aj jednotlivé formáty UNIMARC, MARC 21, ktoré sú základom štruktúrovaného spracovania jednotlivých bibliografických údajov. 

Vydaním manuálu UNIMARC v slovenčine plnil Národný bibliografický ústav SNK MS svoje základné štandardizačné úlohy v oblasti univerzálnej bibliografickej registrácie (UBCIM). Univerzálna bibliografická registrácia je jeden z celosvetových ťažiskových programov IFLA, je to konkrétne praktické úsilie knižníc a bibliografických organizácií o realizáciu všeobecného systému riadenej výmeny bibliografických informácií. Potreba organizovaného medzinárodného riešenia výmeny bibliografických údajov bola vyvolaná najmä obrovským rozvojom poznania, a tým aj rastom počtu dokumentov a informácií na jednej strane a úsilím o efektívne ovládnutie a využívanie toku dokumentov na druhej strane. Informačná explózia je sprevádzaná aj prudkým technologickým pokrokom. Je to práve informačná technika a technológia, ktorá umožňuje knižničnému a informačnému spoločenstvu relatívne účinne riešiť problém tvorby a výmeny bibliografických údajov. Národné knižnice, vedecké knižnice a bibliografické agentúry sú nútené v záujme čo najúplnejšieho zachytenia národnej produkcie dokumentov, v záujme vyhotovovania autoritatívnych bibliografických záznamov a výmeny bibliografických údajov rozvíjať kooperáciu s inými knižnicami, bibliografickými pracoviskami a systémami. Predmet spracovania dokumentov na medzinárodnej úrovni upravujú medzinárodné odporúčania. Vecný základ retrokonverzie  tvoria predovšetkým záznamy a katalógy starých tlačí (paleotypov) a tlačí neskoršieho obdobia až do počiatkov počítačového spracovania katalógov a bibliografií, pričom špecifická pozornosť sa venuje tzv. publikáciám monografického typu.

Podstatný význam pre výmenu bibliografických údajov má vydanie manuálu UNIMARC a univerzálneho formátu pre autority UNIMARC/AUTORITY.

Program UBCIM sa usiluje o vytvorenie medzinárodnej siete využívajúcej univerzálny formát UNIMARC, ktorý do roku 2004 používala aj Slovenská národná bibliografia.

Od roku 2005 prešla Národná bibliografická agentúra a zároveň celá Slovenská národná bibliografia vo svojom spracovaní na nový formát typu MARC, na MARC 21.

V súčasnosti sú všetky záznamy SNB prekonvertované do formátu MARC 21 a v tomto formáte sa tvoria všetky typy bibliografických záznamov a záznamov autorít.

K dispozícii je 5 komunikačných formátov MARC 21, a to:

  • MARC 21 – Bibliografický formát
  • MARC 21 – Formát pre autority
  • MARC 21 – Formát pre holdingové údaje
  • MARC 21 – Formát pre klasifikačné údaje
  • MARC 21 – Formát pre komunitné informácie

Týchto 5 komunikačných formátov predstavuje päť rozšírených formátov na prezentáciu a výmenu bibliografických záznamov, záznamov autorít, klasifikačných záznamov, záznamov knihovníckych jednotiek a komunitných informácií v strojom čitateľnej podobe.

Záznam vo formáte MARC sa skladá z troch základných zložiek: štruktúry záznamu, označenia polí a podpolí a obsahu záznamu. Označenie polí a podpolí je dané jednotlivými formátmi typu MARC. Obsah údajov je definovaný štandardmi mimo tohto formátu – napr. ISBD, AACR2, LCSH, pravidlami katalogizácie, predmetovými heslármi, klasifikačnými schémami, ktoré používajú rozličné inštitúcie spracovávajúce záznamy. Obsah niektorých údajov je definovaný priamo formátom MARC (napr. návestie, polia 007, 008 atď.).

Formát MARC 21 Bibliografický formát definuje kódy a konvencie (napr. označenie polí, podpolí, indikátory a kódované údaje), ktoré identifikujú prvky údajov v bibliografických záznamoch vo formáte MARC. Je definovaný tak, aby sa v ňom dali ukladať bibliografické údaje o tlačených a rukopisných textových dokumentoch, počítačových súboroch, mapách, hudobných dokumentoch, pokračujúcich zdrojoch, vizuálnych a zmiešaných dokumentoch.

Do bibliografických údajov sú obvykle zahrnuté názvy, mená, predmety, poznámky, dátumy vydania a údaje fyzického popisu dokumentu.

V bibliografickom popise a ďalších činnostiach sa uplatňuje množstvo typov noriem ISO, STN, ČSN, EN a ďalších.

Väčšina noriem sa dotýka rôznym spôsobom spracovania dokumentov, rôznych jeho oblastí, ale aj ďalších bibliografických, knižničných a informačných činností.

Katalogizačné a bibliografické spracovanie ako základné činnosti knižnice prešli v posledných rokoch podstatnými zmenami. Tieto zmeny sú ovplyvnené hlavne nástupom automatizácie a nových informačných zdrojov, hlavne digitálnych, príp. elektronických, ale aj mnohými ďalšími snahami, napr. kooperatívna katalogizácia, či nutnosťou zefektívnenia vyhľadávania v katalógoch a bibliografiách.

V roku 1990 sa uskutočnil v Štokholme  seminár o bibliografických záznamoch za podpory IFLA Universal Bibliographic Control and International MARC Programme (UBCIM) a IFLA Division of Bibliographic Control. Účastníci brali ohľad na ekonomickú realitu, ktorej musia knižnice čeliť, a potrebu znížiť náklady na katalogizáciu, ale zároveň považovali za dôležité vyhovieť požiadavkám používateľov a účinnejšie sa zaoberať širokým rozsahom potrieb pre rôzne druhy dokumentov a rôznymi súvislosťami spojenými s používaním bibliografických záznamov. Uzniesli sa na tom, že trvalý tlak na tvorbu záznamov na minimálnej úrovni vyžaduje starostlivé preverenie vzťahov medzi jednotlivými údajovými prvkami v zázname a potrebami používateľov. Okrem toho sa účastníci dohodli, že realizovateľnosť programu kooperatívnej katalogizácie  na národnej a medzinárodnej úrovni v tejto súvislosti vyžaduje dohodu na štandarde pre základnú úroveň či jadro záznamu. Na seminári bolo prijatých 9 rozhodnutí, z ktorých jedno viedlo k spracovaniu štúdie o funkčných požiadavkách na bibliografické záznamy.

Účelom štúdie je vymedziť jasne definovanými pojmami funkcie bibliografického záznamu s ohľadom na rôzne médiá, rôzne spôsoby použitia a rôzne potreby používateľov. Štúdia má zahrnúť úplný rozsah funkcií bibliografického záznamu vo svojom najširšom zmysle, napr. záznam, ktorý obsahuje nielen popisné prvky, ale aj prístupové prvky (meno, názov, predmet atď.), ďalšie tzv. organizačné prvky umožňoval jasné, presne stanovené  a jednotné pochopenie toho, čo je predmetom poskytovanej informácie v bibliografickom zázname a čo sa očakáva od záznamu, aby vyhovoval používateľským potrebám.

Účelom formulovania odporúčaní týkajúcich sa základnej úrovne národného bibliografického záznamu bolo definovať nutné prvky na vytvorenie základného štandardu, ktoré boli diskutované na seminári v Štokholme. Tento štandard by umožnil národným bibliografickým agentúram znížiť v prípade nutnosti svoje náklady na spracovanie záznamu vytváraním záznamov na nižšej než úplnej úrovni, ale súčasne zaistiť, aby všetky záznamy produkované národnými bibliografickými agentúrami vyhovovali základným potrebám používateľov.

Na účel tejto štúdie sú funkčné požiadavky na bibliografický záznam (FRBR) definované vo vzťahu k nasledujúcim všeobecným potrebám používateľov pri vyhľadávaní a využívaní národných bibliografií a knižničných katalógov:

  • využívanie údajov na vyhľadávanie dokumentov zodpovedajúcich vyhľadávacím   kritériám,  ktoré si používateľ zadal (napr. vyhľadávanie všetkých dokumentov zameraných na daný predmet alebo vyhľadávanie nahrávok vydaných pod určitým názvom),
  • využívanie údajov vyhľadaných na účely určenia entity (napr. potvrdiť, že dokument  popísaný v zázname zodpovedá dokumentu, ktorý používateľ hľadal, alebo rozlíšiť medzi dvomi textmi alebo nahrávkami, ktoré majú rovnaký názov),
  • využívanie údajov na výber entity, ktorá zodpovedá potrebám používateľa (napr. vybrať text v jazyku, ktorému používateľ rozumie, alebo zvoliť verziu počítačového programu, ktorý je kompatibilný s počítačom a operačným systémom, ktorý má používateľ k dispozícii),
  • využívanie údajov na to, aby používateľ získal prístup k popísanej entite (napr. objednal publikáciu, zaslal požiadavku na výpožičku určitého výtlačku knihy vo fonde knižnice alebo zaistiť online prístup k elektronickému dokumentu uloženému na vzdialenom počítači).

V súčasnosti sa vývoj nachádza v štádiu, keď sa o informácie delia medzinárodne knižnice a takisto celosvetovo s ostatnými informačnými organizáciami – archívmi, múzeami, vydavateľstvami, organizáciami zodpovednými za spravovanie práv a autorských práv, počítačovým priemyslom a internetovými a webovými komunitami.

IFLA začala  sériu regionálnych stretnutí expertov na katalogizáciu a tvorcov katalogizačných pravidiel – konali sa v júli 2003 vo Frankfurte s cieľom preskúmať podobnosti a rozdiely v  katalogizačných pravidlách a objasniť, kde je rozdiely potrebné zachovať kvôli jazykovým a kultúrnym variáciám používateľov. Schválil sa návrh Vyhlásenia medzinárodných katalogizačných zásad, ktoré nahrádzajú parížske zásady z roku 1961.

Tieto zásady sú založené na významných katalogizačných tradíciách vo svete a takisto aj na novších FRBR a FRAR (Funkčné požiadavky na autoritatívne záznamy), ktoré sa uvoľnia na preskúmanie
v celosvetovom meradle. Jedným z cieľov je uľahčiť spoluprácu pri využívaní bibliografických a autoritatívnych informácií v celosvetovom meradle, vďaka ktorej sa bude presadzovať zhoda a dôvera.

Pojmový model FRBR sa používa aj v iných spoločenstvách a nová slovná zásoba   pomáha pri diskusii s internetovými dizajnérmi a tvorcami počítačových systémov, ako aj s archívmi (ako napr. Medzinárodná rada archivárov – ICA), múzeami, agentúrami zodpovednými za spravovanie práv a s vydavateľským spoločenstvom. Konzultovalo sa aj s Medzinárodnou organizáciou pre štandardizáciu (ISO), Dublin Core (DC) a Svetovým združením pre internet (W3C) o tom, ako môžu FRBR  autoritatívne súbory vytvárané a udržiavané v knižniciach slúžiť ako stavebné bloky budúceho Sémantického webu.

Entity, vzťahy a atribúty v modeli FRBR umožňujú plniť úlohy katalógu a pomôžu lepšie poskytovať bibliografickú kontrolu v globálnom prostredí. FRBR so sebou prinášajú novú slovnú zásobu, novú terminológiu a pojmový model, ktorý sa javí ako relevantnejší v súvislosti so súčasným digitálnym svetom a svetom internetu.

Tento pojmový model sa postupne začlení do katalogizačných pravidiel na celom svete. Rozvoj tohto modelu bude pokračovať prostredníctvom činnosti IFLA a aplikácií na celom svete. Súčasná éra je plná pokroku v technológiách a existujú skvelé príležitosti na spoluprácu vo svete. Európa a Austrália   prevzali tiež vedúcu úlohu pri hľadaní aplikácií a uplatňovaní modelu FRBR kreatívnym spôsobom.

Stále pretrvávajú špekulácie, že atribúty FRBR môžu byť nadmerne špecializované a môže dôjsť
k ťažkej implementácii do katalogizačných pravidiel a systémov z hľadiska modelovej inherentnej výsady tradičných, tlačených základných módov komunikácie.

Pracovná skupina FRBR strávila množstvo času výskumom štandardov FRBR pre produkty FRBR, ktoré by mali byť eventuálne použité v katalógu. V tomto čase je FRBR stále iba konceptom. V roku 2008 nové pravidlá Resource Description & Access (RDA) – Popis a prístup k zdrojom (dokumentom) nahradia AACR2 a budú stanovené skompletizované FRBR.

Práca na novom štandarde začala v roku 2004. V decembri 2004 bol rozhodovacej komisii predložený návrh prvej časti AACR3 (anglo-amerických katalogizačných pravidiel) na preskúmanie. Nový prístup sa odsúhlasil v roku 2005 a schválilo sa rozhodnutie prijať názov: „RDA (Resource Description and Access):   Popis a prístup k zdrojom“. V decembri 2005 sa na preskúmanie predložil návrh prvej časti RDA. Štruktúra RDA sa odvtedy prepracovala a v súčasnosti má RDA dve časti (časť A a časť B) namiesto pôvodne navrhovaných troch častí (časti I, II, a III). V časti A budú zahrnuté popisné a prístupové prvky (prvky popisu a prístupu) a v časti B bude zahrnutá autoritatívna kontrola foriem prístupových bodov.

Po každom predložení návrhu RDA nasleduje obdobie preskúmania rozhodovacou komisiou. Na základe záverov, ku ktorým sa došlo počas obdobia na preskúmanie, JSC rozoberá návrhy a všetky pripomienky komisie na svojom ďalšom stretnutí.

Podstatou RDA sú pojmové modely FRBR a FRAD (funkčné požiadavky na autoritatívne údaje). FRBR tvorí základ časti A (Popis) RDA a FRAD tvorí základ časti B (Kontrola prístupových bodov).

V druhom polroku 2008 by sa mali uzavrieť práce na vytvorení RDA a v roku 2009 by ho mali dostať spracovatelia k dispozícii, aby bolo možné spracovať v jednotlivých krajinách národné preklady a začať príslušný štandard študovať, aplikovať do praxe a používať v jednotlivých knižnično-informačných systémoch.

V spojitosti s experimentmi sú dôležité rôzne aktivity medzinárodných organizácií zamerané predovšetkým na uplatnenie FRBR, nových pravidiel RDA a mnohých ďalších iniciatív, o ktorých sa rokovalo na konferencii Katalogizácia 2007 v Reykjavíku . Okrem FRBR to boli katalogizačné princípy International Meetings of Experts for an International Cataloguing Code  (IME ICC) alebo projekt virtuálneho súboru autorít Virtual International Authority File (VIAF), ktoré vznikli tiež z iniciatívy IFLA.

Zásadné zmeny sa uskutočnia aj v terminológii používanej doteraz v AACR2. Miesto pojmu záhlavie sa v RDA používa pojem selekčný údaj, miesto hlavného a vedľajšieho záhlavia pojmy primárne a sekundárne selekčné údaje, miesto unifikovaného názvu sa používa preferovaný názov a miesto autoritatívnych záhlaví sa budú vytvárať preferované selekčné údaje. RDA je teda štandardom zameraným na obsah, rovnako ako FRBR, nie na zobrazenie záznamu, ale údaje umožnia vytvorenie zobrazenia ISBD. Hoci RDA nevznikajú v závislosti od komunikačného formátu, väčšinu údajov je možné zapísať do formátu MARC 21, predpokladajú sa len malé úpravy formátu (nové údajové prvky nahradia napr. všeobecné označenie dokumentu). Mapovanie do Dublin Core by malo byť ešte predmetom ďalších diskusií. RDA navrhujú množstvo alternatív, len niekoľko údajov bude povinných. O implementácii v národných katalogizačných politikách budú rozhodovať národné knižnice.

V rámci ICABS (čiastkový nástupca IFLA UBCIM) sa naďalej budú rozvíjať aktivity na harmonizáciu súčasných štandardov, vývoj a presadzovanie stratégií na kontrolu   zdrojov a rozvoj stratégií súvisiacich s dlhodobou archiváciou elektronických zdrojov.

Partnermi ICABS sú popri IFLA národné knižnice, hlavnou pôsobnosťou je oblasť štandardov (ISBD, FRBR), oblasť formátov, metadátových schém a rozhraní na vyhľadávanie, oblasť digitálnych zdrojov a oblasť katalógov.

Mapovanie a využívanie FRBR si musí zabezpečiť a stanoviť každá knižnica sama. Výhodou v prípade Slovenskej národnej knižnice je to, že systém Virtua podporuje uplatnenie FRBR a obsahuje samostatný modul FRBR Katalogizácia. To umožňuje, aby knižnice pracujúce so systémom Virtua v Slovenskej knižnici mohli tento modul perspektívne v budúcnosti využívať. Je jasné, že v súčasnosti je to možné len na základe experimentov, ktoré by však už bolo možné pripraviť. 

FRBR je teda významná a zásadná zmena v spracovaní a vyhľadávaní bibliografických záznamov. Je nezávislá od katalogizačných pravidiel a nenahrádza katalogizačné pravidlá. Tie sa tvoria na základe modelu FRBR dodatočne na základe princípov a požiadaviek FRBR, čiže RDA aplikujú model v celom jeho rozsahu. V rámci modelu sú teda definované jednotlivé požiadavky a navigácia, ako je potrebné prepájať jednotlivé bibliografické záznamy, aby sa používateľ dostal ku všetkým   informáciám konkrétneho autora.

FRBR teda umožňujú lepšiu organizáciu katalógu, jednoduchšie katalogizovanie (v niektorých prípadoch) a výpožičky aj na úrovni diela a vyjadrenia, nielen prezentácie.

Významným prínosom pre FRBR bude dokončenie pravidiel RDA založených na požiadavkách FRBR. Vytvoria teda spoločne základ úplne inej filozofie spracovania jednotlivých typov dokumentov, nie síce vo všetkých prípadoch jednoduchšej, ako to všetci predpokladali, ale založenej na iných princípoch a požiadavkách – predovšetkým na preferovaní záujmov používateľov a zameraní spracovania na obsah dokumentu.    

 

Zoznam bibliografických odkazov:

Anglo-americké katalogizačné pravidlá : druhé revidované vydanie 2002. 2003. 1. slov. vyd. Martin : Slovenská národná knižnica, 2003.  ISBN 80-89023-38-X.

BALKÓCIOVÁ, Mária. 2007. O štandardoch pre verejné knižnice. In Knižnica. ISSN 1335-7026, 2007, roč. 8, č. 4, s. 6-9.

Evropský průvodce kompetencemi v oboru knihovnických a informačních služeb. Část 1., 2.  Praha : Svaz knihovníků a informačních pracovníků ČR, 2006. 138 s.

Funkční požadavky na bibliografické záznamy : závěrečná zpráva. 2002. Praha : Národní knihovna České republiky, 2002. 118 s. ISBN 80-7050-400-5.

ISBD(G) Všeobecný medzinárodný štandardný bibliografický popis. 1994. Pripravila Pracovná skupina Revízneho výboru ISBD vytvorená Katalogizačným výborom IFLA. Martin : Matica slovenská – Slovenská   národná knižnica, 1994. 60 s. ISBN 80-7090-291-4.

JACKSON, Sharon  et al. 2006. Report on Functional Requirements for Bibliographic Records For the Summit Catalog, March 15, 2006 [online]. [cit. 2007-05-15]. Dostupné na adrese: http://www.orbiscascade.org/staffhome/SCC-FRBR-report06mar.pdf  

LICHTENBERGOVÁ, Edita. 2007. Konference Cataloguing 2007: Back to Basics – and Flying into the Future. In Ikaros [online]. 2007, roč. 11, č. 3 [cit. 2007-07-17]. Dostupné na internete: http://www.ikaros.cz/node/3956. URN-NBN:cz-ik3956. ISSN 1212-5075. 

MARC 21. Bbibliografický formát. 2003. 1. čes. vyd. Praha : Národní knihovna České republiky, 2003. 2 zv. 

MOEN, Wiliam E. 2000. Interoperability for Information Access: Technical Standards and Policy Considerations. In Journal of Academic Librarianship, 2000, roč. 26, č. 2, s. 139-137.

RDA: Resource Description and Access [online]. JSC, 2007 [cit. 2007-05-30]. Dostupné na internete: <http://www.collectionscanada.ca/jsc/rda.html>

ŠEDO, Ila. 2003. Standardy – nutné zlo nebo podaná ruka? 1. část. In Čtenář. ISSN 0011-2321, 2003, roč. 55, č. 7-8, s. 206-209.

UNIMARC manuál : slovenská verzia : UNIMARC (SK). 1994. Martin : Matica slovenská  – Slovenská národná knižnica, 1994. 588 s. ISBN 80-7090-127-6.

VLASÁK, Rudolf. 2000. K evropské standardizaci kvalifikačních nároků na knihovnicko-informační profese. In Čtenář. ISSN 0011-2321, 2000, roč. 52, č. 9, s. 243-247.

Vyhlásenie medzinárodných katalogizačných princípov : návrh schválila 1. medzinárodná konferencia IFLA o medzinárodných katalogizačných pravidlách : Frankfurtnad Mohanom, Nemecko, 2003 [online] [cit. 2006-10-17]. Dostupné na internete: <http://www.d-nb.de/standardisierung/pdf/statement_slovak.pdf>

Zdieľať: