Seminár CASLIN 2009

Zo seminárov a konferencií

caslin.jpg (29286 bytes)

16. ročník medzinárodného seminára CASLIN 2009 sa uskutočnil v dňoch 7. – 11. 6. 2009 v priestoroch hotelu Klášter Teplá v Českej republike. Hlavným organizátorom podujatia bola Západočeská univerzita v Plzni. Seminár sa sústredil na problematiku inštitucionálnych online repozitárov a otvoreného prístupu k informáciám (Open Access). Okrem základných informácií k problematike poskytol pohľad na aktuálne prístupy k využívaniu inštitucionálnych repozitárov v zmysle Open Access a na ďalší možný vývoj v tejto oblasti. Program seminára okrem klasických prednášok zahrňoval aj workshopy, akvárium, prezentácie posterov a sponzorov podujatia. Rokovacím jazykom bola angličtina, no bola možnosť využiť prekladateľské služby.

V článku vám ponúkame stručný prehľad jednotlivých prednášok.

Skúmanie možností, ktorými inštitucionálne repozitáre podporujú nové úlohy a spoluprácu knižníc a akademického prostredia (Exploring Ways That Institutional Repositories Facilitate New Roles and Partnership for Libraries and the Academy) od Marilyn S. Billingsovej z University of Massachusetts, USA

Prednášateľka sa sústredila na všeobecnú charakteristiku inštitucionálnych repozitárov od ich definovania cez výhody, základné fungovanie, výzvy až po tvorbu stratégie pri zavádzaní. Uviedla sedem bodov, ktoré je nutné brať do úvahy pri tvorbe inštitucionálneho repozitára: komunikáciu, plánovanie, zapojenie ľudí už využívajúcich túto technológiu, poskytnutie tematických oblastí na rozhovor, výber pracovníkov, pridávanie obsahu, publicitu a marketing. Odpovedala na otázky, prečo uvažovať nad inštitucionálnymi repozitármi a prečo si myslí, že je to úloha knižníc. V druhej časti sa zamerala na publikovanie vedeckých informácií v Open Access (ďalej OA) časopisoch, konkrétne na autorské práva a publikovanie v OA časopisoch. V závere spomenula rozbehnutý projekt inštitucionálneho repozitára univerzity, v ktorej pôsobí.

Koniec inštitucionálnych repozitárov a začiatok sociálnych akademických výskumných služieb : rozšírenie úlohy knižníc (The End of Institutional Repositories & The Beginning of Social Academic Research Service : An Enhanced Role for Libraries) od Stuarta Basefského z Cornell University, USA

Stuart Basefsky vo svojej prezentácii vyzdvihol potrebu sústrediť sa viac na vzťahy medzi knižnicou a univerzitnými pracovníkmi ako na technickú stránku inštitucionálnych repozitárov. Zdôraznil spoluprácu najmä medzi informačnými špecialistami, výskumnými pracovníkmi a informatikmi. V jeho ponímaní inštitucionálne repozitáre predstavovali len technologickú súčasť sociálnych akademických výskumných služieb, kde hlavnú úlohu hrala spolupráca. V rámci prednášky spomenul aj vlastný projekt inštitucionálneho repozitára univerzity.

Informačné správanie a inštitucionálne repozitáre : na ceste k informačnej ekológii (Users’ Behavior and Institutional Repositories : Towards Information Ecology) od Jely Steinerovej z Univerzity Komenského, Slovensko

Jela Steinerová poukázala na zmeny vo využívaní informácií najmä z dvoch hľadísk: aktívnejšieho využívania informácií (vyššej interaktívnosti) a pridania viac kontextu k informáciám (hlbšia štruktúrovanosť znalostí). Informačné správanie používateľov je podľa nej založené na troch aspektoch – na jednoduchom prístupe, rýchlom online čítaní
a vytváraní sociálnych sietí. V príspevku na základe výskumu informačného správania uviedla dva informačné štýly, a to pragmatický a analytický. Tiež sa zaoberala rôznymi typmi relevancie, ktoré vyplynuli z výskumu doktorandov na Univerzite Komenského v Bratislave. Spomenula aj definíciu informačnej ekológie ako komplexného vzťahu a adaptácie medzi ľuďmi a informačným prostredím. Z hľadiska informačnej ekológie a inštitucionálnych repozitárov vyzdvihla prínos repozitárov pre viacnásobné využitie a organizáciu výsledkov výskumných a študijných činností a navrhla výskum informačnej ekológie s využitím repozitárov.

Inštitucionálne repozitáre a citácia dokumentov (Institutional repositories and document citation) od Lindy Skolkovej z Karlovej univerzity, ČR, a Miloslava Niča z Inštitútu chemických technológii, ČR

Autori príspevku sa zamerali na nástroje na podporu citovania a ich zakomponovanie do inštitucionálnych repozitárov. V úvodnej časti prezentácie autori spomenuli základnú terminológiu týkajúcu sa citácií a nástrojov na podporu citovania. Ďalej dôkladnejšie analyzovali exportné formáty štyroch vybraných Open Source softvérov pre inštitucionálne repozitáre a po vybraní dvoch konkrétnych dostupných nástrojov na podporu citovania (Zotero a Connotea) prakticky otestovali export a import z nástrojov na podporu citovania do citačných formátov.

Virtureálny Open Access 2.0 (VirtuReal Open Access 2.0) od Jakuba Štogra z Karlovej univerzity, ČR

Jakub Štogr v úvodne svojej prednášky uviedol problémy súvisiace s OA a inštitucionálnymi repozitármi. Prezentoval tiež nové smerovanie OA zamerané na väčšiu interaktivitu, personalizáciu a vytváranie komunity s dôrazom na otvorenú spoluprácu medzi prevádzkovateľmi inštitucionálnych repozitárov, ktorí budú vzájomne zdieľať svoje nápady a znalosti.1

Open Access, potomok Evy a Tima Bernersa Leeho (Open Access, the offspring of Eve and Tim Berners Lee) od Lea Waaijersa z SURF Platform ICT and Research, Holandsko

Leo Waaijers rozoberal vo svojom príspevku základné aspekty OA, definoval ho a uviedol jeho prínosy, ako je podpora inštitucionálnej sociálnej zodpovednosti, zvýšenie citovanosti, rýchlejší pokrok vo vede, efektívnejšia ochrana proti zneužitiu autorských textov, zníženie duplikátov i reprodukcie, zjednodušenie a zníženie cien súvisiacich so šírením informácií. Ďalej sa zameral na jednotlivé subjekty, ktorých sa dotýka OA, na autorov, vydavateľov, knižnice a sponzorov. Poukázal aj na oblasti, ktoré z hľadiska OA treba ďalej rozvíjať (vybudovanie infraštruktúry, vývoj služieb, získavanie materiálov v súvislosti so všetkými spomínanými subjektmi a legislatívou).

Open Access a repozitáre : správa o stave z oblasti jadrovej fyziky (Open Access and repositories : a status report from the world of High-Energy Physics) od Jensa Vigena z European Organization for Nuclear Research, CERN, Švajčiarsko

Prednáška Jensa Vigensa bola rozdelená do dvoch celkov. Prvý sa sústreďoval na výsledky výskumu informačného správania jadrových fyzikov. Autor príspevku poukázal na dôležitosť predmetových repozitárov a preprintov pre odborníkov z oblasti jadrovej fyziky. Spomenul tiež využívané informačné systémy, prvky, ktoré používatelia očakávajú od systému a ich významnosť. V druhom celku sa zameral na projekt konzorcia SCOAP3, do ktorého sú zapojené výskumné inštitúcie, knižnice a vydavatelia z viacerých častí sveta. Cieľom projektu je sprístupniť časopisy z oblasti jad-rovej fyziky vo forme Open Access, pričom financovanie zabezpečia organizácie zapojené do konzorcia SCOAP3. Myšlienku zatiaľ podporilo 63 % štátov sveta, medzi nimi aj Slovenská republika.

Open Access a inštitucionálne repozitáre – od lokálnych stratégií po globálne riešenia (Open access and institutional repositories – from local strategies to global solutions) od Friedricha Summanna z Bielefeld University Library, Nemecko

Friedrich Summann vo svojej prezentácii najskôr predstavil aktivity Bielefeldskej univerzitnej knižnice v oblasti Open Access, venoval sa viacerým repozitárom: BieSOn (obsahuje dizertácie), BieTAS (distribuované materiály), BieColl (konferenčné zborníky) a BiPrint (nový repozitár, ktorý by mal integrovať do jedného celku všetky spomínané repozitáre). Z hľadiska národných projektov spomenul projekty dotované Nemeckým spolkom pre výskum (DFG, Deutsche Forschungsgemeinschaft), konkrétne Open-access.net (pomoc výskumníkom a inštitúciám v súvislosti s Open Access) a Automatic Enrichment of OAI Metadata. Autor príspevku uviedol 3 medzinárodné projekty – BASE (akademický vyhľadávací nástroj), DRIVER (infraštruktúra digitálnych repozitárov pre európsky výskum) a PEER (publikovanie a ekológia európskeho výskumu).

Open Access inštitucionálny repozitár a úloha pracovníkov akademických knižníc : prehodnotenie pozície akademickej knižnice z hľadiska uchovávania a sprístupňovania výstupov vedeckej práce univerzity (Open Access institutional repository and the role of academic library staff : reconsidering the position of the acadenic library in preserving and disseminating university’s scholary output) od Daniely Tkáčikovej z Vysokej školy banskej Technickej univerzity Ostrava, ČR

Daniela Tkáčiková pokladá zriadenie inštitucionálneho repozitára za prirodzenú úlohu akademických knižníc. Na to, aby inštitucionálny repozitár úspešne pracoval, sú podľa nej potrební kvalitní pracovníci knižnice, dostatok času na poskytovanie takejto služby, podpora IT oddelenia, vhodný softvér a dobré vzťahy s výskumníkmi a akademickými pracovníkmi. Ďalej prezentovala inštitucionálny repozitár Vysokej školy banskej TU v Ostrave, ktorý beží na softvéri DSpace a obsahuje dizertačné práce, bibliografické údaje, plné texty článkov z univerzitného vedeckého časopisu, informácie z Web of Science, zoznamy článkov, abstrakty a odkazy na plné texty, momentálne však prístup k nemu má len akademická obec univerzity. Autorka prednášky uviedla, že v ďalšej fáze budovania inštitucionálneho repozitára sa plánuje zaradenie recenzovaných príspevkov, zvýšenie informovanosti o inštitucionálnom repozitári a jeho ďalšia propagácia.

Prístup Akademie vied ČR k Open Access a inštitucionálnym repozitárom a nadväznosť na medzinárodné projekty (Open Access and Institutional Repository – Approach of the Czech Academy of Sciences and Link-up to International Projects) od Martina Lhotáka z Akademie vied ČR, ČR

Martin Lhoták vo svojej prednáške najskôr stručne charakterizoval situáciu v Akadémii vied Českej republiky – inštitúcia má 50 vedeckých inštitútov a ročne publikuje viac ako 11 000 článkov. AV ČR podpísala v roku 2009 Berlínsku deklaráciu. Neskôr sa Martin Lhoták venoval prieskumu časopisov AV ČR a uviedol, že AV ČR má 65 aktívnych časopisov, pričom 8 časopisov publikuje 45 % všetkých publikovaných článkov. Výskum ukázal, že tvorcovia časopisov by privítali Open Access, keby bolo zabezpečené, že recenzovanie bude lacnejšie a lepšie. 13 časopisov bolo ochotných sprístupniť svoj obsah širokej verejnosti a za najdôležitejšiu službu pri sprístupňovaní svojho obsahu pokladali plnotextové vyhľadávanie. Autor príspevku tiež stručne predstavil digitálnu knižnicu AV ČR a do budúcnosti načrtol možnosť vytvorenia inštitucionálneho repozitára.

Skúsenosť s budovaním digitálneho Open Access repozitára DML-CZ (An Experience with Building Digital Open Access Repository DML-CZ) od Petra Sojku z Masarykovej univerzity, ČR

Ako vyplýva z názvu, Petr Sojka sa vo svojom príspevku sústredil na projekt budovania digitálneho Open Access repozitára DML-CZ zameraného na matematickú literatúru, na ktorom spolupracujú štyri inštitúcie, AV ČR, Masarykova univerzita Brno, Univerzita Karlova Praha a knižnica AV ČR. Z hľadiska rozsahu digitalizovaných materiálov sa v prvej fáze plánuje zdigitalizovať 7 až 8 českých a slovenských matematických časopisov a 100 až 200 monografií, zborníkov a iných dokumentov. Podrobne hovoril o 4 fázach projektu: príprava, skenovanie, tvorba metadát a skvalitnenie obrazu, uchovávanie a indexovanie.

 

Poznámka:

1 Plné znenie tohto príspevku prinášame v 1098>samostatnom článku.

Share: