Info mailom

Chcete pravidelne dostávať informácie o novinkách?

Komunikácia o vede prostredníctvom informačného systému

Autor: Danica Zendulková
Číslo: 1/2011 - Informačná politika
Rubrika: NISPEZ predstavuje
Kľúčové slová:

Zvoniaci mobil a pevná linka súčasne, na obrazovke otvorený online formulár a blikajúca ikona elektronickej pošty oznamujúca množstvo nových správ. Začína sa ďalší dialóg s netrpezlivým používateľom, ktorému sa nebezpečne blíži termín uzávierky registrácie riešeného projektu. Zamestnanec prevádzkovateľa vysvetľuje používateľovi, aké znaky musí zadať do prihlasovacieho formulára, aby vytvoril platné heslo. Dnes túto informáciu podáva aspoň desiatykrát, a to je ešte len deväť hodín ráno... Je aj toto vedecká komunikácia?

1.   Trochu terminológie: Vedecká komunikácia a komunikácia o vede

Pojem vedecká komunikácia je pomerne široký. Vedeckou komunikáciou je nepochybne dialóg dvoch spolupracujúcich vedcov, prednáška uskutočnená v rámci vysokoškolského vzdelávania tretieho stupňa či workshop uskutočnený na vedeckej konferencii. Do uvedenej kategórie však určite patrí aj stretnutie riadiaceho pracovníka vedeckej inštitúcie so zástupcami rozhodovacej sféry, týkajúce sa financovania vedy, ale aj popularizačná prednáška známeho vedca určená mládeži.

Existuje veľké množstvo definícií vedeckej komunikácie a každá z nich akcentuje niektorú z foriem vzájomnej interakcie zainteresovaných subjektov. Vyberme si niektoré z nich:

Komunikáciou všeobecne rozumieme výmenu informácií, myšlienok, názorov a pocitov medzi dvoma systémami obyčajne prostredníctvom spoločnej sústavy symbolov, kde systémom môže byť človek, komunita ale aj technologické zariadenie [7].

Vedecká komunikácia je činnosť, pri ktorej sú interaktívne prostredníctvom verbálnych alebo neverbálnych prostriedkov oznamované a vytvárané názory, odhady, skúsenosti alebo schopnosti. Inými slovami, vedecká komunikácia je odovzdávanie si znalostí „ako“, „prečo“, „čo“ a „kto“ prostredníctvom médií alebo osobne [5].

Iná definícia označuje vedeckú komunikáciu ako proces intencionálneho zdieľania a šírenia vedeckých poznatkov vo vnútri a navonok vedeckého spoločenstva. Intenciami/účelmi vedeckej komunikácie môže byť ďalšie využitie vedeckých poznatkov verejnosťou, odborná a sociálna kontrola, získanie uznania a zvýšenie atraktívnosti vedy, zvýšenie sociálnej participácie verejnosti [4].

Komunikáciou o vede rozumieme informovanie o jej výsledkoch, ktoré sa uskutočňuje mimo vedeckej komunity. Cieľovými skupinami je najmä rozhodovacia sféra, podnikateľský sektor a laická verejnosť. Pri komunikácii s rozhodovacou sférou ide najmä o poskytnutie podkladov pre tvorbu vednej politiky, pre stanovenie priorít, o ovplyvnenie investičných zámerov, o prenos výsledkov vedy a výskumu do praxe a o získanie finančných zdrojov pre vedecké a výskumné aktivity. Komunikácia s laickou verejnosťou sa uskutočňuje prostredníctvom popularizácie vedy. Výsledkom je pozitívne vnímanie vedy verejnosťou a záujem mladých ľudí o vedeckú kariéru [4].

Z definícií vyplýva, že vedecká komunikácia je charakterizovaná širokým spektrom zainteresovaných subjektov a viacerými formami. Popri tradičnej, teda verbálnej a písomnej forme, kde ťažko môžeme očakávať významnejší technologický posun, je z hľadiska formy zaujímavá najmä elektronická vedecká komunikácia. Vzhľadom na šírku problematiky sa budeme venovať iba vedeckej komunikácii, ktorá presahuje do prostredia mimo vedeckej komunity. Predmetom nášho záujmu je elektronická komunikácia o vede.

2.   Elektronická komunikácia o vede na Slovensku

Elektronická komunikácia o vede sa môže uskutočňovať rôznymi informačnými kanálmi či nástrojmi. Medzi nástroje e-komunikácie o vede na Slovensku patria webové sídla a informačné systémy grantových agentúr, určené najmä záujemcom o podávanie projektov (APVV, Národný strategický referenčný rámec, ITMS, VEGA, KEGA a pod.), odvetvové alebo inštitucionálne portály komunikujúce o vede, prevádzkované výskumnými subjektmi a inými organizáciami, ako aj portály určené rôznym kategóriám verejnosti, zamerané na popularizáciu vedy.

Pre hodnotenie ich relevantnosti a spoľahlivosti platia tie isté kritériá, akými sa meria kvalita informácií získaných z internetu všeobecne. Pokiaľ spomíname „oficiálny nástroj“ komunikácie, zdôrazňujeme tým najmä vysokú mieru serióznosti a dôveryhodnosti informácií poskytovaných takto označeným zdrojom.

3.   CIP VVI a jeho informačný systém

Centrálny informačný portál pre výskum, vývoj a inovácie a informačný systém výskumného a vývojového potenciálu (CIP VVI, obr. 1) môžeme považovať za jeden z oficiálnych nástrojov elektronickej komunikácie o vede, financovanej z verejných zdrojov na Slovensku [1].

zend1.jpg (124441 bytes)
Obr. 1  CIP VVI – Informačný systém

Garantom portálu je Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR), konkrétne jeho sekcia vedy a techniky. Prevádzka CIP VVI je jednou z kľúčových aktivít CVTI SR v oblasti informačného zabezpečenia vedy a výskumu. Portál je slovenskou bránou vedeckej komunikácie: stretávajú sa na ňom informácie týkajúce sa všetkých zainteresovaných subjektov: vedeckej a výskumnej komunity, ústredných orgánov štátnej správy, organizácií vykonávajúcich podporné knižničné a informačné služby pre vedu, podnikateľskej sféry, ale aj   subjektov zaoberajúcich sa popularizačnými aktivitami.

Prostredníctvom informačného systému sa uskutočňuje komunikácia medzi vedeckou a rozhodovacou sférou. Nástrojom komunikácie sú online formuláre, prostredníctvom ktorých subjekty vedy poskytujú informácie rozhodovacej sfére, ktorá zo zozbieraných údajov generuje podklady potrebné pre tvorbu a korekciu štátnej vednej politiky (obr. 2). Zozbierané údaje sú zároveň k dispozícii verejnosti.

zend2.jpg (34795 bytes)                    
Obr. 2  Vedecká komunikácia v rámci CIP VVI

Viacerých používateľov informačných zdrojov pri blúdení labyrintom internetových stránok a používateľských rozhraní určite napadne otázka: Kedy vlastne hovoríme o portáli a kedy o informačnom systéme?

Pojem portál sa používa na označenie webu, ktorý slúži ako vstupná stránka k rôznym elektronickým informačným zdrojom a službám. Portály obvykle umožňujú rýchly prístup k veľkému množstvu informácií na jednom mieste, od plnotextového vyhľadávania cez triedené katalógy odkazov až po najrôznejšie novinky a správy [8], ako aj k databázam. Informačným systémom rozumieme počítačový systém vytvorený na vkladanie, uchovávanie, manipuláciu a analýzu dát, s možnosťou ich vyhľadávania a tvorby výstupných zostáv [8].

Portál je oproti informačnému systému všeobecnejším a širším pojmom, informačný systém ako databázová aplikácia môže (ale aj nemusí) byť súčasťou portálu.

4.   Čo obsahuje informačný systém?

Informačný systém o vede a výskume v súčasnosti obsahuje štyri samostatné, obsahovo odlišné celky1:

  • V rámci registra Úloh výskumu a vývoja sú zaregistrované projekty výskumu a vývoja financované zo štátneho rozpočtu a z prostriedkov EÚ od roku 2000. Táto časť v súčasnosti obsahuje charakteristiku asi 5 400 projektov, avšak v napĺňaní aj v kvalite zozbieraných dát existujú značné rezervy, najmä za obdobie rokov 2005 – 2008.
  • Register by mal umožňovať rešeršovanie projektov podľa väčšieho množstva kritérií, ako je to dnes. Cieľom je poskytovať informácie rozhodovacej sfére aj vedeckej obci doma aj v zahraničí.
  • Obsahová časť Organizácie výskumu a vývoja poskytuje prehľad o subjektoch vykonávajúcich výskum a vývoj. V súčasnosti obsahuje viac ako 700 organizácií z oblasti vedy a výskumu2. Verejne prístupný je každoročne aktualizovaný register organizácií s kontaktnými údajmi. Pre potreby MŠVVaŠ SR slúži štatistické zisťovanie výskumno-vývojového potenciálu (VVP) a hodnotenie spôsobilosti subjektov vykonávať výskum a vývoj s cieľom získať oprávnenie uchádzať sa o podporu výskumu a vývoja. Obsahová časť Organizácie je najprepracovanejšia zo všetkých z hľadiska funkcionality softvéru. Často využívané je vyhľadávanie projektov, expertov a laboratórneho vybavenia za konkrétnu organizáciu. Obsahuje tiež najkompletnejšie údaje v rámci informačného systému a má ambíciu stať sa národným registrom organizácií výskumu a vývoja.
  • Obsahová časť Infraštruktúra  poskytuje údaje o vybavení a službách pracovísk vedy a výskumu. V súčasnosti obsahuje charakteristiku viac ako 3 000 laboratórií a zariadení slúžiacich pre vedu a výskum. Je aktualizovaná raz za 4 – 5 rokov, aktuálnosť údajov je preto premenlivá. Slúži najmä ako argumentačná báza pre tvorbu štátnej vednej politiky, hlavne pre oblasť financovania vybraných odborov a oblastí s najmenej kvalitnou laboratórnou infraštruktúrou. Cieľom však tiež je, aby táto časť umožňovala propagáciu voľných kapacít a služieb poskytovaných subjektmi vedy a výskumu iným subjektom alebo verejnosti.
  • Posledným z okruhov sú Experti. V rámci tejto časti sú k dispozícii údaje charakterizujúce odborný profil expertov a zodpovedných riešiteľov projektov zo všetkých oblastí vedy. V súčasnosti obsahuje údaje o viac ako 1 100 expertoch zo všetkých vedných odborov. Register sa buduje od roku 2001, ale nie je doriešená otázka zabezpečenia aktuálnosti zozbieraných údajov ani ich aktualizácia v budúcnosti. Zozbierané údaje slúžia pre MŠVVaŠ SR ako databáza expertov na účel výberu hodnotiteľov projektov výskumu a vývoja. Cieľom však je vytvoriť evidenciu celej vedeckej obce, alebo registrovať aspoň jej reprezentatívnu časť. Pomerne podrobné dvojjazyčné charakteristiky odborného profilu budú využívané jednak na vyhľadanie experta z príslušného odboru, ale aj na prezentáciu vedeckých kapacít verejnosti doma aj v zahraničí.

5.   CIP VVI a špecifiká komunikácie

Sprostredkovateľom komunikácie medzi vedeckou obcou (subjekty vedy a výskumu) a rozhodovacou sférou (MŠVVaŠ SR, prípadne iné ÚOŠS) pri napĺňaní CIP VVI je prevádzkovateľ tohto softvérového nástroja. V praxi spomínaná sprostredkovateľská aktivita spočíva najmä v intenzívnej telefonickej a mejlovej komunikácii so subjektmi vypĺňajúcimi formuláre. Obsahom používateľskej podpory („hotline“) sú technické a vecné otázky spojené s prácou na portáli. Prevádzkovateľ na základe takmer trojročných skúseností so zbermi dát reflektuje viacero okruhov problémov.

Prvý okruh, nazvime ho informačný, súvisí s tým, že povedomie vedeckej obce o užitočnosti komunikácie o vede v podobe poskytovania príslušných informácií ústrednému orgánu štátnej správy nie je dostatočné. Dôsledkom je nutnosť urgovania a vymáhania požadovaných informácií v adekvátnej kvalite od subjektov vedy a výskumu, ktoré neprejavujú veľkú ústretovosť a včasnosť pri ich poskytovaní, pričom sa odvolávajú na neúmerné zaťaženie administratívou a na technickú náročnosť vytvorenia a odoslania požadovaných informácií.

Čiastočne je uvedená situácia spôsobená aj veľkým množstvom požadovaných informácií, často totožných alebo veľmi podobných, ktoré sú subjekty vedy a výskumu povinné dodávať okrem MŠVVaŠ SR najmä Štatistickému úradu SR. Je potrebné akceptovať potrebu presných a komplexných informácií o stave vedy a výskumu zo strany rozhodovacej sféry, ale treba vziať do úvahy aj snahu o minimalizáciu poskytovaných informácií, a tým aj časovej a kapacitnej záťaže na strane vedeckej obce. Ako cesta na riešenie problému sa javí odstránenie paralelného zberu informácií o vede a výskume ústrednými orgánmi štátnej správy, najmä odstránenie duplicitného zberu tých istých údajov v rôznych formulároch.

Druhý okruh sa týka procesu implementácie nových požiadaviek rozhodovacej sféry do informačného systému. Požiadavky sa týkajú jednak najmä zberu údajov (pridávanie nových a úpravy jestvujúcich formulárov) a výstupov zo systému (nastavenie vyhľadávacích kritérií). Proces implementácie má viacero etáp:

  • Formulácia zámerov vo vzťahu k funkcionalite portálu.
  • Zosúladenie zámerov s platnou legislatívou v oblasti vednej politiky, informačných systémov verejnej správy, ochrany osobných údajov a pod.
  • Konkretizácia zámerov, formulácia požiadaviek a ich algoritmizácia, identifikácia pracovných postupov (workflow), nutných vstupov a požadovaných výstupov.
  • Zadanie požiadavky dodávateľovi softvéru.
  • Realizácia požiadavky dodávateľom.
  • Testovanie kvality vyhotovenia softvéru a súladu realizovanej úpravy s požiadavkami a zámermi.
  • Uvedenie novej funkcionality do ostrej prevádzky.
  • Zhodnotenie adekvátnosti úpravy informačného systému vzhľadom na požiadavky praxe. Táto etapa sa nezriedka končí formuláciou ďalších požiadaviek rozhodovacej sféry.

Celý proces je časovo i komunikačne dosť náročný. Nároky sú kladené na presnosť zadania požiadaviek formulovaného rozhodovacou sférou, na analytické práce, ale aj na promptnosť reakcie dodávateľa softvéru a v neposlednom rade na financie.

Ďalší okruh komunikačných špecifík sa týka používateľského rozhrania. Oproti sebe stojí softvérová aplikácia
a človek, ktorý s ňou pracuje. Aby vzájomná komunikácia bola úspešná, musia byť splnené tieto dve požiadavky:

  • jednoduchá a zrozumiteľná obsluha a primerané časové odozvy na strane aplikácie,
  • zručnosť používateľa v oblasti práce s informačno-komunikačnými technológiami.

Konkrétne s negatívnymi odozvami u subjektov vedeckovýskumnej obce dodávajúcich údaje do systému sa stretávajú najmä nasledujúce charakteristiky súčasnej verzie systému:

  • Relatívna komplikovanosť a prácnosť registrácie na portál.
  • Dvojkrokovosť úkonov realizovaných na portáli, čiže registrácia na portál v prvom kroku a následné vyplnenie požadovaného formulára a jeho odoslanie do databázy. Riešením je minimalizácia položiek pri registrácii a maximálne možné zjednodušenie formulára pri zachovaní jeho výpovednej hodnoty.
  • Menšia zrozumiteľnosť používateľského rozhrania pri vstupe dát, najmä nejednoznačnosť oznamov o chybách pri validácii dát vo formulároch, ale aj pomalosť celého systému, čo sa netýka len vkladania dát, ale aj vyhľadávania cez internetové rozhranie.
  • Na strane správcu je, paradoxne napriek relatívne komplikovanému systému validácií, často vnímaná nedostatočná kvalita vedeckými a výskumnými subjektmi vložených dát. Okrem maximálneho zjednodušenia formulárov by pomohlo aj preddefinovanie opakovane vkladaných hodnôt.
  • Nedoriešené je aj vyhľadávanie v informačnom systéme. Vyhľadávacie kritériá nie sú postačujúce, ich kombinácia nie vždy funguje podľa predstáv používateľov, vyhľadávanie je príliš zložité a generuje často neprehľadné výsledky [6].

Úspešnosť komunikácie sa prejavuje v podobe kompletných, kvalitných, relevantných a použiteľných údajov v databáze. Aktuálnou je otázka, čo pre to môžeme urobiť. Napríklad:

  • technické úpravy systému (budú uskutočnené v dohľadnom čase);
  • kvalitná navigácia na portáli (čo najmenej potrebných „klikov“ a iných úkonov);
  • prístupná a zrozumiteľná dokumentácia k jednotlivým zberom dát, ktorá presvedčí používateľov, aby si ju prečítali;
  • promptná technická podpora používateľom (pozitívny prístup k používateľovi je nevyhnutnou podmienkou na výkon tejto práce);
  • zabezpečenie pravidelnej kontroly vkladaných dát zo strany prevádzkovateľa (je nás málo, zozbierané údaje sú v početnej presile, ale bez boja sa nevzdávame J).

Stačí to na dosiahnutie nášho cieľa? Iste každý tuší správnu odpoveď...

Informačný systém o vede a výskume na Slovensku má svoje rezervy, ale aj značný potenciál do budúcnosti. Na využitie tohto potenciálu je však nutné zlepšiť plošné pokrytie, periodicitu, organizáciu aj obsah napĺňania jednotlivých obsahových častí s cieľom zabezpečiť kvalitné a kompletné údaje, ale treba zvážiť aj využitie už zozbieraných údajov z iných informačných systémov. Týka sa to všetkých strán zúčastnených na oficiálnej komunikácii o vede prostredníctvom CIP VVI.

Je tiež nutné zosúladiť systém s odporúčanými štandardmi EÚ (dátový formát CERIF, vyvíjaný v rámci asociácie EuroCRIS [2]) a vytvoriť používateľské rozhranie schopné plniť všetky požiadavky, ktoré sa kladú na výstupy z informačného systému.

Rozvoj informačného systému o vede realizuje CVTI SR v rámci aktivity 4.1 projektu NISPEZ3: Rozširovanie CIP VVI o nové funkcie s rešpektovaním štandardov EÚ a zameraním na efektívnu prácu s projektmi vrátane prepojenia s inými informačnými systémami. V rámci uvedenej aktivity projektu bola vytvorená štúdia [3], výsledky ktorej slúžili ako podklad na formulovanie požiadaviek na nový informačný systém. V roku 2010 sa uskutočnilo verejné obstarávanie, z ktorého vzišiel dodávateľ systému. V rámci spolupráce expertov garanta, prevádzkovateľa informačného systému a dodávateľa softvéru bude v priebehu roka 2011 a 2012 vytvorená taká aplikácia, funkcionalita a používateľské rozhranie, ktoré budú reflektovať požiadavky a informačné potreby všetkých zainteresovaných.

Aký bude nový informačný systém? O tom si povieme nabudúce.


Zdroje

1.   Centrálny informačný portál portál pre výskum, vývoj a inovácie- Informačný systém . [Online]. [cit.28.02.2011] Dostupné na internete: https://www.vedatechnika.sk/SK/ISVVP/Stranky/default.aspx

2.   EuroCRIS. [Online]. [cit.28.02.2011] Dostupné na internete: http://www.eurocris.org

3.   K problémom budovania Informačných systémov o vede v SR. Súhrnná správa z Analytických štúdií. Zostavovateľ správy: Ing. Oleg Cvik – gestor aktivity 4.1. Bratislava marec 2010 [online]. [cit.28.02.2011] Dostupné na internete: http://nispez.cvtisr.sk/userfiles/file/Aktivita%204.1/Analytick%C3%A1%20%C5%A1t%C3%BAdia_SS_FINL__MAREC2010(1).pdf

4.   Kol.: Vedecká komunikácia a komunikácia vedy. IPSVaR : Bratislava, 2008. – 300 s. ISBN 978-80-7138-129-7

5.   Univerzita della Svizzera Italiana, Lugano: Znalostná komunikácia. [Online]. [cit. 28.02.2011] Dostupné na internete: http://www.knowledge-communication.org

6.   Cvik, O.: O smerovaní informačného systému pre výskum a vývoj na Slovensku. In: Informačné systémy o vede v EÚ. Štandardizácia a kompatibilita. Zborník z medzinárodnej konferencie. CVTI SR, Bratislava 23. 4. 2009. [Online]. [cit. 28.02.2011] Dostupné na internete: http://conf.cvtisr.sk/KonferenciaIS2009/userfiles/file/Zbornik_konferencia_SK.pdf  

7.   Zendulková, D.: Komunikácia o vede: umenie alebo veda? [Online].   In: Infos 2007. Zborník z konferencie.   [cit. 28.02.2011] Dostupné na internete: http://www.infolib.sk/index/open_file.php?file=INFOS2007/Zendulkova_Danica_1.pdf    

8.   ODLIS. Online Dictionary for Library and Information Science. Online]. [cit. 28.02.2011] Dostupné na internete:  http://www.abc-clio.com/ODLIS/odlis_A.aspx  


nispez.jpg (22270 bytes)

 

1   Tieto celky pozostávajú zo samostatného zberného formulára, z niekoľkých databázových tabuliek SQL obsahujúcich údaje o príslušnej problematike a z vyhľadávacieho rozhrania. Dátový formát CERIF[2] používa termín entita (core entity).

2   Subjekty sú oslovované na základe týchto kritérií:

  • subjekty, ktoré v minulosti už vyplnili a odoslali formulár VVP,
  • subjekty, ktoré sú registrované ako vedecké, resp. výskumné v adresári ŠÚSR,
  • úspešní žiadatelia o hodnotenie spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj v zmysle príslušnej legislatívy.

3   Národný informačný systém podpory výskumu a vývoja na Slovensku – prístup k elektronickým informačným zdrojom, národný projekt riešený Centrom VTI SR v rámci operačného programu Výskum a vývoj a spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (http://nispez.cvtisr.sk).

Tlačiť Facebook Twitter LinkdeIN

Hodnotenie

Počet hodnotení: 1

Creative Commons License
This work is licensed under a Creative Commons Attribution 4.0 International License

Ak sa neuvádza inak, obsah článkov podlieha licencii https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/


ISSN 1336-0779 (online vydanie)  ISSN 1335-793X (tlačené vydanie)
© Centrum vedecko - technických informácií SR