Minské odporúčanie na otvorený prístup k vedeckým informáciám

Otvorený prístup - Otvorená vedainformačné zdrojeopen access

Minské odporúčanie na otvorený prístup k vedeckým informáciám

(Závery expertnej skupiny pre otvorený prístup z krajín východnej a strednej Európy)  

 UNESCO a Národná knižnica Bieloruska usporiadali v dňoch od 5. do 7. septembra 2012 v Minsku (Bieloruská republika) „Regionálne konzultácie o otvorenom prístupe k vedeckým informáciám a výskumu“. Hlavným cieľom týchto konzultácií bola výmena poznatkov o tom, ako môže voľný a neobmedzený prístup k výskumu a vedeckým informáciám zvýšiť vplyv výskumu a prospieť výskumným organizáciám, autorom a celej spoločnosti. Konzultácie sa zaoberali možnými prínosmi otvoreného prístupu k produktivite, viditeľnosti a dostupnosti výskumu a jeho výsledkov. Otvorený prístup tiež prispieva na zlepšenie vzdelávania, výskumu a vývoja v regióne.

 

UNESCO  a Otvorený prístup

 

187. zasadnutie výkonného výboru schválilo stratégiu UNESCO na propagáciu otvoreného prístupu k vedeckým informáciám a k výskumu, ktorá bola prijatá na 36. generálnej konferencii [1]. V rámci zastrešujúceho cieľa „pomocou komunikácie a informácií budovať inkluzívnu znalostnú spoločnosť“ sa stratégia zameriava na rozvoj politík, kapacít, tvorivosti, štandardizácie, partnerstva a spolupráce a na úlohu centra výmeny informácií o otvorenom prístupe ako fóra na medzinárodnú spoluprácu, dialóg a rozmýšľanie. Aktivity UNESCO na propagáciu otvoreného prístupu sa rozdelili na tri hlavné oblasti:

–          Tvorba politických odporúčaní a podpora partnerstiev

–          Posilňovanie kapacít na prijímanie otvoreného prístupu

–          Služby centra výmeny informácií a podpora celosvetového dialógu o otvorenom prístupe

      

Pojem „otvorený prístup“, voľná online dostupnosť výskumnej literatúry, sa po prvýkrát uviedol v Budapeštianskej iniciatíve otvoreného prístupu vo februári 2002 [2], ktorú nasledovali dve podobné aktivity na posilnenie základne na podporu otvoreného prístupu: Bethsedské vyhlásenie Howard Hughes Medical Institute  [3] a Berlínska deklarácia, ktorá vzišla z Max Planck Society, a ďalšie regionálne iniciatívy na podporu otvoreného prístupu [4].

 SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE ÚČASTNÍKOV

My, účastníci Regionálnych konzultácií o otvorenom prístupe k vedeckým informáciám: Zásady a politiky sme po slobodnej výmene znalostí a skúseností v oblasti politík otvoreného  prístupu k vedeckému výskumu a vedeckej komunikácii spoločne zistili, že:

otvorený prístup k vedeckým informáciám a k výskumu je sľubným modelom vedeckej komunikácie a nástrojom na šírenie a podporu vedy;

  1. voľný a otvorený globálny online prístup k recenzovaným vedeckým publikáciám a údajom možno pre verejnosť zabezpečiť  prostredníctvom internetu;
  2. je potrebné využiť výhody z vývoja informačných technológií a čo najviac rozšíriť vedecké metódy na podporu interaktivity;
  3. výskumníci a študenti v danom regióne môžu získať zlepšený prístup k znalostiam, publikáciám a môžu získať lepšiu viditeľnosť a okruh čitateľov;
  4. otvorený prístup zvyšuje potenciálny vplyv podporovaného výskumu, čo potvrdzuje prax vo viacerých krajinách regiónu;
  5. otvorený prístup poskytuje príležitosť na implementáciu ďalších modelov novej publikačnej kultúry a hodnotenia výskumu;
  6. otvorený prístup má potenciál na podporu zodpovedajúceho výskumu a inovácií tým, že sa výsledky výskumu sprístupnia širokej verejnosti a podporí sa spoločenské zapojenie;
  7. otvorený prístup prispieva k transparentnosti tým, že poskytuje verejný prístup k výsledkom výskumu financovaného z verejných prostriedkov;  
  8. otvorený prístup napomáha vylúčenie duplicitného výskumu, minimalizuje čas venovaný prieskumu informácií a výskum získava hodnotu, keď sa využíva aj opakovane;
  9.  súkromný sektor tiež profituje z rozšíreného prístupu k výsledkom vedeckého výskumu a malé a stredné podniky zlepšujú svoje kapacity na inovácie.

