Info mailom

Chcete pravidelne dostávať informácie o novinkách?

Právo na súkromie v informačnej spoločnosti

Autor: Alena Balážiková
Číslo: 1/2011 - Informačná politika
Rubrika: NISPEZ predstavuje
Kľúčové slová: internet, ochrana osobných údajov, informačné súkromie

Právo na súkromie predstavuje v súčasnosti základné ľudské právo, a preto je ako také chránené aj rôznymi legislatívnymi prostriedkami. Hranica medzi súkromným a verejným je však veľmi tenká a aj vďaka kontinuálne prebiehajúcim sociálnym či technologickým zmenám je problematické presne definovať obsah a rozsah súkromia jednotlivca. Okrem takých súčastí práva na súkromie, ako napr. fyzická integrita, súkromie osobnej komunikácie, súkromie osobného správania a súkromie osobných údajov, sú jeho obsahom aj pojmy ako informačné a internetové súkromie, ktoré reflektujú potreby súčasnej informačnej spoločnosti spätej s novými technológiami.

1. INFORMAČNÉ SÚKROMIE

Informačné súkromie môže označovať iba súkromie osobných údajov, ale vzhľadom na súčasnú spätosť komunikácie s výpočtovou technikou sa často využíva na spoločné pomenovanie komunikačného a dátového súkromia. R. Clarke definuje informačné súkromie ako “vplyv, ktorý má jednotlivec pri kontrole, alebo aspoň významnom ovplyvňovaní zaobchádzania s údajmi o sebe” (Clarke, 2006). V súvislosti s osobnými údajmi a komunikačnými kanálmi sa tiež používa synonymický pojem: právo na informačné sebaurčenie, ktorý napríklad P. Kresák charakterizuje ako “právo jednotlivca rozhodnúť o tom, ktoré jeho osobné informácie a akým spôsobom sa môžu dostať k ostatným jednotlivcom” (Kresák, 2008).

Internetové súkromie

V súčasnosti, keď internet čoraz častejšie nahrádza konvenčné spôsoby komunikácie, sa začína objavovať aj ďalší obdobný termín, ktorý je však bezprostredne spätý s webovým priestorom. Ide o  internetové alebo kyberpriestorové súkromie osobných informácií. Toto označenie odkazuje najmä na právo jednotlivca pokojne užívať súkromný život na internetovej sieti a právo na ochranu súkromných informácií podľa zákona, ale jeho obsahom je aj zákaz nezákonného odhaľovania či poskytovania určitých osobných a citlivých informácií na internete vrátane faktov a fotografií. Internetové súkromie je prakticky právo na súkromie v kyberpriestore a zahŕňa osobné údaje, súkromné informácie a osobný priestor. Vďaka vývoju sieťových technológií je obtiažnejšie chrániť internetové súkromie ako súkromie tradičné (Zhang, 2009).

Obsah internetového súkromia

-     Právo vedieť. Užívateľ má právo vedieť, aké informácie o ňom sú zhromažďované na webových stránkach, na aký účel budú použité a komu budú poskytnuté.

-     Právo si vybrať. Klienti majú právo rozhodnúť o použití svojich osobných údajov.

-     Primeraný prístup. Užívatelia by mali mať prístup k osobným údajom a opraviť či zmazať chybné informácie prostredníctvom primeraných prístupov kvôli kontrole správnosti a úplnosti týchto údajov.

-     Adekvátne zabezpečenie. Poskytovateľ siete by mal garantovať bezpečnosť informácií a predchádzať neautorizovaným a nelegálnym prístupom. Používatelia by mali mať právo vyžadovať, aby stránka poskytovala nevyhnutné a primerané opatrenia na ochranu ich údajov. Internetové súkromie by navyše malo obsahovať právo užívateľa mať nad informáciami kontrolu a v prípade potreby podať žalobu na súde (Zhang, 2009).

Hoci je súkromie pre každého človeka dôležité z psychologických, sociologických, ekonomických či politických dôvodov (Privacy International, 2007), mnohí často podceňujú jeho ochranu, a to najmä pri vyhľadávaní informácií na internete. Ochrana súkromia by sa mohla chápať ako “proces hľadania vhodnej rovnováhy medzi súkromím a spoločenskými konkurenčnými záujmami” (Clarke, 2006).  Informovanosť používateľov o možných rizikách a význame ochrany súkromia by v kombinácii
s legislatívnymi opatreniami mohla byť cestou k dosiahnutiu tejto rovnováhy. 

2 LEGISLATÍVNA OCHRANA PRÁVA NA SÚKROMIE

Potreba chrániť určité aspekty svojho súkromného života sprevádza ľudstvo už od nepamäti. Pojem súkromie je známy už z raných právnych kultúr, hoci sa spočiatku týkal len vlastníctva a majetku. Politické, sociálne, ekonomické i technologické zmeny si logicky vyžadujú flexibilitu a stanovenie nových práv a nástrojov na ich ochranu (Warren, 1890).

V súvislosti s ochranou informačného a internetového súkromia sa pozornosť sústredila najmä na ochranu osobných údajov pred zneužitím. Táto problematika si vyžiadala samostatné zákony a opatrenia, ktoré upravujú a podrobne rozpracúvajú otázky ochrany súkromia pri automatizovanom spracovaní osobných údajov.

Medzinárodné opatrenia na ochranu súkromia

V súčasnosti sa pri ochrane súkromia vychádza z rôznych smerníc a dohovorov, ako napríklad  Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, Dohovoru o právach dieťaťa, najmä však z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý je nástrojom medzinárodnej ochrany v Európe (Dohovor, 2003).

V súvislosti s ochranou osobných údajov je v rámci Európy platným dokumentom napríklad Dohovor Rady Európy č. 108 z 28. januára 1981 o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov, ale tiež iné nástroje, ako napríklad Odporúčanie RE č. 99/5 na ochranu súkromia na internete, Zmluva o Európskej únii v jej amsterdamskom znení, Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EC o ochrane jednotlivcov pri spracúvaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov, Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES o spracovávaní osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií a Rozhodnutie Komisie ES 2002/16/EC o štandardných zmluvných ustanoveniach pre prenos osobných údajov sprostredkovateľom zriadeným v tretích krajinách v zmysle smernice č. 95/46/EC (Kresák, 2008).

Okrem týchto nadnárodných nástrojov na ochranu osobných údajov a všeobecne práva na súkromie má väčšina štátnych zriadení platné individuálne legislatívne opatrenia, ktoré sa riešia túto problematiku v súlade s týmito medzinárodnými odporúčaniami.

Legislatívna ochrana práva na súkromie na Slovensku         

Na území Slovenska je právo na súkromie zakotvené priamo v Ústave SR (Ústava, 1992).

Ochrana osobných údajov a informácií spracúvaných automatizovanými systémami je garantovaná aj zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, ktorý definuje osobné údaje takto: „Osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu” (Zákon, 2002). Tento zákon tiež rozpracováva práva a povinnosti osôb, ktoré sú oprávnené manipulovať s osobnými údajmi, ako aj také detaily, ako napríklad spôsob spracovania osobných údajov, oprávnené osoby, povinné zabezpečenie informačných systémov a podobne (Zákon, 2002).

Únik osobných údajov môže spôsobiť dotknutej osobe nielen značnú nemajetkovú ujmu, ale aj škodu finančného charakteru, a práve preto je hrozba zneužitia osobných údajov azda reálnejšia ako iné zásahy do súkromia. Možno totiž predpokladať, že snaha o zásah do súkromia je motivovaná možným finančným ziskom či iným profitom.

Ďalšie súčasti práva na súkromie, ako napríklad prejavy osobnej povahy, sú ošetrené v rámci Občianskeho zákonníka, ktorý tiež upravuje niektoré práva dotknutej osoby, ako napríklad právo na náhradu škody a pod. (Občiansky zákonník, 1964). Zásah do prejavov osobnej povahy je, okrem výnimiek, možný len za podmienok, ktoré stanovuje zákon, konkrétne na Slovensku zákon o Policajnom zbore a Trestný poriadok (Debrecéniová, 2006).

Napriek legislatívnym opatreniam a možným postihom v prípade ich porušenia nie je v takom otvorenom a ťažko kontrolovateľnom prostredí, ako je internet, možné zabrániť všetkým vedomým či nevedomým zásahom do súkromia. Obzvlášť zneužiteľné rôznymi spôsobmi sú osobné údaje, preto práca s informačnými systémami a internetom vyžaduje zvýšenú opatrnosť.

3 OCHRANA OSOBNÝCH ÚDAJOV PRI VYHĽADÁVANÍ NA INTERNETE

Internet sa v poslednom čase stal prostriedkom, ktorý v mnohých veciach nahrádza bežné činnosti, a preto ho intenzívne využívajú nielen jednotlivci, ale aj rôzne inštitúcie či štátne orgány (Kresák, 2008). Tým vzniká čoraz väčší priestor pre náhodný únik alebo vedomé zneužitie súkromných informácií. Štátne aparáty často pracujú s osobnými údajmi občanov a tieto spracúvajú prostredníctvom automatizovaných systémov, na internete je k dispozícii veľké množstvo služieb vyžadujúcich identifikáciu používateľa osobnými údajmi, a tak doslova neprehľadný internetový svet poskytuje širokú škálu možností, ako využiť dôverčivosť neskúsených používateľov na následné nekorektné machinácie so súkromnými údajmi. Používateľ sa totiž často v rámci internetu dostáva do situácie, keď si ani neuvedomuje, že poskytol osobné údaje, ktoré môžu byť zhromažďované a zneužité, prípadne neprikladá váhu potenciálnemu riziku.

Prehliadače z pohľadu ochrany informačného súkromia

Samotným používaním prehliadača  používateľ môže poskytnúť napríklad údaje o svojom providerovi, lokácii, používanom firewalle, operačnom systéme a podobne  (Privacy Rights Clearinghouse, 1995-2010). Tieto informácie by sa dali považovať za osobné údaje, keďže do určitej miery identifikujú používateľa. Problémom je možné zaznamenávanie či odpočúvanie týchto údajov neoprávnenými osobami. Prehliadače bežne uchovávajú údaje rôznymi spôsobmi, z ktorých najčastejšie sú:

-     História: Prehliadač automaticky ukladá stránky, ktoré používateľ navštívil (browsing history). Väčšina prehliadačov si tiež automaticky pamätá údaje zadávané do formulárov či vyhľadávacieho panelu (search history), a informácie o prevzatých súboroch (download history). Kvôli ochrane údajov je preto vhodné po ukončení práce vždy vymazať históriu v prehliadači, a to najmä na verejných miestach.

-     Cache alebo priečinok pre dočasné internetové súbory: Obsahuje súbory z navštívených stránok – celé webové stránky, obrázky, CSS, audio, video atď.  (Web Developers Notes, 2010). Na rozdiel napríklad od histórie prehliadania nie je prístup k týmto súborom taký intuitívny, ale ak niekto pristupuje k počítaču s jasným zámerom dozvedieť sa niečo o používateľovi, môže byť táto pamäť vďačným informačným zdrojom.

-     Cookies: Počas surfovania po internete a vyhľadávania na rôznych stránkach mnohé z nich ukladajú údaje o návšteve, nazývané cookies, na používateľský hard disk. Môžu obsahovať napríklad prihlasovaciu či registračnú identifikáciu (t. j. aj kontaktné údaje), preferencie používateľa, informácie o obsahu online nákupného košíka a podobne (Privacy Rights Clearinghouse, 1995-2010).

 Väčšina prehliadačov v súčasnosti poskytuje možnosť do určitej miery regulovať informácie, ktoré sa budú uchovávať, vrátane cookies. Mnohé prehliadače tiež poskytujú možnosť využiť špeciálny režim prehliadania, ktorý by mal zabezpečiť zvýšenú ochranu súkromia používateľa. Ide napríklad o Internet Explorer 8 a jeho režim InPrivate (Microsoft.com, 2010) alebo funkciu Firefoxu s názvom Private Browsing (Mozilla, 2009).

Každý používateľ by mal individuálne zvážiť všetky aspekty svojej práce na internete, aké stránky navštevuje, aké formuláre vypĺňa, aké informácie poskytuje a na základe toho optimálne prispôsobiť nastavenia svojho prehliadača.

Vyhľadávacie nástroje a súkromie

Vyhľadávače zhromažďujú a spracovávajú obrovské množstvo užívateľských údajov vrátane údajov zhromaždených technickými prostriedkami, medzi ktoré patria aj cookies všetkých druhov. Zhromaždené údaje môžu obsahovať protokolové súbory využívania služieb, IP adresy individuálnych užívateľov, rozsiahle histórie minulých vyhľadávaní, ale aj údaje, ktoré poskytli užívatelia o sebe, keď sa zaregistrovali na účel využívania personalizovaných služieb (European Commission, 2008). Tým, že vyhľadávače získavajú a zoskupujú rozsiahle informácie rôznych druhov o jednej osobe, môžu vytvoriť nový obraz s oveľa vyšším rizikom pre dotknutú osobu ako v prípade, keby každý údaj uverejnený na internete zostal samostatným údajom (European Commission, 2008).                

Zhromažďovanie a spracúvanie týchto údajov podlieha medzinárodnej i vnútroštátnej legislatíve, no v mnohých prípadoch je takmer nemožné odsledovať jej dodržiavanie. Pre vyhľadávače napríklad platia v rámci EÚ ustanovenia smernice o ochrane údajov č. 95/46/EC.  Poskytovatelia vyhľadávačov by mali vymazať alebo nezvratne anonymizovať osobné údaje, ktoré už viac neslúžia na osobitný alebo zákonný účel, na ktorý boli zhromaždené, a mali by byť po celý čas schopní odôvodniť uchovávanie a životnosť zavedených cookies (European Commission, 2008).

Najčastejšie uvádzané dôvody pre dlhodobé uchovávanie údajov            

-     Zlepšenie služieb: skvalitňovanie vyhľadávania, výsledkov a reklám, tvorba nových služieb, ktoré by mohli byť pre užívateľa zaujímavé a prospešné (European Commission, 2008).

-     Zabezpečenie systému a predchádzanie podvodom: identifikovať potenciálne hrozby pre bezpečnosť vyhľadávačov, prípadne odhaliť podozrivé správanie, ako napríklad snahu o podvod prostredníctvom využitia automatického softvéru na klikanie na reklamy atď. (European Commission, 2008).

-     Personalizovaná reklama: ponuka personalizovanej reklamy užívateľovi na základe jeho predchádzajúcich vyhľadávaní či geografických kritérií (European Commission, 2008).

-     Presadzovanie práva: napríklad pri vyšetrovaní a stíhaní závažných trestných činov, medzi ktoré patrí napríklad zneužívanie detí (European Commission, 2008).

Problémom vyhľadávacích nástrojov však môže byť aj porušenie súkromia zobrazením vo výsledkoch vyhľadávania. Ide najmä o prejavy osobnej povahy, ako sú fotografie, videá a zvukové záznamy. Vyhľadávač by síce mal rešpektovať tagy ako noindex a nofollow, ktoré by mali zabrániť indexácii stránky a zobrazeniu vo výsledkoch vyhľadávania, no nie všetky nástroje tieto príkazy podporujú, alebo ich podporujú iba čiastočne. Navyše v otvorenom prostredí, akým je internet, je nemožné odsledovať, či sú všetky takéto prejavy a informácie zverejňované na rôznych stránkach so súhlasom dotknutej osoby.

Ochrana osobných údajov a Google

Google dlhodobo smeruje k tomu, aby na jednom mieste sprístupnil všetky služby dostupné cez internet, ktoré by mohol užívateľ potrebovať. A tak v rámci jedinej registrácie môžeme vyhľadávať informácie, posielať e-maily, chatovať, konverzovať v diskusných skupinách, spájať sa s priateľmi, tvoriť stránky, nakupovať, zverejňovať blogy či plánovať dovolenku, a to všetko cez Google Chrome, prehliadač priamo od Googlu. Takéto možnosti sú veľmi pohodlné a používateľsky atraktívne, o čom svedčí už len samotné monopolné postavenie Googlu medzi vyhľadávačmi a počty aktívnych užívateľov.

Vyhľadávač síce na svojej podstránke informuje používateľov o tom, aké informácie zhromažďuje a ukladá, na aký účel, ako s nimi narába a komu ich poskytuje (Google.com, 2009), avšak len minimálne množstvo používateľov skutočne vyvinie úsilie nájsť tieto informácie. Spoločnosť Google uchováva údaje o používateľoch osemnásť mesiacov. V nedávnej dobe prisľúbila skrátenie tejto doby na deväť mesiacov, ktoré by sa však malo týkať len IP adries a k expirácii cookies bude dochádzať naďalej až po osemnástich mesiacoch (Euractiv.sk, 2010a). Vzhľadom na odporúčania pracovnej skupiny podľa smernice č. 95/46/EC by sa dalo konštatovať, že táto úprava nie je až takým veľkorysým krokom a že Google sa len nerád vzdáva kontroly nad získanými údajmi.

Čo sa týka informácií zobrazovaných vo výsledkoch vyhľadávania, Google by mal podľa svojich vyhlásení akceptovať príkazy noindex aj nofollow, no v rámci rôznych služieb možno spomenúť napríklad problematickú službu Google View, v rámci ktorej sa nespracované fotografie uchovávajú až 12 mesiacov, alebo službu Buzz, ktorú Google implementoval k účtom svojich užívateľov a pri tom automaticky nastavil zverejnenie zoznamov priateľov, resp. e-mailových kontaktov. V súčasnosti už svoju chybu napravil (Paul, 2010). Google čelil tiež obvineniu z toho, že nestiahol zo svojho portálu Youtube videozáznam, ktorý zobrazoval šikanovanie osoby s mentálnym postihnutím (Lowe, 2010). Rozhodnutie súdu v neprospech Google v tomto prípade vyvoláva veľa otázok, najmä ohľadne schopnosti prevádzkovateľov podobných služieb kontrolovať všetok obsah, ktorý užívatelia na ich stránky umiestňujú, a do akej miery je kontrola a odstraňovanie potenciálne ilegálnych informácií v konfrontácii s právom na slobodu prejavu.

Záver

So vzrastajúcimi možnosťami využitia internetu vo všetkých oblastiach ľudskej   činnosti sa zvyšujú aj nároky na ochranu súkromia pri práci s týmto médiom. Vzhľadom na značnú dynamiku a rozsah vývoja webových služieb a alternatív k tradičným spôsobom komunikácie informácií sa však legislatívne opatrenia javia ako nedostatočne flexibilné a neschopné vyrovnať krok s tempom vzniku nových bezpečnostných rizík. To kladie významný podiel zodpovednosti za ochranu súkromia na plecia samotného používateľa. Okrem iného by sa za jeden zo základných problémov v rámci otázok súkromia na internete mohla považovať aj absencia primeranej  informačnej gramotnosti, čo môže mať za následok nedostatočnú informovanosť používateľa o rizikách, kotoré mu hrozia pri práci v kyberpriestore. Takýto informačný deficit potom s veľkou pravdepodobnosťou znemožňuje efektívne sa chrániť pred zneužitím údajov či inými zásahmi do súkromia. Tento problém je najzreteľnejší zrejme práve pri vyhľadávaní informácií, nakoľko len minimum užívateľov si v plnom rozsahu uvedomuje objem a povahu informácií, ktoré pri tejto činnosti automaticky poskytuje.

 

Zoznam bibliografických odkazov

CLARKE, Roger. Introduction to Dataveillance and Information Privacy, and Definitions of Terms [online]. 2006 , 2010 [cit. 2010-01-30]. Dostupné z WWW: <http://www.rogerclarke.com/DV/Intro.html>.

DEBRECÉNIOVÁ, Janka, PUFFLEROVÁ, Šarlota. Právo cez zážitky. Bratislava : Občan a demokracia, 2006. Dostupné z WWW: <http://prison-education.oad.sk/sk/info1.html>. ISBN 80-89140-10-6.

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu 11 : S dodatkovým protokolom a protokolmi 4,6,7,12,13. Rada Európy : kancelária Európskeho súdu pre ľudské práva [online]. 2003 [cit. 2010-01-30]. Dostupné
z WWW: <http://www.echr.coe.int/NR/rdonlyres/5989ED6B-D455-48DE-A143-4F7491582C98/0/SlovakianSlovaque.pdf>.

European Commission : Article 29 Data Protection Working Party [online]. 01189/09/EN. 12.6.2009, 2009 [cit. 2010-03-08]. 13 s. Opinion 5/2009 on online social networking.   Dostupné z WWW: <http://ec.europa.eu/justice_home/fsj/privacy/docs/wpdocs/2009/wp163_en.pdf>.

European Commission : Pracovná skupina pre ochranu údajov zriadená podľa článku 29 [online]. 00737/SK. 4.4.2008, 2010 [cit. 2010-03-08]. 31 s. Stanovisko 1/2008 k otázkam ochrany údajov súvisiacim s vyhľadávačmi. Dostupné z WWW: <http://ec.europa.eu/justice_home/fsj/privacy/docs/wpdocs/2008/wp148_sk.pdf>.

Euractiv.sk : Informačná spoločnosť [online]. 20.01.2010 [cit. 2010-03-09]. Google si vás zapamätá na dlhšie ako Bing . Dostupné z WWW: <http://www.euractiv.sk/informacna-spolocnost/clanok/google-si-vas-zapamata-na-dlhsie-ako-bing-014351>.

Google.com : Centrum ochrany osobných údajov [online]. 2009. 2007, 2010 [cit. 2010-03-08]. Dostupné z WWW: <http://www.google.sk/intl/sk/privacy.html>.

KRESÁK, Peter. Ústavná ochrana práva na súkromie a jej význam pre zachovanie mlčanlivosti v právnických profesiách . Ars Notaria [online]. 2008, č. 1 [cit. 2010-01-30], s. 11-19. Dostupný z WWW: <http://www.notar.sk/Ars/01_2008.pdf>. ISSN 1335-2229.

LOWE, Zach. Google legal chief sentenced to six months by Italian court in privacy case. LegalWeek.com [online]. 25.2.2010, [cit. 2010-03-09]. Dostupné z WWW: <http://www.legalweek.com/legal-week/news/1593624/google-legal-chief-sentenced-months-italian-court-privacy>.

Microsoft.com : IE8 [online]. 2010 [cit. 2010-03-07]. Internet Explorer 8: Bezpečnejší, súkromnejší a spoľahlivejší. Dostupné z WWW: <http://www.microsoft.com/slovakia/windows/internet-explorer/features/browse-privately.aspx>.

Mozilla support [online]. 2009 [cit. 2010-03-07]. Správa cookies. Dostupné z WWW: <http://support.mozilla.com/sk/kb/Spr%C3%A1va+cookies>.

Občiansky zákonník : č. 40/1964 aktualizované úplne znenie – stav k 22.1.2010.   [online]. [cit. 2010-01-30] .  Dostupné z WWW:  <http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/obciansky-zakonnik/>

PAUL, Ian. Using Google Buzz? Here’s a privacy checklist : If you’re not careful, you could be exposing more than you think. Msnbc : Technology & science [online]. 11.2.2010, 1, [cit. 2010-03-13]. Dostupný z WWW: <http://www.msnbc.msn.com/id/35351343/ns/technology_and_science-tech_and_gadgets/>.

Privacy Rights Clearinghouse. Fact Sheet 18: Privacy and the Internet : Traveling in Cyberspace Safely [online]. c1995 , 2010 [cit. 2010-01-30]. Dostupný z WWW: <http://www.privacyrights.org/fs/fs18-cyb.htm>.

Privacy International. Data Protection and Privacy Law : Overview of Privacy [online]. [2007] [cit. 2010-01-30]. Dostupné
z WWW:<http://www.privacyinternational.org/article.shtml?cmd[347]=x-347-559062&als[theme]=Data%20Protection%20and%20Privacy%20Laws>.

Ústava Slovenskej republiky : Zbierka zákonov č.460/1992. Zbierka zákonov [online]. 1992 [cit. 2010-01-30]. Dostupné
z WWW: <http://www.pannonwork.sk/dokumenty/ustava.pdf>.

WARREN, Samuel, BRANDEIS, Louis. The right to privacy. Harvard Law Review [online]. 1890, vol. IV, no. 5 [cit. 2010-01-30], s. 193-220. Dostupné z WWW: <http://faculty.uml.edu/sgallagher/Brandeisprivacy.htm>.

Web Developers Notes [online]. 2010 [cit. 2010-03-07]. Browser cache - What is it?. Dostupné z WWW: <http://www.webdevelopersnotes.com/basics/what-is-browser-cache-definition.php>.

ZHANG , Cynthia; MURPHY, Matthew. INTERNET LAW – The Protection of the Right to Privacy on the Internet in China. IBLS Internet Law : News Portal [online]. 9.4.2009, [cit. 2010-03-10]. Dostupné z WWW: <http://www.ibls.com/internet_law_news_portal_view.aspx?s=latestnews&id=2192>.

Zákon o ochrane osobných údajov : č. 428/2002. Zbierka zákonov [online]. 2002, čiastka 167 [cit. 2010-01-30], s. 4403-4419. Dostupné z WWW: <http://zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=16630&FileName=02-z428&Rocnik=2002>.


Poznámka:

Text je výberom z bakalárskej práce „Vyhľadávanie informácií a ľudské práva: Právo na súkromie”, obhájenej na KKIV FiF v Bratislave v roku 2010. Autorka s prácou získala druhé miesto v katedrovom kole ŠVOK – sekcia Knižničná a informačná veda.

Tlačiť Facebook Twitter LinkdeIN

Hodnotenie

Počet hodnotení: 86

Creative Commons License
This work is licensed under a Creative Commons Attribution 4.0 International License

Ak sa neuvádza inak, obsah článkov podlieha licencii https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/


ISSN 1336-0779 (online vydanie)  ISSN 1335-793X (tlačené vydanie)
© Centrum vedecko - technických informácií SR