Workshopy ELAG z pohľadu účastníkov
Zo seminárov a konferencií|
NÁJDENIE STRATEGICKÉHO BODU : PRÍSTUP K CHÁPANIU ZARADENIA NOVÝCH NÁSTOJOV DO ŠIRŠEJ STRATÉGIE KNIŽNÍC / FINDING THE STRATEGIC SWEET SPOT : AN APPROACH TO UNDERSTANDING WHERE THE NEW TOOLS OF THE TRADE FIT IN TO A WIDER STRATEGY FOR THE LIBRARY vedúci workshopu: Ken Chad, Ken Chad Consulting Ltd Základom workshopu bol model prebraný z Harvard Business Report, ktorý znázorňoval tri pretínajúce sa kružnice predstavujúce ponuky konkurencie, schopnosti knižnice a potreby zákazníkov. Sweet spot je miesto, kde knižnica dokáže naplniť potreby zákazníkov takým spôsobom, akým to nedokážu jej konkurenti. Sústredením pozornosti na toto miesto získa knižnica vyššiu odozvu na svoje snahy. Skôr než si knižnica takéto miesto uvedomí, potrebuje získať odpovede na nasledujúce otázky:
Zákazníci a ich potreby sa líšia v závislosti od typu knižnice. Pri definovaní konkurencie sme si uvedomili, že konkurent môže byť v niektorých prípadoch aj naším partnerom (napr. vydavateľ alebo iná knižnica). K významným schopnostiam knižnice patrí napr. poskytovanie kvalitných a hodnotených zdrojov. Spomenuté informácie knižnica využije aj pri definovaní svojej stratégie. Ak zamestnanci nepoznajú stratégiu organizácie, pre ktorú pracujú, je ich práca menej efektívna. Stratégia knižnice je postavená na jej poslaní (prečo knižnica existuje?) a vízii (čím chce knižnica byť?), ktorá predstavuje motivačnú silu. Stratégia je dôležitá pre:
Stratégia sa skladá z troch častí:
Stratégie mnohých knižníc, hlavne národných, sú často veľmi rozsiahle. Zamestnanci im preto nedokážu porozumieť a stotožniť sa s nimi. Je nevyhnutné, aby boli formulované čo najjednoduchšie tak, aby každý jeden pracovník poznal cieľ svojej práce a zmysel existencie organizácie, v ktorej pracuje.
AUTORITY AKO SPÁJAJÚCI PRVOK PRE ONTOLÓGIE / AUTHORITIES AS A LINKING ELEMENT FOR A COMMON ONTOLOGY Vedúca workshopu: Nadežda Andrejčíková, Cosmotron Slovakia Krátku správu k workshopu vypracovala: Mgr. Jana Ilavská Po stručnom vzájomnom predstavení sa účastníkov sa pozornosť sústredila na definovanie hlavných charakteristík pojmu „autorita“, resp. „súbory autorít“, a úlohu autorít v procese budovania ontologických modelov z hľadiska ich využitia v knižniciach, múzeách, galériách a iných kultúrnych a pamäťových inštitúciách. Nové technológie, ktoré sú v súčasnosti dostupné, prinášajú viac obsahu i viac možností, ako ho prezentovať. Úspešná výmena informácií je však možná len pri určitej miere štandardizácie. Účastníci sa zhodli na tom, že štandardy pre pravidlá sú dôležitejšie než štandardy pre formáty. K základným štandardom a normám používaným v danej oblasti patria: AACR2, RDA, CCO, ISAAR, FRBR, FRBR-OO, FRAD, CIDOC/CRM a iné. Viaceré štandardy sú však už zastarané a neodrážajú v potrebnej miere možnosti IT. Pri vytváraní autorít či priamo ontológií je možné čerpať z viacerých zdrojov, využívajú sa najmä knižnice, múzeá a galérie, archívy a web. Knižnice ako tvorcovia a zdroje informácií majú výhodu v tom, že majú skúsenosti s aplikáciou štandardov a využívajú súbory autorít, aj keď len s cieľom identifikovať objekt. Ostatné kultúrne a pamäťové inštitúcie v porovnaní s knižnicami nemajú takú tradíciu v štandardizácii ani v automatizácii, ale z hľadiska obsahu informácií idú oveľa viac do hĺbky. Web ako zdroj informácií je výhodný vďaka množstvu dostupných digitalizovaných prác, nevýhodou je neoveriteľnosť pravdivosti viacerých informácií. Kultúrne a pamäťové inštitúcie sa snažia o poskytovanie komplexnej, integrovanej informácie o danom objekte. Na tento účel je výhodnejšia ontológia ako autorita. Pojem ontológia možno definovať viacerými spôsobmi (na workshope bolo prezentovaných hneď niekoľko definícií). Vo všeobecnosti ontológia vyjadruje vzťahy medzi entitami, prostredníctvom ktorých sa používateľ môže dozvedieť informácie, ktoré by inak boli skryté. Je to formálna, explicitná špecifikácia zdieľanej konceptualizácie. Dôležitým aspektom pri vytváraní a prepájaní informácií je existencia jedinečného a trvalého, perzistentného identifikátora (použiteľný je napr. URI – ako, kde, čo). Diskutovalo sa aj o možnostiach spolupráce pri vytváraní ontológií, kde by knižnice mohli tento proces naštartovať vzhľadom na svoje poznatky a skúsenosti s autoritami, riadenými slovníkmi, štandardmi a pod. Spolupráca môže byť síce spočiatku problematická, ale je potrebná a na vytvorenie funkčného, a najmä užitočného modelu ontológie aj nevyhnutná.
ŠTANDARDY NA ZDIEĽANIE ÚDAJOV ZO SOCIÁLNYCH SIETÍ / STANDARDS FOR SHARING SOCIAL NETWORK DATA Vedúci workshopu: Ere Maijala, Fínska národná knižnica Krátku správu k workshopu vypracovala: Mgr. Jana Šuchová Prvou témou diskusie workshopu bolo definovanie rozsahu údajov, ktoré sa budú zbierať zo sociálnych sietí. Účastníci sa zhodli na troch typoch údajov: tagoch (kľúčových slovách, ktoré prideľujú používatelia jednotlivým dokumentom), hodnoteniach a komentároch. Riešila sa tiež problematika, ako sa budú zbierať údaje – či od konkrétnych používateľov alebo virtuálneho používateľa, t. j. pomocou štatistických metód. Predbežne sa účastníci výskumu priklonili k virtuálnym používateľom, pretože v prípade reálnych konkrétnych používateľov vznikajú problémy s ochranou súkromia. V rámci diskusie sa objavila otázka, kto všetko bude navzájom zdieľať sociálne údaje, či všetky knižnice alebo len konkrétne typy, prípadne knižnice z krajín, ktoré majú podobnú kultúru. Diskutujúci pokladali zdieľanie v niektorých typoch knižníc za problematické kvôli špecifickému zameraniu a kultúrnym odlišnostiam. Na druhej strane však vystupuje problém, že ak bude zdieľať údaje zo sociálnych sietí len pár inštitúcií, nebude to dostatočné na vyjadrenie kritiky. Čo sa týka identifikátorov, predbežne by sa identifikoval zdroj v zmysle dokumentu, ku ktorému používatelia priradili tagy, hodnotenia a komentáre, na základe OpenURL. Tiež by sa k jednotlivým záznamom priradil identifikátor záznamu a inštitúcie. Celkovo však otázka identifikátorov nebola vyčerpávajúco doriešená. V prípade rôznych jazykových mutácií sa dohodlo, že tagy prejdú detektorom jazyka a ak by náhodou prešiel aj tag v inom jazyku, používatelia ho môžu ignorovať. Z hľadiska škály hodnotenia sa účastníci workshopu dohovorili na škále od 0 – 100, kde 0 predstavuje bez hodnotenia. Pri diskusií sa dostali do popredia okrem spomínaných otázok aj problémy rôznych možných predmetov hodnotenia a komentárov (napr. hodnotenie sa nemusí vzťahovať iba na kvalitu obsahu ale aj na kvalitu väzby), previazanosti komentárov na hodnotenie a či majú byť všetky sociálne údaje zbierané spolu alebo jednotlivo. Na workshope sa účastníci nezaoberali témami implicitných údajov, analýzou toho, či je zbieranie sociálnych údajov potrebné, možnosťami využitia, protokolmi na prenos dát a informáciami o jednotlivých používateľoch. Hlavným výstupom workshopu bol návrh XML schémy pre jednotlivé sociálne údaje s názvom SODA (Simple Objects for Describing Activities). XML schéma pre tagy: <item date=”2009-01-13T15:00:39Z” type=”tag”> XML schéma pre hodnotenia: <item date=”2009-01-13T15:00:39Z” type=”rating”> XML schéma pre komentáre: <item date=”2009-01-13T15:00:39Z” type=”comment”rating=”75” ratings=”4”> Stručná prezentácia workshopu sa dá nájsť na stránke: http://indico.ulib.sk/MaKaC/internalPage.py?pageId=9&confId=5 a v budúcnosti sa plánuje vytvorenie wiki, zameranej na danú problematiku. PRÍSTUPNOSŤ E-KNIŽNÍC / E-LIBRARY ACCESSIBILITY Vedúci workshopu: Cristian Bernareggi, Univerzita v Miláne Krátku správu k workshopu vypracovala: Mgr. Miroslava Valentíková Na workshope sme sa zamerali skôr na digitálnu než fyzickú prístupnosť knižníc a ich zdrojov z hľadiska zrakovo znevýhodnených používateľov. Problémy digitálnej prístupnosti možno rozdeliť do troch kategórií, a to prístupnosť webovej stránky knižnice, prístupnosť jej online katalógu a prístupnosť jej zdrojov. Ako návod na prekonávanie týchto problémov sa javí pri snahe o prístupnosť webovej stránky dodržiavať už pri návrhu jej dizajnu aktuálne Zásady prístupnosti obsahu na webe (Web Content Accessibility Guidelines – W3C), nechať si ju ohodnotiť expertmi v oblasti podporných technológií pre znevýhodnených používateľov (hlasové výstupy, technológie zväčšovania obrazu) a dodržiavať spomenuté zásady aj pri akýchkoľvek úpravách a aktualizáciách webovej stránky. Pri snahe o prístupnosť online katalógu knižnice je to najmä umiestnenie katalógu na stránke a jeho celkový dizajn, ktorý musí byť kompatibilný s podpornými technológiami (hlasové výstupy, technológie zväčšovania obrazu), ako aj to, že by súčasťou každého záznamu v katalógu mala byť aj krátka anotácia zdroja a informácia o formáte, v akom je daný zdroj prístupný. Čo sa týka prístupnosti samotných zdrojov, knižnice by mali uzatvárať s vydavateľmi kolektívne zmluvy, podľa ktorých by im ku každej tlačenej verzii poskytli aj elektronickú verziu daného zdroja, a to ideálne zadarmo alebo v novšom formáte pdf (štruktúrovaný a „čitateľnejší” hlasovým výstupom), formáte DAISY (špeciálny zvukový záznam) alebo formáte HTML, resp. XML. |