Po zvážení uvedených príležitostí odporúčame rozhodovacím štruktúram, aby prijali inkluzívny a mnohostranný prístup na rozvoj otvoreného prístupu v regiónoch. Ten by mal medzi iným obsahovať:

 Otvorený prístup sa má vzťahovať na všetky možné výsledky výskumu financovaného z verejných zdrojov.

  1. Je potrebné úsilie na posilnenie publikačných kanálov s otvoreným prístupom a informačné systémy o vede.
  2. Vláda a organizácie financujúce výskum majú prijať a propagovať politiku otvoreného prístupu a zabezpečiť šírenie vedeckých publikácií, ktoré sú výsledkom výskumu financovaného z verejných prostriedkov.
  3. Univerzity a výskumné ústavy treba podporiť pri prijatí zásad otvoreného prístupu.
  4. Pochopenie regionálnej dynamiky a rozvoj úspešných iniciatív na základe spolupráce je rozhodujúcim faktorom na rozvoj otvoreného prístupu v regióne.
  5. Jednotlivé inštitúcie môžu poskytnúť pozitívny príklad zmien a určovať cestu. Vedecké inštitúcie a ostatní účastníci by mali reflektovať zásadne nové publikačné modely, spolupracovať v rámci krajiny, regionálne a medzinárodne a podieľať sa na budovaní kapacít v danom regióne.
  6. Existujúce systémy a štruktúry hodnotenia vedeckej kvality a vplyvu sú prekážkou širokej implementácie otvoreného prístupu. Tento systém sa musí zmeniť tak, aby sa vytvorilo pole s rovnakými podmienkami. Sľubný vývoj nástrojov komplexnejšieho hodnotenia vplyvu prebieha, treba ho zlepšovať a implementovať.
  7. Podporovať interoperabilitu infraštruktúry na otvorený prístup na báze otvorených technologických štandardov a zabezpečiť súlad s najlepšou praxou pri žatve metaúdajov, prístupnosti a digitálnej ochrane.              

 Ďalej sa odporúča:

Požiadať UNESCO, aby pokračovalo v podpore národných a regionálnych iniciatív na podporu a posilnenie otvoreného prístupu k vedeckému výskumu, aby pôsobilo ako kolektívny hlas na podporu otvoreného prístupu na medzivládnych fórach a aby pokračovalo na implementácii stratégie otvoreného prístupu tak, ako sa prijala na 36. generálnej konferencii v Paríži.

  1. Pokračovať v dialógu s rozhodujúcimi účastníkmi: UNESCO má plniť osobitnú úlohu pri zabezpečení celosvetového zapojenia do vývoja politík a poslaní. Propagovať rámce, ktoré sú súčasťou stratégie otvoreného prístupu UNESCO.
  2. Zlepšiť  úroveň finančnej podpory projektov a iniciatív verejných organizácií, vedeckých komunít zameraných na presadzovanie otvoreného prístupu k vedeckým poznatkom a k výskumu.
  3. Potvrdiť primárnu úlohu vedeckých komunít pri tvorbe prameňov s otvoreným prístupom.
  4. Zvážiť vývoj medzinárodného nástroja na usmerňovanie vládnych aktivít otvoreného prístupu.
  5. Podporiť vybudovanie mechanizmov výmeny informácií v regiónoch o dobrej praxi vo vzťahu k praxi financovania výskumu s otvoreným prístupom ako preferovaným modelom šírenia.
  6. Vytvoriť „personálnu sieť“ na zabezpečenie komunikácie a pokračujúcich konzultácií medzi rozhodujúcimi regionálnymi účastníkmi.
  7. Pokračovať v rozvoji strategických partnerstiev medzi rozhodujúcimi účastníkmi.
  8. Pokračovať v politickom vplyve na inštitúcie ohľadom prijatia Berlínskej deklarácie o otvorenom prístupe.

 Post Script:

Ďakujeme  Národnej knižnici Bieloruska, Národnej komisii UNESCO Bieloruskej republiky a vláde Bieloruska za organizáciu podujatia a pohostinnosť.

  1. Vyjadrujeme vďaku UNESCO za poskytnutie podpory na vytvorenie tejto platformy a zapojenie do diskusie o aktuálnych otázkach a problémoch otvoreného prístupu v regióne.         

 

ODKAZY

 [1]      Additional Information: UNESCO Open Access: http://tinyurl.com/82px4gy;

 Global Open Access Portal http://www.unesco.org/ci/goap;

 WSIS Open Access Community http://tinyurl.com/7gtlkmp;

Open Access Brochure; http://tinyurl.com/85q8g49 

[2]     http://www.soros.org/openaccess/read

[3]     http://www.earlham.edu/~peters/fos/bethesda.htm

[4]     http://oa.mpg.de/files/2010/04/berlin_declaration.pdf 

 


Originálny text: Minsk Recommendation for Open Access to Scientific Information(Report of the Open Access Experts from the Eastern and Central Europe) 

Zdieľať: